Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/181/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313217630
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8313217630.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcov: 1/ Y. O., rod. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. XX, 2/ F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, obaja právne zastúpení advokátom JUDr.
Miroslavom Korchom, P.O. BOX 104, Kukorelliho 1505/50, Humenné, proti žalovanej: Q. L., rod. O.,
nar. XX.X.XXXX, bytom S.E. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Řeřichovou, Mierová 2529/87,

Humenné, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné
zo dňa 24.3.2015 pod č. k. 11C/291/2013-133, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa v znení opravného uznesenia vo výroku vo veci samej.

Vo zvyšku z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 11C/291/2013-133 rozhodol o povinnosti žalovanej vypratať
pozemky nachádzajúce sa v k. ú. S., označené na GO - pláne č. XXC/XXX/XXXX-X/XXXX znalca

G.. P. P. ako parc. č. I. XXX/X - záhrada o výmere 4 m2, parc. č. I. XXX/X - orná pôda o výmere
201 m2, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vzájomný návrh žalovanej súd zamietol. Žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcom trovy konania v sume 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
757,15 eur, do 3 dní od jeho právoplatnosti. O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením
po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom zo
dňa 29.11.2013 sa žalobcovia domáhali vypratania nehnuteľnosti. Sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti pozemku v k. ú. S. zapísanom na LV č. XXX, kde ich záhrada na parc. č. I. XXX vo výmere
1632 m2, má spoločnú hranicu s parc. č. I. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 608 m2,
zapísanej na LV č. XXX, ktorej vlastníčkou je žalovaná. Žalobkyňa v 1. rade je takisto vlastníčkou parc.
č. I. XXX/X - orná pôda vo výmere 2496 m2, zapísanej LV č. XXX, k. ú. S., a túto takisto spája spoločná
hranica s parc. č. I. XXX a I. XXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalovaná neoprávnene
užíva časť vlastníctva žalobcov, oplotila si túto časť a odmieta ju vypratať. Žalobcovia v záujme ochrany
svojich vlastníckych práv zabezpečili cez geodéta vytýčenie priebehu hraníc dotknutých pozemkov a

v teréne ich riadne označil kovovými tyčami. K protokolu o vytýčení hranice a jeho podpísaniu nemala
žalovaná žiadne pripomienky. Následne žalobcovia vyzvali žalovanú, aby nehnuteľnosť vypratala, čo
doposiaľ neurobila. Preto sa domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva súdnou žalobou. Žiadajú
odstránenie oplotenia na parcelách č. I. XXX a I. XXX/X, zapísaných na LV č. XXX a XXX.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Oplotenie je postavené na pozemku, ktorý je v jej vlastníctve a

nie je samoúčelné. Dlhodobo boli vystavení prívalovej vode z dažďov. Žalobcovia odmietli situáciu
riešiť odvádzaním dažďovej vody po svojich pozemkoch. Boli nútení vybudovať si tzv. protipovodňovú
zábranu, t.j. betónový múrik vo výške 30 cm o hrúbke 15 cm po celej šírke svojho pozemku. Táto zábranasíce zasahuje do ornej pôdy žalobcov, ale vzhľadom na povahu terénu, iné riešenie nie je možné. Pri
dodržaní geometrického plánu by voda stekala do ich dvora. Užíva len svoj pozemok, preto uvedenú
stavbu neodstránil.

Podľa žalobkyne v 1. rade, žalovaná pozemky nadobudla v dedičskom konaní po svojej matke Y. O.. Aj
zákonný predchodca žalovanej mal vedomosť o tom, kto je vlastníkom pozemku, ktorý je predmetom
sporu. Ešte pred 33 rokmi došlo k rozdeleniu parciel úradným postupom, o čom preukázateľne museli
mať vedomosť obidve strany. Čo sa týka prívalových vôd, že tečie podľa konfigurácie terénu, to je pre

toto konanie nepodstatné. Žalovaná na parc. č. I. XXX/X zriadila betónové základy oplatenia a všetka
voda steká len na pozemok vo vlastníctve žalobcov parc. č. I. XXX. Žalovaná svojvoľne zmenila a
narušila pôvodný prírodný tok vody. Žalobcovia boli ochotní na kompromis s podmienkou, že žalovaná
uvoľní z pozemku parc. č. I. XXX jej časť pri spoločnej hranici s parc. č. I. XXX po celej jej dĺžke (cca 20
bm) o šírke 3-4 m za účelom prístupovej cesty aj s prípadnou odvodňovacou priekopou.

Žalovaná aj naďalej so žalobou nesúhlasila. Sporný pozemok užívala jej matka a stala sa jeho
vlastníčkou na základe vydržania. Bývala vlastníčka Y. O. parc. č. XXX/X rozdelila na polovicu medzi
svoje dcéry, a to žalobkyňu v 1. rade a matku žalovanej ešte v 50-tych rokoch. Odvtedy užívali pozemky,
preto ani žalobkyňa v 1. rade nemohla nadobudnúť dedičstvo právom predchádzajúcej držby u rodičov.

Geodét G.. U. P. vypracoval náčrt hranice a v teréne vytýčil priebeh hranice, kde bolo hovorené o
prípadnejdohodespornýchstrán.Bolbytotižproblémsprekladanímoplotenia.Najlepšiabyboladohoda
účastníkov.

Keďže medzi účastníkmi k dohode nedošlo, bolo nariadené dokazovanie znalcom, ktorý predložil

geometrický plán L. Č.. XXC/XXX/XXXX-X/XXXX, v ktorom zodpovedal na položené otázky súdu na
zidentifikovanie hranice pozemkov, či určenie, ktorá časť oplotenia žalovanej neoprávnene zasahuje na
pozemok I. XXX a I. XXX/X v k. ú. S..

Žalobcovia sa stotožnili s obsahom znaleckého posudku, že žalovaná užíva časť pozemku, ktorý je

označený ako XXX/X o výmere 201 m2, ktorý je vo vlastníctve žalobcov.

Po doručení znaleckého posudku žalovaná podala vzájomný návrh na určenie, že žalobkyňa v 1. rade
je výlučnou vlastníčkou parc. č. I. XXX/X - orná pôda o výmere 2496 m2 v k. ú. S. podľa geometrického
plánu G.. P. P..

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Vlastník v medziach
zákona je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s
ním (§ 123 Obč. zákonníka č. 40/1964 Zb.). Podľa § 126 ods. 1 OZ; vlastník má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od

toho, kto mu ich neprávom zadržuje.

Súd v konaní mal preukázané, že podľa znaleckého posudku a geometrického plánu žalovaná užíva
aj časť pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcov. Na základe dokazovania súd dospel k záveru, že
žalovaná užíva časť pozemku označenú ako XXX/X o výmere 4 m2 a XXX/X o výmere 201 m2, ktorých

vlastníkmi sú žalobcovia. Preto súd v zmysle petitu žaloby žalobe vyhovel.

Čo sa týka vzájomného návrhu žalovanej, súd žalobu zamietol. Je nesporné, že žalovaná nemohla
nadobudnúť nehnuteľnosti vydržaním. Ust. § 134 OZ rieši otázku držby, kde oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať

rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
za splnenia podmienky oprávnenej držby po dobu 10 rokov pri nehnuteľnostiach. Oprávnená držba
je faktické ovládanie veci alebo výkon práva spätý s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej

viere, že držiteľovi vec alebo vykonávateľovi právo tiež patrí. Žalovaná nepreukázala vydržanie, a
to oprávnenosť a dobromyseľnosť držby. Samotné užívanie nehnuteľnosti samo o sebe nezakladá
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Preto vzájomný návrh žalovanej zamietol.O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté tak, že žalovaná ako neúspešná účastníčka je povinná
nahradiť žalobcom trovy právneho zastúpenia 757,15 eur a súdny poplatok 99,50 eur.

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Proti rozsudku okresného súdu dala odvolanie právna zástupkyňa žalovanej. Žalobcami nie je
preukázaný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., či podaná žaloba je vhodný procesný
nástroj ochrany práv žalobcov a či sa ním dosiahne odstránenie spornosti práva a či sa zbytočne

nevyvolá konanie, po ktorom aj tak budú nasledovať iné súdne konania. Za nedôvodné sa považuje
určovacia žalobca, pokiaľ neslúži potrebám praktického života a len sa zbytočne rozmnožujú spory,
čo je zrejmé aj v tomto konaní. Tu žalovaná súhlasila s vyriešením sporu formou mediácie v rámci
mimosúdnehokonaniaajeochotnáriešiťfinančnúnáhradu.Žalovanápredložilanávrhnariešeniesporu,
na čo žalobcovia nereagovali. Žalobcovia zámerne ignorovali návrhy mimosúdneho riešenia sporu a
tak zhoršili aj tak už značne narušené susedské vzťahy, ale aj rodinné vzťahy, pričom spor bolo možné

riešiť mimosúdne.

Žalovaná namieta vlastníctvo žalobcov z hľadiska predchádzajúceho osvedčenia o dedičstve.
Rozsudkomokresnéhosúdudošlobyneoprávnenýmzásahomdovlastníckehoprávažalovanej,pretože
podľa rozsudku by mala odstrániť aj roh svojho rodinného domu č. XX, drobné stavby - kozub a altánok

postavené na pevných základoch, schody do podkrovia, prístupovú cestu vedúcu k montovanej garáži
a kôlni a tiež protipovodňovú zábranu. Súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie ohliadkou
na mieste samom. Keď súd zamietol vzájomný návrh žalovanej, neboli vykonané všetky dôkazy, a
to vypočutie svedkov, ktorí by osvedčili užívanie nehnuteľnosti žalovanou. Súd sa nevyporiadal ani s
čestnými prehláseniami na č. l. 24 a 25 súdneho spisu.

Čo sa týka trov konania, tu je vhodná aplikácia § 150 O.s.p.. Dôvod hodný osobitného zreteľa, prečo
účastníkom nie je priznaná náhrada trov konania, je príbuzenský pomer medzi účastníkmi konania.
Žalovaná navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie
a rozhodnutie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ sa týka veci samej, je správne. Odvolací
súdsavtomtorozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia(§219ods.2O.s.p.),pokiaľ
sa týka veci samej. Čo sa týka náhrady trov konania účastníkov a štátu, je potrebné rozhodnutie zrušiť

a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Samotná žaloba vychádza z určitého susedského rozporu medzi účastníkmi, ktorí sú v príbuzenskom
vzťahu, pričom podľa názoru žalobcov zo strany žalovanej došlo k postaveniu oplotenia na pozemku vo
vlastníctve žalobcov. V súdnom konaní znalcom bola vyriešená otázka priebehu hranice u nehnuteľnosti

vo vlastníctve žalobcov a žalovanej, pričom v závere znaleckého posudku bolo zodpovedané na
otázku identifikácie susediacich pozemkov a určenie presného rozmeru časti oplotenia žalovanej, ktorá
neoprávnene zasahuje do pozemkov žalobcov parc. č. I. XXX a XXX/X v k. ú. S.. Priebeh hranice je
stanovený znalcom, ktorý skonštatoval, že žalovaná užíva časť pozemku, ktorý je označený ako XXX/
X o výmere 4 m2 a XXX/X o výmere 201 m2, ktorých vlastníkmi sú žalobcovia. Žalobcom potom patrí

právo na ochranu svojho vlastníckeho práva, o čom je rozhodnutie súdu prvého stupňa. Oprávnený
vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje, najmä môže sa domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje. Vyplýva to z § 126 ods. 1 Obč. zákonníka, pričom vydanie je myslené pri ochrane vlastníckeho
práva aj vypratanie nehnuteľnosti, ak sú na pozemku oprávneného vlastníka postavené stavby, ako v

prípade postavenia plotu na pozemku žalobcov žalovanou. Podľa názoru odvolacieho súdu, odvolanie
žalovanej čo sa týka dôvodov odvolania, že nie je tu naliehavý právny záujem, resp. nie je osvedčené
vlastníctvo žalobkyne, tak jednoznačne naliehavý právny záujem je vždy daný, ak namiesto určenia
je podaná žaloba na vypratanie. Vlastníctvo žalobcov je nesporné a vyplýva z doložených listinných
dôkazov preukazujúcich nadobudnutie vlastníckeho práva u žalobkyne a žalobcu. Znaleckým posudkom

aj určenie, na ktorej časti pozemkov vo vlastníctve žalobcov je postavené oplotenie žalovanou. Preto je
daný záujem žalobcov zamedziť ďalšiemu zasahovaniu do ich vlastníckeho práva, a to aj odstránením
stavby, t.j. vyprataním.Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o zamietnutí vzájomnej žaloby
žalovanej, pretože z konania vyplýva, že žalobcovia preukázali vlastníctvo k pozemkom, na ktorých
žalovaná postavila plot. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ hodnotil nedôvodnosť

nároku žalovanej na získanie vlastníctva vydržaním. Zo strany žalovanej nebola preukázaná
dobromyseľnosť pri vydržaní ako podstatná náležitosť oprávnenej držby. Samotné okupovanie je
zákonnou podmienkou na vydržanie, pričom okrem držby veci ako vlastnej, je tu podmienka z § 130 ods.
1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí,
je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. V danom prípade

nebola preukázaná dobromyseľnosť žalovanej so zreteľom na všetky okolnosti na predchádzajúce
majetkovoprávne vyporiadanie právnych predchodcov účastníkov s jasným vymedzením, čo komu patrí.
Naviac, sama žalovaná uznala, že postavila plot aj na časti pozemkov, ktoré jej nepatria, a to len preto,
aby zabránila zatekaniu dažďovej vody na jej pozemok. Preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu
prvého stupňa ako vecne správny, pokiaľ je vzájomný návrh žalovanej zamietnutý.

Krajský súd zrušuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. V tejto veci
je potrebné poukázať na to, že súd síce riešil otázku náhrady trov účastníkov, ale trovy štátu vylúčil
na samostatné konanie. V prípade právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a vo výroku o náhrade
trov konania, by už nebolo možné rozhodovať o náhrade trov štátu, pretože konanie bolo skončené.
Z hľadiska toho je potrebné zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania

účastníkov a o náhrade trov štátu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. O náhrade trov
účastníkov a štátu je potrebné rozhodnúť spoločne, pričom rozhodnutie o náhrade trov štátu bude mať
význam aj pre rozhodovanie o náhrade trov účastníkov.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.