Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 20, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010050
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1616010050.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Erika Tomusa a prísediacich Jany Pavlíkovej

a Jána Želipského, v trestnej veci obžalovaného U. K., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.
1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 20. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

U. K., narodený XX. U. XXXX v U., trvale bydliskom č. d. XXX, XXX XX M., nezamestnaný,

sa uznáva vinným, že

obvinený dňa 12.04.2014 v čase o 02.00 h v obci M. na parkovisku za kultúrnym domom zatiahol
poškodenú M. U. na tmavú miesto, chytil ju za ľavý bok, postavil sa za ňu a začal ju chytať vpredu pod
texaskami, pričom išiel až pod nohavičky a dotýkal sa jej na pohlavnom orgáne, konal tak aj napriek
tomu, že ho vyzývala, aby to nerobil, naviac chytil ju druhou rukou za pás a držal ju zozadu, pričom druhú
ruku mal stále v jej nohavičkách, odkiaľ sa ju snažila poškodená vytiahnuť, čo sa jej ale nepodarilo,

keď nereagoval na výzvy, aby ju pustil, tak začala kričať o pomoc a snažila sa mu vytrhnúť a čupnúť si,
následkom čoho obaja padli na zem, kde ostali ležať vedľa seba na ľavom boku, pričom keď padli na
zem, tak obvinený vybral ruku z pod jej nohavičiek a priložil jej ju na krk a odzadu ju začal škrtiť zovretým
predlaktím pod krkom a keď začala poškodená znovu kričať o pomoc, tak jej pritlačil tou ľavou rukou
krk, čím ju pridusil a nemohla riadne dýchať, následne jej znovu a opakovane strčil ruku pod nohavičky
a dotýkal sa prstami pošvy, čomu sa poškodené bránila, pokúšala sa ho udrieť rukami do tváre a snažila
sa kričať o pomoc, čo jej obvinený znemožňoval tým, že zovrel predlaktie ľavej ruky a dusil ju, a keď už
ledva dýchala, tak na nich zasvietilo svetlo z baterky náhodne okoloidúcej osoby, ktorá počula tlmené

údery o zem a pazvuky, preto tam zasvietila, načo sa obvinený hneď zdvihol zo zeme a utiekol preč
na neznáme miesto,

teda

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k násilnému donúteniu iného k inej sexuálnej
praktike,

čím spáchal

zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona.

Za to sa

odsudzujePodľa § 200 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 3
Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní

3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 4 (štyri) roky s
probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 08. februára 2016 bola na Okresnom súde podaná obžaloba na U. K., nar. XX. U. XXXX, pre zločin
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rámci ktorého vypočul obžalovaného U.
K., poškodenú M. U., svedkov E. Y., C. P., L. U., X. U., U. U., P. U., P. N., F. N., L. K., a X. F., prečítal

podstatné listinné dôkazy, predovšetkým znalecký posudok PPZ-KEU-BA-EXP-2014/5997 č. l. 97-100,
odborné vyjadrenie 32/2015 č. l. 102-105, zápisnicu o ohliadke miesta činu č. l. 106, náčrtok miesta činu
č. l. 108, záznamy o dychových skúškach č. l. 110, odpis registra trestov, výpis z ústrednej evidencie
priestupkov, oboznámil obrazový záznam - fotodokumentáciu týkajúcu sa zápisnice o ohliadke miesta
činu, zaznamenanú na CD nosiči č. l. 109, a zistil skutkový stav tak ako je uvedený vo výrokovej časti

rozsudku.

Obžalovaný U. K. vypovedal, že je nevinný. V ten večer som bol s kamarátmi v pohostinstve, nevie koľko
bolo hodín, no už tam sedela U. s partiou - sedeli po ľavej strane pri dverách, oni na pravej. Obžalovaný
k nim sedel chrbtom, ale všimol si, že tam mali poháriky s alkoholom. Oni si objednali pivo, pokračovali

asi do 23:00 hod., kedy prišiel N., prisadol si k nim, o chvíľku si prisadla aj U. a spolu pili vodku. On
vypil asi 4 - 5 pív, pokračovali do záverečnej, kúpil asi 3 cigarety, viac peňazí nemal. Po záverečnej ich
čašníčka začala vyháňať. U. si išla ešte niečo kúpiť, nevie koľko a čoho. Ponúkla mu pivo, ona pila cez
slamku, nevie, či ešte niečo iné pila. Neskôr sa obžalovaného spýtala, či jej pomôže odniesť N., ktorý
bol dosť opitý. Nakoniec na to pristúpil. Postupne všetci odchádzali a na terase ostali len oni traja a

okolo jednej šli aj oni. Obžalovaný niesol N., U. šla pred nimi, smiala sa ako N. vyzerá a aj ako on. Ako
sa blížili ku N. domu, nevie, či volali a či zvonili, čakala ich už jeho sestra, on ho pomohol vyzliecť. U.
čakala vonku, možno aj vnútri. Zdržali sa tam asi 10 - 15 min., ako vyšiel von, U. mu dala ďalšie pivo
do ruky a šli okolo kultúrneho domu, šli spredu, ako je parkovisko. Tam mu dala návrh, či si nechce
zajebať, zostal ticho, zarazený. Spontánne zahli pri parkovisku, ona zahla skôr. Dopil pivo a rozprávali

sa na tému sexu. Tam sa jej prvý krát dotkol, chytil ju za pás. Na parkovisku boli cca 10 min. Ako ju držal
za pás, stáli čelom k sebe. Dotkol sa jej rozkroku, nejavila známky, že by sa jej to nepáčilo, skôr naopak.
Následne sa dohodli, že si ľahnú, ľavou rukou bol podopretý, ona bola chrbtom k nemu. Opäť ju chytil
za pás, opäť nejavila známky, že by sa jej to nepáčilo. Opäť sa jej dotkol rozkroku, ani v tomto prípade
nejavila známky, že by sa jej to nepáčilo. Toto trvalo pár minút. Následne išli okolo svedkovia, jeden z

nich na nich zasvietil, bolo to také chvíľkové zasvietenie, potom baterku otočil a obžalovaný sa zľakol
ako to vyzerá, postavil sa, U. začala plakať a začala akoby kričať o pomoc. Obžalovaný sa jej pýtal, čo
sa stalo, no neodpovedala mu. Keď na nich znovu zasvietili, utiekol.

Na otázky prokurátorky a obhajcu obžalovaný uviedol, že cesta od N. k parkovisku trvala asi 2 - 5 minút.

Nepamätá sa, o čom sa počas toho rozprávali. Poškodená dala návrh, či si nechce zajebať, povedala to
tak doslovne. Tento návrh dala poškodená obžalovanému pred parkoviskom cca 50 m. Nepamätá si, či
poškodená urobila nejaké gesto, keď dala tento návrh, zostal zarazený, rozprávali sa až na parkovisku
ohľadom sexu. Nevie, kto začal rozprávať o sexe. Nepamätá si, či padol aj iný návrh, ani či sa dotýkal
poškodenej počas presunu a rozprávania sa o sexe, on o tom začal hovoriť až na parkovisku, chytil ju za

pás pravou rukou z boku, potom ju chytil za rozkrok tou istou rukou. Chytal ju cez oblečenie. Nepamätása, čo poškodená počas toho robila, či niečo hovorila, nejavila známky, že by sa jej to nepáčilo. Dedukuje
tak z toho, ako sa U. správala, počas toho nerobila nič. Potom si ľahli, nepamätá sa, koho to bol nápad.
Pred ľahnutím stáli čelom k sebe a ľahli si tak, že on ležal na ľavom boku a ona pred ním na ľavom

boku. Chytil ju za pás pravou rukou z boku a potom tou istou rukou ju chytil za rozkrok, najskôr cez
oblečenie potom aj pod ním. Poškodená mala ruky vedľa seba. Nepamätá sa, čo poškodená počas
toho robila, či niečo hovorila, on nehovoril nič. Následne zasvietilo svetlo z baterky, on sa postavil a keď
zasvietili druhýkrát, ušiel. Keď svetlo zasvietilo prvýkrát, rozplakala sa, snažila sa kričať a plakať. Nevie,
či chcela niečo povedať, nehovorila nič, je tam blízko potok, ten tam hučí. Nevie, ako sa poškodená

snažila plakať, nevie, či sa snažila plakať, nevie to ani presne popísať. V tom čase bola poškodená v
pozícii, že stále ležala na zemi na boku. Keď svetlo zasvietilo druhýkrát, on bol nad ňou naklonený, že
čo jej je, ona nič nehovorila, stále ležala v tej istej pozícii aj keď svetlo zasvietilo druhýkrát, on utiekol.
S poškodenou sa pozná len z videnia. V ten večer oslovila ona jeho, či jej nepomôže odprevadiť N..
Potom sa s poškodenou stretli na ulici, ale nerozprávali sa, nepýtal sa jej nič, ona sa mu vyhýbala. Počas
incidentu sa nebozkávali, U. sa ho nedotýkala, pokiaľ sa pamätá. Poškodenej sa okrem pásu a rozkroku

inde asi nedotýkal. Vagíny sa dotýkal. Pod nohavice sa dostal spôsobom, že boli voľné, alebo rozopnuté,
nevidel, že by si ich U. rozopínala, ani on jej ich nerozopínal. Nepamätá sa, či do zasvietenia baterky
padol iný návrh. Poškodená neprejavovala nesúhlas, čo robí. Zahnutie pri kultúrnom dome iniciovala U.,
nebránila sa, nepoužil formu násilia alebo hrozbu.

Svedkyňa - poškodená M. U. vypovedala, že okolo pol 9 išli do pohostinstva v M., s kamarátmi sa
zabávali, dali si pizzu, okolo 12 išli kamaráti domov, podnik sa zatváral, bolo ich niekoľko ľudí na terase
vonku. N. bol opitý, chcela ho odviesť domov, odviedli ho ona a obžalovaný. Keď ho odviedli, ona čakala
vonku pri dome N. a potom s obžalovaným išli domov, išli okolo kultúrneho domu, kde ju napadol. Na
parkovisku ju schmatol rukou na bok. Stál za ňou, začal ju osahávať všade, aj dole na pošve, čupla si,

aby ju prestal osahávať, aj počítala za týmto účelom, následne spadli na zem, kde ju opäť osahával.
Ona začala kričať, avšak ľavou rukou ju začal tlačiť na hrdle. Na zemi ju osahával, škrtil ju, nemohla sa
nadýchnuť, radšej sa preto nehýbala.

Na otázky prokurátorky a obhajcu poškodená uviedla, že obžalovaného pozná málo len z videnia, býva

kúsok od nich. Nikdy o ňu neprejavil záujem ani ona o neho. V pohostinstve sa spolu rozprávali len
ohľadom telefónu cca 10 min., ona sa bavila najmä s N.. Vypila asi 7 - 8 poldeci vodky a to od pol
9 do 12 hod., na terase mala ešte pivo, to nedopila, odhodila ho pri kultúrnom dome, obžalovaný pil
borovičku a pivo. K odprevadeniu N. došlo tak, že sa bála, aby N. nespadol, a nechcela ísť sama,
spýtala sa obžalovaného na odprevadenie. Na parkovisku sa rozprávali o otcovej sesternici. Potom ju

násilím vtiahol za bok, bola vedľa neho, schmatol ju a potom bol obžalovaný za ňou. Vtiahol ju tak, že
ju ťahal násilím. Prejavila nesúhlas s konaním obžalovaného, povedala mu, aby ju nechal, a že chce ísť
domov. Pred tým, ako ju obžalovaný schmatol, bola ďalej od parkoviska. Na parkovisko ju ťahal, kým
ju nezatiahol na parkovisko z cestičky. Nevie, či ju ťahal jednou rukou, ale nedalo sa jej vyšmyknúť.
Obžalovaný jej počas toho nehovoril nič. Následne sa dostal za ňu a chytil ju pod nohavice, nemala

ich rozopnuté, bolo to pod zapnuté nohavice. Snažila sa mu vyšmyknúť, nepamätá, čo robila s rukami.
Druhou rukou ju pridržal. Na zem sa dostali tým spôsobom, že ona si chcela čupnúť, aby jej nedočiahol
do rozkroku. Na zem spadli tak, že ona bola na ľavom boku, pravou rukou sa ho snažila udrieť, avšak
obžalovaný ju pritláčal predlaktím ľavej ruky na hrdle, pravou rukou bol v nohaviciach, aj počas pádu
mal pravú ruku v nohaviciach. On nič nevravel, ona sa snažila niekoľko krát kričať, aj v stoji, aj na

zemi. Inde sa jej nedotýkal, nebozkávali sa. Potom zasvietilo svetlo a obžalovaný ušiel. Keď ju pustil,
rozbehla sa za svetlom, tam bol E., ktorého pozná z videnia, s frajerkou. Povedala im, čo sa stalo,
nechápali to, E. šiel za obžalovaným, ona zostala s jeho frajerkou až do príchodu polície. Od skutku sa
s obžalovaným nestretla, z jeho okruhu ju kontaktovala len jeho mama, že sa chce porozprávať. Skutok
ovplyvnil jej ďalší život tak, že nechcela vôbec chodiť von, dodnes sa bojí, aj večer, vždy sa snaží ísť

s niekým, stále má divný pocit, keď obžalovaného stretne v nejakom spoji. Počas toho večera nedala
žiadny sexuálny návrh. Nevie, ako dlho trval incident, ten čas počas takéhoto skutku nevie ako rýchlo
ide. O pomoc kričala asi 5 - 6 krát. Obžalovaného sa nepokúšala pohrýzť alebo poškriabať, snažila sa
ho udrieť na hlavu. Na tvári ju obžalovaný nedržal. Čo sa týka intenzity škrtenia, predlaktím ju tlačil na
hrdlo, zranenia neutrpela žiadne a ani veci, ktoré mala na sebe, neboli poškodené. Policajti povedali že

pôjde na gynekologickú prehliadku, s týmto súhlasila, avšak nakoniec ju neabsolvovala, nezavolali ju.
Neabsolvovala gynekologickú prehliadku.Na návrh obhajcu bola podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť skoršej výpovede
poškodenej z prípravného konania, v rámci ktorej okrem iného uviedla, že sa jej podarilo zakričať o
pomoc asi 3, alebo 3 - 4 krát, preto, že jej držal aj ústa aj hrdlo, pričom k rozporom ohľadu počtu pokusov

o kričanie a ohľadom toho, či poškodenú obžalovaný držal aj na tvári resp. ústach, poškodená uviedla,
že obžalovaný ju držal za hrdlo, ústa jej nezakrýval.

Svedkyňa C. P. vypovedala, že šli skôr z opekačky s priateľom, bolo to v noci, keď započuli šuchot,
priateľ mal baterku, zasvietil na dané miesto a videli dvoch ľudí, myslela si, že ich pri niečom vyrušili,

šli ďalej a potom začuli krik o pomoc. Priateľ opäť zasvietil na dané miesto, žena sa následne postavila
a dobehla k nim s tým, že sa ju niekto pokúsil znásilniť, jej sa to nechcelo veriť a keď sa jej spýtala,
prečo nekričala hneď, ako na nich zasvietili, povedala, že jej držal ústa. Potom s ňou čakala a priateľ
sa rozbehol za chlapom.

Na otázky prokurátorky a obhajcu svedkyňa uviedla, že v inkriminovaný moment počuli taký šuch,

myslela, že sú tam mačky. Zasvietili na ich na pár sekúnd, videla, ako na sebe ležali, bola to sekunda, on
bol na nej. Bol to chlap podľa postavy, vyzlečení neboli. Keď žena zakričala, priateľ zasvietil druhýkrát,
následne ona začala vstávať, napravovala si nohavice, trochu ich mala vyzlečené. Sledovali ich asi zo
vzdialenosti cca 10 metrov. Žena plakala, kričala, aby jej pomohli, ona dobehla k nej, počula ju plakať,
konkrétne povedala niečo v tom zmysle „pomôžte mi, chcel ma znásilniť“. Priateľ sa jej spýtal, že či

vie, kto to bol, ona že áno, meno si svedkyňa nezapamätala. Ona ich nepozná, ale priateľ áno. Potom
sa priateľ rozbehol za chlapom. Žena ju chytila za ruku, že nech zavolajú políciu. Žena bola v takom
stave, že bola roztrasená, v šoku, nehovorila nič bližšie, čo sa jej stalo. Nepozná ju. Artikulovať vedela,
rozumela jej, nevie, či bola opitá, no na mol určite nebola. K parkovisku sa blížili rýchlejším tempom.
Pred príchodom krik nepočuli. Žene prvý krát neuverili ohľadom toho, čo hovorila, preto, že najskôr bolo

ticho, až potom bol počuť krik. Žena uviedla, že to bolo preto, že jej muž držal ústa.

Svedok E. Y. vypovedala že vie, o čo ide, ale moc si toho nepamätá. Išli s priateľkou z opekačky. Videl,
počul šuchoty, zasvietil baterkou, videl chalana s babou, ktorá za nimi prišla s plačom, on utiekol, on
ho nevidel. Potom zavolala políciu.

Na otázky prokurátorky a obhajcu svedok uviedol, že čo sa týka zvukov išlo o taký šuchot, ako keby
kamienky na asfalte, alebo šúchanie nohou o betón. V polohe boli takej, že dievča bolo na zemi a on bol
na nej zvrchu. Ruky nevidel. Zasvietil tam z dôvodu toho šuchotu, mysleli, že sú to mačky. Keď prišla za
nimi poškodená, bola vystrašená, plakala, strašne híkala, ani nevedela povedať, čo jej je. Nevie posúdiť,

či to hrala, taký odborník nie je. Oblečenie si nevšimol, či bolo poškodené, mala rifle a na vrchu bundu.
Keď zasvietil, muž utiekol, nepovedal nič. Začal za ním utekať. Žena povedala prezývku o koho sa jedná
- K., K.. Podľa polohy to vyzeralo, že sa túlia, alebo také niečo. Nepamätá sa, koľko plakala, híkala.
Poškodenú pozná osobne - cez jej brata, ale len tak „čau - čau“, videl ju v bare, avšak nevšímal si, ako
sa správa k opačnému pohlaviu. Na opekačke alkohol požíval, nepamätá sa, koľko, ale určite to nebolo

v takom množstve, že by nevedel chodiť. S priateľkou boli pri sebe, keď ich videli. Keď zasvietil, videl
ich zboku, boli hlavou k bytovke, presne si nepamätá. Kričanie počas šuchotu asi nepočul. Zranenia na
poškodenej nevidel. Obžalovaného videl od chrbta, do tváre im nevidel.

Na návrh prokurátorky bola podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť skoršej výpovede

svedka z prípravného konania, v rámci ktorej okrem iného uviedol, že začul nejaké zvuky, akoby niekto
držal ústa, také akoby hmm, pazvuky. Žiadne slová však nepočul, počul nejaké šuchotanie nohami.
Myslel, že to bude nejaké zviera, tak na miesto, odkiaľ počul tie zvuky, zasvietil baterkou. Tam na zemi
ležala nejaká osoba, ktorá bola na chrbte, na nej sedel nejaký muž, obkročmo. Ruky nevie, kde mal, ale
jemu to pripadalo, akoby ich vyrušil pri sexe, alebo niečom takom. Spätne si však myslí, že asi vtedy

zápasili.Ženaknimutekalasplačom,keďknimdošla,povedalaniečovtomzmysle,žejuchcelznásilniť,
alebo niečo také, stále plakala, nevedela poriadne rozprávať, bola v šoku, to svedok vie, lebo híkala a
plakala a nevedela poriadne povedať, čo sa stalo. Keď sa k nim svedok vrátil, poškodenú upokojovali,
poškodená zavolala na políciu, tí došli do nejakej polhodiny, dovtedy poškodená sedela na obrubníku
a stále plakala. S poškodenou bol v šenku asi 2-krát, ona sa správala normálne, mala vypité, ale nič

zvláštne nerobila. Nevidel, že by sa opitá liepala po chlapoch, alebo niečo v tom zmysle. Svedok Y. sa
k prečítanej časti výpovede vyjadril, že všetko, čo bolo čítané, sedí, bolo to tak, k tým rukám uviedol, že
si to zrejme uvedomil možno neskôr, keď poškodená za nimi vybehla.Svedkyňa L. U. vypovedala, že okolo pol 3 volal syn, že sa stalo niečo M., keď prišli na miesto, M. sedela
v policajnom aute, boli tam policajti, neskôr vypovedala na oddelení. O skutku nechce rozprávať, vie, že
mala vtedy vypité, vie zhruba, čo sa stalo, len od iných, poškodená jej k tomu nepovedala nič. Vždy sa

rozplače. Prvého polroka nechodila vôbec von, teraz chodí len s niekým.

Na otázky prokurátorky uviedla, že ju kontaktovali rodičia obžalovaného aj s U., boli u nich. Poškodená
k psychiatrovi nechodí. Čo sa týka toho, či niekto žiadal, aby poškodená stiahla trestné oznámenie,
svedkyňa uviedla, že ich kontaktovala p. N., čo je teta matky obžalovaného, že keby poškodená stiahla

trestné oznámenie a nemusela by vypovedať, tým by sa to skončilo a nemuseli by chodiť po súdoch.
Nič nesľúbili, manžel si to dal zistiť u právnika a viac sme to neriešili.

Svedok X. U. vypovedal, že veľa toho nevie, je to nepríjemná záležitosť.

Na otázky prokurátorky uviedol, že poškodená mu nepovedala žiadne podrobnosti, žiadne detaily, on

podrobnejšie počul, čo sa stalo, vlastne až tu na hlavnom pojednávaní. Od skutku sa život poškodenej
zmenil v tom smere, že po skutku sa bála chodiť von. Ona s problémami za nimi nechodí. Pre rodinu
sa život zmenil v tom smere, že je to hanba v celej dedine. Pokiaľ ide o kontaktovanie zo strany
obžalovaného, stretli sa raz, pričom navrhli, že sa to dá rýchlo všetko uzavrieť, že nebude vyšetrovanie
ani súd, avšak právnik povedal, že sa to nedá.

Svedok U. U. vypovedal, že okolo 4 nad ránom ich volala nejaká mladá dievčina, že ju mal znásilniť
nejaký chlapec, prišli sme tam, zabezpečili stopy, okolo kultúrneho domu v M. až do príchodu
vyšetrovateľky. Svedkyňa plakala, nič konkrétne nevie. Čo sa týka poranení, nepamätá sa, keby niečo
mala nejaké viditeľné zranenie, alebo roztrhnuté šaty, bolo by to zaznamenané. O gynekologické

vyšetrenie u mňa určite nežiadala. Či potom, to nevie, on sám by bez pokynu nariadeného s tým aj tak
nič nemohol spraviť.

Svedok P. U. vypovedal, že boli ako hliadka vyslaní do obce M., na mieste bola poškodená, bola značne
rozrušená, povedal, že ju ten a ten znásilnil. Následne upovedomili nadriadeného, čakali na mieste na

vyšetrovateľa, po jeho príchode si vec prevzal. Poškodená hneď uviedla, že ju obžalovaný znásilnil.
Rozrušená bola v takom smere, že plakala, bola nesvoja, neustále plakala, jej chovanie bolo také iné.
Vonkajšie zranenia nemala, ponúkli jej lekára, tohto nechcela. Nepamätá si, či ešte niečo hovorila.

Svedok P. N. vypovedal, že trvá na tom, čo je uvedené v zápisnici, bol pod vplyvom alkoholu, uplynula

už značná doba. K obžalovanému uviedol, že keby to bola pravda, už by sa to vedelo vtedy.

SvedkyňaF.N.vypovedala,spala,keďzrazuzazvoniltelefón,volalapoškodená,žesimáprísťprebrata.
M. bola vysmiata, brata niesol obžalovaný, ich zavolala dnu a následne išli dnu aj s M., vypité mali všetci
traja, ale dalo sa s nimi komunikovať. Poškodenú pozná z videnia, kamarátky nie sú a obžalovaného

pozná ako slušného chlapca.

Svedok L. K. vypovedal, že detaily si nepamätá, bol to bežný večer pri pive v pohostinstve. Poškodená
je suseda a spolužiačka zo základnej školy. Obžalovaný je jeho kamarát, je to normálny chalan.

Svedok X. F. vypovedal, že z toho večera sa nepamätá nič, boli pod parou, pil s kamarátom X. a s
poškodenou,ktorásineskôrodsadlajaonpilvodku.Obžalovanéhopoznázvideniazfutbalu,poškodenú
pozná len veľmi málo.

Súd prečítal znalecký posudok z 24. septembra 2014, vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym

ústavom Policajného zboru, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2014/5997, zo záverov ktorého vyplynulo porovnaním
zisteného DNA zo stôp č. 1 - 7 s DNA poškodenej a obžalovaného, že pôvodcom biologického materiálu
zaisteného zo stôp č. 1 a č. 7, zaistených dňa 12. apríla 2014 pri ohliadke miesta činu - plechovka od
piva s trubičkou a ster z tváre poškodenej, je poškodená; pôvodcom biologického materiálu zaisteného
zo stopy č. 2, zaistenej dňa 12. apríla 2014 pri ohliadke miesta činu - plechovka od piva, je obžalovaný;

pôvodcom biologického materiálu zaisteného zo stôp č. 5 a č. 6, zaistených dňa 12. apríla 2014 pri
ohliadke miesta činu - 2 ks ohorky cigarety, nie je poškodená ani obžalovaný. Na stopách č. 3 a č. 4
zaistených dňa 12. apríla 2014 pri ohliadke miesta činu - plechovka od piva a cigarety, nebola dokázaná
prítomnosť biologického materiálu ľudského pôvodu.Na hlavnom pojednávaní došlo aj k oboznámeniu zápisnice o obhliadke miesta činu z 12. apríla
2014, ČVS: ORP-162/1-VYS-MA-2014 Ši, z ktorej vyplýva, že miesto činu sa nachádza v M., zozadu

kultúrneho domu, na betónovom parkovisku. Miesto činu je medzi parkoviskom a bytovkou. Jedná sa
o betónovú plochu o rozmeroch 8 x 16 m, v tvare obdĺžnika. Po ľavej strane plochy parkoviska sa
nachádzajú parkovacie miesta, vyznačené bielymi čiarami. V čase obhliadky sa tam nachádzajú 4
osobné motorové vozidlá. Parkovisko je olemované obrubníkom po celej časti, okrem príjazdovej cesty.
Po pravej strane plochy sa nachádza pletený plot vo výške asi 1,80 m. za ním sa nachádza trávnatý

porast. V priestore medzi parkovacími miestami a plotom sa nachádza stopa č. 1 - plechovka s obsahom
500 ml s nápisom Corgoň so slamkou. Stopa č. 2 - plechovka s obsahom 500 ml s nápisom Corgoň.
Stopa č. 3 - plechovka s obsahom 500 ml s nápisom Corgoň zatvorená. Stopa č. 4 - zatvorená krabička
cigarietzn.LM,modrékrátke.Stopač.5-ohorokcigaretyzn.Marlboro.Stopač.6-cigaretyzn.Marlboro.
Spolu so zápisnicou bol oboznámený aj náčrtok miesta činu k obhliadke miesta činu z 12. apríla 2014
a príslušná fotodokumentácia, týkajúca sa pohľadu na miesto, kde malo prísť k udalosti i s označením

zaistených stôp a pohľadu na poškodenú a časti tela.

Zo zápisov o dychovej skúške vyplýva, že poškodená mala dňa 12. apríla 2014 v čase o 05:43 hod.
koncentráciu 0,56 mg/l alkoholu v dychu, a obžalovaný mal dňa 12. apríla 2014 v čase o 09:10 hod.
koncentráciu 0,46 mg/l alkoholu v dychu.

Na hlavnom pojednávaní bolo oboznámené aj odborné vyjadrenie z 29. apríla 2015, v ktorom MUDr.
Z. C., PhD., uviedla, že ak osobe mužského pohlavia v čase o 09:10 hod. bolo namerané 0,46 mg/
l a od 02:00 hod. do 09:10 hod. neužil žiadny alkohol, v čase okolo 02:00 hod. mala taká osoba
orientačne hladinu alkoholu v krvi 1,7 - 1,98 ‰, čo zodpovedná koncentrácii alkoholu cca 0,85 - 1,00

mg/l vo vydychovanom vzduchu. Existuje možnosť, že konzum 5 - 6 pív v časovom rozmedzí od 21:00
hod. do 02:00 hod. nasledujúceho dňa, viedlo u obžalovaného ku koncentrácii 0,46 mg/l alkoholu vo
vydychovanomvzduchuo09:10hod.Výpočetjevšakorientačný,posúdeniejeindividuálne,napresnejší
výpočet chýbajú viaceré údaje (vek, hmotnosť, konzum jedla a tekutín, únava...).

Súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obhajobou na
základe podania z 14. novembra 2016 (vypracovanie znaleckého posudku na obžalovaného z odvetvia
psychiatria, sexuológia, klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, vykovať znalecké
dokazovanie z odvetvia chirurgia a traumatológia ohľadom následkov údajných fyzických útokov a
porovnania s výpoveďou poškodenej, znalecký posudok na poškodenú z odvetvia klinická psychológia

dospelých za účelom posúdenia sklonov ku konfabulácií a zistiť výšku alkoholu v krvi v čase skutku
a miery možného ovplyvnenia vnímania skutku), okrem výsluchu svedka P. U., nakoľko navrhované
dôkazy súd považoval za nadbytočné, týkajú sa okolností nepodstatných pre rozhodnutie súdu, resp.
okolností, ktoré možno zistiť inými už skôr navrhnutými dôkazmi. Znalecké dokazovanie týkajúce sa
obžalovaného v naznačenom smere súd nepovažoval za potrebné; takýmto spôsobom by sa potom

mohlo znalecky dokazovať u každého obvineného v každom trestnom konaní, či ten - ktorý obvinený má
sklony spáchať tú - ktorú trestnú činnosť, pričom ani negatívny záver za daných okolností nemusí vylúčiť
jednorazové spáchanie trestného činu, tak ako to bolo v tomto prípade. Napokon, obhajobe zabezpečiť
spomenutý dôkaz nič nebránilo (k osobe obžalovaného súd poukazuje aj na záver odôvodnenia tohto
rozsudku).Tiežtvrdeniapoškodenejohľadomfyzickéhonásiliaobžalovaného(tlačiljejnahrdlo,zranenia

neutrpela žiadne) neboli s vyhotovenou fotodokumentáciou poškodenej po skutku v takej diskrepancii,
aby si to vyžadovalo znalecké dokazovanie; tiež sama poškodená uviedla, že zranenia neutrpela
žiadne. Zo strany súdu nebol zaznamenaný žiadny náznak, podnet, ktorý by vyvolal potrebu preveriť u
poškodenej sklony ku konfabulácii, rovnako ako nadbytočný súd vyhodnotil návrh obhajoby zistiť výšku
alkoholuvkrvivčaseskutkuamierymožnéhoovplyvneniavnímaniaskutku,atozdôvodovpodrobnejšie

uvedených nižšie v rámci ďalšieho odôvodnenia.

Pokiaľ ide o výrok o vine a právnej kvalifikácii, súd v prvom rade konštatuje, a to ani nebolo medzi
stranami sporné, že dňa 12. apríla 2014 sa vo večerných hodinách v podniku - v pohostinstve v obci
M., okrem iných návštevníkov, nachádzal obžalovaný U. K. i poškodená M. U., ktorí po záverečnej

ešte chvíľu postávali na terase a potom obžalovaný s poškodenou išli odprevadiť domov svedka N.,
s tým, že po tom, ako odprevadili svedka N., šli ďalej, domov, len obžalovaný s poškodenou. Tieto
skutočnosti považuje súd nielen za nesporné, ale vyplývajú aj z vykonaného dokazovania, keď ichpotvrdzujú nielen výpovede obžalovaného a poškodenej, ale aj svedkov (napríklad N., N., K., či F.), ktorí
boli s obžalovaným a poškodenou v danom čase v pohostinstve, resp. v dome u svedka N..

Medzi stranami nebolo sporné ani to, že po tom, ako odprevadili svedka N. a obžalovaný s poškodenou
šli ďalej domov, došlo na parkovisku pri kultúrnom dome ku konaniu obžalovaného sexuálneho
charakteru voči poškodenej, kedy sa jej začal dotýkať, hladiť poškodenú na intímnych partiách tela, aj
pod spodnou bielizňou na pohlavnom orgáne, a to nielen v stoji ale aj následne ležato na zemi. Keď po
chvílinanichzasvietilosvetlozbaterkyokoloidúcichsvedkovY.aP.,podruhomzasvietenísapoškodená

s plačom rozbehla k svedkom a obžalovaný ušiel opačným smerom od svedkov a nedobehol ho už
ani svedok Y.. Tieto skutočnosti potvrdili tak obžalovaný ako aj poškodená, a záver incidentu aj obaja
uvedení svedkovia.

Sporným medzi stranami, a podstatou dokazovania na hlavnom pojednávaní, bolo to, či k týmto
sexuálnym praktikám (ich pokusu) medzi obžalovaným a poškodenou prišlo dobrovoľne (verzia

obžalovaného), respektíve za použitia násilia (verzia poškodenej). Tak ako je to v obdobných prípadoch
bežné, aj v tomto neexistuje žiadny svedok, ktorý by pozoroval, ako incident prebiehal a čo mu
bezprostredne predchádzalo; svedkovia Y. a P. obžalovaného len vyrušili, ukončili jeho konanie.

Súd preto musel dôsledne vyhodnocovať najmä výpovede jediných aktérov skutku (obžalovaného a

poškodenej) a aj za pomoci ďalších dôkazov zisťovať, či je možné vysloviť nepochybnú istotu o niektorej
z predložených verzií. Súd napokon k tejto nepochybnej istote, vyjadrenej vo výrokovej časti rozsudku,
dospel a to na podklade nasledovných právnych úvah a argumentov:

Súd primárne vychádzal z výpovede poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala logicky a

vierohodným spôsobom popísala všetky rozhodné skutkové okolnosti. Vypovedala, že po záverečnej
v pohostinstve požiadala obžalovaného, aby jej pomohol odviesť domov opitého svedka N., nakoľko
nechcela ísť sama a bála sa, že svedok N. niekam spadne. Po odvedení domov svedka N. išli
ďalej domov obžalovaný s poškodenou a v momente, keď išli okolo kultúrneho domu, ju napadol,
na parkovisku ju schmatol, vtiahol rukou na bok, ťahal ju násilím a začal ju všade ohmatávať, aj

na pohlavnom orgáne, dostal sa aj pod nohavičky. Ako prejav nesúhlasu s konaním obžalovaného
poškodená obžalovanému povedala, aby ju nechal, že chce ísť domov, počítala, do kedy ju mal pustiť,
snažila sa mu vyšmyknúť, chcela si čupnúť, aby jej nedočiahol do rozkroku, snažila sa niekoľko krát
kričať, aj v stoji, aj na zemi, avšak predlaktím ľavej ruky ju začal pritláčať na hrdle (pravou rukou bol v
nohaviciach), nemohla sa nadýchnuť, radšej sa preto nehýbala.

Naproti tomu obhajoba obžalovaného je založená na tvrdení, že prvotný sexuálny návrh prišiel pri
kultúrnom dome zo strany poškodenej, on sám z toho zostal zarazený a po chvíli sa jej dotkol, chytil
poškodenú a začal sa jej dotýkať, následne sa dohodli, že si ľahnú a naďalej sa jej dotýkal. Nepamätá
sa, čo poškodená počas toho robila, či niečo hovorila, nejavila známky, že by sa jej to nepáčilo; dedukuje

tak z toho, ako sa poškodená správala, počas toho nerobila nič.

Kľúčovým okamihom v prejednávanom prípade, ktorý doňho vnáša rozhodujúci aspekt presvedčivosti
a vierohodnosti tvrdení poškodenej, je podľa názoru súdu okamih príchodu svedkov Y. a P. na miesto
činu. Obaja svedkovia počuli z miesta činu zvuky pripomínajúce mačky, príp. šúchanie nôh po zemi. Boli

zvedaví, čo to je, tak tam zasvietili baterkou, na čo spozorovali ženu ležiacu na zemi a muža zvrchu na
nej. Spočiatku si mysleli, že ich pri niečom vyrušili. Predtým krik nepočuli. Po bezprostrednom druhom
zasvietení na nich obžalovaný vstal a ušiel preč a poškodená sa s plačom rozbehla ku svedkom.

Súd je toho názoru, že nie je racionálne, zmysluplne a logicky vysvetliteľné, prečo takéto reakcie

obžalovaného a poškodenej boli tak diametrálne odlišné, pokiaľ by k uvedenému aktu medzi nimi
došlo z oboch strán dobrovoľne. V tejto súvislosti svedok Y. uviedol, že poškodená za nimi prišla s
plačom, bola vystrašená, plakala, strašne híkala, ani nevedela povedať, čo jej je, keď k nim došla,
povedala niečo v tom zmysle, že ju chcel znásilniť, alebo niečo také, stále plakala, nevedela poriadne
rozprávať, bola v šoku, to svedok vie, lebo híkala a plakala a nevedela poriadne povedať, čo sa stalo;

keď sa (po neúspešnej snahe dobehnúť páchateľa) k poškodenej a svedkyni P. svedok vrátil, poškodenú
upokojovali, poškodená zavolala na políciu, tí došli do nejakej polhodiny, dovtedy poškodená sedela na
obrubníku a stále plakala. Svedkyňa P. k uvedenej okolnosti uviedla, že poškodená, keď sa následne
postavilapotom,čonanichsvedokY.opäťzasvietil,dobehlaknimstým,žesajuniektopokúsilznásilniť,plakala, kričala, aby jej pomohli, počula ju plakať, konkrétne povedala niečo v tom zmysle „pomôžte mi,
chcel ma znásilniť“, poškodená chytila svedkyňu za ruku, že nech zavolajú políciu, poškodená bola v
takom stave, že bola roztrasená, v šoku, nehovorila nič bližšie, čo sa jej stalo. Plač poškodenej potvrdili

aj svedkovia U. a U. - členovia privolanej policajnej hliadky, s tým, že poškodená bola značne rozrušená,
rozrušená bola v takom smere, že plakala, bola nesvoja, neustále plakala, jej chovanie bolo také iné.

Ako je naznačené v úvode predchádzajúceho odseku, súd sa nestotožnil s obranou obžalovaného, že zo
strany poškodenej išlo o dobrovoľnosť. Je nevyhnutné si uvedomiť krátkosť času, chvíľkový okamih, za

ktorý sa vyvinulo a prejavilo vyššie popísané správanie u oboch (obžalovaného i poškodenej). Okamžitá
reakcia obžalovaného bola, že po zasvietení vstal a ušiel preč. Bezprostrednou reakciou poškodenej
po vyrušení obžalovaného a uvoľnení jeho zovretia bolo vybehnutie poškodenej za svetlom, smerom
k svedkom, za neustáleho plaču, až híkania, ktoré trvalo minimálne až do príchodu polície, bola v
šoku. Je oprávnené poukázať na záverečnú reč prokurátora, v zmysle ktorej reakcia obžalovaného
zodpovedá reakcii páchateľa prichyteného pri čine; reakciu poškodenej možno vysvetliť ako konanie

niekoho (ženy), kto sa radšej podvolí (no nie úplne) násiliu iného (muža), využila moment prekvapenia
a vyrušenia obžalovaného a s plačom vybehla za svedkami. Ak sa obžalovaný obával, ako to vyzerá,
keď ich zbadali svedkovia, a len z tohto dôvodu mal ujsť, rovnako by sa tak mohla cítiť aj poškodená,
pokiaľ by šlo o dobrovoľnú aktivitu; poškodená však s plačom utekala hľadať pomoc a bezpečie u
svedkov (svedkyňa P. vypovedala, že poškodená plakala, kričala, aby jej svedkovia pomohli). Opačný

výklad konania poškodenej (súhlas s konaním obžalovaného a následne - za okamih zasvietenia -
obvinenie obžalovaného zo sexuálneho násilia) by znamenal jej rýchlu, spontánnu špekuláciu, okamžitú
kalkuláciu, úmyselné klamstvo a krivé obvinenie obžalovaného, ktoré by hraničilo až s možnosťou jej
trestného stíhania. Poškodená pritom nemala žiadny dôvod, aby si vymýšľala, pokiaľ ide o jej vôľu,
aby si tým privodila nebezpečenstvo trestného stíhania pre krivé obvinenie, resp. krivú prísahu a krivú

výpoveď.Nebolzaznamenanýanižiadnykonfliktmedziobžalovanýmapoškodenou,nazákladektorého
by poškodená mohla mať motiváciu obžalovanému uškodiť.

V priebehu celého konania nebolo žiadnym spôsobom produkované nič rozumne zdôvodniteľné, prečo
by si poškodená mala takýmto spôsobom vymýšľať a prečo by mala vyvracať verziu obžalovaného o

dobrovoľnosti, o súhlase s konaním obžalovaného, naopak, svedkovia dokonca uviedli, že poškodená
zakričala po prvom zasvietení na nich, preto zasvietili druhý krát, svedok Y. predtým začul nejaké zvuky,
akoby niekto držal ústa, také akoby hmm, pazvuky, podľa polohy to vyzeralo, že sa túlia, akoby ich
vyrušili pri sexe, alebo niečom takom, spätne si však svedok myslí, že asi vtedy zápasili.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom, ohľadom spáchania
skutku uvedeného vo výroku rozsudku obžalovaným, ktorý bol na hlavnom pojednávaní vykonaný, je
výpoveď poškodenej. K uvedenému súd dodáva, že z judikátu Jtk 11/09 (uznesenie Krajského súdu
v Žiline z 03. septembra 2009, sp. zn. 1To/97/2009), vyplýva, že ak má slúžiť výpoveď svedka ako
jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný

prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi
spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.

Obdobná situácia nastala aj v prejednávanom prípade, kedy navyše k výpovedi poškodenej na hlavnom
pojednávaní, jednoznačne usvedčujúcej obžalovaného, možno v neprospech obžalovaného podporne

priradiť aj výpovede svedkov Y. a P. (ktorí obžalovaného vyrušili a ku ktorým pribehla v šoku a s krikom
i plačom poškodená), tiež svedkov U. a U. (podľa ktorých svedkyňa uviedla, že ju mal jeden chlap
znásilniť, neustále plakala). V rozpore s výpoveďou poškodenej nie sú ani na parkovisku nájdené
plechovky od piva, ktoré patrili obžalovanému a poškodenej, pričom podľa obhajoby z výpovede
poškodenej vyplýva, že obaja museli mať voľné ruky a teda zahodiť plechovky pred parkoviskom. Takéto

závery ale z výpovede poškodenej nevyplývajú, pretože poškodená uviedla, že nevie, či ju obžalovaný
na parkovisko vtiahol jednou rukou, alebo nie; až potom na parkovisku sa obžalovaný dostal za ňu a
začal používať obe ruky. Ďalej na jednej strane poškodená uviedla, že pred tým, ako ju obžalovaný
schmatol, bola ďalej od parkoviska a na parkovisko ju ťahal, kým ju naň nezatiahol z cestičky, no
na druhej strane zároveň uviedla, že obžalovaný ju napadol, keď išli okolo kultúrneho domu a že na

parkovisku ju schmatol rukou za bok a súčasne že na parkovisku sa rozprávali o otcovej sesternici. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že incident začal na rozmedzí cesty a parkoviska, čomu zodpovedajú
aj plechovky od piva nájdené v podstate na začiatku parkoviska. V neposlednom rade z výpovede
poškodenej nemusia nutne vyplývať známky fyzického útoku, príp. materiálneho poškodenia, ako sadomnieva obhajoba; poškodená v podstate vypovedala, že obžalovaný ju počas obchytkávania ľavou
rukou tlačil na hrdle, radšej sa veľmi nehýbala, snažila sa naňho pôsobiť spôsobmi uvedenými vyššie
(obžalovanému hovorila, aby ju nechal, že chce ísť domov, počítala do 5, do kedy ju mal pustiť, snažila

sa mu vyšmyknúť, chcela si čupnúť, aby jej nedočiahol do rozkroku, následkom čoho spadli, snažila sa
niekoľko krát kričať, avšak predlaktím ľavej ruky ju pritláčal na hrdle). Aj bez týchto podporných dôkazov
súdpovažujevýpoveďpoškodenejakodôkaznýprostriedokzajasný,logický,zrozumiteľný,presvedčivý,
vierohodný a zároveň platí, že nebol inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.

Nepreukázalo sa ani obhajobné tvrdenie, že obžalovaný sa po zasvietení svetla poškodenej pýtal, čo jej
jeaprečozačalaplakať,tietootázkyobžalovanéhoneuvádzalapoškodenáaanijedenzosvedkov,práve
naopak, v podstate zhodne uviedli, že obžalovaný bol ticho a bez slova potom ušiel, pričom svedkovia
boli od nich vzdialení cca 10 metrov, preto ak by obžalovaný zisťoval u poškodenej dôvod plaču, je veľmi
veľký predpoklad, že by to svedkovia počuli.

Ajvporovnanísuvedenýmjepotrebnékonštatovať,ževýpoveďpoškodenejtakýmtospôsobomnekríva,
nebola ničím a nikým (okrem obhajobou) zásadne spochybnená, je po celý čas konštantná, obsahuje
dostatočné množstvo zažitých detailov, vypovedala podrobne, vierohodne, súvislo, konzistentne a
obsahovo nadväzujúco, resp. doplňujúco s ostatnými vykonanými relevantnými dôkazmi. Naproti tomu
výpoveďobžalovanéhojeúsečná,zhľadiskapostupunelogickáaneobsahuježiadnezažitéaspontánne

prvky, ktoré by podporovali vierohodnosť výpovede obžalovaného.

V tejto súvislosti ak obhajoba načrtla spochybnenie vierohodnosti výpovede svedka Y., nakoľko tento
poznápoškodenúcezjejbrata,uvedenáokolnosťsamaosebeneznižujeváhujehovýpovedevprospech
poškodenej, obzvlášť za situácie, ak jeho tvrdenia sú v súlade s výpoveďami (okrem poškodenej)

svedkov P. a čiastočne U. a U. a nevylučujú sa, dokonca dopĺňajú s ďalšími vykonanými dôkazmi.
NapokonvýpoveďsvedkaY.vsúhrneaninemožnopokladaťzavýlučnevprospechpoškodenej,nakoľko
sa v nej vyskytujú pasáže, ktoré v prospech poškodenej aj nevyznievajú, sú neutrálne. Pokiaľ ide o
obhajobou navrhnutú otázku ovplyvnenia vnímania skutku poškodenou z dôvodu alkoholu, svedkyňa P.
jednoznačne uviedla, že poškodená artikulovať vedela, rozumela jej, nevie, či bola opitá, no na mol určite

nebola; žiadne pochybnosti v tomto smere nevyplynuli ani z výpovedí ďalších svedkov, ktorí vnímali
poškodenú časovo najskôr, najbližšie od momentu spáchaného skutku (Y., U., U.), svedkyňa N. uviedla,
že vypité mali všetci traja (s obžalovaným a svedkom N.), ale dalo sa s nimi komunikovať. Nepotvrdil
sa ani postreh obhajoby o vlastnosti poškodenej, týkajúcej sa flirtovania s mužmi, ich zvádzania, keď
mala vypité; túto skutočnosť svedok F. na hlavnom pojednávaní nepotvrdil (ani sa nečítala jeho skoršia

výpoveď),právenaopak,nahlavnompojednávanísvedokY.potvrdilzasprávnusvojuskoršiuvýpoveď,v
zmysle ktorej sa poškodená v podniku správala normálne, mala vypité, ale nič zvláštne nerobila, nevidel,
že by sa opitá liepala po chlapoch, alebo niečo v tom zmysle.

Nie nepodstatným je v tejto súvislosti konštatovanie poškodenej, že skutok ovplyvnil jej ďalší život tak,

že nechcela vôbec chodiť von, dodnes sa bojí, aj večer, vždy sa snaží ísť s niekým, stále má divný pocit,
keď obžalovaného stretne v nejakom prostriedku hromadnej dopravy. Matka poškodenej uviedla, že keď
príde reč na incident, poškodená sa vždy rozplače, prvého polroka nechodila vôbec von, teraz chodí
len s niekým. Otec poškodenej uviedol, že život poškodenej sa zmenil v tom smere, že po skutku sa
bála chodiť von. Aj spomenuté tvrdenia o zmene správania sa poškodenej predstavujú logický postoj,

následok v správaní sa poškodenej po spáchaní predmetného obžalobného skutku.

Z uvedených skutočností súd uzatvára, že obžalovaný U. K. sa násilím pokúsil donútiť poškodenú
M. U. k sexuálnym praktikám, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo. Čo sa viny obžalovaného
týka, z takto vykonaného dokazovania, bolo tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní,

bez rozumných pochybností preukázané, že obžalovaný, ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt,
svojim úmyselným konaním priamym, ohrozil záujem chránený Trestný zákonom spočívajúci v práve
poškodenej slobodne sa rozhodovať o svojom pohlavnom živote. Zo strany obžalovaného došlo k
násiliu, pretože použil fyzickú silu za účelom prekonania alebo zamedzenia vážne mieneného odporu
poškodenej a vykonania iných sexuálnych praktík proti vôli obžalovanej. Zároveň došlo k naplneniu

kvalifikačného znaku - iné sexuálne praktiky, ktorými sa okrem orálneho, či análneho styku rozumejú
aj iné sexuálne praktiky alebo aktivity zamerané na uspokojenie sexuálnych potrieb a zasahujúce
do telesnej integrity obete, okrem súlože (napríklad sadomasochistické praktiky, aktivity smerujúce
k donúteniu obete k onánii, resp. masturbácii, manipulácia s pohlavnými orgánmi obete a iné). Zhľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15
písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel donútiť poškodenú k sexuálnym praktikám, a to
aj za použitia fyzického násilia. Priamy úmysel obžalovaného sa tak vzťahuje na použitie násilia voči

poškodenej, ktorým prekonával, príp. zamedzoval jej odpor ako aj na dokonanie sexuálnych praktík,
pričom k násilnému konaniu použil svoju fyzickú silu; k dokonaniu trestného činu nedošlo, obžalovaný sa
stihol poškodenej „len“ dotýkať na pohlavnom orgáne, najskôr cez oblečenie, potom aj pod oblečením,
keď ho napokon vyrušili svedkovia a ušiel. Vina obžalovaného je založená predovšetkým na výpovedi
jednej osoby, avšak táto výpoveď nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti, je presvedčivá a vo

významnej miere ju dopĺňajú aj dôkazy plynúce z uskutočnených výsluchoch ďalších svedkov a iných
dôkazných prostriedkov vykonaných na hlavnom pojednávaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa
§ 200 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za

súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo

podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal zo závažnosti zločinu, z pokusu ktorého bol obžalovaný
uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v
danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 200 ods. 1 Trestného zákona) 5 rokov až
10 rokov. V tejto súvislosti došlo k aplikácii § 14 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého pokus trestného
činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

Súd ďalej zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, pretože
obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (obžalovaný nemá v odpise registra
trestov žiadny záznam, dokonca evidovaný nemá ani priestupok). Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tak
súd nezistil žiadnu.

Priurčovanídruhuavýmerytrestuuobžalovanéhosúdnáslednepovinne(§38ods.2Trestnéhozákona)
prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer poľahčujúcich
okolností a preto súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona). Po tejto úprave bola trestná sadzba u

obžalovaného v rozpätí 5 rokov až 8 rokov a 4 mesiace.

V danom prípade na jednej miske váh sú význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý
(záujem chránený Trestným zákonom v podobe ochrany slobodného rozhodovania človeka) a následok
(porušenie a ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom v podobe ochrany slobodného

rozhodovania človeka o svojom pohlavnom živote), ku ktorému konanie smerovalo, a na druhej
miske ostatné okolnosti spolu určujúce spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Po vzhliadnutí všetkých okolností prípadu súd dospel k záveru, že pôsobiť na obžalovaného prísnym,

hoci zákonným, nepodmienečným trestnom odňatia slobody, i keď na samom spodku zákonom
ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 5 rokov, by bolo neprimerane prísne. Súd má zároveň za
to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania a preto bolo použité
mimoriadne zmierňovacie ustanovenie zakotvené v § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktoréumožňuje obžalovanému uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom a
obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia slobody o 2 roky, pričom súd vychádzal z toho, že trest
odňatia slobody bol obžalovanému ukladaný podľa trestného činu, ktorý obžalovaný spáchal v štádiu

pokusu a preto bolo nutné vziať do úvahy nielen povahu a závažnosť spáchaného pokusu, ale aj to, do
akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti, ktoré a
dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo [§ 34 ods. 5 písm. c) Trestného zákona]; okrem
toho súd vzal na zreteľ samozrejme aj povahu, charakter, závažnosť a spôsob spáchania činu vrátane
jeho následku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V rámci uvedeného postupu súd prihliadol na to, že obžalovaný v odpise registra trestov nemá evidovaný
žiadny záznam, dokonca obžalovaný nebol doposiaľ ani priestupkovo prejednávaný. Súd ustálil, že v
osobe obžalovaného ide v podstate o slušného človeka, ktorý v zásade so zákonom problém nemá a v
tomto zmysle v prípade prejednávaného činu obžalovaného šlo len o jednorazový exces, o vybočenie
z inak riadneho spôsobu vedenia života.

Pri zvažovaní formy ukladaného trestu odňatia slobody súd vychádzal aj z toho, že nepodmienečný
trest odňatia slobody je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len
vtedy, ak iné druhy trestov, prípadné iné formy trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť
k náprave obžalovaného, čo nebol posudzovaný prípad. Súd preto dospel k záveru, že vzhľadom na

okolnosti prípadu a osobu obžalovaného [§ 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona] možno na
obžalovaného pôsobiť aj podmienečným trestom odňatia slobody za súčinnosti probačného úradníka a
jeho dohľadu, spolu s uloženou povinnosťou obžalovanému.

Súd nemal dôvod nestotožniť sa s názorom, že obžalovaný inak žije usporiadaným životom, v

usporiadanej rodine, v osobe obžalovaného nejde podľa názoru súdu o do takej miery narušeného
páchateľa, že by bolo nevyhnutné a v každom prípade naňho pôsobiť nepodmienečným trestnom
odňatia slobody, preto súd nepovažuje za neprimerané dať obžalovanému šancu preukázať v 4-
ročnej skúšobnej dobe, že je ochotný a schopný sa riadne začleniť do spoločnosti a viesť na slobode
riadny život. Nad obžalovaným bude počas tohto 4-ročného obdobia neustále visieť hrozba premeny

podmienečného trestu na nepodmienečný v prípade akéhokoľvek protiprávneho konania. Súčasťou
vedenia riadneho života obžalovaným bude (okrem iného) aj podrobenie sa programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu, ktorá povinnosť bola obžalovanému uložená v rámci
probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.