Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Ferdinand Zimmermann

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/253/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114226049
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114226049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ferdinanda

Zimmermanna a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej ako členiek, v právnej veci
žalobcu F.. Z. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. S. XXX, G. G., zastúpeného advokátkou JUDr. Martou
Ivaničovou, Dolná 62, Banská Bystrica, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o neplatnosť zmluvy o revolvingovom
úvere, o určenie, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, vydanie bezdôvodného
obohateniaazaplatenieprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,nazákladeodvolaniažalovanéhoproti

rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/258/2014-94 zo dňa 11. 12. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 330 Eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti odvolaním
napadnutého rozhodnutia (štvrtý výrok), z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. V ostatnej odvolaním napadnutej časti (prvý, druhý a tretí výrok) sa rozsudok súdu prvej inštancie
p o t v r d z u j e.
III. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti (piaty až ôsmy výrok) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie

nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že zmluva o
revolvingovom úvere číslo 8200037095 uzavretá medzi účastníkmi dňa 18. 04. 2011 je neplatná (prvý
výrok). Určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku 8. Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200037095
zo dňa 18. 04. 2011 uzatvorenej medzi účastníkmi konania v znení: ,,Predmetom tejto Dohody o
poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp.
revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej

ako ,,úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 168,17 Eur. Odplatu je Veriteľ oprávnený na
základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je
povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude
tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (druhý výrok).
Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 659,67 Eur v lehote do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (tretí výrok). Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 330 Eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia
(štvrtý výrok). Súd prvej inštancie konanie ohľadom časti požadovaného bezdôvodného obohatenia vo
výške 64 Eur a v časti požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 64 Eur zastavil
(piaty výrok). V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (šiesty výrok). Žalobcuzaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 218,76
Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Marty Ivaničovej, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
odvolaním napadnutého rozhodnutia (siedmy výrok). Žalobcu zaviazal zaplatiť pripojeným príkazom k

úhrade súdny poplatok vo výške 258 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého
rozhodnutia (ôsmy výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 10.12.2014 sa
žalobca domáhal od žalovaného určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8200037095 uzatvorená

medzi ním a žalobcom dňa 18. 04. 2011 je neplatná. Ďalej sa domáhal zaplatenia bezdôvodného
obohatenia vo výške 529,69 Eur, primeraného finančného zadosťučinenia v sume 529,67 Eur a
náhrady trov konania. V priebehu konania rozšíril žalobu na určenie, že zmluvná podmienka uvedená
v žiadosti o poskytnutie úveru/zmluva o revolvingovom úvere v článku 8 bod 1, ktorou dojednáva
žalovaný so spotrebiteľmi poplatok 168,17 Eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na pojednávaní
vzala zástupkyňa žalobcu čiastočne žalobu ohľadom bezdôvodného obohatenia v rozsahu 64 Eur a

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 64 Eur späť. Súd prvej inštancie v zmysle § 96 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len ,,OSP“) konanie v tejto časti zastavil.

3. K prvému výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 18. 04.
2011 je neplatná, súd prvej inštancie uviedol, že existencia naliehavého právneho záujmu na takomto

určení v zmysle § 80 písm. c) OSP bola podľa názoru súdu prvej inštancie daná, keďže nebolo sporné,
že žalobcovi bol poskytnutý úver a uhradil už istinu aj časť úrokov, ale jeho postavenie je neisté,
keďže nevie, či má ešte povinnosť žalovanému plniť a či mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia a v akom rozsahu. Nebolo sporné, že predmetná zmluva mala byť uzatvorená v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. Zákonodarca v § 9 ods. 2 upravil podstatné

náležitosti zmluvy, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Z pripojených listinných
dôkazov - žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 13. 04. 2011 a oznámenia veriteľa o
schválení úveru zo dňa 18. 04. 2011 vyplýva, že v oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 18. 04.
2011 vyplýva, že v oznámení veriteľa o schválení úveru došlo ku zmene v podstatných náležitostiach
zmluvy, keď v žiadosti o požadovanom revolvingovom úvere je vyplnená predpokladaná RPMN 70,02

% a v oznámení o schválení úveru 68,88 %. Nedošlo potom k prijatiu návrhu v plnom navrhovanom
rozsahu v zmysle § 43c ods. 2, veta prvá Občianskeho zákonníka, ale k postupu podľa § 44 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
a na ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že videl neplatnosť zmluvy o úvere v tom,
že v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatná, keď odporuje zákonu.

4. K druhému výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka uvedená v žiadosti
o poskytnutie úveru / zmluvy o revolvingovom úvere v článku 8. bod 1 ohľadom poplatku 168,17
Eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, súd prvej inštancie uviedol, že v tejto súvislosti v plnom
rozsahuodkázalnaodôvodnenierozsudkuOkresnéhosúduprešov10C/291/2014arozsudkuKrajského

súdu prešov 15Co/70/2015, ktorý v obdobnom konaní voči žalovanému považoval bod 8.1 dohody
o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru za
poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je zrejmé, že sa nejednalo o individuálne dojednanie ani
o samostatnú dohodu o poskytnutí služby. Táto ,,dohoda o poskytnutí služby“ bola súčasťou žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru. Poplatok za službu vo výške 168,17 Eur predstavuje 14,37 % hodnoty

úveru, resp. dosahuje takmer výšku 3 splátok úveru. Prípadná výška sankcií spojených s omeškaním
(úroky z omeškania) dlžníka so splatením 3 splátok by pri úvere poskytnutom na 42 mesiacov (t. j. 3,5
roka) ani nemohla dosiahnuť výšku poplatku za odklad splatnosti 3 splátok. Žalovaný zrazil žalobcovi
poplatok hneď pri poskytnutí úveru bez ohľadu na to, či vôbec žalobca bude mať v budúcnosti o
túto službu záujem a či ju reálne využije. Výška odplaty za službu je zjavne neprimeraná vo vzťahu

k ,,službe“, ktorá má byť spotrebiteľovi poskytnutá a slúži v skutočnosti len záujmom dodávateľa. Z
uvedených dôvodov s poukazom na znenie § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka ako aj § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka považoval toto dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej
inštancie na návrh žalobcu v zmysle § 153 ods. 2 OSP rozhodol o určení neprijateľnosti tejto zmluvnej
podmienky vo výroku tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie ešte poukázal aj na znenie ustanovenia

§ 53d Občianskeho zákonníka účinného od 01. 06. 2014, podľa ktorého spotrebiteľská zmluva, ktorá
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej
uzavretie bolo dosiahnuté za použitie nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.5. K tretiemu výroku, ktorým súd prvej inštancie žalovaného zaviazal vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 659,67 Eur, súd prvej inštancie uviedol, že keďže vyhovel prvej časti žalobného
petitu a mal za to, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere, vyhovel žalobe aj v

časti požadovaného bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka a na skutočnosť, že žalobcovi bola reálne vyplatená suma 1 001,83 Eur. Uhradil
sumu 1 641,50 Eur, t.j. o 639,67 Eur viac, ako prijal. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe
na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto výške v plnom rozsahu vyhovel. Zo strany žalovaného sa
totiž jednalo o plnenie z neplatného právneho úkonu. Súd prvej inštancie však poznamenal, že keby

neurčil, že predmetná zmluva je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, táto neobsahovala
podstatné náležitosti upravené v § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z. z. Z uvedených dôvodov by súd prvej
inštancie považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia by bol daný.

6. K štvrtému výroku, ktorým súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 330 Eur, súd prvej inštancie poukázal na ust. § 153 ods. 4 OSP
a uviedol, že v zmysle komentára k citovanému zákonnému ustanoveniu účelom takéhoto výroku je,
aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách so
spotrebiteľmi,resp.podmienkysrovnakýmvýznamom.Súdprvejinštanciezistil,žežalovanýopakovane
napriek citovanému rozhodnutiu Krajského súdu Prešov v konaní 15Co/70/2015, tiež Krajského súdu

Trenčín 6Co/949/2014, 9Co/1045/2014 sa nezdržal uplatňovania nároku z titulu tejto neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Z uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že potom žalobcovi prináleží
aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Súd prvej inštancie za primeranú sumu považoval sumu
330 Eur.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v zmysle jeho vyčíslenia za 3 úkony právnej pomoci po 64,53 Eur a 3-krát
režijný paušál po 8,39 Eur, spolu 218,76 Eur. Žalobca bol v konaní úspešný. Bol zo zákona oslobodený
od poplatkovej povinnosti. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť súdny
poplatok v zmysle § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch 71/1992 Zb.

8. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Proti uvedenému rozsudku podal v prvom až štvrtom výroku odvolanie žalovaný.

10. Žalovaný napadol prvý výrok o určení neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8200037095
pre jeho rozpor so zákonom. Podľa žalovaného pre vznik zmluvy ako platného právneho úkonu nie

je podstatná dohoda o RPMN. Pretože z § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že chýbajúci
údaj o RPMN nie je podmienkou platnosti zmluvy. Skutočnosť, či sa tento údaj v zmluve neuvedie
vôbec alebo nevznikne v dôsledku chýbajúcej ,,dohody“ o ňom, je z pohľadu uvedeného zákona právne
bezvýznamná. Chýbajúci údaj o RPMN by nebol dôsledkom neplatnosti zmluvy resp. jej neuzavretia
ani v jednom prípade. Žalovaný konštatoval, že ak konajúci súd dospel k záveru, že nedošlo k dohode

o RPMN, potom jeho záver o tom, že zmluva o revolvingovom úvere nevznikla resp. je neplatnou je
nesprávnym.

11. Žalovaný napadol druhý výrok týkajúci sa určenia neprijateľnej podmienky z dôvodu, že neobsahuje
zdôvodnenie podstatných skutočností, náležité a presvedčivé odôvodnenie skutkového právneho stavu.

Z napádaného rozsudku podľa žalovaného nevyplýva žiadne právne zdôvodnenie toho, na základe čoho
má byť podľa výroku súdu celé ustanovenie bodu 8.1 neprijateľnou podmienkou. Dôvody, ktoré súd
uviedol, sa nevzťahujú na žiadnu časť daného ustanovenia. Okrem toho žalovaný tvrdí aj to, že súd sa
nesprávne vyporiadal s otázkou aplikácie § 53 Občianskeho zákonníka a s tým, či dohoda o poskytovaní
služieb má individuálnu povahu.

12. Žalovaný napadol aj tretí výrok súdu o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 659,67 Eur titulom
bezdôvodného obohatenia. Dôvody, pre ktoré žalovaný napáda rozsudok v časti určenia neplatnosti
zmluvy, uviedol vyššie a preto neplatnosť zmluvy ako dôvod pre vydanie tvrdeného bezdôvodnéhoobohatenia popiera. Žalovaný napadol aj (alternatívne) posúdenie existencie bezdôvodného obohatenia
ku ktorému malo podľa súdu dôjsť tým, že zmluva má byť bezúročná a bez poplatkov, a to dôvodu
chýbajúcej RPMN, termínu konečnej splatnosti úveru a termínov splatnosti splátok. Podľa žalovaného

závery súdu o nedohodnutí RPMN sú v rozpore so zákonom. Ak by sa podľa nich postupovalo, došlo by
práve takýmto postupom k porušeniu zákona č. 129/2010 Z.z., a to § 9 ods. 2 písm. j) v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy. Zmluva podľa odvolateľa obsahuje aj údaj o dobe jej trvania. Žalovaný tvrdí,
že zmluva náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. obsahuje. Zmluva obsahuje aj
zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky a počet splátok, teda aj náležitosť podľa

§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Na základe uvedeného žalovaný tvrdil, že pre vydanie
bezdôvodného obohatenia nebol dôvod ani pri posudzovaní náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere,
keďže zmluva obsahuje všetky náležitosti.

13. Žalovaný napadol aj štvrtý výrok o zaplatení primeraného finančného zadosťučinenia. Spôsob, akým
súd prvej inštancie podľa odvolateľa vyhodnotil výšku tohto zadosťučinenia z rozsudku nevyplýva. Podľa

ustálenej rozhodovacej činnosti stanovenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia podlieha
úvahe súdu, a je teda v prvom rade v právomoci všeobecných súdov rozhodovať o výške žiadaného
finančného zadosťučinenia. Toto právo všeobecných súdov však nemôže byť založené na ,,voľnej
úvahe“, musí byť odôvodnené a čo je podstatné nesmie byť prejavom svojvôle, ktorej sa každý orgán
verejnej moci a súdy obzvlášť musia v právnom štáte dôsledne vyvarovať. Odvolateľ teda konštatoval,

že dôvody a kritéria pre určenie výšky súd prvej inštancie neuviedol žiadne.

14. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v napadnutom
rozsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h), podľa § 205
ods. 2 písm. d) a písm. f) OSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v napadnutom

rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie na súde prvej inštancie.

15. Žalovaný si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania a náhradu iných trov odvolacieho
konania za súdny poplatok za podané odvolanie.

16. Žalobca sa prostredníctvom svojej zástupkyne k uvedenému odvolaniu žalovaného vyjadril. Žalobca
sa v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom okresného súdu, považuje ho za zákonný a vecne správny,
vydaný na základe dôsledne zisteného skutkového a právneho stavu, preto navrhuje, aby odvolací súd
tento rozsudok potvrdil a odvolanie žalovaného proti rozsudku ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol.

17. Podľa názoru žalobcu je zmluva o revolvingovom úvere neplatná. Z podpísanej zmluvy o
revolvingovom úvere (zmluvného formulára) možno podľa žalobcu bez pochýb ustáliť iba to, že žalobca
podľa bodu 5 zmluvy požiadal dňa 13.04.2011 o úver vo výške 1170,- € a žalovaný v bode 6 zmluvy
uviedol zmenené údaje oproti bodu 5 zmluvy a to ohľadne RPMN za úver ohľadne predpokladanej
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Je nepochybné, že v prípade doplňovanie zmenených údajov

do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorú žalobca mal
následne prijať a keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v prípade zmluvy o spotrebiteľskom
úvere písomnú formu zmluvy, žalobca mal podľa žalovaného formulár opäť opatriť svojím podpisom
a následne rovnopis doručiť do dispozičnej sféry žalovaného. V danom prípade však tento postup pri
uzavretí zmluvy nebol dodržaný, zmluva tak nemá zákonom vyžadovanú písomnú formu a preto zmluva

je absolútne neplatný právny úkon. Pri jej uzavretí nebol dodržaný zákonom predpísaný postup (návrh
zmluvy - akceptácia návrhu zmluvy bez výhrad, zmien či doplnkov). Žalobca dal do pozornosti súdu
právoplatný rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 21 Co/92/2015 zo dňa 19.03.2015.

18. K neprijateľnej zmluvnej podmienke - č.l. 8 zmluvy žalobca uviedol, že predmetným ustanovením

napadnutej formulárovej zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť po splnení
uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok
úveru. Služba bola dohodnutá za odplatu 168,17 € a bola splatná dňom uzavretia dohody o
poskytnutí služby, t.j. 18.04.2011. Ako vyplýva z uvedenej citácie, už v čase uzavretia zmluvy vopred
naformulovaným znením tohto ustanovenia žalovaný s údajným súhlasom dlžníka jednostranne znížil

poskytnutú výšku úveru o sumu 168,17 € bez toho, aby bolo zrejmé, či k takejto skutočnosti, t.j. odkladu
splátok, počas splácania dlžnej sumy vôbec dôjde. Podľa názoru žalobcu sa jedná o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná jednoznačne ho znevýhodňujev jeho postavení voči veriteľovi. Žalobca dal súdu do pozornosti právoplatný rozsudok Krajského súdu
prešov č.k.: 20 Co/111/2014, ktorým bol bod 8 zmluvy určený ako neprijateľná zmluvná podmienka.

19. Žalobca si zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania.

20. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej v texte len ,,CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podaniaúčinnéhoOSPaktuálne§362ods.1CSP)oprávnenýmsubjektom,stranou,vktorejneprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP) aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165 CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1

CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380
ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať,
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v štvrtom výroku, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 330 Eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti

odvolaním napadnutého rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil s tým, že podľa § 391 ods.
1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ostatnej časti (prvý, druhý a tretí výrok) rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

24. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

25. Odvolateľ v odvolaní voči štvrtému výroku napadnutého rozsudku, okrem iného poukázal na
skutočnosť,žespôsob,akýmsúdvyhodnotilvýškutohtozadosťučineniazrozsudkunevyplýva.Odvolací
súd po preštudovaní odvolania žalovaného konštatuje, že je dôvodné a to z nasledovných dôvodov:

26. Žaloba týkajúca sa primeraného finančného zadosťučinenia podľa ustanovenia § 3 ods. 5

zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, sa nazýva žalobou satisfakčnou, pretože primerané
zadosťučinenie sa označuje za prostriedok satisfakcie. Okrem satisfakčnej funkcie má inštitút
primeraného finančného zadosťučinenia taktiež funkciu sankčnú, pretože zaplatenie zadosťučinenia
predstavuje pre porušiteľa taktiež finančnú ujmu, nielen ujmu morálnu. Primerané finančné
zadosťučinenie je považované za nástroj k odstráneniu ujmy nemateriálnej povahy, a teda nie ako

náhradu za spôsobenú materiálnu škodu. Plní taktiež preventívnu funkciu, pretože musí odradiť od
ďalšieho nezákonného postupu porušiteľa (nositeľa zákonných povinností). Tento účinok môže vyvolať
len finančné zadosťučinenie zodpovedajúce významu chráneného záujmu.

27. Žalobca v súdnom konaní musí preukázať, že sa žalovaný dopustil porušenia práva alebo povinnosti

ustanovenej zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi.

28. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená
ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných
skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí vychádzať.

29. Je nutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobca zdôvodňuje, aké
dôkazy v tomto smere označuje, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti
priznávaného zadosťučinenia v peniazoch. Súd musí o výške primeraného finančného zadosťučineniauvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych zistených skutkových
okolností. Súd prihliadne na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu
trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu

konaniu. Až na základe takto zistených skutočností je možné určiť výšku zadosťučinenia. Odvolací súd
zdôrazňuje, že hlavným kritériom pri finančnom zadosťučinení je kritérium primeranosti. Výšku peňažnej
formy primeraného zadosťučinenia uvedenú v petite nemôže súd prekročiť.

30. Nakoľko sa okresný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení žalobcu zaoberal

len okolnosťami, že žalovaný sa opakovane napriek citovaným rozhodnutiam odvolacích súdov nezdržal
uplatňovania nároku z titulu neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo je len jedným z kritérií pri voľnej
úvahe súdu pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia, odvolaciemu súdu neostávala
iná možnosť, ako odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalovaného
zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 330 Eur (štvrtý
výrok), zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

31. Úlohou okresného súdu bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere, pričom je
potrebné, aby súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia uviedol dôvody,
prečo priznal finančné zadosťučinenie práve vo výške 330 Eur.

32. Čo sa týka odvolacích námietok žalovaného smerujúcich do prvého, druhého a tretieho výroku
rozhodnutia odvolací súd uvádza, že:

33. Ak žalobca so žalovaným mienili uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, takáto zmluva v
písomnejformesúdupreloženánebola.Zosúdupredloženejpísomnostinazvanej„Žiadosťoposkytnutie

revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200037095“ podpísanej žalobcom (dlžníkom-
spotrebiteľom)dňa13.04.2011vBanskejBystriciažalovaným(veriteľom-dodávateľom)dňa18.04.2011
v Bratislave, (ďalej Žiadosť/Zmluva) jednoznačne vyplýva, že žalobca okrem žiadosti s konkrétnym
obsahom (vyplnený bod 5. formulára Žiadosť/Zmluva) nemohol akceptovať a podpísať aj bod 6. Údaje
o schválenom revolvingovom úvere, pretože v čase, keď žalobca Žiadosť/Zmluvu podpisoval, táto časť

formulára nebola vôbec vyplnená. (Žalovaný ju vyplnil až následne, a to bez účasti žalobcu na svojom
pracovisku v Bratislave a žalobcovi sa Žiadosť/Zmluva vrátila doplnená v bode 6. A podpísaná veriteľom
s dátumom podpisu 18.04.2011. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, čo bol formulár návrhu
zmluvy, jednoznačne vyplýva, že dlžník mal vyplniť jednotlivé body, okrem bodu 6. predmetnej žiadosti,
kde je výslovne uvedené „nevypĺňajte“). Správne túto Žiadosť súd posúdil ako návrh na uzatvorenie

zmluvy.

34. Odvolací súd ďalej uvádza, že „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere“ (bod 5. Žiadosti/
Zmluvy) nie sú úplne zhodné s „Údajmi o schválenom revolvingovom úvere“ (bod 6. Žiadosti/Zmluvy)
a taktiež text dokumentu „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom

úvere č. 8200037095“ podpísaného dňa 18.04.2011 veriteľom v Bratislave, obsahuje údaje, ktoré sa
nezhodujú s tými aké sú uvedené v Žiadosti/Zmluve, v bode 5. Napr. v bode 5. Žiadosti/Zmluvy je
uvedená hodnota RPMN 70,02 % a v bode 6. Žiadosti/Zmluvy sa uvádza hodnota RPMN 68,88 % (tento
údaj bol žalovaným doplnený do Žiadosti/Zmluvy dňa 18.04.2011) a rovnaká hodnota RPMN ako v bode
6. Žiadosti/Zmluvy je uvedená aj v Oznámení veriteľa o schválení úveru žalobcovi zo dňa 18.04.2011.

Preto je správny záver okresného súdu, ktorý poukázal na to, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky,
výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh (§ 44 ods.
2 Občianskeho zákonníka).

35. Okresný súd teda správne vykonal dokazovanie za účelom posúdenia uzavretia a vzniku zmluvy ako

takej, s dôrazom na skúmanie prejavu vôle dlžníka (žalobcu) smerujúceho k vzniku zmluvy, právne vec
posudzoval podľa ust. § 39, § 40 ods. 1, § 43c ods. 2 veta prvá a § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z., keď dospel k záveru že zmluva je neplatná. Okresný súd nad
rámec vyslovil, že zmluva neobsahuje niektoré zákonom predpísané obsahové náležitosti pre zmluvu
o spotrebiteľskom úvere a z uvedených dôvodov by považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez

poplatkov a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by bol daný.

36. A aj keď bod 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia,s.r.o.,uvažujesosituáciou,žeúdajeŽiadosti/Zmluvybodu5.a6.môžubyťodlišné,keďpriamoobsahom Žiadosti/Zmluvy v bode 7. je zahrnuté „vyhlásenie dlžníka o tom, že berie na vedomie, že ním
požadovaná čiastka úveru je maximálna a že veriteľ je oprávnený pri posúdení schopnosti dlžníka aj
spoludlžníkov splácať požadovanú výšku úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť

jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru, pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než v prípade
úveru požadovaného dlžníkom v bode 5. bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany
veriteľa,“ treba trvať na názore, že nakoľko chýba prejav vôle dlžníka (žalobcu) o akceptácii údajov o
schválenom úvere žalovaným (veriteľom) - vyjadrené slovami žalovaného „že žalobca do zmluvného
vzťahu s veriteľom určenými podmienkami chce vstúpiť“, nemožno mať zmluvu za uzavretú. Súhlas s

revolvingovým úverom (vyjadrený podpisom dňa 13.04.2011 na Žiadosti/Zmluve) je len jednostranný
úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru, o splátkach, o výške úroku a
ani iných náležitostiach spotrebiteľského úveru (ide o návrh na uzavretie zmluvy). A ani Oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 18.04.2011 nemožno považovať za uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere, predstavuje iba jednostranné oznámenie veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý nie
je súčasťou dvojstranného právneho úkonu účastníkov - Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/

Zmluvy o revolvingovom úvere.

37. Možno dodať, že zavádzajúci je už samotný názov zmluvy ako Zmluvy o „revolvingovom“ úvere,
hoci zmluva obsahuje údaje týkajúce sa dvoch úverov (úveru aj revolvingového úveru). Zmluva sa
uzatvára na formulári veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie úveru aj zmluvou o úvere, túto

skutočnosť však nemožno zneužívať k záverom, že došlo k vzniku zmluvy, k uzavretiu platnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v prípade, kedy nie je vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom (napr.
dodatočné dopisovanie údajov do formulára po podpise dlžníkom), kedy dlžník podpísal iba žiadosť o
poskytnutie úveru. Pre vznik a pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje dvojstranný
prejav vôle (§ 34 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a podpis oboma zmluvnými stranami, teda

dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi, pričom nesmie byť akýchkoľvek pochybností o tom,
že pod aký text účastníci zmluvy pripojili svoj podpis (čo z hľadiska obsahu listiny podpisujú).

38. Závery okresného súdu o neplatnosti predmetnej zmluvy sú založené na preukázaných skutkových
faktochanasprávnomprávnomposúdenídanejveci,pretoodvolacísúdnapadnutýrozsudokokresného

súdu v prvom ako aj tretom výroku ako vecne správny potvrdil.

39. Ďalšou námietkou žalovaného v podanom odvolaní bola nesprávnosť rozhodnutia ohľadom určenia
neprijateľnej zmluvnej podmienky v článku 8. bod 1 v žiadosti o poskytnutie úveru / zmluvy o
revolvingovom úvere. Závery súdu prvej inštancie podľa názoru žalovaného nemôžu obstáť, nakoľko

článok 8 bod 8.1 dohody o poskytnutí služby neobsahuje žiadne ustanovenie o započítaní poplatku
(odplaty) za služby podľa uvedenej dohody. Poukazoval na to, že dohoda o poskytnutí služby by nikdy
nevznikla, ak by ju žalovaný ako prvý nepodpísal, nakoľko sa podpisuje samostatne a je odčlenená od
zvyšného obsahu zmluvy a súčasne aj z jej obsahu vyplýva, že nie je podmienkou, či predpokladom pre
uzavretie úverovej zmluvy. Mal za to, že bola individuálne dojednaná. Ani s takouto obranou žalovaného

sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie uvedené ustanovenie považoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku z dôvodu, že táto nebola individuálne dojednaná a spôsobila značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože žalobkyňa, ako spotrebiteľka, už na začiatku
úverového vzťahu uhradila započítaním sumu blížiacu sa výške troch splátok úveru len za možnosť v
budúcnosti si odloženia troch splátok úveru, ktoré by následne aj tak musela uhradiť a taktiež nebolo

zohľadnené, či vôbec v budúcnosti žalobca takúto možnosť využije, resp. v akom rozsahu ju využije.
Zhodne s názorom súdu prvej inštancie aj krajský súd bol toho istého názoru, že čl. 8. bod 1 Zmluvy
o revolvingovom č. 8200037095 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na doplnenie odvolací súd
uvádza, že nie je možné považovať toto dojednanie za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie,
nakoľko žalobca, hoci mal možnosť sa s ním oboznámiť pred samotným podpisom čl. 8 bod 1, nemohol

ovplyvniť obsah a nie je ani zrejmé, či a akým spôsobom mu boli vysvetlené dôsledky tohto ustanovenia.
Už samotný fakt, že žalobca bez možnosti využitia tejto doplnkovej služby bol postihnutý stiahnutím
čiastky vo výške 168,17 Eur, predstavoval nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalobcu, ako spotrebiteľa. Žalovaný totiž požadoval od žalobcu plnenie za službu, ktorej
poskytnutie nesleduje záujmy spotrebiteľa, navyše, keď pri podpise zmluvy bez možnosti rozhodnutia

sa spotrebiteľ, či túto službu využije alebo nevyužije, zvýšil žalovaný poskytnutý úver o čiastku tam
uvedenú. Záver vyslovený v rozhodnutí súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za správny a preto
napadnutý rozsudok aj v druhom výroku ako vecne správny potvrdil.40. Na základe uvedeného krajský súd ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvej inštancie v ostatnej
odvolaním napadnutej časti (prvý, druhý a tretí výrok) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

41. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov nenapadnutých odvolaním (piaty až ôsmy výrok),
ponechal nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

42. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.3

CSP).

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.