Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/291/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313217630
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8313217630.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcov v 1. rade Y. O., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S. X, v 2. rade F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, obaja právne zast. JUDr.
Miroslavom Korchom, advokátom, P.O.BOX 104, Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, proti žalovanej
Q. L., rod. O.j, nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á vypratať pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Obce S. označené
na GO -pláne č. XXC/XXX/XXXX-X/XXXX znalca G.. P. P. ako parc. č. I. XXX/X záhrada o výmere 4 m2,
parc. č. CKN XXX/X orná pôda o výmere 201 m2 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vzájomný návrh žalovanej súd z a m i e t a.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcom trovy konania v sume 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 757,15 eur, do 3 dní od jeho právoplatnosti.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia podali dňa 29.11.2013 na tunajší súd žalobu o vypratanie nehnuteľnosti.

Podanú žalobu odôvodnili, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku v k.ú. S.
zapísanom na D. Č.. XXX parc. č. I. XXX, záhrada vo výmere 1632 m2. Túto parcelu spája spoločná
hranica s parc. č. I. XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 608 m2 zapísanej na D. Č.. XXX,
ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalobkyňa v 1. rade je taktiež výlučnou vlastníčkou parc. č.
I. XXX/X, orná pôda vo výmere 2496 m2, zapísanej D. Č.. XXX, k.ú. S.. Túto parcelu spája spoločná
hranica s parc. č. I. XXX, XXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalovaná neoprávnene užíva
okrem svojich parciel aj časti z parciel č. I. XXX, XXX/X, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov, oplotila si

tieto časti a odmieta ich vypratať. Preto si žalobcovia v záujme ochrany svojich vlastníckych práv na
svoje náklady zabezpečili oprávneným geodetom vytýčenie priebehu hraníc dotknutých pozemkov, ktorý
hranice vytýčil a v teréne ich riadne označil aj kovovými tyčami. Vytýčenia hraníc parciel I. Č.. XXX, XXX,
XXX, XXX/X dňa XX.XX.XXXX sa zúčastnila i žalovaná, podpísala samotný protokol a k vytýčeniu hraníc
nemala žiadne pripomienky. Aj na základe tohto vytyčovacieho náčrtu žalobcovia vyzvali žalovanú, aby
nehnuteľnosť vypratala, nakoľko tak však doposiaľ neurobila, domáhajú sa ochrany svojho vlastníckeho
práva prostredníctvom žaloby podanej na súd, ktorou žiadali určiť, že žalovaná je povinná odstrániť

oplotenie nachádzajúce sa na parcelách č. I. XXX - záhrada o výmere 1632 m2, I. XXX/X - orná pôda vo
výmere 2496 m2 zapísaných na D. Č.. XXX Y. XXX pre k.ú. S., ktorého priebeh je označený červenou
čiarou vo vytyčovacom náčrte U. P. L. geodetická firma zo dňa 18.11.2013 a ktorý bol autorizačne
overený G.. H. A. dňa 18.11.2013 a vypratať tieto pozemky.Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení
uviedla, že oplotenie pozemku, ktoré žalobcovia žiadajú odstrániť je postavené na pozemku, ktorý je v jej

vlastníctve ( s presahovaním cca 30 cm v dolnej časti pozemku od cestnej komunikácie vo výmere 3 m2 )
a nie je samoúčelné. Nakoľko dlhodobo boli vystavení prívalovej vode z dažďov a žalobcovia vzniknutú
situáciu odmietali riešiť a dažďovú vodu odvádzať po svojich pozemkoch, boli nútení vybodovať si
tzv. protipovodňovú zábranu, t.j. betónový múrik vo výške 30 cm, hrúbka 15 cm po celej šírke svojho
pozemku. Táto zábrana síce zasahuje do ornej pôdy žalobcov, ale vzhľadom na povahu terénu, iné

riešenie nie je možné, pretože ak by sa striktne držali geometrického plánu, tak by všetka voda stekala
do ich dvora. Za pozemok, ktorý užíva v celkovej rozlohe 15,20 árov a na ktorom sú umiestnené všetky
stavby, ako aj tie, ktoré žalobcovia žiadajú odstrániť, platí daň z pozemkov a stavieb, pred ňou ju platili
jej rodičia. Z tohto dôvodu má za to, že užíva len svoj pozemok a preto uvedené stavby neodstránila.
Samotná žalobkyňa v 1. rade si je vedomá toho, že pozemok v uvedenej výmere užívam po spoločných
rodičoch, ktoré som získala rovnako ako aj ona. Žalobkyňa v 1. rade dlhodobo užíva aj podiely po mojich

rodičoch a príbuzných vo výmere 2,60 ha, kým žalovaná má v užívaní 15,20 árov. Ďalej uviedla, že
výpočty právneho zástupcu žalobcov sú skreslené a nie sú skutočné.

Súd vo veci nariadil dokazovanie s pojednávaním.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcov, výsluchom žalovanej, výsluchom svedka G.. U.
P., výsluchom svedka G.. Š.S. D. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä protokolom o vytýčení
hranice pozemku, vytyčovacím náčrtom vyhotoviteľa U. P. L., výpisom D. Č.. XXX, výpisom D. Č.. XXX,
výpisom D. Č.. XXX, platobnými výmermi, znaleckým posudkom, č. X/XXXX vypracovaným znalcom G..
P. P. vrátane geometrického plánu GP 11C/291/2013-9/2014, vzájomný návrh žalovanej, vyjadreniami

účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav.

Zástupca žalobcov uviedol, že na podanej žalobe trvajú, nakoľko so žalovanou k mimosúdnej dohode
nedospeli. Odvolal sa na svoje písomné vyjadrenia, v ktorých uviedol, že pozemok parc. č. I. XXX/X
- orná pôda o výmere 2496 m2 nadobudla žalobkyňa v 1. rade na základe dedičského konania XXD/

XXXX/XXXX po svojej matke Y. O., rod. O., zomr. XX.XX.XXXX, bez výplatnej povinnosti ustupujúcej
dedičke,svojejsestreF.Í.O..Tedaprávnypredchodcažalovanejakozákonnýdedičmalvedomosťotom,
kto je vlastníkom tohto pozemku, ktorý je predmetom sporu o vypratanie. Ďalej vo svojich vyjadreniach
uviedol, že pozemky žalovanej parc. č. I. XXX, I. XXX ako aj žalobcov parc. č. I. XXX, I. XXX, I. XXX/
X boli vytvorené na základe GO - plánu č. XXX-X-XXXX-XX-XX N. T. XX.XX.XXXX, pričom v novom

právnom stave ( vlastník - užívateľ ) na tomto geometrickom pláne je k parc. I. XXX, I. XXX označená F.
O.Á. ( matka žalovanej ) a žalovaná neskoršie ( r. 1998 ) nadobudla tieto pozemky na základe darovacej
zmluvy Q. XXX/XX N. T. XX.XX.XXXX a k pozemkom parc. č. I. XXX, I. XXX, I. XXX/X je označená
zase ako vlastníčka O. Y., teda žalobkyňa v 1. rade. Teda ešte pred 33 rokmi došlo k rozdeleniu parciel
úradným postupom a na základe tohto rozdelenia prešli takto tieto pozemky do vlastníctva žalobkyne

i žalovanej, resp. jej právnej predchodkyne, o čom preukázateľne museli mať vedomosť obidve strany.
Zvyšná časť pôvodných parciel je teraz označená ako parc. č. B. XXX/XXX, B. XXX/XX a sú zapísané
na D. Č.. XXXX, kde podiel 2/5 k celku nebol pojatý do dedičstva po neb. Y. O., rod. O., N.. XX.XX.XXXX
( preto bude potrebné podať návrh na prejednanie dedičstva o novoobjavenom majetku ). Pokiaľ ide
o námietky týkajúce sa prívalových vôd či dažďovej vody po svahoch, tak povrchové vody pretekajú

po týchto svahoch tak, aká je konfigurácia terénu a pre toto konanie, kde predmetom je vypratanie
nehnuteľnosti, sú nepodstatné. Žalovaná v hornej časti oplatenia nachádzajúceho sa na parc. č. I. XXX/
X zriadila betónové základy oplatenia, nad ktorými dokonca po pozemku vykopala aj kanál tak, aby
všetka zrážková voda zo svahu stekala iba na pozemok par. č. I. XXX vo vlastníctve žalobcov. Tým
svojvoľne zmenila a narušila pôvodný prírodný tok. Žalobcovia boli ochotní pristúpiť na určitý kompromis,

avšak pod podmienkou, že žalovaná uvoľní z pozemku I. XXX jej časť pri spoločnej hranice s parc.
č. I. XXX po celej jej dĺžke ( cca 20 bm ) o šírke 3-4m za účelom prístupovej cesty aj s prípadnou
odvodňovacou priekopou. Môže to činiť výmeru maximálne 80 m2, pričom žalovaná je povinná vypratať
výmeru niekoľkonásobne väčšiu.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že aj naďalej s podanou žalobou nesúhlasí. Poukázala na
svoje písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sporný pozemok užíva dlhodobo, pričom na základe
rozsudku tunajšieho súdu č.k. XC/XXX/XXXX-X, jej matka sa na základe vydržania stala jeho výlučnou
vlastníčkou. Bývala vlastníčka Y. O. parc. č. XXX/X rozdelila na polovicu medzi svoje dcéry, a tožalobkyňu v 1. rade a matku žalovanej, a to ešte v 50-tych rokoch. Pozemky sa odvtedy užívali podľa
staréhogeometrickéhoplánuzroku1964.Pretosadomnievala,žejejzákonnýpodielkpolovicipozemku
žalobkyňa v 1. rade nemohla nadobudnúť dedením, keďže už dávno pred smrťou bývalej vlastníčky

pozemok nadobudli jej rodičia právom držby a žalobkyňa v 1. rade tento pozemok ani nikdy neužívala.
Zároveň jej rodina počas užívania pozemku nebola informovaná o zmene geometrického plánu. Navrhla
tiež riešenie, a to tak, že oplotenie v dolnej časti pozemku na hranici parciel č. XXX a XXX posunú o
30 cm, pletivo však neodstránia, nakoľko slúži ako zábrana proti voľnému pohybu veľkého množstva
hydiny a psov, ktoré vlastnia žalobcovia. Taktiež za výmeru, ktorou presahuje protipovodňová zábrana

do parc. č. XXX/X ( asi 20 m 2 ) bola ochotná poskytnúť žalobcom primeranú finančnú náhradu.

Svedok G.. U. P. vo svojej výpovedi uviedol, že na žiadosť žalobcov ako geodet vypracoval vytyčovací
náčrt na vytýčenie hranice a to parcely č. XXX, XXX/X kat. úz. S.. Dňa 20.08.2013 v terénne túto hranicu
aj vytýčil. Pri vytyčovaní hranice v teréne zistil skutočnosti, že oplotenie časti parcely XXX Y. XXX/
X sa nenachádza na katastrálnej hranici, ale je posunuté podľa náčrtu v určitých smeroch a je teda v

nesprávnej polohe. Pri vytyčovaní v teréne bolo naznačené, že by mohlo dôjsť k dohode medzi spornými
stranami, nakoľko sa tam zúčastnili obidve strany sporu a že časť, ktorá má byť žalovanej prihradená,
im žalobcovia nechajú v pôvodnom stave a za to, že im časť parcely možno v dvojmetrovom pásme z
čísla parcely XXX, vyhotoví sa na to geometrický plán a všetko ostane k spokojnosti obidvoch strán.
Keď po vytýčení hranice odchádzal preč, požiadal účastníkov, aby mu v primeranom termíne, t.j. aspoň

dvoch týždňov dali vedieť, či sa dohodli, alebo mu mali oznámiť, či to budú riešiť ináč. Následne ho
navštívila žalobkyňa v 1. rade a oznámila mu, že k dohode nedošlo a preto ho požiadala, aby dokončil
vytyčovací náčrt, ktorý potom odovzdal som objednávateľovi. Taktiež ho dostal to aj právny zástupca
žalobcov, JUDr. Korch. Ďalej uviedol, že nikoho nepresvedčoval, vyjadroval len svoj názor, aby nedošlo
ku škodám ohľadne prekladania oplotenia, nakoľko tam bol aj betónový múrik a pletivo, preto v danej

situácii bolo najideálnejším riešením, keby sa účastníci dohodli. Zároveň k protokolu, ktorý je súčasťou
vytyčovacieho náčrtu, vyjadrili súhlas obe strany prítomné na ohliadke a k vytýčeniu nemali žiadne
pripomienky.

Svedok G.. Š. D. vo svojej výpovedi uviedol, že má vedomosť o tom, že medzi týmito účastníkmi

konania je nejaký spor ohľadne hranice pozemkov. Bol rovnako pozvaný na ohliadku, a to z titulu
starostu obce, aby to pre sporné strany to bolo oficiálnejšie. F. P. ten deň predložil svoj návrh obidvom
stranám. V areále to aj ukázal, o čo by išlo a vzhľadom na to, že medzi týmito spornými stranami je spor
ohľadne nehnuteľností, pán P.Š. navrhol riešenie, ktoré je navrhované vo vytyčovacom náčrte. Podľa
jeho vedomostí, jednotlivé strany majú svoje vlastníctva, ale každý užíva aj niečo z druhej strany. On

ako starosta obce pre upokojenie situácie odporučil obidvom stranám, aby tento spor riešili v prvom rade
dohodou, ak by bola možná, pretože objednávanie si každý svojich geodetov a riešenie sporu súdnou
cestu bude finančne náročné. Či bol robený k platobnému výmeru nejaký opravný výmer uviesť nevedel,
pretože na obecnom úrade má dane na starosti určitá osoba.

Nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k dohode, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
odboru geodézie za účelom vypracovania geometrického plánu, a to uznesením zo dňa 19.06.2014,
č.k. XXC/XXX/XXXX-XX.

Poverený znalec dňa 08.10.2014 súdu doručil znalecký posudok č. X/XXXX vrátane geometrického

plánu GO č. XXC/XXX/XXXX-X/XXXX, v ktorom zodpovedal na otázky uložené súdom.

V prípade prvej otázky, v ktorej mal zidentifikovať hranicu susediacich pozemkov na parc. č. I. XXX
zapísanej na LV č. XXX kat. úz. S., parc. č. I. XXX/X zapísanej LV č. XXX kat. úz. S. a parc. I. Č.. XXX
zapísanej na LV č. XXX kat. úz. S. a parc. č. I. zapísanej na LV č. XXX kat.úz. S., uviedol, že priebeh

hranice parcely medzi parcelami I. O. XXX a XXX v spornej časti prebieha bodmi XX a XX. Žalovaná
zasahuje do parcely XXX bodom X ( stĺpik oplotenia ) v rozsahu 0,42 m. Bod 5 ( roh plota - betón ) je na
hranici a nezasahuje do parcely XXX ani do parcely XXX/X. Priebeh hranice parcely medzi parcelami I.
O. XXX/X a XXX v spornej časti prebieha bodmi XX, XX, XX, XX, XX. Žalovaná zasahuje do parcely I.
O. XXX/X bodmi X ( roh plota betón ) v rozsahu X,XXm, bodom X ( stĺpik ), bodom X, bodom X, bodom

XX ( stĺpik ) a bodom XX (plot v rozsahu 3,35 m ).

V prípade druhej otázky, ktorou mal určiť presné rozmery časti oplotenia žalovanej neoprávnene
zasahujúcej na pozemok parc. č. I. XXX, XXX/X kat. úz. S. uviedol, že oplotenie prebieha po bodochX-X-XXX-X-X. Následne je hranica užívacia bez oplotenia po bodoch X-X-X-XXa znovu oplotenie po
bodoch XX-XX. Omerné miery sa nachádzajú na spojniciach týchto bodov.

V tretej otázke mal znalec určiť, v akom rozsahu je žalovaná povinná pozemok vydať, prípadne iné
okolnosti, ktoré súvisia s odstránením časti plotu neoprávnene postavenom na pozemku žalobcov parc.
č. CKN XXX zapísanej na LV č. XXX kat. úz. S., parc. č. I. XXX/X zapísanej na LV č. XXX kat. úz. S.,
znalec uviedol, že žalovaná užíva časť pozemku, ktorý je označený ako XXX/X o výmere 4 m2 a XXX/
X o výmere XXX m2, ktorých vlastníkmi sú žalobcovia.

Žalobcovia po doručení znaleckého posudku nemali voči nemu výhrady a stotožnili sa s jeho záverom,
kde znalec uviedol, že žalovaná užíva časť pozemku, ktorý je označený ako XXX/X o výmere 201 m2,
ktorých vlastníkom sú žalobcovi. Vzhľadom na to, že tieto plochy znalec v GP -pláne č. XXC/XXX/XXXX-
X/XXXX označil aj samostatnými parcelnými číslami, upresnili petit žaloby tak, že žalovaná je povinná
vypratať pozemky v k.ú. S. označené na GO -pláne č. XXC/XXX/XXXX-X/XXXX znalca G.. P. P. ako

parc. č. I. O. XXX/X záhrada o výmere 4 m2 a parc. č. I. O. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2. Súd
o zmene petitu rozhodol uznesením zo dňa 29.01.2015, č.k. 11C/291/2013-113, ktorým pripustil zmenu
petitu, tak ako žiadali žalobcovia.

Pokiaľ ide o vzájomný protinávrh, ktorý podala žalovaná, považujú ho za účelový, ktorý nemá právnu

oporu. Tvrdenie žalovanej, že na jednej strane žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parc. č. I. O. XXX/
X - orná pôda o výmere 2496 m2 a súčasne tvrdí, že i žalovaná je výlučnou vlastníčkou jej časti,
nakoľko jej rodina takto užíva už viac ako 50 rokov a že táto výmera má 780 m2, čomu svedčí i
potvrdenie obce S. a platobné výmery na daň z nehnuteľnosti, považujú za zmätočné, pričom poukázali
na skutočnosť, že nie je rozhodujúce kto je daňovníkom pre účely platby dane z nehnuteľnosti ( zák.

č. 582/2004 Z.z. ), nakoľko ním môže byť aj iná osoba ako samotný vlastník a aj prípadná platba dane
nie je nadobúdajúcim titulom vlastného práva. Ďalej uviedol, že ak žalovaná poukazuje na platobný
výmer, kde k položke 780 m2 je ručne dopísané F..Č.. XXX, tak v katastri nehnuteľnosti takáto parcela
neexistuje, ale iba parc. Č.. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne a parc.č. XXX/X - orná pôda o
výmere 1650 m2, na ktorú nie je založený list vlastníctva, právny stav je v registri B. parcela I. O.

XXX/X je súčasťou F..Č.. XXX/XXX - orná pôda o výmere 5596 m2 a je zapísaná ma D. Č.. XXXX a
spoluvlastnícky podiel po neb. Y. O., rod. O. vo výške 2/5 patrí do dedičstva ( nebol pojatý ) a nevylučujú
sa ( je dôvodné ich pojať ) ani zvyšné podiely. Žalobkyňa parcelu I. O. XXX/X nadobudla do svojho
vlastníctva nadobudla po svojej matke v dedičskom konaní sp. zn. XXD/XXXX/XXXX po neb. Y. O., rod.
O., pričom účastníčkou konania bola i matka žalovanej, ktorá bola druhou dcérou poručiteľky a ktorá proti

rozhodnutiu v dedičskom konaní nepodala opravný prostriedok. K vytvoreniu terajších parciel došlo na
základe geometrického plánu zo dňa 12.02.1981, kde pri novovytvorených parcelách B. XXX,XXX, XXX/
X je ako vlastník uvedený žalobkyňa, Y. O.Ä. a pri parcelách B. XXX, XXX je uvedená matka žalovanej,
F. O., ktorá tieto nehnuteľnosti previedla darovacou zmluvou zo dňa 20.01.1998 na žalovaná. Žalovaná
protinávrhom nemôže účinne preukázať, že je vlastníčkou pozemku parc.č. I. O. XXX/X orná pôda o

výmere 201 m2 na základe uplynutia desaťročnej pokojnej, nepretržitej a dobromyseľnej držby, pretože
nejestvujú zákonné podmienky na takýto spôsob nadobudnutia vlastníckeho práv. Parcela I. O. XXX/X
bola vytvorená na základe znaleckého dokazovania. Zároveň v znaleckom posudku sa preukazuje iný
väčší záber z parcely č. XXX/X ako pri vytyčovacom náčrte, čo svedčí, že po podaní žaloby žalovaná
ešte viac zasiahla do vlastníctva žalobkyne. Podľa D. Č.. XXX, kde je uvedené rozhodnutie č. R. XX/

XXXX, sa žalobcovia domnievajú, že je to rozhodnutie Správy katastra o oprave výmery, pričom pri
dedičskom rozhodnutí bola výmera tejto parcely 2 786 metrov a po roku 2006 je zmena, výmera je
zmenšená na takú hodnotu, ako je uvedená na terajšom liste vlastníctva, z ktorého vychádzal aj znalec
a došlo k zníženiu výmery a to znamená, že žalovaná nemohla byť ukrátená na náš úkor. Preto žiadali
vzájomný návrh žalovanej zamietnuť, žalobe vyhovieť v celom rozsahu a to podľa záverov znaleckého

dokazovania. Zároveň si uplatnili trovy konania.

Žalovaná po vykonanom znaleckom dokazovaní a doručení znaleckého posudku, dňa 16.12.2014
podala na tunajší súd vzájomný protinávrh, ktorým žiadala, aby súd určil, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou novovytvorenej parcely Č.. XXX/X vo výmere 201 m2, druh pozemku orná pôda

nachádzajúcej sa v k.ú. S. na základe Geometrického plánu na odčlenenie parciel Č.. XXX/4 a XXX/
X vypracovaný G.. P. P. zo dňa XX.XX.XXXX L. -plánu č. XXC/XXX/XXXX-X/XXXX. Podaný vzájomný
protinávrh odôvodnila tým, že parcelu, ktorá tvorí časť parcely XXX/X aj keď nemá samostatné parcelné
číslo o výmere 780 m2, nerušene užívala spoločne s jej rodičmi minimálne 40 rokov a bola presvedčená,že časť pozemku patrila jej matke, ktorej túto parcelu darovala jej matka. Má za to, že ju užívala v dobrej
viere. Na parcele č. XXX/X boli vybudované v roku 1993 príjazdová cesta, v roku 1998 kozub, v roku
1998 altánok, v roku 1992 schody do podkrovia a v lete 2013 protipovodňová zábrana, pričom zo strany

žalobcov nikdy nezaregistrovala žiadne námietky, v tom čase sa pravidelne stretávali, navštevovali.
Nemala teda žiadne pochybnosti o tom, že túto nehnuteľnosť užíva v dobrej viere a držba je pokojná a
neprerušená. Aj napriek týmto skutočnostiam, že jej rodina i ona užívali časť parcely č. XXX/X nepretržite
a v dobrej viere, že jej to patrí, nežiadala o určenie vlastníckeho práva k tejto parcele vydržaním,
ale navrhla, aby súd určil, že je vlastníčkou parcely XXX/X s tým, že na parcele č. XXX/X, ktorá je

medzi parcelou XXX teda jej parcelou a parcelou XXX/X vo vlastníctve žalobkyne vykoná zmeny a
posunie dolnú hranicu o 30 cm do parcely XXX, ktorej j vlastníčkou od cesty, čo tvorí 4 m2. Mala
za to, že uplynutím desaťročnej pokojnej, nepretržitej a dobromyseľnej držby nadobudla k predmetnej
nehnuteľnosti číslo parcely XXX/X vlastnícke právo vydržaním. Preto žiadala, aby súd jej vzájomnému
protinávrhu vyhovel.

Na pojednávaní vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že na liste vlastníctva č. XXX spornej parcely sú dva
tituly nadobudnutia. Prvý je dedičské oprávnenie a druhý je nejaké rozhodnutie z roku 2006, ku ktorému
sa ja nemôžem dostať, kde sa zmenšila nejaká výmera. Keďže nezobrala list vlastníctva, nevedela
uviesť toto číslo, preto sa k druhému titulu nevyjadrila. Vyjadrila sa iba k dedičskému konaniu a to, že jej
mama na dedičskom konaní nebola. Dobrovoľne by s takými závermi nesúhlasila, podpis na dedičskom

konaní nesedí, nakoľko mama sa podpisovala úplne ináč. Dedičské konanie bolo v roku 2000, kedy mali
údajne žalobcovia zdediť tento pozemok a za 13 rokov sa k tomuto dedičstvu neprihlásili a ani nezačali
platiť dane a ani nikto o tom nevedel a teraz zisťuje, že to pravdepodobne bol omyl. Za tých 13 rokov
mohla prísť žalobkyňa v 1. rade za mamou a riešiť to s ňou, rovnako ako mohla ísť i na Obecný úrad a
prihlásiť sa k daňovej povinnosti a vtedy my by zistili, že pozemok jej nepatrí. Ohľadne vydržania uviedla,

že tento sporný pozemok jej rodina užívala, od kedy postavili dom a to od roku 1962. V roku 1998 jej
mama dom darovala. Bola presvedčená, že jej ho darovala so všetkým. Ona s rodinou tento pozemok
užívala aj po smrti jej matky a žalobcovia nemali žiadne námietky, ani k tomu, že ho užívali, ani že sa
tam niečo postavilo, a to ani za života jej mamy, ani po jej smrti, keď zomrela pred siedmimi rokmi. K
tvrdeniam žalobcov, že neexistuje parcela Č.. XXX, táto v skutočnosti neexistuje, pretože bola rozdelená

v roku 1973, kedy sa posúvala hranica intravilánu a parcela bola rozdelená na XXX/X a XXX/X, teda
preto neexistuje. Ďalej uviedla, že nevie v predposlednom odseku, ako zasiahla žalovaná do vlastníctva
žalobkyne, keď postavila na tejto parcele betónové základy pre oplotenie. Nejde o betónové základy,
ale ide o protipovodňovú zábranu, keďže ich zaplavovalo. Aj žalobkyňa s tým súhlasila, sama ju navrhla
a ponúkla sa aj finančne prispieť, čo sa nestalo.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná.

Podľa § 80 písm. c, O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobcovia preukázali, že majú na podanej žalobe
naliehavý právny záujem. Ako vlastníci sú vo výkone svojho vlastníckeho práva výrazne obmedzovaní.
Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním a má tiež právo na poskytovanie právnej ochrany. Je v záujme žalobcov,

aby mohli nehnuteľnosti, ktoré sú v ich výlučnom vlastníctve nerušene a bez zásahov spolususediacich
vlastníkov užívať.

Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním ( § 123 OZ ).

Podľa § 126 ods. 1 OZ; vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ich neprávom zadržuje.

Podľa § 132 ods.1, Občianskeho zákonníka vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.Podľa § 134 ods.1, Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu
byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom
určených právnických osôb.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec
v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane
ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

V danom prípade mal súd za preukázané, a to na základe znaleckého posudku č. 9/2014 a
geometrického plánu GP 11C/219/2013-9/2014 vypracovaného znalcom z odboru geodézie, že

žalovaná užíva aj časť pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcov. Znalec ďalej v znaleckom posudku
uviedol, že oplotením v teréne žalovaná užíva časť parcely I. O. XXX a časť parcely XXX/X. Tieto
užívané časti parciel žalovanou sú označené ako XXX/X a XXX/X. Pri preskúmaní vytyčovacieho
náčrtu znalec zistil, že priebeh oplotenia po bodoch 1,7,8,9,10,11 a 12, tak ako je vyznačený v tomto
vytyčovacom náčrte je značne odlišné od zisteného stavu v teréne. Skutočné oplotenie prebieha po

bodoch4,5,13,6,7následnejeoplotenieprerušené,kdejehranicalenužívaciaaznovupokračujebodom
10 a 11. Rozborom znalec zistil, že žalovaná pri bode 4 je v parcele I. O. XXX a to 0,42 m, pri bode
5 -roh bet.múrika je na priebehu hranici a je 0,35 m pre hranicou parcely I. O. XXX, pri bode 6 roh
plota - betón je v parcele XXX/X a to 7,15 m. Body 7,8,9,10 a 11 sú v parcele I. O. XXX/X . Bod 11
je 3,35 m v parcele 340/1. Na základe týchto zistení, znalec dospel k záveru, že žalovaná užíva časť

pozemku, ktorý je označený ako XXX/X o výmere 4 m2 a XXX/X o výmere 201 m2, ktorých vlastníkmi
sú žalobcovia. Preto súd žalobe v súlade so zmenou petitu v plnom rozsahu vyhovel a žalovanej uložil
povinnosť vypratať pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Obce S. označené na GO -pláne
č. XXC/XXX/XXXX-X/XXXX znalca G.. P. P. ako parc. č. I. XXX/X záhrada o výmere 4 m2, parc. č. I.
XXX/X orná pôda o výmere 201 m2.

Pokiaľ ide o vzájomný protinávrh žalovanej, súd ho zamietol, nakoľko nemal za preukázané, že žalovaná
sporné nehnuteľnosti, ktorých určenia vlastníckeho práva sa domáha, nadobudla vydržaním.

V danom prípade nebolo pochybnosti o tom, že parcely, ktoré sú predmetom sporu, sú spôsobilé na

vydržanie vlastníckeho práva, ale žalovaná nesplnila ďalšiu zo zákonom stanovených podmienok a to,
že nebol dobromyseľným držiteľom týchto nehnuteľností.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona ( Ex lege ).
Musia byť pri tom splnené podmienky a to musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť

oprávnená a držba musí byť nepretržitá po 10 rokov.

Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi
ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi vec alebo vykonávateľovi práva tieto patria. Pri oprávnenej
držbe musia byť splnené tieto náležitosti a to a) faktické ovládanie vecí alebo práva; b) vôľa nakladať s

vecou alebo s právom; c) dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Uvedené podmienky
musia byť pritom splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci,
ktorú drží alebo subjektívneho práva, ktoré vykonáva, prípadne že sú dané právne skutočnosti, ktoré
majú za následok zánik vykonávaného práva. Pre splnenie požiadavky dobrej viery nestačí negatívne
presvedčenie držiteľa, že nespôsobil bezprávie, ale je potrebné pozitívne presvedčenie, že mu vec alebo

právo patrí. Držiteľ nie je oprávnený v prípade, že síce vec dobromyseľne nadobudol vec, napr. pre
omyl, ale jeho dobrá viera tu nie je so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Predpoklad, či je držiteľ v
dobrej viere alebo nie je, je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska,
t.j. z osobného presvedčenia samotného účastníka. Je potrebné zobrať do úvahy, či držiteľ pri bežnejnormálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom
požadovať, nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo
patrí. Dobrá viera preto zaniká v okamihu, keď držiteľ sa oboznámil s okolnosťami, ktoré objektívne

museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v
tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere.

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná nepreukázala splnenie
zákonom vyžadovaných podmienok pre vydržanie. Predovšetkým nebol preukázaný objektívne vstup

do oprávnenej a dobromyseľnej držby. Samotné užívanie nehnuteľnosti a platenie daní, samo o sebe
nezakladá vydržanie a nadobudnutie vlastníckeho práva. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, t.j.
nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práv a preto súd nemohol postupovať iným spôsobom, ako
vzájomný protinávrh zamietnuť.

V danom prípade boli v konaní úspešní žalobcovia, ktorí si náhradu trov konania uplatnili. Trovy konania

pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia právnej
zástupcužalobcovvovýške757,15eur,atozaúkonyprávnejpomocipodľa§11ods.1písm.a)vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z., podľa ktorej sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13
výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno
zistiť len s nepomernými ťažkosťami

- za / úkon súd priznal žalovanému za rok 2013 60,08 eur
- za / úkon súd priznal žalovanému za rok 2014 61,85 eur
- za / úkon súd priznal žalovanému za rok 2014 64,54 eur

1) prevzatie a príprava právneho zastúpenia 60,08 eur

2) podanie žaloby dňa 29.11.2013 60,08 eur
3) vyjadrenie k podaniu žalovanej 29.01.2014 61,85 eur
3) účasť na pojednávaní dňa 03.02.2014, odročené, 1/4 15,46 eur
4) vyjadrenie sa k meritu veci 11.04.2014 61,85 eur
5) účasť na pojednávaní dňa 14.04.2014, odročené, 1/4 15,46 eur

6) účasť na pojednávaní dňa 29.05.2014 61,85 eur
7) upresnenie petitu po doručení ZP 61,85 eur
8) účasť na pojednávaní dňa 12.01.2015, odročené, 1/4 16,14 eur
9) písomné podanie k vyjadreniu žalovanej 64,54 eur
10) účasť na pojednávaní dňa 24.03.2015 64,54 eur

- režijný paušál za rok 2013; 1/100 výpočtového základu á 7,81 x 2 15,62 eur
- režijný paušál za rok 2014; 1/100 výpočtového základu á 8,04 x 6 48,24 eur
- režijný paušál za rok 2015; 1/100 výpočtového základu á 7,81 x 3 23,43 eur

- 20% DPH 126,19 eur

Zároveň súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za úkon - účasť pri vytyčovaní pozemkov,
nakoľko nemal za preukázané, že právny zástupca bol prítomný. Rovnako súd za účasť na pojednávaní
v dňoch 03.02.2014, 14.04.2014, 12.01.2015 nepriznal odmenu za úkon v plnej výške, ale krátil ho na

1, nakoľko v týchto prípadoch boli pojednávania boli odročené.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.