Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/136/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116220050
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116220050.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu:
KAMEŇOLOMY, s.r.o., so sídlom Priemyselná 5, 915 17 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 34 121 358,
právne zast. LG Legal, s.r.o. Advokátska kancelária, Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 47 255 692,
proti žalovanému: Trading universal services, s.r.o., so sídlom Panenská 8, 811 03 Bratislava, IČO: 35
730 170, o zaplatenie 854,33 Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 854,33 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 8,05% ročne zo sumy 854,33 Eur od 25.12.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.08.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 04.08.2016 domáhal
voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť sumu 854,33 Eur s úrokmi z omeškania a trovy konania.
Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný ako kupujúci si prostredníctvom objednávky 2015.07-001 zo
dňa 03.07.2015 objednal u žalobcu ako predávajúceho tovar špecifikovaný v objednávke, ktorý žalobca
dodal a vystavil faktúru, ktorú žalovaný neuhradil ani na výzvu. Spolu so žalobným návrhom predložil
objednávku, faktúru, výzvu na zaplatenie.

2. Na základe podaného návrhu žalobcu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina vydal
platobný rozkaz dňa 12.09.2016, voči ktorému bol podaný odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že tovar
dodaný žalobcom vykazoval vady a tovar nezodpovedal údajom uvedeným vo faktúre a ani fakturovaná
cena preto nezodpovedá skutočnému rozsahu objednaného tovaru a služieb. Žalobca nepreukázal
rozsah dodaného tovaru a služieb. Keďže zo strany žalobcu nebolo vykonané plnenie riadne bez vád,

žalovaný nebol povinný uhradiť celú kúpnu cenu. Zároveň poukázal, že žalobca neuviedol aký konkrétny
tovar dodal a za akých podmienok, teda žaloba neobsahuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností.

3. Následne súd nariadil ústne pojednávanie na 06.04.2017, na ktoré boli všetci predvolaní riadne a
včas, avšak na pojednávanie sa nedostavil nikto, právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť,

pričom nežiadal odročiť pojednávanie, dokonca výslovne v podaní uviedol, že udeľuje súhlas konať v
jeho neprítomnosti.

4.Súdvzmysle§188anasl.CSPvykonaldokazovanie,atoprečítanímlistíntvoriacichspisovýmateriál.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:5. Súd mal preukázané, že dňa 03.07.2015 žalovaný si písomne objednal u žalobcu lomový kameň,
a to objednávkou č. XXXX.XX-XXX. V objednávke bola uvedená špecifikácia objednaného tovaru a
množstvo, ako aj kontaktná osoba.

6. Predloženými dodacími listami bolo preukázané dodanie objednaného tovaru, za ktorý bola vystavená
faktúra žalovanému č. XXXXXXXX so splatnosťou dňa 24.12.2015 na sumu 854,33 Eur (l.č. 6 obsahu
spisu) s tým, že bola uhradená suma 349,37 eur na základe predchádzajúcej vystavenej faktúry, avšak
predmetná faktúra nebola uhradená ani v časti.

7. Z uvedeného súd posúdil, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli Kúpnu
zmluvu v ústnej forme, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar, za ktorý mu vystavil faktúru.
Uvedené nebolo medzi stranami sporné, preto súd to považoval za nesporné v zmysle § 151 ods.1 CSP,
podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Dokonca žalovaný taktiež uvedené potvrdil v podanom odpore, keď potvrdil dodanie tovaru žalobcom.

8. Podľa § 409 ods.1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

9. Medzi stranami bolo nesporné uzavretie kúpnej zmluvy, ako aj dodanie tovaru žalobcom žalovanému.
Uvedené nerozporoval ani žalovaný v podanom odpore. Pokiaľ žalovaný v podanom odpore
spochybňoval dodanie tovaru, nakoľko uviedol, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru, v inej časti
podaného odporu potvrdil dodanie tovaru, avšak namieta rozsah dodania a rozsah uvedený vo faktúre.
Dodanie tovaru však vyplýva aj z predložených dodacích listov, z ktorých vyplýva dodanie 154,320 ton,

čo je totožne uvedené množstvo aj na faktúre.

10. Žalovaný tvrdil, že dodaný tovar nebol v požadovanom množstve a nemal vlastnosti uvádzané vo
faktúre a že tovar ma vady.

11. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný podľa uvedenia žalobcu nikdy nenamietal dodanie
tovaru, ako ani faktúru. Na výzvy žalobcu žalovaný nereagoval, žalovaný taktiež ničím nepreukázal,
že by pred podaním odporu niekedy namietal u žalobcu dané skutočnosti. Prvýkrát preukázateľne ich
namietal až v podanom odpore.

12. Z predloženej faktúry vyplýva dodanie tovaru s určitými vlastnosťami uvedenými v objednávke, ako
aj z dodacích listov. Súd poukazuje, že množstvo dodania tovaru vyplýva z predložených dodacích listov,
pričom je nepochybná jednotková cena zhodná vo faktúre, ako aj v objednávke, ako aj špecifikácia
tovaru.Zvyjadreniažalovanéhoobsiahnutéhovpodanomodporevyplýva,žetovarbolodžalobcuriadne
dodaný po jeho objednaní a taktiež žalovanému bola doručená aj faktúra, ktorú žalovaný prevzal, čo

preukazuje aj to, že má o nej vedomosť a v odpore ju namieta.

13. Súd mal preukázané, že žalobca písomne vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, avšak
žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval nielen na faktúru, ale ani na výzvu.

14. Žalovaný tvrdil, že dodaný tovar mal vady, preto nebol povinný uhradiť časť kúpnej ceny.

15. Podľa § 439 ods.4 Obchodného zákonníka do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť
časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.

16. Podľa § 428 ods.1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v
súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu
po tom, čo a) kupujúci vady zistil,b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri
prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri
vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od

dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť,
platí namiesto tejto lehoty záručná doba.17. Hoci žalovaný v podanom odpore tvrdil, že dodaný tovar vykazoval vady, tieto nekonkretizoval, ako
ani namietaný rozsah, keďže tvrdil iný rozsah dodania tovaru a uvedený vo faktúre, hoci je totožný s
dodacími listami. Týmto nepriamo potvrdil, že tovar skutočne objednal a že skutočne mu bol dodaný a to

v 12/2015. Svoje námietky však ničím nepreukázal. Teda z ničoho nevyplýva, že by dodanie tovaru bolo
v inom množstve a kvalite, než požadoval, a spochybnenie jeho tvrdení vyplýva aj z toho, že uvedené
nikdy preukázateľne nenamietal u žalobcu, ale až v podanom odpore doručenom súdu dňa 10.10.2016,
hoci objednávka je z 03.07.2015 a faktúra je splatná dňa 24.12.2015. Teda dodanie tovaru - rozsah,
vady,... namietal až takmer po uplynutí 1 roka od dodania tovaru, či faktúry. Takéto konanie žalovaného

je značne nelogické, nakoľko ak nesúhlasil s dodaným rozsahom a pod., nebol dôvod z jeho strany
byť nečinný, nekonať, hoci prevzal faktúru, ako aj tovar, napriek tomu u žalobcu nič nereklamoval, nič
nenamietal a faktúru bezdôvodne a bez akéhokoľvek upozornenia neuhradil. Pokiaľ žalovaný tvrdí a
poukazuje na § 439 ods. 4 OBZ, v zmysle ktorého nebol povinný uhradiť časť ceny, z predloženej faktúry
jezrejmé,ženeuhradilžiadnučasťzpredmetnejvystavenejfaktúry,naktorejmnožstvododanéhotovaru
je zhodné s množstvom na predložených dodacích listoch. Dokonca bol vyzvaný samostatnou výzvou

na jej zaplatenie, napriek tomu faktúru bez akékoľvek vysvetlenia nezaplatil a na výzvu nereagoval. Z
ničoho nevyplýva postup žalovaného v zmysle § 439 ods.4 OBZ. Taktiež z ničoho nevyplýva, že by
žalovaný podal žalobcovi nejakú správu v zmysle § 428 OBZ a to ani bez zbytočného odkladu. Pre
dané súdne konanie je nepostačujúce uvádzanie námietok až v podanom odpore, čo je cca 1 rok od
vystavenia faktúry, či dodania tovaru.

18. Z predložených listín mal súd jednoznačne preukázané dodanie tovaru a jeho prevzatie žalovaným,
ako aj doručenie faktúry a dodacích listov. Z ničoho nevyplýva, že by žalovaný niekedy niečo namietal.
Pokiaľ namieta rozsah a pod., nič bližšie nešpecifikuje, neuviedol, v čom konkrétne mal spočívať
rozdiel v rozsahu, či aké vady. Zo žiadnej predloženej listiny nevyplýva nejaká reklamácia zo strany

žalovaného, či uplatnenie zľavy z kúpnej ceny. Žalovaný dané skutočnosti iba tvrdil v podanom
odpore, ale ničím nepreukázal. Teda žalovaný nepreukázal žiadny vady, ktoré ani žiadnym spôsobom
nekonkretizoval, nepreukázal ani žiadnu reklamáciu, dokonca ani reklamáciu včas, nevrátil žalobcovi
faktúru, nič nenamietal. Vystavenú faktúru namietal až v tomto konaní, t.j. cca 1 rok po dodaní tovaru a
faktúry. Jeho tvrdenia sú podľa názoru súdu len účelové a špekulatívne za účelom vyhnúť sa plneniu.

19. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že hoci žalovaný riadne prevzal tovar, ako aj faktúru, svoje
námietky bez ďalšieho preukázania tvrdil až v podanom odpore cca 1 rok po dodaní tovaru, či splatnosti
faktúry. Žalobca poprel akúkoľvek reklamáciu, pričom žalovaný ani netvrdil reklamáciu, či akýkoľvek
oznam žalobcovi o nesúhlase s faktúrou, či tovarom.

20. S poukazom na uvedené súd posúdil tvrdenia žalovaného za účelové, zavádzajúce, či špekulatívne
s cieľom vyhnúť sa plneniu. Svoje tvrdenia, ktorými rozporoval uplatnený nárok, ničím nepreukázal, hoci
v zmysle § 150 CSP bol povinný pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce tvrdenia týkajúce
sa sporu a bolo jeho povinnosťou a v jeho záujme predložiť dôkazy, resp. ich označiť na preukázanie

jeho tvrdení.

21. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré
sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich
z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré

vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo
sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre
bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena
tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia
o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania

obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, v zmysle ktorej
strany v konaní sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti
neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak
ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej
pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý

výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal
do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými
by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje stranu
v konaní, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriekvšetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové
okolnosti sa považujú za nedokázané.

22. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov.

23. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

24. Súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia v podanom odpore, dokonca
jeho tvrdenia si rozporujú s predloženými listinami a zároveň v podanom odpore žalovaný ničím
nešpecifikoval údajné vady, ani v čom konkrétne mali spočívať, avšak z vykonaného dokazovania je
nepochybné, že dodaný tovar prevzal a nenamietal ho, ako ani jeho kvalitu, či rozsah. Teda žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno, ako ani bremeno tvrdenia. V podanom odpore iba uviedol určité námietky,

ktoré však nekonkretizoval, nešpecifikoval, ani ničím nepreukázal žiadne svoje tvrdenie. Žalobca poprel
tvrdenia žalovaného s tým, že o daných námietkach sa dozvedel až z podaného odporu, pričom
žalobca všetky svoje tvrdenia riadne preukázal. (Dokonca aj z predloženého saldokonta k 28.02.2017
vyplýva jeho tvrdenie, pričom riadne zdôvodnil zálohovú faktúru. Všetky predložené uvedené listiny boli
žalovanému doručené s časovým predstihom pred pojednávaním, napriek tomu žalovaný na ne nijako

nereagoval a viac okrem podaného odporu sa k veci nevyjadril.) Dokonca žalovaný svoje námietky
vyslovil až po uplynutí cca 1 roku od splatnosti faktúry, či dodania tovaru, čo vyvoláva predpoklad
špekulatívnosti a účelovosti jeho konania. Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe, nakoľko uplatnený
nárok žalobca riadne preukázal a ničím relevantným nebol spochybnený. Súd zároveň poukazuje na
to, že pokiaľ aj dodaný tovar mal vady a tieto vady namietal až v podanom odpore, s poukazom na §

428 ods.1 OBZ, podľa ktorého právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní,
ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a)
kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú
je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej
starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do

miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto
tejto lehoty záručná doba, nejde o včasné uplatnenie, preto súd mu nemôže priznať práva z prípadných
vád, ktoré ani nepreukázal a súd nepovažoval za hospodárne sa nimi zaoberať z uvedeného dôvodu.

25. Podľa § 369 ods.1 a 2 Obchodného zákonníka

(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

26. Podľa § 1 ods.1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

27. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania, ktoré súd priznal podľa § 369 Obchodného zákonníka, a
to od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry, nakoľko žalovaný ako dlžník bol so splnením peňažného
záväzku v omeškaní.

28. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.30. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi ako plne úspešnej strane v konaní
trovy konania, keďže bol úspešný v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle § 262

ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).