Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7009201035
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:7009201035.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. P.M., bytom G., K., právne zastúpený
JUDr. Františkom Kočkom, advokátom so sídlom Stropkovská 48, Košice, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 10127/2009-1409 zo dňa 05. mája 2009, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/77/2009-90 zo dňa 29. novembra 2012, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/77/2009-90 zo dňa 29. novembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej
republikyč.10127/2009-1409zodňa05.05.2009,akoajrozhodnutieriaditeľaColnéhoúraduMichalovce

č. R-18/2009-5334 zo dňa 20.01.2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozsudok odôvodnil
tým, že v danej právnej veci ide podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 5/2011-77 zo dňa 15.12.2011 o preskúmanie právnej možnosti použitia dôkazných prostriedkov
z trestného konania (zvukový a obrazový záznam) v administratívnom konaní. Ide v podstate o
posúdenie zákonnosti a legálnosti dôkazu použitého v administratívnom konaní, ktorý bol zadovážený
v konaní trestnom, a ktorého použitie v trestnom konaní požíva špeciálnu právnu ochranu tak, ako

to vyplýva z ustanovenia § 114 ods. 7 Trestného poriadku. Vychádzajúc z predmetného nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky kľúčový právny význam pre posúdenie veci má posúdenie
možnosti aplikácie ustanovenia § 227 ods. 1 zákona o služobnom pomere colníkov vo vzťahu k danému
druhu dôkazu zadováženého v trestnom konaní. Podľa názoru krajského súdu ide o posúdenie dôležitej
procesnoprávnej otázky a vec je potrebné opätovne posúdiť v správnom konaní aj po stránke dôkaznej.
Vyrovnanie sa s právnymi otázkami nastolenými nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.

ÚS 5/2011-77 je potrebné vykonať v samotnom administratívnom konaní, a to v celej procesnej šírke
dvojinštančného konania pred orgánmi verejnej správy, uzavrel krajský súd.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že vychádzajúc z odôvodnenia
uzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Sžo/10/2012zodňa05.06.2012jednoznačne

vyplýva, že bolo úlohou krajského súdu v predmetnom konania sa v súčinnosti s účastníkmi konania
vysporiadaťsotázkouzákonnostipoužitiaobrazovo-zvukovéhozáznamuzískanéhovtrestnomkonanív
konaní o prepustení colníka zo služobného pomeru. Krajský súd sa v konaní mal zaoberať zákonnosťou
použitia obrazovo-zvukového záznamu získaného v trestnom konaní v konaní o prepustení colníka
zo služobného pomeru a mal sa vysporiadať s právnou argumentáciou vo vzťahu k príslušným
ustanoveniam zákona č. 200/1998 Z.z., Trestného poriadku, ako i zákona č. 166/2003 Z.z., upravujúcich

právny rámec samotného použitia informačno-technických prostriedkov, čo však neurobil a zrušil
rozhodnutie žalovaného.Žalovaný poukazoval na to, že obrazovo-zvukový záznam mu sprístupnili orgány činné v trestnom
konaní. Nesúhlasil s názorom krajského súdu, že vysporiadať sa s právnymi otázkami nastolenými

Ústavným súdom Slovesnej republiky je potrebné vykonať v samostatnom administratívnom konaní, a
to v celej procesnej šírke dvojinštančného konania. Zo spisového materiálu žalovaného predloženého
súdu jednoznačne vyplýva a je dôkazne preukázateľné, akým spôsobom colné orgány predmetný dôkaz
„obrazovo-zvukový záznam“ získali. Tento záznam im bol sprístupnený orgánmi činnými v trestnom
konaní a žalovanému nie sú známe žiadne ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých by

bolo použitie predmetných obrazovo-zvukových záznamov získaných v trestnom konaní v konaní vo
veci služobného pomeru colníka v rozpore so zákonom. Bolo úlohou krajského súdu skúmať zákonnosť
použitia obrazovo-zvukového záznamu z trestného konania v konaní o prepustení zo služobného
pomeru colníka a vysporiadať sa s právnou argumentáciou v predmetnej právnej veci, a to nielen vo
vzťahu k ich použitiu v konaní o prepustení zo služobného pomeru, ale aj vo vzťahu k ich sprístupneniu a
získaniupreúčelytohtokonania.Žalovanémuneprináležíkontrolovaťahodnotiťpostuporgánovčinných

v trestnom konaní pokiaľ ide o sprístupnenie predmetných záznamov. Ak by ich použitie v konaní o
prepustení zo služobného pomeru žalobcu bolo v rozpore so zákonom, muselo by byť takisto nezákonné
aj ich sprístupnenie orgánmi činnými v trestnom konaní, o čom však môže rozhodnúť iba súd.

Ďalej žalovaný namietal, že s ním predloženého spisového materiálu je možné jednoznačne zistiť, kto a

pre aké účely obrazovo-zvukový záznam vyhotovil, ako i spôsob jeho získania a použitia pre konanie o
prepustenížalobcuzoslužobnéhopomerucolníka.Pokiaľideozákonnosťpoužitiaobrazovo-zvukového
záznamu v konaní o prepustení zo služobného pomeru colníka je toho názoru, že v danom prípade bolo
v konaní jednoznačne zistené a dôkazne preukázané, že obrazovo-zvukové záznamy boli vyhotovené
orgánmi činnými v trestnom konaní na účely trestného konania a orgány činné v trestnom konaní ich

v súlade so zákonom č. 166/2003 Z.z. poskytli, resp. sprístupnili colným orgánom na účely konania vo
veci služobného pomeru.

Podľa žalovaného bol v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru obrazovo-zvukový záznam
poskytnutý mu policajnými orgánmi použitý v súlade so zákonom, žalobca bol s týmto dôkazom riadne

oboznámený a mal možnosť sa k nemu vyjadriť. S otázkou zákonnosti a právnej argumentácie legálnosti
použitia obrazovo-zvukového záznamu získaného v trestnom konaní a použitého v konaní vo veci
služobného pomeru colníka sa mal vysporiadať krajský súd tak, ako to uložil vo svojom uznesení
Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že je nesporné, že Ústavný súd Slovenskej

republiky výrokom svojho nálezu zo dňa 15.12.2011 vyslovil, že bol porušený čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s tým, že orgány verejnej správy a krajský
súd použili ako dôkaz obrazovo-zvukový záznam získaný v trestnom konaní. Na str. 6 a 7 predmetného
nálezu Ústavný súd Slovenskej republiky sa uvádza, že použitie informačno-technických prostriedkov
bez predchádzajúceho súhlasu toho, komu sa zasahuje do súkromia v inom ako trestnom konaní je

možné, iba ak je to nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, obranu štátu, predchádzanie a
objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných. Aj keď je colná správa oprávnená
používať záznamy vyhotovené informačno-technickými prostriedkami, rozsah takéhoto oprávnenia je
obmedzený už uvedeným účelom uvedeným v zákone. Správne konanie o skončenie služobného
pomeru colníka, ale ani občianske súdne konanie o preskúmanie rozhodnutia vydaného v takomto

správnom konaní nie sú konaniami, v ktorých by bolo možné použiť záznam vyhotovený pomocou
informačno-technických prostriedkov, keďže to odporuje účelu, na ktorý môžu byť takéto záznamy
použité. Ak aj bol obrazovo-zvukový záznam vyhotovený v rámci trestného konania v súlade s Trestným
poriadkom, sprístupnenie a použitie takéhoto záznamu v správnom konaní, predmetom ktorého bolo
prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru colníka a v občianskom súdnom konaní, predmetom

ktorého bolo preskúmanie rozhodnutí vydaných v správnom konaní, bolo nielen v rozpore s Trestným
poriadkom, zákonom o ochrane pred odpočúvaním, zákonom o štátnej službe a Občianskym súdnym
poriadkom, ale išlo aj o porušenie označených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru. Vychádzajúc z
uvedeného je možné prijať záver, podľa ktorého použiť záznam vyhotovený v trestnom konaní ako dôkaz
v konaní o prepustení zo služobného pomeru a následnom občianskom súdnom konaní, predmetom

ktorého je preskúmanie rozhodnutí vydaných v konaní o prepustení zo služobného pomeru v rámci
správneho súdnictva je neprípustné, keď takýto postup odporuje dohovoru, Ústave Slovenskej republiky
a zákonu.Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p., §

246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení § 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

V priebehu odvolacieho konania žalobca predložil uznesenie Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII Gv 34/09 - 17 zo dňa 25.09.2013, ktorým prokurátor podľa
§ 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti obvineným colníkom, medzi inými aj proti
obvinenému2)žalobcoviIng.P.M.,služobnezaradenémuakovedúcizmenyPCÚČiernanadTisou,ktorí
colníci boli uznesením vyšetrovateľa MVSR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Odboru inšpekčnej
služby, 4. inšpekčného oddelenia Košice, zo dňa 08.12.2008 pod číslom CVS:SKIS-130/IS-4-V-2008
trestne stíhaní za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

v súbehu so zločinom podielnictva podľa § 20 k § 231 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák.,
pretože skutky nie sú trestným činom. Skutky žalobcu i ostaných obvinených priamo súvisia s výkonom
služobných povinnosti a obsahovo sa prekrývajú s dôvodmi skončenia služobného pomeru.

Z uvedeného vyplýva, že trestné stíhanie nebolo zastavené z dôvodov podľa

§ 215 ods. 1 písm. a), c) Tr. por., t.j. že by bolo nepochybné, že sa skutok nestal, alebo, že by bolo
nepochybné, že skutok nespáchal obvinený. Uznesenie o zastavení trestného stíhania je preto bez
meritórneho vplyvu na skutky, pre ktoré bol s colníkmi skončený služobný pomer.

Najvyšší súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 17.09.2013 a dňa 10.10.2013. Žalobca sa opakovane

nedostavil a znemožnil tak vykonanie svojho výsluchu na preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia. Najvyšší súd dospel k záveru, že v tak závažnej veci je nevyhnutné vykonať jeho výsluch na
súde prvého stupňa. Výsluch žalobcu je potrebný na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
V rámci výsluchu by mal zodpovedať aj otázky žalovaného.

Úlohou krajského súdu po tom, ako bol zrušený jeho rozsudok č. k. 6S/77/2009-40 zo dňa 11.03.2010
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/10/2012 zo dňa 05.06.2012 bolo
preskúmať ,,či je právne prípustné pre účely zistenia porušenia služobnej disciplíny colníka alebo
policajta, ktoré sa skutkovo prekrýva s dôvodným podozrením zo spáchania trestného činu, použiť v
konaní o skončenie služobného pomeru obrazovo-zvukový záznam (ITP) získaný v jeho trestnej veci, v

trestnom konaní z vyšetrovacieho spisu“. Táto otázka mala byť preskúmaná v dvojstupňovom súdnom
konaní za súčinnosti účastníkov konania. Zásadný význam tejto právnej otázky spočíva v tom, že v
sporoch o prepustenie zo služobného pomeru policajtov a colníkov pre závažné porušenie služobnej
prísahy sa pravidelne vyskytujú situácie, v ktorých skutok, pre ktorý je začaté trestné stíhanie je totožný
s dôvodom prepustenia zo služobného pomeru, pričom v administratívnom konaní sú použité dôkazy

z trestného konania, vrátane obrazovo- zvykových záznamov, vyhotovených zo služobných priestorov
polície a colných úradov, a to počas výkonu služby. Nemožnosť použiť tieto dôkazné prostriedky vedie
k situácii, že osoby, u ktorých je spochybnená ich spoľahlivosť nemôžu byť prepustené zo služobného
pomeru. Najvyšší súd v súčasnosti nemá možnosť obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou na Európsky súd
pre ľudské práva so žiadosťou o stanovisko k aplikácii Dohovoru, hoci v súčasnosti sa pripravuje protokol

k Dohovoru, ktorý by mal takýto postup umožniť.

Úlohou krajského súdu bude postupovať v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžo/10/2012 zo dňa 05.06.2012, preskúmať zákonnosť použitia obrazovo-zvukového záznamu
vkonaníoprepustenížalobcuzoslužobnéhopomeru,avnovomkonanísavysporiadaťajspredloženým

listinným dôkazom a v ňom identifikovanými skutkami (vo vzťahu k žalobcovi), ako aj so skutkami
vymedzenými v rozhodnutiach správnych orgánov.

Žalobca bol rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R-18/2009-5334 zo dňa 20.01.2009
prepustený zo služobného pomeru pre dva skutky. Obrazový a zvukový záznam má priamy vzťah

k prvému skutku. V danom prípade však žalobca bol aj v riadiacej funkcii a bol prepustený zo
služobného pomeru aj z dôvodu, že „ďalej si menovaný colník nesplnil povinnosti nadriadeného,
ktoré sú uložené v § 45 písm. a), c), d) a f) zákona č. 200/1998 Z.z., a to organizovať, riadiť,
kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených colníkov, vyvodzovať dôsledky z porušovaniaslužobných povinností, viesť colníkov k služobnej disciplíne a zabezpečovať dodržiavanie príslušných
právnych predpisov spojených z výkonom štátnej služby colníka, nakoľko dňa 31.10.2008 po vykonaní
colnej kontroly cestujúcej mal vedomosť, že jemu podriadená colníčka po zistení colného priestupku

u cestujúcej nepostupovala podľa § 72 a nasledujúcich ustanovení zákona č. 199/2004 Z.z. colný
zákon a neprijal žiadne opatrenie, aby konanie napravil“. Tento skutok je taktiež nevyhnutné vyhodnotiť
na základe obsahu administratívneho spisu. Zákonnosť postupu u každého z dvoch skutkov musí
byť preskúmaná samostatne a samostatne vyhodnotená na základe obsahu spisu. Na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného je nevyhnutné pripojiť i vyšetrovací trestný spis.

Podľa odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 5/2011-77 „najvyšší súd na odvolaciu námietku
sťažovateľa o neprípustnosti použitia obrazovo-zvukového záznamu z trestného konania v odôvodnení
svojho rozsudku nijako nereagoval a s námietkou sa nevysporiadal, hoci táto mala pre posúdenie veci
zásadný význam. Nezaujal teda žiadne stanovisko v otázke vzájomného vzťahu medzi ustanovením §
227 ods. 1 zákona o štátnej službe na jednej strane a ustanoveniami § 114 Trestného poriadku a § 3

zákona o ochrane pred odpočúvaním na strane druhej. Z tohto aspektu je rozsudok najvyššieho súdu
zjavne neodôvodnený a v konečnom dôsledku nepreskúmateľný, keďže nedáva dostatočnú odpoveď
na sťažovateľom nastolenú rozhodujúcu právnu otázku. V podstate a primárne to znamená porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy.

Z uvedeného je zrejmé, že rozsudok najvyššieho súdu bol zrušený pre nedostatočné odôvodnenie
postupu najvyššieho súdu z hľadiska Dohovoru. Najvyšší súd preto dopĺňa nasledovnú právnu
argumentáciu.

K použitiu dôkazov z trestného konania v konaní o skončenie služobného pomeru colníka najvyšší súd

dospel k nasledovným zisteniam.

Ustanovenie § 114 ods. 7 Trestného poriadku obsahuje zákaz použitia vyhotovených obrazovo-
zvukových záznamov v inej trestnej veci, ale neobsahuje (a ani iné ustanovenia Trestného poriadku
neobsahujú) ustanovenie zakazujúce použiť dôkazy získané v trestnom konaní v iných konaniach, teda

aj v správnom konaní o skončenie služobného pomeru.

Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že
protiprávne konanie, ktoré bolo dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru colníka, a
ktoré žalovaný kvalifikoval ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, bolo

preukázané úradným záznamom riaditeľa colného úradu, ktorý sa oboznámil so zvukovým a obrazovým
záznamom,ktorýmusprístupnilvyšetrovateľMinisterstvavnútraSR,sekciekontrolyainšpekčnejslužby,
odboru inšpekčnej služby, IV. inšpekčné oddelenie, a ďalším dôkazom bol úradný záznam zo dňa
13.03.2009 č. 7840/2009-5300-INT spísaný námestníkom riaditeľa colného úradu, z ktorého vyplýva, že
sa oboznámil s dôkaznými materiálmi vyšetrovacieho spisu ČVS: SKIS-130/IS4-V-2008 a z neho zistil

skutočnosti, ktoré boli dôvodom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru colníka.

Právnaneprípustnosťpoužiťdôkazvkonaníoskončenieslužobnéhopomerucolníkazískanývtrestnom
konaní vedenom pre rovnaký skutok ako je dôvod skončenia služobného pomeru sa javí ako rozpor so
zásadou ultima ratio. Konanie, ktoré nedosahuje intenzitu trestného činu (skutok nie je trestným činom),

alejenezlučiteľnésvýkonomštátnejslužbycolníkabytýmtospôsobomnemohlobyvôbecpostihnuteľné
či už v disciplinárnom konaní, alebo v konaní o skončenie služobného pomeru pre porušenie služobnej
prísahy.

Podľa § 114 ods. 7 Tr. por. v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej boli vyhotovené obrazové, zvukové

alebo obrazovo-zvukové záznamy, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto
veci vedie trestné konanie pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody
s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin zneužívania právomoci
verejného činiteľa, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o
ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva.

Ustanovenie § 114 ods. 7 Trestného poriadku obsahuje zákaz použitia vyhotovených obrazovo-
zvukových záznamov v inej trestnej veci, ale neobsahuje (a ani iné ustanovenia Trestného poriadku
neobsahujú) ustanovenie zakazujúce použiť dôkazy získané v trestnom konaní v iných konaniach,teda aj v správnom konaní o skončenie služobného pomeru. Trestný poriadok upravuje postup v
trestnom konaní a vzhľadom na predmet svojej úpravy nezasahuje do procesnej úpravy disciplinárneho
konania a do konania o prepustenie colníka zo služobného pomeru. Vzhľadom na uvedené východiská

najvyšší súd nezistil, že ustanovenie § 114 ods. 7 Trestného poriadku by zúžilo rozsah použiteľných
dôkazných prostriedkov v § 227 ods. 1, 2 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene
a doplnení niektorých ďalších zákonov. Trestná zodpovednosť colníka v prípade zneužitia právomoci
verejného činiteľa má kvalitatívne iný charakter ako zodpovednosť za porušenie služobnej prísahy.
Znaky skutkovej podstaty trestného činu sú detailnejšie (zásada nullum crimen). Služobná prísaha je

vymedzená všeobecne. Prekrýva sa s požiadavkou spoľahlivosti (§ 2 ods. 3 písm. c) zák. č. 200/1998
Z.z. o štátnej službe colníkov), ktorá musí byť u colníka zachovaná počas celého výkonu služby, tzn.
či u colníka trvajú skutočnosti, ktoré dávajú záruku riadneho výkonu služby. Je potrebne zdôrazniť,
že služobnej prísahe podliehajú iba osoby, ktoré ju dobrovoľne zložili. V zmysle § 227 ods. 1 zák. č.
200/1998 Z.z. z okruhu použiteľných dôkazných prostriedkov možno vylúčiť iba tie, ktoré nie sú v súlade
s právnymi predpismi. Senát najvyššieho súdu rozpor s ust. § 114 ods. 7 Trestného poriadku nezistil.

Trestný poriadok tu používa pojem „v inej trestnej veci“. Súčasne nezistil rozpor so zákonom č. 166/2003
Z.z. o ochrane pred odpočúvaním, keďže podľa § 1 ods. 2 „tento zákon sa nevzťahuje na použitie
informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní podľa osobitného zákona“.

Pokiaľ ide o rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 25.06.1997 Halfordová proti Spojenému

Kráľovstvu, senát zistil, že sťažnosť sa týkala porušenia článku 8 Dohovoru v súvislosti s odpočúvaním
hovorov uskutočnených zo služobného a z domáceho telefónu sťažovateľky - policajnej dôstojníčky.
Uvedený rozsudok ESĽP sa skutkovo odlišuje od predmetu konania v tom, že sťažovateľka nebola
podozrivá zo spáchania trestnej činnosti a porušovania služobnej prísahy. Nebol teda naplnený zákonný
dôvod na odpočúvanie a nebol daný ani súhlas súdu na takýto postup. Išlo o postup mimo trestného

konania a bez príkazu súdu. Zo služobného a domáceho telefónu sťažovateľa uskutočňovala i súkromné
hovory.

V prípade žalobcu je však súvislosť obrazového a zvukového záznamu so zásahom do práv jednotlivca
na rešpektovanie jeho súkromného života sporná. Vyhotovenie obrazovo- zvykového záznamu nebolo

spojené so vstupom do obydlia, týkalo sa služobných priestorov, určených na vykonávanie služobných
úkonov, záznamy boli uskutočnené počas výkonu služby, na základe príkazu sudcu. Použitím záznamov
v konaní o skončenie služobného pomeru nie je osvedčený zásah do súkromia, pretože toto konanie
je neverejné a jeho dôsledkom rovnako nie je zásah do súkromia, ale skončenie služobného pomeru
pre porušenie služobnej prísahy. Senát najvyššieho súdu preto konštatuje, že na základe obsahu spisu

nezistil interferenciu použitia obrazovo-zvukového záznamu s čl. 8 Dohovoru. Ide o zásadnú právnu
otázku zachovania funkčnosti mechanizmu služobnej prísahy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.