Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115223890
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115223890.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - CRIF - Slovak Credit
Bureau, s.r.o. so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, v zastúpení Advokátska kancelária
KUHAJDA, s.r.o. so sídlom Karadžičova 47, Bratislava, IČO: 47 232 773, proti žalovanému - T. V., nar.
X.X.XXXX, bytom F. XX, o zaplatenie 252,14 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 13C/373/2015-35 zo dňa 10.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol a p o t v r d z
u j e rozsudok aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

Rozsudku sa n e d o t ý k a vo zvyšku.

Žalovanému p r i z n á v a od žalobcu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdvyhovelžalobečiastočnekeďuložilžalovanémupovinnosťzaplatiť
žalobcovi sumu 137,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 131,22 eur

od 28.8.2012 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6 eur od
1.10.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu
súd zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že peňažný nárok v súdnom konaní uplatňovaný žalobca
viaže ku zmluve o pripojení, ktorú uzatvoril ešte jeho právny predchodca spoločnosť Telefónika Slovakia,
s.r.o. dňa 18.4.2012 so žalovaným podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách

na program služieb O2 fér a dňa 13.6.2012 na program služieb O2 paušál. Ešte pôvodný operátor
vystavil žalovanému 4 faktúry, ktorými vyúčtoval mu požadovanú náhradu za poskytnuté služby. Jedná
sa o faktúru na sumu 42,60 eur, splatnú dňa 29.6.2012, na sumu 82,32 eur, splatnú 30.7.2012, na
sumu 131,22 eur, splatnú 27.8.2012 (všetkými faktúrami bola účtovaná náhrada za poskytnuté služby
- hovorné ) a faktúru na sumu 6 eur splatnú 30.9.2012 za upomienku. Žalovaný napriek výzve zo dňa
6.8.2012 dlžnú sumu nezaplatil, pôvodný operátor odstúpil od zmluvy ku dňu 12.9.2012, odstúpenie
od zmluvy žalovaný prevzal 17.8.2012. Žalobca sa stal nadobúdateľom pohľadávky titulom zmluvy o

postúpení pohľadávok č. 2002 uzatvorenej dňa 24.6.2013.

2. Vykonaným dokazovaním okresný súd mal preukázané uzavretie zmluvy o pripojení dňa 18.4.2012,
ako aj porušenie zmluvných povinností žalovaným, ktorý za dodané a využité verejné telekomunikačnéslužby úhradu nezaplatil. Žalobca nepreukázal však, že žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 1035177365
splatnou dňa 29.6.2012 sumu 42,60 eur (žalovaný podľa tvrdenia žalobcu na túto faktúru mal zaplatiť
10 eur), faktúra súdu predložená nebola ani po písomnej výzve. V prípade ďalších nárokov na úhradu

nezaplatených služieb vyúčtované faktúrou č. 1038235267 splatnou dňa 27.08.2012 na sumu 131,22
eur a č. 1040708341, splatnou dňa 30.9.2012 na sumu 6 eur súd konštatoval opodstatnenosť žaloby.
K opodstatnene nárokovanej sume istiny priznal zároveň žalobcovi aj úroky z omeškania podľa § 517
ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3. Súd sa zaoberal dôvodnosťou nároku na peňažné plnenie účtované žalobcom žalovanému faktúrou

č. 1035177365 splatnou dňa 29.6.2012 na sumu 42,60 eur, z ktorej si žalobca uplatňoval sumu 32,60
eur ( táto faktúra nebola súdu predložená ) a faktúrou č. 1037138632 splatnou dňa 30.7.2012 na sumu
82,32eur.Vychádzajúczprávnejkonštrukcie,žetietonárokysaviažukuzmluveopripojení,ktorásvojim
charakterom je zmluvou spotrebiteľskou, súd postupujúc podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa vykonal ex offo prieskum prípadného premlčania pohľadávky uplatnenej z týchto dvoch
faktúr. Pri hodnotení premlčania vychádzal z hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka ( §

100 ods.1, § 101 ). Faktúra č. 1035177365 na sumu 32,60 eur sa stala splatnou dňa 29.6.2012 a
faktúra č. 1037138632 na sumu 82,32 eur dňa 30.7.2012. Deň nasledujúci po týchto dňoch splatnosti,
teda deň 30.6.2012 a 31.7.2012 je dňom, kedy mohol žalobca uplatniť právo na zaplatenie sumy 32,60
eur a 82,32 eur na súde prvýkrát a od tohto dňa plynie 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva
na súde. Žalobca podal žalobu až dňa 5.8.2015, stalo sa tak po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby.

Vzhľadom na tento záver konštatoval súd prvej inštancie premlčanie nároku žalobcu ohľadne sumy
114,92 eur (32,60+82,32), následne musel zamietnuť žalobu aj o požadované úroky z omeškania z tejto
premlčanej sumy. Napokon dôvod zamietnutia nároku na sumu 32,60 eur založila aj tá skutočnosť, že
žalobca nepredložil faktúru, ktorou dotknutú sumu žalovanému účtoval, neumožnil tak súdu oboznámiť
sa s jej obsahom a vykonať prieskum charakteru peňažného nároku.

4. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., žiadnemu z účastníkom nepriznal okresný súd náhradu trov konania.
Hodnotil pomer úspechu/neúspechu účastníkov za približne rovnaký. Vychádzal z toho, že žalobca sa
domáhal zaplatenia sumy 252,14 eur s príslušenstvom, súd mu priznal len sumu 137,22 eur (54,42%)
a v zamietnutom zvyšku - čo do sumy 114,92 eur (45,58%) bol úspešný žalovaný.

5. Proti rozsudku okresného súdu, čo do zamietajúceho výroku (zamietnutia žaloby v časti) podal
odvolanie žalobca. Mal za to, že na predmetný zmluvný vzťah okresný súd mal aplikovať ustanovenia
zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov.Označenýprávny
predpis podľa odvolateľa je zákonom lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Odvolateľ
cituje znenie ustanovenia § 44 ods. 12 zák. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov. Zvýraznil, že v konkrétnom prípade právny predchodca žalobcu uviedol neskorší
deň odstúpenia od zmluvy a to ku dňu 12.9.2012, preto premlčacia lehota začala plynúť 13.9.2012.
Žalobu okresnému súdu doručil 5.8.2015, tak jeho nárok premlčaný nie je. V prípade nesúhlasu
odvolacieho súdu s uvedenou odvolacou argumentáciou žiada, aby odvolací súd konanie prerušil pre
rozpor ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s Ústavou Slovenskej republiky.

Podľa názoru odvolateľa prijatím § 5b s účinnosťou od 1.5.2014 zákonodarca uložil súdom povinnosť
vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, resp. mu nepriznať uplatnený nárok
v plnej výške, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka. Obdobný
názor ako on zaujal aj Okresný súd Košice II, ktorý dňa 8.9.2015 podal na Ústavný súd Slovenskej
republiky návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s článkom 1 ods. 1 a

článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru odvolateľa až do ukončenia konania pred
Ústavným súdom SR existujú dôvody pre prerušenie konania aj v aktuálne súdenej veci ako aj na to,
aby § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa aplikovaný nebol.
6. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 39 Civilný sporový poriadok, ďalej iba CSP), po zistení

prípustnosti odvolania, podané oprávnenou procesnou stranou v zákonnej lehote, viazaný rozsahom a
dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupujúc bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, potvrdil rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania podľa § 387 CSP.
Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP)

a len na zdôraznenie jeho vecnej správnosti sa vyjadruje k podstatným súvislostiam.
8. Žalobca peňažný nárok voči žalovanému vyvodil zo zmluvy o pripojení, ktorú uzatvoril dňa
18.4.2012 so žalovaným ešte jeho právny predchodca v zmysle zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov na poskytnutie programu služieb O2 fér a dňa 13.6.2012na poskytnutie programu služieb O2 paušál. Doterajšia rozhodovacia prax súdov už ustálila, že aj
zmluva o pripojení uzatvorená medzi operátorom (dodávateľom služieb) a odoberateľmi služieb v
zmysle zákona o elektronických komunikáciách je zmluvou spotrebiteľskou. I keď zákon č. 351/2011

Z.z. o elektronických komunikáciách je svojim charakterom právnou normou lex specialis vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku, charakter spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorý účastníci založili v súdenej
veci (právny predchodca žalobcu a žalovaný) zmluvou o pripojení v dňoch 18.4.2012 a 13.6.2012 sa tým
nemení. Zmluva o pripojení, ktorú v dotknutej veci zmluvné strany uzavreli je zmluvou spotrebiteľskou,
na ktorú dopadajú právne dôsledky ochrany spotrebiteľa .

9. Žalovaný v označenom zmluvnom vzťahu je v pozícii spotrebiteľa. Okresný súd ako orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy správne vykonal ex offo prieskum postupujúc podľa § 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014. Označené ustanovenie
ukladá súdom povinnosť prihliadať bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúcemu voči spotrebiteľovi, aj keby

inak bolo potrebné, aby spotrebiteľ sa týchto skutočností dovolával. Pre spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
poskytnutia osobitnej ochrany spotrebiteľa nie je charakteristické to, ako je zmluva typologický nazvaná,
aplikáciu akého zákona zmluvné strany dohodli a ani to, akú právnu formu pre daný vzťah určil zákon,
alebo zmluvné strany dohodli, ale iba to, či sú naplnené pojmové znaky ustanovenia § 52 Občianskeho
zákonníka. Aplikáciu § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 aj na právne vzťahy

založené pred účinnosťou tohto zákona pripustil Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3Mcdo/12/2014 zo dňa
21.4.2015, konštatujúc aj prednostné použitie právnych noriem v prospech spotrebiteľa znamenajúcich
výhodnejšie postavenie pre neho.
10. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu nebolo vydané žiadne rozhodnutie Ústavného súdu SR,
ktorým by bola pozastavená účinnosť § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. Neexistuje žiadne rozhodnutie, ktorým

by bol vyslovený Ústavným súdom SR nesúlad tohto ustanovenia s Ústavou SR. Za tejto situácie
potom ide o účinnú a platnú právnu úpravu, ktorá dopadá aj na súdenú vec. Ex offo prieskum súdom
prvej inštancie bol vykonaný v intenciách ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od
1.5.2014 a má svoj zákonný rámec. Súd bol povinný prihliadať na to, že nárok uplatnený žalobcom voči
žalovanému v predmetnom konaní je premlčaný. Začiatok aj ukončenie premlčacej doby správne a v

súlade so súvisiacimi ustanoveniami Občianskeho zákonníka okresný súd vymedzil. Začiatok plynutia
premlčacej doby rozhodne bolo potrebné počítať od 1.dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
faktúr. Faktúrou č. 1037138632 bola účtovaná dodaná služba žalovanému sume 82,32 eur, stala sa
splatnou 30.7.2012, premlčacia doba tak začala plynúť od 1.8.2012 a posledný deň premlčacej lehoty
pripadol na 1.8.2015. Faktúrou č. 1035177365 bola účtovaná suma 42,60 eur za dodané služby (po

zaplatení 10 eur žalobca uplatňuje v konaní sumu 32,60 eur) splatnosť faktúry nastala 29.6.2012,
trojročná premlčacia doba začala plynúť od 30.6.2012 a posledný deň tejto lehoty pripadol na 30.6.2015.
Pokiaľ podal žalobu žalobca u okresného súdu dňa 5.8.2015, stalo sa tak v prípade dotknutých nárokov
už po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty.
11. Pokiaľ žalobca požiadal o prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR

vo veci návrhu Okresného súdu Košice II o vyslovení nesúladu ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.
s článkom 1, ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, - krajský súd dôvod na prerušenie konania nezistil,
keďže ku ňu vydania rozhodnutia krajského súdu sa jedná a platnú a účinnú právnu normu.
12. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie okresného súdu má oporu
v ustanovení § 142 ods. 2 O.s.p. Pomer úspechu/neúspechu strán sporu bol ustálený správne, preto

nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu zo strán sporu má procesno - právny rámec.
13. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v aplikácii s § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému - úspešnej strane v odvolacom konaní priznal nárok
na náhradu trov od žalobcu - neúspešnej strany, v rozsahu 100%.
14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolanom súde

(§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.