Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/229/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116216032
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116216032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobkyne P. Z., nar. XX. XX. XXXX,
bytom I., B. XXXX/XX, zastúpenej spoločnosťou Stehura & partners, v.o.s., advokátska kancelária, so
sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 8C/164/2016-27
zo dňa 16. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy č. 140342-45052 zo dňa
16.11.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.
2) Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú

nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní
dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy
a v akej výške. Suma 4.320,00 eur v bode I. Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti
s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru.
Neurčité je aj zmluvné dojednanie v článku II. Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.11.2011, týkajúce
sa výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy), podľa
ktorého ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu

na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné,
neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku
mesačnej zrážky. Je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože potom
predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Bolo preukázané,
že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť odmietnuť takéto zabezpečenie poskytnutého úveru.
Žalovaný nepreukázal ani to, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy,
hoci je uvedený postup osobitne dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv. Je povinnosťou súdu ex offo

skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby súd napadnuté
rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol alebo, aby vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný mal za to,že rozhodnutie je predčasné. Namietal neprípustnosť určovacej žaloby v tejto veci. Súd nesprávne
vyhodnotilotázkunaliehavéhozáujmunapožadovanomurčení,hociideozákonnúprocesnúpodmienku
pre konanie ako také. Namietal posúdenie a záver súdu, podľa ktorého dohoda o zrážkach zo mzdy nie

je platným právnym úkonom lebo žalobkyňa nemala možnosť odmietnuť jej uzavretie. Nie je správny
právny záver súdu prvej inštancie, že Dohoda o zrážkach je neplatným právnym úkonom podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že dohoda neobsahuje vymedzenie a výšku pohľadávky,
o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Zákonná úprava výslovne určuje, že obsah
právneho úkonu sa vykladá podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka až vtedy, ak na základe jeho

aplikácie nie je možné odstrániť pochybnosti o obsahu právneho úkonu. Zákonná úprava Dohody o
zrážkachzomzdynešpecifikuje,akýmspôsobommábyťvymedzenýpredmetzabezpečenia.Označenie
pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu, je z hľadiska
identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité. Uvedenie výšky pohľadávky nie je v zmysle
právnej normy ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné. Ak by sa jednalo
o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy v časti o vymedzenie pohľadávky v časti úveru, nebolo

dôvodné vysloviť neplatnosť celej Dohody o zrážkach zo mzdy. Za nezákonný považuje záver súdu
prvej inštancie vo vzťahu k ustanoveniu umožňujúcemu zvýšenie zrážky nad dohodnutú sumu. Súd sa
vôbec nezaoberal obsahom daného ustanovenia príslušnej právnej normy, ktorá predstavuje objektívnu
hranicu pre výšku zrážky zo mzdy - § 551 Občianskeho zákonníka. Zrážka zo mzdy nemôže byť nikdy
vyššia ako určuje zákon. Pokiaľ obsah právneho úkonu odkazuje na zákonnú úpravu a na jej základe je

vždy určiteľná maximálna výška zrážky zo mzdy, potom právny úkon nie je neurčitý a ani nezrozumiteľný.

4) Žalobkyňa sa v podanom vyjadrení stotožnila s názorom súdu prvej inštancie a navrhla rozsudok
potvrdiť. Poukázala na závery judikatúry SD EÚ ako aj Komisie pre posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých praktikách predávajúcich zo dňa 21. 01. 2011.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Pokiaľ odvolateľ namietal, že na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nebol naliehavý
právny záujem, s týmto názorom nebolo možné v danom prípade súhlasiť. Za určovaciu žalobu
považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov
ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je

potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ
sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. V danom
prípade zhodne s názorom založenom na judikatúre NS SR (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014) mal odvolací súd za to, že naliehavý
právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom

sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže
následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho
mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto
dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny
záujem priamo zo zákona. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

8) Zhodne s názorom súdu prvej inštancie nepovažoval ani odvolací súd predmetnú dohodu o zrážkach
zo mzdy za individuálne dohodnutú. Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie
žalobkyňa musela predmetnú dohodu podpísať, inak by nebola dostala úver. Skutočnosť, že žalovaný

požadoval zabezpečenie úveru prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy nespôsobuje samo o sebe
neplatnosťtakéhotoúkonu.Žalovanýmôžepožadovaťzabezpečenieúveruvšetkýmiprávnedostupnými
možnosťami. Žalobkyňa, ako spotrebiteľka, bola donútená uzatvoriť predmetnú dohodu, ak chcela
dostať úver, pričom z obsahu predmetnej dohody je zrejmé, že išlo o vopred dodávateľom pripravenýformulár, do ktorého sa vpisovali konkretizované údaje o dlžníkovi v nadväznosti na poskytnutý
revolvingový úver, pričom z obsahu tejto dohody nevyplýva osobitná možnosť dlžníka ako spotrebiteľa
vylúčiť uzatvorenie takejto dohody, prípadne možnosť poskytnutá v dodatočnej lehote vylúčiť právne

účinky takéhoto dojednania napríklad jednostranným odstúpením od dohody, prípadne inou formou
upravené možnosti spotrebiteľa prijať či neprijať takúto dohodu, prípadne meniť obsah tejto dohody.
Žalovaný ako dodávateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, neprodukoval v konaní žiadne
dôkazy ktoré by vyvrátili tvrdenia o individuálnom dojednaní tejto dohody (v zmysle § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka), a preto súd prvej inštancie správne považoval dojednanie dohody o zrážke

zo mzdy za neplatné, nakoľko nebolo so spotrebiteľom individuálne dojednané.
9) Teda na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo
mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a s týmto názorom
sa odvolací súd stotožnil. Ide o formulárovú dohodu, ktorej obsah nemohol spotrebiteľ - žalobca
žiadnym spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho

vediekpristúpeniunapodmienkypripravenévopredpredajcombeztoho,abymoholovplyvniťichobsah.
Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške
dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže
celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť
pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku
vo výške, ktorá mu neprináleží. Nie je daný dôvod, aby spotrebiteľ vynakladal úsilie na to, aby získal
nedôvodne vymožené prostriedky späť (z titulu bezdôvodného obohatenia), s čím sú spojené náklady.

10) Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 20 rozsudku o

posúdení neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, a to z hľadiska vymedzenia spôsobu
zrážok zo mzdy, ktorým by bolo nespochybniteľné, v akom rozsahu zrážky zo mzdy sa budú v budúcnosti
zo mzdy žalobkyne vykonávať. „Dohodu“ účastníkov zmluvného vzťahu o tom, že v prípade, ak sa v
určité časové obdobie nevykonávali zrážky zo mzdy, tieto môžu byť v následných zrážkach navýšené,
odvolací súd považuje za obchádzanie zákona v zmysle § 39 v spojení s § 551 Občianskeho zákonníka.

Táto skutočnosť by sama o sebe nespôsobila neplatnosť celej dohody o zrážkach zo mzdy (v zmysle
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 1.4.2015), no vzhľadom na charakter
predmetnej dohody ako neprijateľnej podmienky to na závere súdu prvej inštancie nič nemení.

11) Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

12) Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie dôsledne posúdil všetky okolnosti
prejednávanej veci vo vzťahu k posúdeniu podmienok neplatnosti uzavretej Dohody o zrážkach zo
mzdy zo dňa 16.11.2011 a pokiaľ dospel k záveru, že táto je neplatným právnym úkonom, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

13) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
odvolateľ nemal úspech v odvolacom konaní, úspech mala žalobkyňa, má táto aj nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).