Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 27, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/202/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225185
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114225185.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcov: 1. B. P., G..

X.X.XXXX, K. R. X a 2. Q. P., G.. XX.XX.XXXX, K. R. XX zastúpeným Mgr. Paulínou Naništovou,
advokátkou so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1. Z. V., G.. XX.XX.XXXX, K. R.
XX a 2. ZF. V., G.. XX.XX.XXXX, K. R. XX, zastúpených JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom
Hlavná 27, 080 01 Prešov, o určenie práva prechodu s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.9.2014 domáhali voči žalovaným určenia,

že 1. majú právo prechodu pešo a vozidlom po parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod
parcelným č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 448 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. R., a
2. žalovaní sú povinní právo prechodu pešo a vozidlom trpieť a zdržať sa konania, ktorým by im bránili
v práve prechodu po tejto parcele, pričom svoj návrh odôvodnili tým,
že „sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape pod
parcelným č. XX/X - záhrady o výmere 483 m2 a parcelným č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 137 m2 a rodinného domu so súpisným číslom XX postaveného na parcele C-KN č. XX/X, to

všetko zapísané na LV č. XXX k. ú. R., , ktoré vlastníctvo nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 22.10.1999
od B. Z. a jeho manželky Q., rod. B.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Katastrálnym odborom
Okresného úradu v Prešove dňa 27.10.1999 pod č. V XXXX/XXXX, pričom ako dôkaz pripojili LV č.
XXX k.ú. R. a kúpnu zmluvu zo dňa 22.10.1999.
Ich právni predchodcovia B. Z. a jeho manželka Q., rod. JQ. nadobudli tieto nehnuteľnosti kúpnou
zmluvou zo dňa 6.6.1983, ktorá bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Prešove dňa 6.6.1983
pod č. P. XXX/XX. V tom čase boli uvedené parcely evidované ako parcela E-KN č. XX/XX, ktorá bola

vytvorená z časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XX/a/X a zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici
č. XXX k. ú. Chmeľovec, pričom ako dôkaz pripojili kúpnu zmluvu zo dňa 6.6.1983 a pozemnoknižnú
zápisnicu č. XXX k.ú. R.. Právni predchodcovia žalobcov nadobudli svoje nehnuteľnosti od spoločných
právnych predchodcov pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov Q. B., Q. B., M.Á. Z. rod. B.,
Juraja Jakaba. Poukázali na to, že oproti tomu žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi okrem
iných aj parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape pod parcelným č. XX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 448 m2 a parcelným č. 100/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere

175 m2 zapísaných na LV č. XXX k. u. R.. Tieto nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou, ktorej vklad
vlastníckeho práva bol povolený pod č. Z. XXX/XXXX, pričom ako dôkaz predložili LV č. XXX k. ú..
Chmeľovec - kúpnu zmluvu č. Z. XXX/XXXX., a sú bezpodielovými spoluvlastníkmi okrem iných aj
parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným č. XXX/X - zastavané plochy anádvoria o výmere 172 m2 zapísanej na LV č. XXX k. ú. R., ktorú nadobudli kúpnou zmluvou, ktorej
vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXXX/XXXX, pričom ako dôkaz pripojili LV č. XXX,
k. ú. R. a kúpnu zmluvu č. Z. XXXX/XXXX. Uvedené parcely sú susediacimi parcelami žalobcov a

žalovaných. Parcely žalovaných od nepamäti slúžili ako prístupová cesta, okrem iného aj k terajším
parcelám žalobcov. Parcela C-KN č. XX/X je novovytvorenou parcelou z časti parciel C-KN č. XXX/
X a XXX/X, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných. Označenie tejto parcely ako parcely č. XX/X zvolil v
konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. X R. X/XXXX znalec T.. B. K. vo svojom
znaleckom posudku č. XX/XXXX, pričom ako dôkaz pripojili znalecký posudok Ing. J. Bujňáka č. XX/

XXXX. V tomto konaní bol okrem iného určený priebeh hranice medzi parcelou žalobcov č. XX/X a
parcelou žalovaných č. XXX/X. Žalobcovia sa pôvodne domáhali aj určenia práva prechodu pešo a
vozidlom po parcele č. XXX/X a po parcele č. XXX/X, avšak v priebehu konania žalobu v uvedenej časti
zobrali späť vzhľadom na podaný znalecký posudok znalca Ing. Jozefa Bujňáka č. XX/XXXX, z ktorého
vyplývalo, že novovytvorená parcela C-KN č. XX/X (z parciel č. XXX/X a č. XXX/X) predstavuje pôvodný
verejný neknihovaný pozemok a ako neknihovaný majetok je vo vlastníctve obce R. (tzv. všeobecné

užívanie). Poukázali ďalej na to, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.01.1973 sp. zn.
XX R. XXX/XX bol v konaní o právo prechodu právny predchodca žalovaných B. A. zaviazaný odstrániť
železnú bránu a laťkový plot. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku okrem iného vyplýva, že pôvodná
pozemnoknižná parcela mpč. XX/a bola reálne rozdelená a boli vytvorené parcely c. XX/a/l, XX/a/X,
XX/a/X Q. XX/a/X. Pri tejto deľbe pripadli parcely c. XX/a/l a XX/a/X K. T., právnemu predchodcovi

žalovaných a z týchto parciel po vzájomnej dohode bola vyčlenená cesta a túto od tej doby aj pokojne a
nerušene užívali aj právni predchodcovia žalobcov. Odvolací súd vtedy konštatoval (t.j. v r. 1973), že táto
cesta bola zriadená asi pred 80 až 100 rokmi, pričom tento záver vyplynul zo starej pozemkovej mapy,
na ktorej bola cesta zakreslená a mapa bola vyhotovená podľa označenia katastrov pri mapovaní ešte
pred rokom 1918. Naviac súd konštatoval, že sporná cesta bola od nepamäti ohradená z oboch strán

právnymi predchodcami a bola aj nimi udržiavaná. V konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod
sp. zn. XX R. XXX/XXXX sa nepreukázalo, že parcela č. XX/X je pôvodným verejným neknihovaným
pozemkom a z uvedeného dôvodu obec R. ako žalobca zobral žalobu späť. Žalovaní v l. a 2. rade
do okamihu spät'vzatia žaloby obcou R. rešpektovali právo prechodu pešo aj vozidlom po parcele č.
XX/X. Po spät'vzatí žaloby obcou R., žalovaní opätovne začali brániť žalobcom pokojne a nerušené

užívanie parcely č. XX/X ako prístupovej cesty a to spôsobom, ako bolo uvedené v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Žalovaní svojim konaním opätovne narušili pokojné užívanie časti parciel č.
XXX/X a č. XXX/X, resp. parcely č. XX/X, a zabránili žalobcom prechod po týchto parcelách, po ktorých
sa chodilo od dávnej minulosti“. Na týchto svojich tvrdeniach zotrvali aj v záverečnom stanovisku.

Vo vyjadrení k žalobe žalovaní uviedli, že nesúhlasia so žalobou, pretože „ žalobcovia neosvedčili
existenciu bezprostredne a reálne hroziacej ujmy a to, že nemajú inú možnosť ako sa dostať na svoje
parcely z verejnej komunikácie, lebo nie je pravdou, že jedinou možnou cestou k ich parcelám je parcela
č. XX/X., na svoje parcely (do dvora) môžu, ale aj dennodenne využívajú parcelu KN „E“ č. XXX, tak
ako aj ostatní občania obce R., lebo parc. č. XXX je užívaná ako prístupová cesta., žalobcovia užívali

parcelu č. XX/X len prostredníctvom predbežného opatrenia, v minulosti nemal nikto potrebu prechádzať
po parcele č. XX/X, keďže v čase JRD v západnej časti obce občania nevlastnili súkromné parcely.
V ďalšom vyjadrení žalovaní poukázali na to, že „ nie sú splnené základné hmotnoprávne podmienky
podľa ustanovenia § 151 Občianskeho zákonníka, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom
priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť

inak“. V záverečnom stanovisku na týchto tvrdeniach zotrvali a poukázali na to, že pre vydržanie práva
nie je splnená 10-ročná premlčacia lehota a súd v roku 1973 rozhodol len o práve určitých osôb na
vydržanie a nie v prospech služobnosti.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, žalovaných, svedkov B. B., Y. B., B. M., vykonaním

ohliadky na mieste samom dňa 4.12.2015 v obci Chmeľovec a oboznámením listinných dokladov: LV
č. XXX k.ú. CI., kúpna zmluva zo dňa 22.10.1999, kúpna zmluva zo dňa 6.6.1983, pozemnoknižná
zápisnica č. XXX k.ú. R., LV č. XXX k.ú. R., kúpna zmluva č. Z. XXX/XXXX, LV č. XXX, k.ú. Chmeľovec,
kúpna zmluva č. Z. XXXX/XXXX, znalecký posudok Ing. J. Bujňáka č. 15/2009, z listu vlastníctva
XXXXXX, žiadosť o oficiálne stanovisko obce zo dňa 21.10.2015, oznámenie, žiadosť Obecného úradu

R.c zo dňa 5.4.2015, list vlastníctva zo dňa 23.10.2015, informatívna kópia z mapy v 2 vyhotoveniach,
odpoveď Obce R. zo dňa 5.6.2007, potvrdenie Obecného úradu R. z 28.12.2006;
spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX a z neho: návrh na nariadenie predbežného opatrenia
doručený súdu dňa 20.11.2006, grafická príloha z č.l. 4 tohto spisu, stavebné povolenie z č.l. 5 anasl. tohto spisu, fotodokumentácia tvoriaca prílohu tohto návrhu, uznesenie o nariadení predbežného
opatrenia zo dňa 12.12.2006 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.2.2007 z č.l. 61 a
nasl., ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým uložil aj v tomto konaní žalovaným

povinnosťodstrániťprekážkymotorovévozidlázparcelyč.XXX/Xzastavanéplochyanádvoriaovýmere
281 m2 a z parcely č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2 a zdržať sa umiestňovania
motorových vozidiel a akýchkoľvek prekážok na týchto parcelách.,
spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/X/XXXX a z neho: žaloba a listinné dôkazy pripojené k žalobe z č.l.
4, kópia pozemkovej knihy 5 a nasl., rozhodnutie Správy katastra, výpisy z pozemkovej knihy č.l. 8,

rovnopis kúpnej zmluvy z č.l. 9, notárska zápisnica N 461/83 Nz 472/83 z č.l. 10, grafická príloha aj s
vyznačenými skutkovými okolnosťami z č.l. 11, ďalej sa z tohto spisu sa oboznamujú listinné dôkazy z č.l.
38 mapa, zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.11.2007, vyjadrenie Obce R. z 9.1.2008, kópia pozemkovej
mapy z č.l. 44, zápisnica o pojednávaní zo dňa 4.3.2008, rozsudok vo veci XXCo/XXX/XX Krajského
súdu v Košiciach, zápisnica z 8.4.2008, notárska zápisnica z č.l. 69 a 70, zápisnice o pojednávaní z
29.5.2008, z 22.10.2008, znalecký posudok z č.l. 116, zápisnica o pojednávaní z 3.12.2009, úprava

žaloby z č.l. 166, uznesenie z č.l. 172, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra z 19.3.2003,
dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z č.l. 178-179, znalecký
posudok č. XXX/XXXX z č.l. 181 a nasl., zápisnica o pojednávaní z 11.2.2010, rozsudok Okresného súdu
Prešov zo dňa 11.2.2010 č.k. XC/X/XXXX-XXX a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.6.2010
č.k. 7Co/67/2010-239.,

spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX a z neho: žaloba a listinné dôkazy pripojené k žalobe
kúpnopredajná zmluva z č.l. 9-10, listinné dôkazy z č.l. 22 a nasl. adresované žalovanými Správe
katastra v O. a komunikácia medzi účastníkmi so Správou katastra, zápisnica o pojednávaní zo dňa
18.11.2011, vyjadrenie žalovaných zo dňa 25.11.2011 a k nemu pripojené listinné dôkazy ako prílohy,
zápisnica z 10.2.2012, znalecký posudok č. 6/2012 znalca Ing. Michala Forinta z č.l. 58 a nasl. spisového

materiálu, stanovisko z č.l. 93 tohto spisu a k nemu pripojené listinné prílohy, znalecký posudok Ing.
Gregu z č.l. 125 a nasl. spisového materiálu, zápisnica z pojednávania zo dňa 15.1.2014 z č.l. 154 a
uznesenie z č.l. 157.,
spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX a z neho návrh na nariadenie predbežného opatrenia
a k nemu pripojené listinné dôkazy, fotodokumentácia zriadená v čase podania návrhu, uznesenie o

nariadení predbežného opatrenia, výpisy z majetkovej podstaty z č.l. 34 a nasl. spisového materiálu,
dodatok č. 2 k nájomnej zmluve z č.l. 37 spisového materiálu, oznámenie ohlásenie drobnej stavby,
čestné prehlásenia.,
vyjadrenia zo dňa 13.4.2016 a k nemu pripojené listinné dôkazy a to dodatok č. 1 k nájomnej zmluve,
stavebné povolenie, nájomná zmluva č. 4905203 k nej mapka, rozhodnutie Okresného úradu Prešov zo

dňa 14.11.2001, stavebné povolenie zo dňa 8.1.2001 a žiadosť o doloženie dokumentácie.,
spisového materiálu Okresného úradu Prešov, ktorý sa nachádza na č.l. 72 a nasl.: list vlastníctva 892,
žiadosť o vykonanie zápisu pozemnej stavby do katastra nehnuteľnosti, listina o určení orientačného
čísla, geometrický plán na novostavbu rodinného domu parc. č. XX/X vrátane mapy, kolaudačné
rozhodnutie žalobcov 1.-2.rade, kolaudačné rozhodnutie vrátane príloh, žiadosť o opravu priebehu

hraníc a opravu výmery z č.l. 87, úradný záznam z 5.4.2011, grafická príloha k úradnému záznamu,
rozsudkytunajšíchsúdovvydanévdosiaľpojednávanýchveciachmedziúčastníkmi,žiadosťozapísanie
výroku rozsudku zo dňa 27.10.2010, stanovisko k zapísaniu listiny, doplnenie pokladov k zápisu opravy
výmery, znalecký posudok č. XX/XXXX vrátane geometrického plánu, notárska zápisnica G., Nz XXXX/
XXXX, správu Okresného úradu Prešov obsahujúca kópiu originálu náčrtu č. 004 a kópiu čiastkového

protokolu k tomuto náčrtu kat.úz. R., tieto listinné dôkazy sa nachádzajú na č.l. 143-146 spisového
materiálu a zistil tento tento skutkový stav, pričom časť z neho, týkajúci sa aj tejto právnej veci, a s
ktorým sa stotožnil, cituje z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 11.2.2010 vo veci
8C 5/2007 kvôli zachovaniu kontinuity prípadu:

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci parciel registra C evidovaných na katastrálnej
mape pod č. XX/X - záhrady o výmere 452 m2, č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 137 m2 a
rodinného domu súp. č. XX na parc. č. XX/X, všetko zapísané na LV č. XXX k.ú. Chmeľovec. Žalobcovia
v 1. a 2. rade nadobudli vlastnícke právo k parcelám č. XX/X a XX/X zapísaných na LV č. XXX k.ú.
Chmeľovec kúpnou zmluvou z 22.10.1999 od B. Z. a jeho manželky Q., pričom vklad vlastníckeho práva

bol povolený Katastrálnym odborom OÚ v Prešove dňa 27.10.1999 pod č. Z.-XXXX/XXXX. Uvedení
právni predchodcovia žalobcov v 1. a 2. rade nadobudli uvedené nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa
6.6.1983, ktorá bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Prešove dňa 6.6.1983 pod č. P. XXX/XX. V tom čase boli uvedené parcely evidované ako parcela č. N. XX/XX, ktorá bola vytvorená z časti
pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XX/a/Xa zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k.ú. R..
Žalobcovia nadobudli svoje nehnuteľnosti od právnych predchodcov pôvodných pozemnoknižných

spoluvlastníkov Q. B., Q. B., M. Z., rod. B. a B. B..

Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape pod
parcelným č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 448 m2 a parcelným č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 175 m2 zapísaných na LV č. XXX k. u. R.. Tieto nehnuteľnosti nadobudli

kúpnou zmluvou, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. Z. XXX/XXXX, aj parcely registra
„C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
172 m2 zapísanej na LV č. XXX k. ú. R., ktorú nadobudli kúpnou zmluvou, ktorej vklad vlastníckeho
práva bol povolený pod č. Z. XXXX/XXXX.
V konaní XC X/XXXX žalobcovia tvrdili, že parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape pod
č.100/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 281 m2, zapísaná na LV č. XXX k.ú. Chmeľovec a

parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape pod č. 100/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
329 m2, zapísaná na LV č. XXX k.ú. R., slúžila od nepamäti ako prístupová cesta, okrem iného aj k
terajším parcelám žalobcov.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.1.1973 sp. zn. XXCo/XXX/XX v konaní o právo

prechodu, bol zmenený rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 30.6.1972,
pričom súd vyhovel návrhu žalobcov B. W., bytom v R. č. XX, Q. W. , bytom v R. č. XX a Q. W., bytom
v Chmeľovci č. XX a právny predchodca žalovaných B. A.Č. st. bol zaviazaný zo sporného priestoru
odstrániť železnú bránu a laťkový plot. V odôvodnení uvedeného rozsudku sa doslova uvádza:
„Žalobcovia sa domáhali práva prechodu po spornej ceste, ktorá podľa pozemnoknižnej stavu je

súčasťou nehnuteľnosti parc. číslo XX/a/X a XX/a/X zapísanej vo vložke čísla XXX kat. územia R..
Okresný súd pri ohliadke sporného priestoru na mieste samom zistil, že sporná cesta je aj toho času
ohradená pozdĺž z oboch strán dreveným plotom a je vysypaná štrkom. Zo sudcovského nákresu
vyhotoveného prvostupňovým súdom na mieste samom dňa 26. Júna 1972, ktorý nákres sa nachádza
na číslo listu 19 spisu, odvolací súd zistil, že ide o cestu 3 metre širokú a asi 100 metrov dlhú. Na čiare

od bodu 1 k bodu B žalovaný postavil železnú bránu s pevne zabetónovanými stĺpmi. Ani na prostriedku
cesty od bodu C k bodu D a na čiare od bodu F k bodu C sú žalovaným postavené laťkové ploty.
Vypočutí svedkovia, starší občania obce B. R., B.G. Y., B. B. a B. G. dosvedčili, že sporná cesta od
nepamäti existuje a je pozdĺž, z oboch strán oplotená. Tvrdili, že po tejto ceste prechádzali žalobcovia a
všetci občania bez obmedzenia a bez povolenia žalovaného a jeho právnych predchodcov. Túto cestu

udržiavali žalobcovia najmä Q. W. tak, že navozili na cestu štrk a kameň. Žalovaný spornú cestu nikdy
neudržiaval, hoci ju aj on užíval ako prístupovú cestu do svojho dvora. Po spornej ceste prechádzali
žalobcovia a ich právni predchodcovia peší, ako aj vozom na svoj pozemok a preháňali dobytok na
pastvisku bez predchádzajúceho povolenia žalovaného.
Zo snímky z pozemkovej mapy zo dňa 10.mája 1971, vykonanej Strediskom geodézie pre okres O. v A.,

ďalej kópia pozemnoknižnej mapy, vyhotovenej v maďarčine, ktoré doklady sa nachádzajú ako príloha
B a príloha D v prílohovej obálke, odvolací súd zistil, že na týchto sporná cesta je zakreslená, aj keď nie
je označená osobitným parcelným číslom v pozemkovej knihe.
Podľa identifikácie parciel Strediskom geodézie pre okres Prešov k 1...10.1970 medzi parcelami číslo
XX/a/X, XX/a/X a XX/a/X prechádza cesta číslo XXX o výmere 26,51 m2. Parcely XX/a/X, XX/a/X užíva

žalovaný B. A. a parcelu č. XX/a/X užíva Q. B..
Z výsledkov prevedeného dokazovania nutne treba uzatvárať na to, že medzi právnymi predchodcami
žalobcov došlo k reálnej deľbe nehnuteľnosti číslo 32/a, z ktorej boli urobené 4 parcely a to parcely číslo
XX/aX, XX/a/X, XX/a/X, XX/a/X. Parcely č. XX/a/X, XX/a/X pri reálnej deľbe pripadli K. T., bratovi starej
matky žalobcov. Pri tejto reálnej deľbe bola z jeho pozemku, ako to vyplýva zo zisteného skutkového

stavu, vyčlenená sporná cesta dohodou, ktorú cestu od tej doby pokojne a nerušene užívali právni
predchodcovia žalobcov a po nich žalobcovia. Sporná cesta bola od nepamäti ohradená pozdĺž z oboch
strán, lebo bývalí právni predchodcovia oplotili svoje pozemky zo strany spornej cesty. Spornú cestu
udržiavali vždy žalobcovia a ich právni predchodcovia. Aj toho času je sporná cesta ohradená.
Zo zisteného skutkového stavu treba uzatvárať, že sporná cesta bola zriadená právnymi predchodcami

žalobcov asi pred 80 - 100 rokmi a ju ako svoje právo pokojne a nerušene užívali. Po nich pokojne a
nerušene užívali aj žalobcovia, ako ich právni nástupcovia. Žalovaný ju oplotil a znemožnil užívať.
Túto skutočnosť odzrkadľuje aj stará, už hore spomínaná pozemková mapa, na ktorej je sporná cesta
nakreslená, a ktorá bola vyhotovená podľa označenia katastrov, pri mapovaní ešte pred rokom 1918.Tá okolnosť, že sporná cesta v pozemkovej knihe nebola označená osobitným parcelným číslom, na
veci nič nemení. Táto bola zriadená dohodou medzi súrodencami na pozemku jedného z nich, menovite
K. T., preto súrodenci nepovažovali za potrebné svoje právo aj v pozemkovej knihe vyznačiť. Je ale

skutočnosťou,žespornácestaoddávnaužjestvujeabolaužívanájakprávnymipredchodcamižalobcov,
tak aj žalobcami a inými občanmi až do roku 1970, keď ju žalovaný železnou bránou oplotil a že
sporná cesta, nachádzajúca sa teraz na pozemku žalovaného bola vytvorená už v dávnejšej dobe
súmerne a to dohodou príslušných bývalých spoluvlastníkov, na to treba nutne uzatvárať právo z toho,
že k pôvodnej ešte parcele mpč. XX/a bolo spoluvlastníctvo zrušené tak, že bola rozdelená, ako to už

bolo prv uvedené na viac parciel. Takéto zrušenie spoluvlastníctva treba uzatvárať najmä aj z toho, že
pri deľbe vzniknuté parcely boli potom nielen ohradené a výlučne užívané tými, ktorým pri rozdelení
pripadli, ale že na novovzniknutých parcelách boli postavené aj domy. A tak keď ku takémuto zrušeniu
spoluvlastníctva vo forme reálneho rozdelenia pôvodnej parcely mpč. XX/a došlo, vtedy muselo dôjsť
aj ku príslušnému usporiadaniu možnosti prechodu, ktorý od tej doby ešte usporiadaný byť nemusel,
keďže sporný prechod bol a mohol byť spolu vlastníkmi užívaný aj len právom spoluvlastníctva. Preto

len potom po zrušení spoluvlastníctva muselo dôjsť medzi bývalými spoluvlastníkmi parcely mpč. XX/a
ku vytvoreniu služobnosti vo forme prechodu cez sporný priestor, ktorý prechod právom spoluvlastníctva
uskutočňovať naďalej už nebolo možné. Ukazuje na to bezpečne už aj tá samotná skutočnosť, že
sporný prechod je po celej jeho dĺžke z oboch strán oplotený už vlastne od nepamäti, hoci inak nikto z
predchodcov žalovaného, ktorí pri existencii prechodu nikdy ani nič nenamietali a proti nej nevystupovali.

A práve najmä táto skutočnosť ukazuje na to, že takýto prechod, ktorý v prípade už oddávna z oboch
strán bol ohraničený plotom, vznikol pri zrušení spoluvlastníctva k parcele mpč. XX/a a to dohodou medzi
právnymi predchodcami účastníkov.
Mýlil sa teda Okresný súd, ak nepovažoval za preukázané, že práva služobnosti cesty bolo zriadené
dohodou medzi právnymi predchodcami účastníkov. Už otec žalovaného nadobudol svoj pozemok číslo

XX/a/X, XX/a/X a týmto vecným bremenom od občana Botu, ktorý takto kúpil tieto parcely sú K. T., brata
starej matky žalobcov. Bolo teda dokázané najmenej 32 ročné pokojné užívanie spornej cesty právnymi
predchodcami žalobcov a po nich ich právnymi nástupcami - žalobcami. Takto na užívanie spornej cesty
nadobudli žalobcovia právo aj vydržaním.
Výpoveďou vypočutých svedkov bola vyvrátená aj tá námietka žalovaného, že žalobcovia prechádzali

po spornej ceste z času na čas s výslovným povolením žalovaného, svedkovia jednoznačne tvrdili, že
cesta bola užívaná žalobcami bez súhlasu žalovaného a nimi bola aj udržiavaná. Už sama tá skutočnosť
dosvedčuje, že služobnosť spornej cesty nebola medzi účastníkmi ani nikdy sporná. Na užívanie cesty
žalovaný ani nemohol súhlas dávať, veď sám pred súdom mal, že do roku 1969 nemal vedomosti o tom,
že sporná cesta bola z jeho pozemku vyčlenená“.

Z rozhodnutia Správy katastra O.v z 10.10.2006 č. X. XXX/XXXX-I. vyplýva, že pri technicko-
hospodárskom mapovaní, ktoré prebiehalo v k.ú. R. v rokoch 1982 až 1983 a do katastra prevzalo v
roku 1984, došlo k chybnému zameraniu aj parciel žalobcov a žalovaných (išlo o nesprávne určenie
plochy meračského bodu), pričom hranice ich pozemkov sú v teréne nezmenené, ale v dôsledku chyby

pri mapovaní boli nesprávne zakreslené do mapy.

V roku 2000 započali žalobcovia s výstavbou rodinného domu na parcele č. XX/X
na základe Stavebného povolenia Okresného úradu v Prešove zo dňa 13.1.2000 číslo ŽP SP 4/2000-
Kč., pričom pre umiestnenie a uskutočnenie stavby sa okrem iného stanovila podmienka, že stavba

rodinného domu sa osadí 3,6 m od hranice pozemku parc. č. XX, X m od hranice pozemku z južnej
strany, 1 m od hranice miestnej komunikácie parc. č. XXX a rovnobežne s hranicou pozemku parc.č.
XX/X a XX.

Návrhom podaný dňa 20.11.2006 pod. sp. zn. XXC/XXX/XXXX sa domáhali žalobcovia proti žalovaným

nariadeniapredbežnéhoopatrenia„odstrániťprekážky-motorovévozidlá-zparcelyč.XXX/Xzastavané
plochy a nádvoria o výmere 281 m2 zapísané na LV č. XXX kat. úz. R. a z parcely č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 329 m2 zapísané na LV č. XXX kat. úz. R. a zdržať sa umiestňovania
motorových vozidiel a iných akýchkoľvek prekážok na parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 281 m2 zapísané na LV č. XXX kat. úz. R. a z parcely č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o

výmere 329 m2 zapísané na LV č. XXX kat. úz. CI., ktorými bránia žalobcom v prístupe po uvedených
parcelách k parcelám žalobcom č. XX/X záhrady o výmere 452 m2, č. XX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 137 m2 zapísané na LV č. 236 kat. úz. R.U.. Uznesením zo dňa 12.12.2006 č.k. XXC/XXX/
XXXX-XX súd návrhu vyhovel a uložil zároveň žalobcom povinnosť podať žalobu o právo prechodu.Žalobcovia následne spolu s ďalšími žalobcami B. C. Q. M. C., obaja bytom R. Č..XX podali na tunajšom
súde dňa 5.1.2007 pod sp. zn. XC/X/XXXX, žalobu o právo prechodu pešo a vozidlom po parcele č.
100/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 281 m2 zapísanej na LV č. XXX kat-úz. R. a po prarcele

č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2 zapísanej na LV č. XXX s tým, že žalovaní sú
povinní právo prechodu pešo a vodidlom trpieť a zdržať sa konania, ktorým by bránili žalobcom v práve
prechodu po týchto parcelách a určiť hranicu medzi parcelami žalobcov a žalovaných podľa určenia
na geometrickom pláne znalca z odboru geodézie a kartografie, ktorú zmenili so súhlasom súdu dňa
11.12.2009 a následne sa žalobcovia už len domáhali určenia, že hranica medzi parcelou žalobcov č. C-

KN XX/X záhrada o výmere 442 m2 zapísanou na LV č. XXX k.ú. R. a parcelou žalovaných č. C-KN XXX/
X zastavaná plocha o výmere 329 m2 zapísanou na LV č. XXX k.ú. R. prebieha bodmi 15-14-13-12-11
podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného Ing. Jozefom Bujňákom dňa 16.7.2009, úradne
overeného dňa 18.8.2009 Správou katastra Prešov, ktorý je súčasťou znaleckého posudku Ing. Jozefa
Bujňáka č. XX/XXXX zo dňa 18.8.2009, určenia, že hranica medzi parcelami žalobcov č. C-KN XX/X
záhrada o výmere 517 m2 a XX zastavaná plocha o výmere 1 023 m2 zapísané na LV č. XXX k.ú. R. a

parcelami žalovaných č. C-KN XXX/X zastavaná plocha o výmere 329 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. R.
a č. C-KN XXX/X zastavaná plocha o výmere 281 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. R.U. prebieha bodmi
XX-X-X-X-X-X-X podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného Ing. Jozefom Bujňákom dňa
16.7.2009, úradne overeného dňa 18.8.2009 Správou katastra Prešov, ktorý je súčasťou znaleckého
posudku T.. B. K. č. XX/XXXX zo dňa 18.8.2009.

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 11.2.2010 č.k. XC/X/XXXX-207 potvrdenom
v odvolacom konaní bolo rozhodnuté tak, že súd určil, že hranica medzi parcelou žalobcov P. č. C-
KN XX/X záhrada o výmere 442 m2 zapísanou na LV č. XXX k.ú. R. a parcelou žalovaných č. C-KN
XXX/X zastavaná plocha o výmere XXX m2 zapísanou na LV č. XXX k.ú. Chmeľovec prebieha bodmi

15-14-13-12-11 podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného Ing. Jozefom Bujňákom dňa
16.7.2009, úradne overeného dňa 18.8.2009 Správou katastra Prešov, ktorý je súčasťou znaleckého
posudku Ing. Jozefa Bujňáka č. XX/XXXX zo dňa 18.8.2009,
určil, že hranica medzi parcelami žalobcov C. č. R.-C. XX/X záhrada o výmere 517 m2 a XX zastavaná
plocha o výmere 1 023 m2 zapísané na LV č. XXX k.ú. Chmeľovec a parcelami žalovaných č. C-

KN XXX/X zastavaná plocha o výmere 329 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. R. a č. C-KN XXX/X
zastavaná plocha o výmere 281 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. R. prebieha bodmi 11-7-6-5-4-2-3
podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného Ing. Jozefom Bujňákom dňa 16.7.2009, úradne
overeného dňa 18.8.2009 Správou katastra Prešov, ktorý je súčasťou znaleckého posudku T.. B. K. č.
XX/XXXX zo dňa 18.8.2009, a v prevyšujúcej časti konanie zastavil.

V tomto konaní žalobca v 1. rade uviedol, že hranice, ktoré reálne prebiehajú v teréne, nesúhlasia s
priebehom hraníc, aký je zakreslený v katastrálnych mapách. V r. 1998 spolu s manželkou uzavrel
kúpnopredajnú zmluvu, na základe ktorej sa stal spoluvlastníkom parcely č. XX/X, ktorú s manželkou
odkúpili od jeho svokra Jozefa Vargu. Na tejto parcele následne vybudovali dom, ktorý dokončili v r.

2002. S výstavbou začali v r. 2000 a po celý čas ako prístupovú cestu používali parcelu č. XXX/X a č.
XXX/X. Z rozprávania svokra vie, že s touto cestou boli problémy už v minulosti ešte medzi právnymi
predchodcami, ktorí ak sa chceli dostať na pole, dohodli sa a každý ustúpil zo svojho pozemku a vytvorila
sa kvázi prístupová cesta. Keď v r. 1999 kupovali parcelu od svojho právneho predchodcu p. Jozefa
Vargu, v tom čase parcela označená ako parcela č. XXX bola užívaná ako miestna komunikácia a teda

aj oni ju využívali a chodili po nej peši, autom a pod.. Aj starosta obce p. M. mu povedal, že táto cesta
je miestnou komunikáciou. Všetci obyvatelia obce R. po tejto parcele chodia, pričom on túto užíva ako
prechod na svoju parcelu č. XX/X. Ďalšia cesta, ktorá patrí SPF a obec má časť z nej v nájme, nie je
vlastnícky vysporiadaná. Od svokra kúpil parcelu č. XX/2, pôvodne išlo o jednu ucelenú parcelu č. XX,
pričom parcela žalobcov v 3. a 4. rade je oddelená od parcely žalobcov v 1. a 2. rade plotom s bráničkou,

ktorá sa nevyužíva.
Žalobkyňa v 2.rade uviedla, že iný prístup k svojmu pozemku nemajú. Spolu s manželom - žalobcom
v 1. rade kupovali pozemok, na ktorom majú vystavený dom, od jej otca B. Z.. Po tejto parcele chodila
veľmi dávno a všetci obyvatelia obce ju využívajú, ak sa chcú dostať na polia. Pokiaľ vie, vlastníkom tejto
parcely bola obec, avšak nemala na ňu LV. Nevedela uviesť, ako sa dostala do vlastníctva žalovaných.

V tomto konaní žalobca v 3. rade B. C. uviedol, že ak sa chce dostať autom na svoju parcelu, musí
prechádzať cez spornú parcelu č. XXX/X. Ak sa chce pešo dostať na svoj pozemok, má bránu vpredu a
na svoj pozemok sa dostane z hlavnej cesty. Autom sa ale od hlavnej cesty na svoj pozemok nedostane.
Pred 18 rokmi, keď si kúpil auto, začal chodiť po spornej ceste, keďže vzadu má vybudovanú garáž.Jeho dom je situovaný tak, že z hlavnej ulice spredu sa dostane do záhrady len pešo a autom sa na svoj
pozemok spredu nedostane. Okrem toho v prednej časti pozemku sa nachádza aj studňa. Z uvedeného
dôvodu musí používať parcelu XXX/X, keďže v zadnej časti svojho pozemku má nielen stodolu, ale aj

drevenú garáž, ktorú postavil asi v r. 1989 a tak isto aj žumpu. Pôvodne celý pozemok žalobcov vlastnili
jeho svokrovci B.. V prednej časti mali dom a v celej zadnej časti za stodolou bola záhrada, teda aj na
pozemku, kde majú vybudovaný dom žalobcovia v 1. a 2. rade. Ak sa svokrovci chceli dostať na svoju
záhradu, prechádzali len cez stodolu, ktorá je na jeho pozemku. Od r. 1983, keď sa do domu nasťahoval,
na neho a na manželku - žalobkyňu 4. rade prešlo vlastníctvo k parcele č. XX a XX/X a na predchodcov

žalobcov v 1. a 2. rade prešlo vlastníctvo k parcela č. XX/X a XX/X, pretože jeho svokrovci rozdelili svoj
pôvodný pozemok medzi svoje dve dcéry. Keď tam v r. 1983 prišiel, po parcele č. XXX viedla obecná
cesta a chodili po nej všetci obyvatelia obce aj s traktormi a kombajnmi. V zadnej časti ešte má ďalšiu
parcelu, ktorá je v časti Za duba, na ktorú vždy chodil po parcele č. XXX, pričom táto cesta bola oplotená
z oboch strán, už keď tam v r. 1983 prišiel. Jeden plot na svojom pozemku postavili jeho svokrovci,
nevedel uviesť, kto vybudoval plot z druhej strany cesty.

Žalobkyňa v 4. rade M. C. taktiež potvrdila, že parcela, ktorá mala predtým číslo XXX, oddávna slúžila
len ako cesta, na čo si spomínajú aj jej rodičia. Chodievali po nej kravy 4-krát do dňa, chodili tadiaľ aj
družstevné traktory. Odkedy majú auto a aj žalobcovia v 1. a 2. rade majú postavený dom, stále po tejto
parcele chodili rovnako, ako aj ľudia, ktorí majú svoje role vzadu. Samotná parcela č. XXX aj ako cesta
vyzerá. Plot okolo cesty na ich parcele bol vybudovaný ešte jej rodičmi a stále je na tom istom mieste.

Cesta z druhej strany bola tak isto oplotená, ale nevie, kto tento susedný plot staval. Keď sa nasťahovali
do domu v r. 1983, susedný plot bol už skoro rozpadnutý a neskôr sa úplne rozpadol
V tomto konaní žalovaný v 1. rade uviedol, že parcely č. XXX/X, XXX/X a XXX/X kúpil od skutočných
vlastníkov - Jolany Šimkovej a Jána Stankoviča. Okrem toho vlastní aj pozemky č. XXX/X, XXX/X Q.
XXX/X a hospodársku budovu. V r. 2003 kúpil od B. A. parcelu č. XXX/X, ale zároveň aj pozemok č.

XXX/X. Aj keď žalobcovia tvrdia, že toto je cesta, on má za to, že išlo o pozemok. O ďalšie 2 roky odkúpil
druhú polovicu a to parcelu č. XXX/X, XXX/X aj XXX/X a to od B. Š.. Tieto pozemky si dal zamerať a
má o tom geometrický plán a znalecký posudok na ocenenie hodnoty pozemku. Keď chcel odkúpiť tento
pozemok, bol sa informovať na OcÚ, či sú tam nejaké ťarchy a bývalý starosta B. M. mu povedal, že to je
pozemok A., nie obecná cesta a že ho kľudne môže kúpiť. V r. 2003 si všetko prepísal na seba a keď si

to chcel ohradiť, susedia začali tvrdiť, že kúpil cestu, po ktorej oni majú prístup k svojim pozemkom. Keď
chcel ísť dozadu, chodieval po svojom pozemku, teda po parcelách č. XXX a XXX a nemusel chodiť po
spornej ceste a dodnes po svojom aj prechádza. V minulosti videl, že ľudia chodili po spornej parcele č.
XXX/X a XXX/X, ako po ceste a ako cestu ju využívali a hnali tadiaľ obecné kravy. Nedalo sa tadiaľ prejsť
žiadnou technikou, keďže tam bolo obrovské blato a preto postupne tam ľudia hádzali kamene. Podľa

neho, žalobcovia majú na svoje pozemky vstup aj z inej strany, ako zo spornej parcely č. XXX/X a XXX/X.
Žalobcoviav3.a4.rademajúprístupzverejnejcestyspreduažalobcoviav1.a2.radezozaduzobecnej
cesty č. XX/X, cez ktorú vedú inžinierske siete. Žalovaná v 2. rade potvrdila, že sporné parcely kúpili v
r. 2003 a r. 2005, ako súkromné pozemky bez tiarch a bremien zaznamenaných v LV. Aj obec im dala
písomné stanovisko v tom zmysle, že ide o súkromné parcely a nie je to žiadna miestna komunikácia,

ani obecná cesta. Poukázala na to, že žalobcovia si svoje pozemky kupovali ešte predtým, ako sa oni
stali vlastníkmi sporných pozemkov, a teda ich hranice museli byť známe už predtým. Žalobcovia v 1.
až 4. rade majú prístupy na svoje pozemky z iných miest a nemusia sa domáhať prechodu cez ich
pozemok. Problémy medzi nami vyvstali až vtedy, keď si chceli svoj pozemok oplotiť. Najskôr požiadali
o súhlas k drobnej stavbe, s čím obec súhlasila a až potom začali stavať plot. Vtedy začali problémy

so žalobcami, že im bránia v prístupe a v prechode. Uviedla, že nikto okrem žalobcov si nenárokuje
prechod cez ich pozemok, všetci sa majú ako dostať, či už na svoje pozemky v južnej časti obce alebo
na role. Žalobca v 1. rade prechod cez sporné parcely užíva len ako skratku, pričom má vstup na svoj
pozemok aj z inej strany, teda z verejnej komunikácie. So žalobou nesúhlasila aj z toho dôvodu, že
na sporných pozemkoch nie je ani verejné osvetlenie, a ak by sa aj v budúcnosti niekomu niečo stalo,

podozrenie by spadalo na nich. Na predmetných pozemkoch stál takmer schátraný dom so záhradou,
pričom nikdy tam nevidela ľudí, ktorí by tento pozemok aktívne využívali ako cestu. Niekedy však cez
pozemky prechádzali cudzí ľudia z obce preto, lebo si možno mysleli, že je tam cesta alebo preto, že ich
nikto neupozornil zo strany A., ktorí to vlastnili, keďže tam nebývali. V minulosti tam bola nejaká cesta
z blata, kadiaľ ľudia hnali kravy, ale v čase, keď pršalo bolo tam toľko blata, že ľudia len zahnali kravy a

prešli cez pozemok jej svokra. Ona to nevnímala ako cestu, skôr ako nejaký prechod cez pozemok.
Svedok B. Z., otec žalobkyne v 2. rade a švagor žalobcu v 3. rade v tomto konaní uviedol, že sa oženil a
prisťahoval do Chmeľovca v r. 1977, býval u svojich svokrovcov, ktorí tam mali postavený rodinný dom. V
r. 1983 tento pozemok aj s domom od svokrovcov odkúpil spolu so svojim švagrom, žalobcom v 3. rade.Medzi jeho parcelou, predtým parcelou jeho svokra a parcelou A. bola vytvorená parcela, ktorá bola bez
LV a využívala sa ako cesta. Už v minulosti na Správe katastra zistil, že v r. 1982-1983 prebiehalo v R.
technicko-hospodárske mapovanie a že s touto parcelou sa už nedá nič robiť, lebo je vedená ako obecná

cesta. Kataster vtedy vytvoril parcelu s č. XXX bez LV a tým to pre nich končilo. I keď výmera tejto cesty
zachádzadojehopozemku,nechaltojednoduchotak.Tentopozemoksastálevyužívalakocesta.Tadiaľ
chodievali ľudia na svoje polia a hnali kravy. Tvrdil, že táto cesta je vytvorená z parcely, ktorá patrila jeho
svokrovi, pretože, keď prepočítavali 800 siah na áre, tak zistili, že so švagrom v skutočnosti majú dokopy
20 árov a ak k tomu prirátali cestu o výmere 6 árov, bolo to približne to, čo mali mať ako celkovú výmeru.

Svokor mu rozprával, že v minulosti sa dohodol so svojim susedom Stankovičom, že každý vypustí zo
svojich pozemkov a že vytvoria cestu, cez ktorú budú obaja prechádzať. Tá cesta bola riadne ohradená
plotmi z jednej aj z druhej strany. Svokor si vybudoval okolo cesty drevený plot a p. Stankovič dal okolo
cesty ohradové pletivo. V roku 2004, keď jeho zať dával žiadosť o kolaudačné rozhodnutie, keď už mal
vybudovaný dom, nastali problémy. Vtedy totiž zistili, že časť parcely č. 100 predal A. žalovaným a že
je už rozdelená na parcelu č. XXX/X a XXX/X. Od tej doby vznikol problém ohľadne práva prechodu.

Pôvodné oplotenie okolo cesty pravdepodobne vybudoval jeho svokor. Žalobca v 1. rade si plot urobil
nový, ale po tej istej línií, ako bolo staré oplotenie. Pokiaľ ide o A. plot, ten keď odpredal pozemok
žalovanému v 1. rade, tak ho tento zbúral. Spornú cestu užíval už jeho svokor, keď potreboval ísť na
pole. Nebola to nijaká skratka, keďže mu tajomník MNV povedal, že je to obecná cesta a tak isto mu to
potvrdili na správe katastra. Preto parcelu užíval ako cestu, nie ako svoj majetok.

Svedok B. B., starosta obce R. od 2.1.2007 doposiaľ ako rodák v tejto obci v tomto konaní potvrdil,
že sporná parcela sa vždy používala ako cesta. Od detstva si pamätá, že táto poľná cesta bola z
obidvoch strán ohraničená plotom, nakoľko po nej chodieval ako chlapec s kravami spolu s ostatnými
ľuďmi. Niekedy v 80-tych rokoch sa táto cesta spevnila násypom rôzneho kameňa. Robili to občania
obce, každý tam vozil kamene zo zbúraniska a pod.. Spevňovanie cesty sa začalo ešte za pôsobenia

bývalého predsedu MNV p. W., ktorý pôsobil pred p. M.. Aj neskôr sa tá cesta spevňovala, navozil sa
tam makadam, ďalšie kamenie a cesta sa užíva doposiaľ. Predmetná cesta slúžila ako prístup k roliam.
Predmetný sporný pozemok ako prechod ľudia používali, pretože bol z dvoch strán ohradený plotom a
bola tam cesta, po ktorej prechádzal každý. Pamätá si, že ohľadne predmetnej cesty sa viedol súdny
spor a bolo rozhodnuté, že právo prechodu tam stále je a preto ľudia stále túto cestu využívali prakticky

až do r. 2006, keď žalovaný v 1. rade tam dal závoru s tvrdením, že táto cesta je jeho, čo dovtedy
nikto nevedel. Až keď nastúpil do úradu, zistil na správe katastra, že predmetný sporný pozemok je
papierovo žalovaného. Dovtedy tadiaľ chodili všetci v presvedčení, že ide o cestu na obecnom pozemku.
Žalobcovia v 3. a 4. majú na svoj pozemok prístup cez bránku spredu od hlavnej cesty, ako aj cez bránku
zo zadnej strany z cesty, ktorá je predmetom sporu. V minulosti to bola cesta a odtiaľ si urobili vchod

do dvora, čo on eviduje minimálne 45 rokov. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú vstup na svoj pozemok z
parcely č. XXX, čo je prakticky obecná poľná cesta, z ktorej 346 m2 má obec len v nájme od SPF, ale
výmera tejto parcely je väčšia, avšak na ňu nie je urobený geometrický plán.
Svedok Y. B., brat žalobkyne v 4. rade v tomto konaní uviedol, že zameranie pozemkov počas
vykonávania ROEP bolo urobené nesprávne a od toho vznikli všetky problémy. Narodil sa v dome, kde

v súčasnosti bývajú žalobcovia v 3.a 4. rade. Sporná parcela evidovaná ako cesta nebola, ale bola vždy
využívaná ako prechod ľuďmi, ktorí tadiaľ prechádzali na pole. Túto cestu využívala celá obec, jeho
rodičia, ako aj predchodcovia žalovaných, nakoľko boli presvedčení, že ide o obecnú cestu a to až do
času, kým tento pozemok nekúpili žalovaní. Čo si pamätá, sporná cesta bola z obidvoch strán riadne
ohradená plotmi. Uviedol, že v minulosti jeho otec kúpil predmetný pozemok o výmere 800 siah, čo je v

skutočnosti 28 árov, pričom v súčasnosti výmera pozemkov žalobcov v 3. a 4. rade spolu s pozemkom
žalobcov v 1. a 2. rade nezodpovedá tomu, čo v minulosti kúpil jeho otec. V minulosti na parcele jeho
rodičov bolo na pozemku aj hnojisko a tiež tam bola stodola, ktorá je tam aj v súčasnosti. Plot za stodolou
na pozemku žalobcova v 3. a 4. rade stojí prakticky na pôvodnom mieste. Pamätá si, že v minulosti aj
zo strany A. bola cesta riadne oplotená. Predmetná cesta bola viackrát vysypávaná kameňmi, pamätá

si, keď to robil ešte jeho otec. Keď išli s vozom alebo autom do domu, chodievali cez spornú cestu.
V minulosti ešte do 60-tych rokov bol za stodolou na pozemku jeho rodičov aj senník a ako prístup
používali práve spornú cestu.

Zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Bujňáka č. XX/XXXX zo dňa 18.8.2009 vyplynulo, že až do roku

2003spornákomunikácianemalazaloženýlistvlastníctva.Vroku2003bolačasťspornejcestyzapísaná
do LV č. XXX a to pod položkou výkazu zmien č. 14/03. Zápis sa vykonal na podklade listiny Z. XXXX/
XXXX - Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva na podklade geometrického plánu.
Geometrický plán nesprávne identifikoval stav právny, keď miestnu komunikáciu s parcelným číslom CKN XXX identifikoval ako mpč. XX/a/X z PK zápisnice č. 346. V tom čase mpč. XX/a/X bola evidovaná na
hluchom LV č. XXX ktorý bol založený v roku 1977 ešte pred novým mapovaním. Sporná parcela C KN č.
XXX bola vytvorená v roku 1982 pri novom technicko-hospodárskom mapovaní. Podľa vyšetrovacieho

náčrtu jej tvar a rozmery mali byť identické s pôvodnou parcelou EN č. XXX. Preskúmaním originálnych
podkladov z mapovania v roku 1983 znalec zistil, že pri meračských prácach došlo k chybe, ktorá
vznikla strhnutím vodorovného kruhu na stanovisku č. XXXX pri podrobnom meraní. Chyba spôsobila
rotačnú deformitu bodov meraných z rajóna. Skutočnosť, že pri mapovaní došlo k uvedenej hrubej chybe
potvrdilaajSprávakatastravPrešove,keďrozhodnutímoopravechybychcelanapraviťzistenýnesúlad.

Podľa§70katastrálnehozákonaúdajekatastrasúhodnovernéazáväzné,pokiaľsanepreukážeopak.V
tomtoprípadesajednoznačneanevyvrátiteľnepreukázalopak,nakoľkogeometrickéapolohovéurčenie
nehnuteľnosti označenej parcelnými číslami C KN č. XXX/X a XXX/X v k.ú. Chmeľovec, respektíve
zákres v katastrálnej mape je nesprávny a nezodpovedá výsledkom vyšetrovania. Táto skutočnosť bola
aj dôvodom opravy chýb v katastri postupom podľa § 59 katastrálneho zákona, ale vzhľadom k tomu,
že od vzniku chyby došlo k ďalším prevodom sporných pozemkov, náprava môže byť vykonaná len

súdnou cestou. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že geometrický plán, použitý pre spísanie
listiny Z. XXXX/XXXX - Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k parcelám č. C
KN č. XXX/X a XXX/X, nesprávne identifikoval stav právny, miestna komunikácia nie je vytvorená z mpč.
32/a/1 zapísanej v PK zápisnici č. XXX, respektíve v hluchom LV č. XXX, nehnuteľnosť zapísaná na
hluchom LV č. XXX pre spoluvlastníkov Q. A., B. A., Rímsko-katolícku cirkev a B. A. sa nachádza mimo

spornej miestnej komunikácie, právny predchodca žalovaných v 1. a 2. rade B. A. nebol vlastníkom celej
parcely C KN č. XXX/X a XXX/X, novovytvorená parcela C KN č. XX/X - zastavané plochy o výmere
448 m2, predstavuje pôvodný verejný nezaknihovaný pozemok a novovytvorená parcela C KN č. XX/X
- zastavané plochy o výmere 31 m2, predstavuje časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XX/a/X/
a zapísanej v PK zápisnice č. XXX v k.ú. Chmeľovec. Znalec sa stotožnil so záverom Správy katastra v

O., že dôsledkom chybného určenia rajónu č. XXXX došlo k chybnému zameraniu celého bloku parciel
v spornej lokalite.

Súd v tomto konaní dospel k záveru, že žaloba, tak ako bola upravená, bola podaná dôvodne. V
predmetnejvecibolonevyhnutnéurčiťpriebehhranice,pričomžalobcoviapreukázaliajnaliehavýprávny

záujem na tomto určení priebehu hranice v snahe zosúladiť právny stav so stavom skutočným, nakoľko
postoj žalovaných v konaní pred katastrálnym úradom odstránenie tejto chyby neumožnil. Žalovaná
strana pritom nepopierala, že je nevyhnutné priebeh hranice určiť. Zo znaleckého posudku vyplynulo,
že časť parcely, ku ktorej sa žalobcovia pôvodne domáhali práva prechodu a ktorú znalec vo svojom
posudku označil ako parcelu č. XX/X - spoločná cesta o výmere 448 m2 k.ú. R., je ako neknihovaný

majetok vo vlastníctve obce R.. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o miestnu komunikáciu, potom platí tzv.
všeobecné užívanie (§ 6 zák. č. 135/1961 Zb.), čím je daná právomoc obce k zabezpečeniu užívania
miestnej komunikácie. Z uvedených dôvodov žalobcovia písomným podaním doručeným tunajšiemu
súdu dňa 11.12.2009 vzali žalobu v časti ohľadne práva prechodu späť a v tejto časti žiadali konanie
zastaviť.

Obec R. následne podala dňa 17.5.2011 pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX žalobu voči žalovaným v 1. a 2.
rade, ktorou sa domáhala určenia vlastníckeho práva k parcele KN XX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 448m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. Chmeľovec, ktorá je zapísaná na citovanom LV v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných., pričom vychádzala zo znaleckého posudku T.. B. K. v

konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. XC X/XXXX, podľa ktorého sporná parcela predstavuje
pôvodný neknihovaný majetok a preto patrí do vlastníctva obce R..
Uznesením zo dňa 16.1.2014 č.k. XX/C/XXX/XXXX-XXX Okresný súd Prešov rozhodol tak, že konanie
zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby po tom, čo vo veci bol podaný na zodpovedanie odbornej otázky,
či novovytvorená parcela CKN číslo XX/X v zmysle znaleckého posudku T.. K. číslo XX/XXXX, pochádza

alebo nepochádza z neknihovaného verejného majetku na území Obce R.c znalecký posudok č. X/
XXXX znalcom T.. M. Y., R.., ako aj znalecký posudok č. 8/2013 znalcom B. W., v ktorých oboch
jednoznačne vyplýva, že sporná parcela nebola vytvorená z neknihovaného majetku obce. Znalec T..
M. Y., R.. ustálil, že
parcela KN č. XX/X o výmere 448 m2 je časťou alebo pochádza z parciel CKN:

diel č. 1 ...................výmera 119 m2 ................................... pochádza z parc. XX/teraz XX/X/
diel č. 2 ..................................77 m2 .............................................................................. XX/X
diel č. 3 ................................... 9 m2 .............................................................................. XX/X
diel č. 4 ................................128 m2 ..............................................................................XXX/Xdiel č. 5 ................................115 m2 ..............................................................................XXX/X
Znalec B. W. prehlásil, že „je z obsahu spisu, ale aj z jeho zistení zrejmé, že táto sporná cesta existuje
už najmenej 100 rokov. Je zakreslená už v pôvodnej katastrálnej mape nachádzajúcej sa v Štátnom

archíve v G. Š. v čase, keď v mape ešte ani nebola prevedená deľba parcely č. 32. Cesta na tejto
mape je označená parcelným číslom 32, teda je z hľadiska vlastníctva súčasťou parcely č. 32, z
ktorej bola aj vytvorená. Sporná cesta je zakreslená aj v pozemkovej mape v katastri nehnuteľností
platnej v roku 1982 ako parcela č.545. V roku 1982 bolo prevedené technicko-hospodárske mapovanie
(THM) obce výsledkom ktorého bol nový písomný aj grafický operát KN. V tomto novom operáte bola

predmetná cesta označená parcelným číslom XXX. Geometrickým plánom č. XXX/XXXX vyhotoveným
firmou GEOMAP Prešov bola parcela rozdelená na parcely CKN č. 100/1 a č. XXX/X. Ako bolo
zistené zameranie cesty pri THM nebolo prevedené správne, čím vznikol rozdiel medzi skutočným
užívacím stavom a stavom v novej katastrálnej mape. Tento nesúlad bol v katastrálnej mape odstránený
geometrickým plánom č. XX/XXXX T.. B. K., v ktorom sporná nehnuteľnosť bola označená ako parcela
CKN č. XX/X. Z hľadiska vyššie uvedeného je však najdôležitejšia skutočnosť, že sporná cesta nie je

zakreslená v pozemnoknižnej mape. Ako uviedol Krajský súd v Košiciach na strane č. 5 v rozsudku vo
veci 12Co 759/72 cesta bola zriadená dohodou medzi vlastníkmi nových parciel vytvorených deľbou
parcely mpč. 32/a a to z časti z parciel, ktoré patrili K. T.. Jej zákres v pozemnoknižnej mape nebol preto
nevyhnutný, keďže jej vytvorením nedošlo k zmene vlastníka. Aj toto konštatovanie Krajského súdu v
Košiciach potvrdzuje skutočnosť, že sporná cesta označená ako parcela CKN č. XX/X nepredstavuje

pôvodný, verejný, neknihovaný majetok, pretože už od jej vytvorenia k tejto nehnuteľnosti existovali
vlastnícke vzťahy, ktoré pri následných prevodoch nezanikli“.

Žalobcovia sa opätovným návrhom podaným dňa 2.4.2014 pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX domáhali voči
žalovaným nariadenia predbežného opatrenia, pričom súd uznesením zo dňa 30.4.2014 č.k. XXC/XXX/

XXXX-XX rozhodol tak, že žalovaní sú povinní odstrániť prekážky - kovovú bránu a motorové vozidlá
z parcely C- KN č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 448 m2 zapísanej na LV č. XXX k.
ú. R. a zdržať sa umiestňovania motorových vozidiel a akýchkoľvek iných prekážok na parcele C - KN
č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 448 m2 zapísanej na LV č. XXX k. ú. R. a odvolací
súd rozhodnutie potvrdil.

Listom zo dňa 15.10.2015 nazvaným Žiadosť o potvrdenie vyjadrenia - odpoveď Obec R. žalovaným
oznámila, že „potvrdzuje, že parcela KN-E č. XXX je vo vlastníctve SR a v správe SPF. Jej celková
výmera činí 591 m2. Obec Chmeľovec na základe Nájomnej zmluvy č. XXXXXXX a Dodatku č. 1 zo dňa
8.12.2005, má prenajatú výmeru 346 m2. Spomínaná parcela bola prenajatá za účelom, ako prístupová

komunikácia a plocha využitá na verejné priestranstvo. Na tejto komunikácii v roku 2000 bol vybudovaný
plynový rozvod, v roku 2003 - 2004 nízkonapäťový rozvod elektr. energie a obecný rozhlas. V roku 2006
bolo realizované spevnenie cesty - násyp kameniva (viď. Kópia potvrdenia zo dňa 28.12.2006).
Túto komunikáciu využívajú všetci občania obce, ako prístupovú komunikáciu k svojim nehnuteľnostiam
(kpoľnohospodárskympozemkom).Vsúčasnostislúžiajakoprístupovákomunikáciakrodinnémudomu

p. P. na zabezpečenie vývozu komunálneho odpadu. Vstup na parcely p. P., parc. č. XX/X Q. XX/X je z
parcely č. XXX. Obec R. nemá vedomosti o tom, že by p. P. niekto bránil vo využívaní tejto prístupovej
komunikácie.

Listom zo dňa 21.10.2015 nazvaným Žiadosť o oficiálne stanovisko obce k ceste č. 933 - odpoveď,

Obec R. oznámila žalobcovi v 1.rade, že „nemá vypracovaný Územný plán obce. Obec v súčasnom
období uvažuje s pozemkami okolo parcely č. XXX (prístupová komunikácia), ako s pozemkami určené
na IBV. Keďže parcela č. XXX nespĺňa podmienky pre IBV, obec dala vypracovať Geometrický plán a
projektovú dokumentáciu na rozšírenie prístupovej komunikácie k pozemkom okolo spomínanej parcely
č. XXX. Následne obec pripravuje kúpnopredajné zmluvy na odkupovanie časti pozemkov potrebné na

výstavbu prístupovej komunikácie podľa geometrického plánu. Obec Chmeľovec podľa Dodatku č. 1 k
nájomnej zmluve č. XXXXXXX zo dňa 8.12.2005 má parcelu č. XXX prenajatú od SR v správe SPF. Účel
nájmu: Uvedená nehnuteľnosť sa prenajíma ako prístupová komunikácia a plocha využitá na verejné
priestranstvo. Celková výmera parcely činí 591 m2. Obec Chmeľovec má prenajaté 346 m2“.

Žalobcav1.radevkonanínapodkladetejtožalobyuviedol,že„riadne potejtocestechodilismotorovými
vozidlami, s technikou, ktorá slúžila k výstavbe rodinného domu. Riadne túto prístupovú komunikáciu aj
užívali na prístup k rodinnému domu až do času, pokiaľ sa vlastníkmi tejto nehnuteľnosti nestali žalovaní
v dôsledku predaja zo strany pána A.. Chybu urobila aj obec R., ktorá bola účastníkom stavebnéhokonania, kde bolo deklarované, že prístupová komunikácia, ktorá predstavuje spornú nehnuteľnosť
je obecnou cestou a takto to aj vnímali a z tohto dôvodu teda došlo k vzniku súdneho sporu. Jem
motivovaný jedine tým, aby tak ako mali v stavebnom povolení deklarované, že po tejto prístupovej ceste

máme právo chodiť k rodinnému domu, aby to takto bolo. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že táto cesta, ku ktorej
žiada určiť právo vecného bremena, právo prechodu a prejazdu, je len akousi skratkou a má riadnu
prístupovú cestu, tak táto cesta je používania schopná iba v letnom období, je veľmi nekvalitná čo sa
týka podložia a v zime napr. 3krát neprišlo smetiarske auto vyviezť odpad.“

Žalovaný v 1. rade v konaní na podklade tejto žaloby uviedol, že „keď uvažoval, že by si k svojmu
pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom č. XXX, keďže tento je veľmi úzky, prikúpil niečo v
susedstve, tak uvažoval práve o tej nehnuteľnosti, ktorú predtým vlastnil pán Stankovič so svojou
sestrou. Do tej doby pán Stankovič, ani jeho sestra to neužívali, všetko to stálo ladom. Bol si bol
vedomý toho, že žalobcovia užívali cestu po parcele XX/X, lebo videl, že tam vozia stavebný materiál,
avšak dovtedy nebol vlastníkom tejto nehnuteľnosti, preto nemal prečo do toho zasahovať, ani nebol

informovaný o tom, ako tie veci stáli a čo vlastne ohľadom toho bolo. Vie, že kedysi v minulosti sa
pán Stankovič s pánom W. súdili o túto cestu, lebo išlo o to, že sa kedysi v minulosti takto dohodli
pán Stankovič aj s pánom W., že po tejto ceste sa budú môcť hnať kravy a bude sa môcť chodiť na
poľnohospodárske pozemky, ktoré sú ďalej za týmito pozemkami, ale to sa jednalo len o ich dohodu
medzi nimi dvoma, a preto nemal žiadne pochybnosti o tom, že ak kúpi tento pozemok, aby tam bolo

nejaké právo vecného bremena prechodu alebo prejazdu. Keď nehnuteľnosti od pána Stankoviča kúpil,
boli tam zvyšky plotov, ale medzi pozemkami XXX/X, XXX/X a XXX/X nebol žiaden plot“.

Zvýsluchužalovanejv2.radeJ.V.súdzistil,že„sipamätá,žekeďsatamhnalikravy,keďsaprisťahovala
v roku 1987 do obce, tak v podstate tam bolo také blato a bola tam taká zlá blatistá cesta, že pastier

pustil kravy po tomto koridore, ale sám išiel po ich pozemku, pretože po tomto pozemku sa ísť nedalo.
Pamätási,žesatampotejtocestechodilokdomužalobcov,avšakoničbližšiesanezaujímala,pokiaľsa
nestali vlastníkmi tejto nehnuteľnosti. Zistila, že sa viedol súdny spor v roku 1973, kde ho viedli súrodenci
W. so A., v podstate im išlo o to, aby mohli využívať túto cestu. V snahe vyriešiť spory, ponúkli obci
nehnuteľnosť na predaj, ale obec sa postavila tak, že odmietla odkúpiť túto nehnuteľnosť a zriadiť na

nej cestu, pretože zriadila už prístupovú komunikáciu na parcele 933. Tam na tejto parcele pozdĺž tejto
parcely sú aj postavené rodinné domy, aj sa tam plánuje s výstavbou rodinných domov“.

Z výsluchu svedka B. B. - starostu obce R. od 1.1.2007, rodáka obce súd zistil, že „ čo si pamätá,
táto sporná cesta sa stále užívala pre verejnosť, lebo sa stadiaľ chodilo na ihrisko a s kravami na pašu.

Niekedy sa cez cestu nedalo prejsť, keď bolo mokro, tak ako chlapci sme prechádzali cez pozemok A.,
popod okno prebehli, tam stál taký starý domček od tejto cesty. Každému by sa zišla táto cesta, lebo
v zime je problém výjsť hore druhou cestou, ktorá je na pozemku v správe SPF. V roku 2005-2006 ju
účelovo vysypali ľudia kameňmi, aby sa dalo po nej lepšie chodiť. Oficiálne táto ešte cestou nie je, lebo
je potrebné odkúpiť od občanov podiely. Napriek tomu sa tu začali stavať domy, je to osvetlené, aj plyn

bol urobený a inžinierske siete. Obec plánuje, aby cesta prešla pod správu obce na základe územného
plánu, ktorý máe rozpracovaný, mienia požiadať Slovenský pozemkový fond, aby mohli tie pozemky
bezodplatne previesť na obec, lebo teraz sú za trhovú cenu a za trhovú cenu kupovať pozemok, obec
na to nemá.“.

Z výsluchu svedka Y. B. súd zistil, že „kde stojí dom žalobcov, bola v minulosti záhrada, nebol tu
postavený žiaden dom. Nehnuteľnosť sa užívala ako záhrada. Pred domom bol postavený senník,
niekedy to volali oborov a používal to jeho dedo a jeho rodičia ako jednu parcelu vcelku do roku 1960,
potomboliimodobratépozemky,takužpotomtensenníksanepoužíval,zbúralsaapoužívalosatoďalej
ako záhrada. Stodola tam bola odkedy si pamätá. Od stodoly dopredu B. plot nemali. To sa používalo na

prechod, sami to používali. Potom sa začali také prieky, lebo to používalo družstvo od roku 1974, bola
nejaká podpisová akcia, že aby to bola obecná cesta, predtým to nikdy nebola obecná cesta, používali
ju len tí ľudia, dosť ľudí ju používalo, tí ktorí tu prechádzali na poleAle po roku 1960 nastalo to, že
tu začali preháňať veľa kráv z celej dediny, tak tí, čo bývali sa ohradili, pretože im to škodilo. Pršalo tu
a vysypané to nebolo a samozrejme im tam zatekalo, poviem moč, čo dobytok po tejto ceste chodil.

Potom jeho otec ako videl, čo sa tu deje, tak to ohradil aj vpredu, lebo im zachádzali až po celom dvore
dobytok, kravy, dovtedy to ohradené nemali. Predchodcovia žalovaných rešpektovali právo prechodu,
lebo aj ich pustili jeho rodičia, keď bolo potrebné. Jedine z pozemku stade, volali to zahumne, sa zvážalo
po tejto spornej ceste do stodoly na dvor. Do senníka sa vozilo z druhej strany, bol tam taký zakladacíplot. Keď prišiel v roku 1974 niekedy v mesiaci júl, tak tam stála nejaká brána a vtedajší starosta W. ju
potom búral túto bránu“.

Z výsluchu svedka B. M. súd zistil, že „starostom obce bol v rokoch 1990-2006. Od detstva si pamätá,
že tam cesta bola, vo veľmi zlom stave, cesta rozbitá. Ľudia si ju svojpomocne vysypovali rôznych
kamením, pretože je tam dolina, svah a stekala voda. Pamätá si, že pozemok, kde majú teraz žalovaní,
patril A., nepamätá si, že či tam mali nejaký plot, mali tam akurát takú starú chyžu, mali tam aj stodolu, ale
celkovo to bol veľmi zanedbaný pozemok, aj tieto stavby, doslova deti sa tam báli chodiť. Bolo to veľmi

zlé. Na druhej strane tam kde sú teraz žalobcovia, to bol pozemok, ktorý patril C. - Jakabovým. Po tejto
spornej ceste sa chodilo na pozemky, ktoré sa volali Na dolinky a chodilo sa tam aj na ihrisko. Niekedy v
80-tych rokoch si pamätá spor medzi pánom Stankovičom a medzi W.. Každý mal na to iný názor, on mal
za to, že pán Stankovič nechce dovoliť W., ktorí mali Na dolinkách pozemky, aby cez túto cestu chodili.
Nepamätá si, aby spor ohľadom tejto cesty bol medzi nejakými inými ľuďmi. Čo sa týka tej cesty, mal za
to, že cesta je v užívaní obce, ale potom keď sa stal starostom obce, zistil, že obec nebola vlastníckom

tohto pozemku. V čase, keď sa stal starostom obce, už obec neužívala ihrisko, na ktoré sa chodilo práve
po tejto ceste, ihrisko bolo rozorané. Keď bol starostom obce, tak obec sporadicky robila nejakú údržbu,
resp. starala sa o tú spornú cestu, odhrňoval sa sneh, nič iné potrebné nebolo. Tá cesta bola v užívaní
aj v zimnom období, ľudia po tejto ceste chodili. Údržba cesty sa nerobila tak, ako sa robila na tých,
ktoré viedli k obytným domom, ale údržba sa robila. Tá cesta, ktorá je dá sa povedať zvrchu, tá bola

už v čase, keď bola táto sporná cesta. Bola rovnako v užívaní, chodilo sa po nej poľnohospodárskymi
mechanizmami a rovnako viedla k tým pozemkom, ako sa chodilo k týmto pozemkom po tejto spornej
ceste, táto sporná cesta dá sa povedať bola tzv. skratkou. V roku 2006 ju dal ako starosta obce vysypať
a urobili sa aj nájomné zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom. Spor podľa jeho názoru medzi
účastníkmi,resp.takakosipamätá-začalvroku2006,boltovolebnýrok,pánA.predalpozemokpaniŠ.

a pani Š. potom V. a vznikol medzi účastníkmi tento spor. Obec má všeobecný záujem obce na tom, aby
bola táto cesta obecná, lebo je jednoduchšie, keď idú mechanizmy, či už hasiči alebo smetiari po tejto
skratke, ale aj tak uvažuje, ktorý z vlastníkov susediacich pozemkov by dovolil, aby po jeho pozemku sa
takto chodilo. Táto horná cesta je taká, aká je a v súčasnosti je už len otázkou času, kedy sa táto cesta
stane vlastníctvom obce. V 70-tych rokoch, kedy bol tento spor, boli vlastníkmi pozemku oproti A. B.. B.

mali v prednej časti od obce postavený starší dom. V polovičke nehnuteľnosti bola postavená stodola, a
na tom mieste, kde je teraz postavený dom žalobcov, bola záhrada. Bližšie k rázcestiu, smerom do poľa,
bol starý spadnutý dom A., ale v podstate bol vo veľmi zlom stave. Pozemok bol oplotený len smerom
od B., čiže B. mali oplotený svoj pozemok, tak kde boli A. ani sa nedá hovoriť o tom, že by bol plot. Tá
cesta bola niekedy, keď pršalo doslova rozbahnená tak, že bolo po kolená bahna. Keď predpokladá, že

denne sa tam hnali v čase jeho detstva kravy 20 -30 kráv denne, tak keď mali ísť na ihrisko, tak radšej
volili inú cestu, lebo tá cesta bola vo veľmi zlom stave. Potom neskôr tam z rumoviska z domu M. sa
naviezli nejaké tehly, čiže sa troška spevnila cesta, ale celkovo tá cesta bola vo veľmi zlom stave. V roku
2005, kedy vznikol spor, nevedel, kto je vlastníkom predmetného pozemku, resp. kto je vlastníkom tejto
cesty. Tento pozemok žalobcov bol vo vlastníctve B., C.. Tá stodola bola na celú šírku tejto nehnuteľnosti

postavená, a tak B., keď chceli prichádzať k tejto stodole, tak museli využiť aj túto spornú cestu. K
záhrade, kde je teraz postavený dom žalobcov sa prichádzalo teda jednak okolo tejto stodoly, ale tam
bol prechod len 1 metra, uzučký, čiže keď sa išlo nejakými mechanizmami na túto záhradu, tak sa tiež
využívala táto sporná cesta. Stodola neviem sa presne vyjadriť, kedy bola postavená, či bola postavená
predtým ako ten dom vpredu, je B. alebo potom, ale celkovo takto sa užívalo a takto to aj bolo“.

3. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom konania je nárok žalobcov, ktorý títo právne odôvodňujú ustanoveniami § 151n a 151o

Občianskeho zákonníka s tvrdením, že v danom prípade došlo titulom vydržania ešte služobnosti cesty
k právu prechodu právnych predchodcov žalobcov a ostatných občanov obce po parcele CKN XX/X
zapísanej na LV č. XXX kat.úz. Chmeľovec, pričom podstata ich nároku vychádza zo skutočnosti, že
už v roku 1973 na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach malo byť zapísané právo služobnosti
cesty, ktoré bolo nadobudnuté vydržaním, ako to konštatoval odvolací súd a svedčalo teda aj v prospech

právnych predchodcov žalobcov. Predmetné vecné bremeno sa viaže na nehnuteľnosť - in rem a nie
na konkrétne osoby - in personam.
Podľa žalobcov z vykonaného dokazovania, najmä zo svedeckých výpovedí B. B., Y. B. a B. M., ako aj
ostatných svedeckých výpovedí, z pripojených súdnych spisov vyplynulo, že uvedená sporná parcelaslúžila a slúži ako prechod ako cesta k ostatným pozemkom, bola ohraničená, oplotená, čo vyplynulo aj
z priloženého náčrtu a čiastkového protokolu. Právni predchodcovia žalobcov využívali tento prechod,
túto cestu pre seba v dobrej viere a podstatou zákonnej podmienky pre vydržania a to že bolo dané

vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si neprisvojil cudziu vec alebo právo
bolo splnené tým, že vlastne už predchodcovia žalobcov rodina B. využívala toto právo pre seba.
Ohľadom argumentácie žalovaných o existencii prístupu cez parcelu eč. XXX žalobcovia poukázali na
to, že táto parcela, resp. ich časť je v nájme obce Chmeľovec od Slovenského pozemkového fondu a
nežiada určiť právo prechodu v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia tvrdia, že ide

o napravenie toho stavu, ktorý mal byť v čase 70-tych rokov takto priznaný.

Obrana žalovaných poukazujúca na nesplnenie podmienok podľa § 151 n ods. 3 Občianskeho
zákonníka, a to je potrebné prisvedčiť žalobcom, odpovedala na iný právny stav, než ten, podľa ktorého
ani žalobcovia nežiadali určiť právo prechodu.

Podľa § 151n Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však
vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa § 151o Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu

v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo

aj ďalším osobám.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 854 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

S poukazom na toto ustanovenie a s poukazom na tvrdenie žalobcov, je teda potrebné skúmať, aký

zákonný predpis bol platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej doby, pretože okamih vzniku
právo z vecného bremena v danom prípade treba posudzovať podľa týchto predpisov.
Keďže ohľadom splnenia podmienok vydržania práva vecného bremena prechodu pešo aj motorovým
vozidlom po predmetnej nehnuteľnosti žalobcovia poukazujú na rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 17.1.1973 vo veci 12Co/759/72 je potrebné sa predovšetkým zaoberať, čo v kontexte daného

prípadu vlastne predmetným rozsudkom bolo rozhodnuté a v akej právnej veci. Z rovnopisu tohto
rozsudku, ktorý už bol citovaný a oboznamovaný v jednotlivých súdnych sporoch vyplýva, že sa B.
W., Andrej Gimera a Z. W., ktorí bývali oproti kostolu cez cestu, teda bezprostredne oproti prechodu -
resp. ceste, domáhali voči žalovanému B. A. st. práva prechodu, pričom z odôvodnenia tohto rozsudku
vyplýva, že odvolací súd ustálil, že medzi právnymi predchodcami žalobcov došlo k reálnej deľbe

nehnuteľnosti parcely XXa, z ktorej boli urobené štyri parcely a to parcely č. XX/a/X, XX/a/X, XX/a/X
a XX/a/X. Parcely č. XX/a/X, č. XX/a/X, č. XX/a/X pri reálnej deľbe pripadli Belovi Izdecimu, bratovi
starej matky žalobcov a pri tejto reálnej deľbe bola vyčlenená sporná cesta dohodou, ktorú cestu od
tej doby pokojne a nerušene užívali právni predchodcovia žalobcov a po nich žalobcovia. Sporná cesta
bola od nepamäti ohradená pozdĺž oboch strán, lebo bývalí právni predchodcovia oplotili svoje pozemky

zo strany spornej cesty. Spornú cestu udržiavali vždy žalobcovia a ich právni predchodcovia. Z takto
zistenéhoskutkovéhostavuodvolacísúduviedol,žejepotrebnéuzatvoriť,žespornácestabolazriadená
právnymi predchodcami žalobcov a oni ju ako svoje právo pokojne a nerušene užívali a po nich ju
užívali aj žalobcovia. Už otec žalovaného nadobudol svoj pozemok č. XX/a/X, XX/a/X s týmto vecnýmbremenom od občana Botu, ktorý takto kúpil tieto parcely od K.L. T., brata starej matky žalobcov. Bolo
teda dokázané najmenej 32 ročné pokojné užívanie spornej cesty právnymi predchodcami žalobcov a
po nich právnymi nástupcami žalobcami. Takto na užívanie spornej cesty nadobudli žalobcovia právo

aj vydržaním.

Keďže aj spomínaný odvolací rozsudok spomína, že v danom prípade sa jednalo o služobnosť cesty, súd
v tejto súvislosti cituje publikáciu Štefana Lubyho Dejiny súkromného práva na Slovensku vydané v edícii
IURA EDITION Bratislava 2002 str. 414 a nasl., že „služobnosti sú vecné práva oprávňujúce na užívanie

cudzích vecí. Naše najstaršie právo nepoznalo služobnosti. Pokiaľ najstaršie právne a hospodárske
zriadenie vôbec potrebovalo nejakú formu užívacích práv k cudzím veciam, uspokojovala sa táto jeho
potreba vo forme rozličných užívacích oprávnení vyplývajúcich z vlastníckeho práva, z antichretického
záložného práva, z obligačných užívacích práv a pod.
Časom sa síce vytvorili aj samostatné vecné užívacie práva, ktoré aj svojím obsahom zodpovedali
rímskoprávnym služobnostiam, ale ešte dlho sa nenazývali ani spoločným názvom služobnosti, ani

špeciálnymi názvami, ktorými jednotlivé typy označovalo rímske právo. Ba ani potom, keď sa vývin
služobností už vo veľkom rozsahu vyplývalo právo rímske, a to cez právo mestské a nemecké, ani
potom ešte dlho neboli služobnosti nazývané servitútmi, a to najmä preto, lebo zák. čl. 3/1715, 11/1741
a 10/1790 zakázali nielen užívanie, ale aj citovanie rímskeho práva a preberanie jeho terminológie.
Formálne boli služobnosti uznané a pripustené po oktrojovaní rakúskeho práva v roku 1852. Medzi

služobnosťami sa rozoznávali služobnosti pozemkové a osobné.
Pozemkové služobnosti (servitutes reales seu praediales) boli užívacie práva nerozlučne spojené s
určitým pozemkom (tzv. pozemok panujúci) a obťažujúce iný pozemok (tzv. pozemok služobný). Medzi
nimi sa rozoznávali služobnosti afirmatívne, ktoré vlstníka panujúceho pozemku oprávňovali na určité
konanie na služobnom pozemku, ako napríklad na chodenie, na preháňanie dobytka, na čerpanie

vody atď., na druhej strane boli služobnosti negatívne, na základe ktorých bolo vlastníkovi služobného
pozemku zakázané konať niečo, čo by inak ako vlastník bol oprávnený vykonať; patrila knim napríklad
služobnosť odkvapu, pri ktorej vlastník služobného pozemku nesmel brániť tomu, aby na jeho pozemok
kvapkala voda zo strechy domu stojaceho na panujúcom pozemku.
Z hlavných pozemkových služobností treba uviesť:

a) Služobnosti poľné (servitutes rusticae), a to:
aa) Služobnosť chodníka, vozovej cesty a priehonu dobytka (iter, via, actus),
bb) Služobnosť čerpania vody a napájania dobytka (aquaehaustus, aquatio percoris),
cc) Služobnosť pastvy, brania hliny a vápna (pastio, cretae exemptio , calciscoctio);
b) Služobnosti na mestských pozemkoch (servitutes urbanae) boli početnejšie a zodpovedali rovnakým

služobnostiam, známym už v rímskom práve, z ktorého boli cez mestské právo recipované.
Osobné služobnosti (servitutes personales), t.j. samostatné vecné užívacie (usus) a požívacie právo
(ususfructus) a užívanie bytu (habitatio), neboli známe až do najnovšej doby. Plne ich nahradzovali
užívacie a požívacie práva obligačné vznikajúce z rozličných druhov zmluvy nájomnej a árendálnej
(locatio conductio).

Služobnosti vznikali na základe právneho úkonu, najmä zmluvy, niekedy súdnym rozhodnutím (najmä
pri majetkových deľbách); oddávna poznali zákonné užívacie práva; služobnosť bolo možné aj vydržať.
Služobnosti zanikli zánikom veci (interitu rei), spojením vlastníctva služobného a panujúceho pozemku
v jednej osobe (confusione), zrieknutím sa (renuntiatione), uplynutím času, na ktorý boli zriadené
(lapsu temporis), splnením rozväzovacej podmienky (impleta conditione) a napokon premlčaním

(praescriptione)“.

Súd poukazuje na odborné články ohľadom vecných bremien / JUDr. Ivan Fekete, Mgr. Róbert Jakubáč,
Ing. Marián Vyparina/, pričom podľa posledného z uvádzaných „inštitút vecných bremien je súčasťou
československého právneho poriadku od začiatku 50- tych rokov minulého storočia, kedy došlo v

občianskom zákonníku číslo 141/1950 Zb. ku zjednodušeniu vtedajšej úpravy služobnosti a reálnych
bremien a na ich základe k zavedeniu vecných bremien. Do tejto doby bola úprava služobnosti upravená
v § 472 a nasledujúcich obecného zákonníka občianskeho z roku 1811, reálne bremená reguloval jeho
§ 530. Úprava vecných bremien zaradená do občianskeho zákonníka číslo 141/1950 Zb. bola účinná
od 01.01.1951 do 31.03.1964. Neskôr sa prejavil odmietavý prístup zákonodarcu a občiansky zákonník

číslo 40/1964 Zb. od 01.04.1964 úpravu vecných !bremien takmer vylúčil najmä nebolo možné ich
zriaďovanie na základe zmluvy. Vzniknutá situácia sa prejavila veľmi negatívne, a preto bola v zákone
číslo 131/1982 Zb., ktorým sa novelizoval občiansky zákonník, úprava vecných bremien podstatnerozšírená. Ďalšou etapou bolo spresnenie tejto regulácie (zákonom číslo 509/1991 Zb.). čo je teraz (s
ďalšími drobnými zmenami) obsahom občianskeho zákonníka v § 15ln a nasledujúcich“.

Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.9.2013 sp. zn., 9Co/209/2012, podľa
ktorého vecné bremeno podľa uhorského obyčajového práva bolo možné nadobudnúť zmluvou, na
základe poslednej vôle, na základe právneho výroku vydaného pri rozdelení spoločných pozemkov a
vydržaním; cit. § 480 Komentára k Československému obecnému zákonníku občanskému a občanské

právo platné na Slovensku a v Podkarpatské Rusi. Diel druhý, (§§ 285 až 530) (zpracovali a uspořádali
František Rouček [et al.]. - (Reprint původního vyd. Praha: Linhard 1935). - Praha : ASPI Publishing,
2002), nakoľko na strane 387 sa uvádza, že predmetný právny stav platil aj na území Slovenska a
v Podkarpatskej Rusi). Poukaz len na skutočnosť, že cesta tam bola odjakživa, všetci po nej chodili
a nikto im v tom nebránil, resp. že medzi ich právnymi predchodcami bola uzatvorená konkludentná
dohoda pre dobromyseľnosť vydržania služobnosti nepostačuje. Pritom je potrebné skúmať, či ak došlo

prípadne k takejto dohode, nejednalo sa skôr o výprosu, resp. trpenie takéhoto prechodu s poukazom
na rozsudok NS SR sp. zn. Cdo/721/2002, podľa ktorého ak sa niekto uchopí držby vecného práva
nehnuteľnostinazákladeústnejzmluvy,nemôžebyťsozreteľomkuvšetkýmokolnostiamdobromyseľný,
že je vlastníkom veci, a to ani v prípade ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva
k nehnuteľnosti postačuje. Držba vecného práva k nehnuteľnosti, ktorá sa opiera o takúto zmluvu,

nemôže viesť k vydržaniu. Ak totiž niekto hodlá činiť právny úkon, podľa ktorého má byť zaviazaný
nielen on sám, ale všetci jeho nasledujúci vlastníci a užívatelia nehnuteľnosti, musí si byť pri zachovaní
obvyklej opatrnosti vedomý toho, že takéto následky ústne dohoda nemôže mať. Cez cudzí pozemok je
možné prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov; okrem vecného práva môže ísť napríklad o
záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu (vlastník pozemku prechádzanie iných osôb cez pozemok trpí, bez

toho, aby k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo), alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku
ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte neznamená,
že je držiteľom vecného bremena. Predpokladom držby a vydržania práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu je oprávnená držba tohto práva; držiteľ musí byť teda so zreteľom ku všetkým okolnostiam

v dobrej viere, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp.zn. 22Cdo 595/2001). Napokon za podstatnú v danej veci súd považuje skutočnosť, že nemohlo
dôjsť k vydržaniu práva vecného bremena predovšetkým s ohľadom na preukázanú skutočnosť, že
takto tvrdené právo malo patriť nielen navrhovateľom a ich predchodcom, ale aj komukoľvek inému,
keďže takto sa cez sporné pozemky „chodilo“ kýmkoľvek, kto sa tadiaľ vybral. O nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním) nemôže ísť vtedy, keď ten, kto právo
vykonáva, sa domnieva, že mu takéto právo vzniklo na základe toho, že pozemok, ku ktorému takéto
právo vykonáva a ktorý je vlastníctvom fyzickej osoby, slúži k chôdzi a jazde tiež iným osobám (obdobne
Rozsudok Krajského súdu v Českých Budejoviciach zo dňa 4.12.1990 sp. zn. 6Co 1358/90 publikovaný
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk R37/1992).

Súd poukazuje na to, že ak sa má aplikovať na daný právny vzťah uhorské obyčajové právo platné do
roku 1950, tak toto bolo postavené na základných pojmových znakoch a to racionálnosti - nemalo by
sa protiviť prirodzenému právu a spravodlivosti., uplynutí určitého času, počas ktorého sa obyčaj mala
dodržiavať a opakovaní rovnakých úkonov.

Po vykonanom dokazovaní súd ustaľuje, že, čo citoval rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
17.1.1973 vo veci 12Co/759/72, na ktorí poukazujú žalobcovia, sa týkalo vzniku služobnosti cesty
dohodou právnych predchodcov vlastníkov, na základe ktorej bola vytvorená z parciel spoločná cesta a

tak sa W. ako právni predchodcovia týchto vlastníkov dôvodne domáhali užívania tejto cesty. Žalobcovia
v tomto konaní oproti tomu tvrdia, že došlo k vzniku služobnosti cesty - práva prechodu pešo a
motorovým vozidlom pre žalobcov ako právnych nástupcov pôvodných vlastníkov z toho istého titulu
a že svedčalo toto právo už ich právnym predchodcom, ktorí už za uhorského obyčajového práva toto
právo vydržali. Týmto rozsudkom bolo deklarované, že právo prechodu sa malo realizovať a malo byť

zriadenénato,abypešoavozombolomožnésadostaťspoluvlastníkomcestykichpoľnohospodárskym
pozemkom, ktoré sa nachádzali za touto cestou a aby mohli po hnať dobytok na tieto pozemky. O tom,
aké nejasné boli vlastnícke vzťahy, hoci týmto rozsudkom mali byť deklarované určite a zrozumiteľne
a skutočnosť, že na podklade tohto rozsudku, ako vyplynulo z dokazovania - začali občania obcechodiť po komunikácii ako miestnej a doslova sa domnievali, že sa jedná o obecnú cestu, dosvedčuje
aj ďalšie správanie ako právnych predchodcov žalobcov tak žalovaných. Ak sa zamyslíme nad tým,
komu mala zriadená dohodou pri zrušení podielového spoluvlastníctva táto cesta slúžiť, tak je nelogické,

aby túto cestu zriaďovali tí, ktorí užívali parcely, z ktorých ako napokon ustálili ostatné znalecké
posudky bola vytvorená, pretože každý z nich mal prístup zo svojich parciel k poľnohospodárskym
pozemkom nachádzajúcim sa za touto cestou. Gimerovci, ktorí bývali oproti vstupu na túto cestu však
túto nevyhnutne potrebovali, pretože takto sa dostávali na svoje pozemky, ale tomuto, teda zisteniu,
že sporná cesta bola zriadená spoluvlastníkmi pre potreby spoluvlastníkov odporuje zistenie, že túto

mali odnepamäti užívať aj iní občania obce, doslova dennodenne po nej hnali kravy a chodili na svoje
pozemky.
Žalobcovia tvrdia, že tento rozsudok potvrdzuje právo prechodu každého občana, resp. širšieho
okruhu občanov obce, ktorí túto cestu od nepamäti používali. Ale z obsahu dohody, ktorú deklaruje
tento rozsudok vyplýva, že sa jednalo o dohodu právnych predchodcov vlastníkov o služobnosti
cesty pre konkrétnych vlastníkov konkrétnych nehnuteľností, a z takejto nemožno odvádzať právo

neidentifikovateľného množstva občanov obce, ktorí sa rozhodli, že cez túto cestu budú prechádzať,
pretože takto im to vyhovuje. V takomto prípade dohody spoluvlastníkov, že zriadia spoločnú cestu
pre ich spoločné potreby, sa nejednalo o právo in rem ale in personam - ale žalobcovia tvrdia, že
služobnosť cesty bola zriadená in rem - v prospech nehnuteľnosti a nie konkrétnych osôb. Ak neboli
vlastnícke pomery na tejto ceste jednoznačne deklarované a nebolo vlastne zrejmé, kto je vlastníkom

tejto nehnuteľnosti, nemožno odvádzať dobrý úmysel, resp. dobromyseľnosť vydržania tých, ktorí po
tejto ceste chodili, keď im nebolo zrejmé, v koho vlastníctve je vlastne táto cesta.
V danom prípade tu teda chýba vôľový prvok stotožnenia sa s tým, aké sú vlastnícke pomery na tejto
nehnuteľnosti a komu vlastne táto nehnuteľnosť patrí. Ak má dobromyseľne vydržať nejaké právo, tak
to právo musí byť niečím deklarované a musí sa opierať o existujúci právny titul. Súd však rešpektuje,

že podľa uhorského obyčajového práva postačovala dobromyseľnosť len pri vstupe do držby - ale v
tomto prípade sa tvrdí, že právo služobnosti bolo zriadené dohodou spoluvlastníkov a keď bolo zriadené
dohodou, a táto dohoda je preukázaná, nie je potrebné sa prípadným vydržaním zapodievať.
V priebehu sporov žalobcovia ohľadom cesty produkovali rôzne a to rozporuplné tvrdenia - najskôr tvrdili,
že majú právo prechodu, lebo cesta bola vytvorená dohodou podielových spoluvlastníkov, ktorí keď

sa chceli dostať na svoje pozemky, ustúpili a zriadili si cestu, po vyjadrení znalca, že cesta patrí do
neknihovaného majetku obce, zase, že túto užívali a mali za cestu obecnú. Z ustálenej praxe súdov
vyplýva, že nemožno vydržať právo vecného bremena prechodu cestou, keď sa oprávnený domnieva,
že užíva cestu obecnú, hoci v skutočnosti nie je vo vlastníctve obce.
Súd je navyše presvedčený, že žalobcovia majú právo prechodu po komunikácii, ktorá sa nachádza

vedľa ich domu a ktorí užívajú aj ostatní občania ulice, na ktorej žalobcovia majú postavený svoj rodinný
dom. To, že v súčasnosti prebiehajú právne úkony súvisiace s prevedením vlastníctva tejto nehnuteľnosti
zo Slovenského pozemkového fondu do vlastníctva obce, len potvrdzuje, že v danom prípade by bolo
aj v zjavnom rozpore so spravodlivým usporiadaním veci, aby sa súd zaoberal jednotlivým nárokom
jednotlivého občana, pokiaľ ostatní občania obce majú zriadené právo prechodu a táto predmetná cesta

je len skratkou.
Súdu neuniklo pri ohliadke na mieste samom, že cesta je v neudržiavanom stave a z hľadiska stavebno-
technického sa nejedná o cestu - teda komunikáciu, po ktorej môžu vozidlá chodiť aj v protismere, nemá
potrebnú krajnicu ani chodník pre peších, je to len prechod, ktorý bol zriadený a to je presvedčenie
súdu ako trpený a vynútený hospodárskymi potrebami širšieho kruhu občanov obce R., pretože to v tých

časoch bola skutočne skratka na ich pozemky ale ktorí nemali zodpovednosť za udržiavanie tejto skratky
a ako potvrdili rôzni svedkovia, aj spoluvlastníci sa tomuto prispôsobili a ohradili si svoje pozemky, aby
im hnaný dobytok nezachádzal na ich pozemky a nespôsoboval škody. Ak si občania obce pamätajú, že
cesta bola blatistá a neudržiavaná a nikto sa o ňu nestaral pravidelne, to len svedčí o postoji občanov
k takto vynútenému právu prechodu.

Z tohto dôvodu je po zosumarizovaní skutkových zistení aj z predchádzajúcich súdnych sporov, súd
dospel k záveru, že ak prístupová cesta, pokiaľ aj by prisvedčil odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v
Košiciach, slúžila na prístup k poľnohospodárskym pozemkom pešo, vozom a na hnanie dobytka, nikto
z právnych predchodcov žalobcov túto cestu neužíval ako prístupovú cestu k rodinnému domu, ktorý

bol postavený až v roku 2002 a už vôbec nie na prejazd motorovým vozidlom v takom rozsahu, ako to
tvrdia a žiadajú potvrdiť žalobcovia.
Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože žalobcovia nepreukázali, že ich právnym
predchodcom vzniklo právo služobnosti cesty v rozsahu žaloby, pretože právo služobnosti cesty, pokiaľby ho aj mali, nemohlo byť zriadené pre prístup k rodinnému domu, ktorý bol postavený až v roku 2002 a
ktorýrodinnýdomaninemávstupztejtocestyalezcesty,ktorúmáobecvnájmeodSPF.Inérozhodnutie
vo veci by navyše vzhľadom na všetky súdom zistené okolnosti prípadu odporovalo spravodlivému

usporiadaniuveciaukončeniuzdĺhavýchsúdnychsporovoprávoprechodupráveceztútonehnuteľnosť.
Už spomínaný rozsudok z roku 1973 deklaroval, že ak má žalovaný Juraj Stankovič, ktorý tvrdil,
že mu vzniká škoda na majetku, že v dôsledku zmeny užívacích pomerov na poľnohospodárskych
pozemkoch, ktoré prešli do užívania JRD, za to, že - touto zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer
medzi výhodou žalobcov W. a vecným bremenom, môže sa domáhať zrušenia alebo obmedzenia tohto

zmysle § 506 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prípadné potvrdenie vydržania služobnosti cesty právnymi
predchodcami žalobcov v rozsahu žaloby by bolo len právom pre právo a len by vyvolalo ďalšie súdne
spory, pritom je zrejmé, že obec nemá v súčasnosti záujem o túto skratku, pretože vykonáva úkony k
vybudovaniu riadnej cesty v zmysle stavebno-technického, po ktorej majú žalobcovia aj teraz prístup k
svojmu rodinnému domu.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. keď za dôvody hodné osobitného zreteľa súd
považujecharakteraokolnostitohtosporu,ktorésúajuvádzanépodrobnevodôvodnenítohtorozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).