Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/235/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115214053
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115214053.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobcu : B.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX, práv. zast.: ADVOKÁTI Műller & Dikoš, s.r.o., so sídlom
Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina proti žalovanej : D. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, XXX
XX U., o zaplatenie sumy 720 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť prispievať pomerne

na náklady spoločnej domácnosti na nájomnom za užívanie bytu a na platbách inkasa sumou 80 Eur
mesačne do budúcna z a s t a v u j e.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 720 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,05 % ročne z tejto sumy od 01.10.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť prispievať pomerne na náklady
spoločnej domácnosti na nájomnom za užívanie bytu a na platbách inkasa sumou 80 Eur mesačne do
budúcna, následne však v tejto časti zobral žalobu späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil.

2. Tiež sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 720 Eur spolu s úrokmi z

omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 01.10.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým,
že jeho manželstvo so žalovanou bolo právoplatne rozvedené, rozsudok čo do rozvodu nadobudol
právoplatnosť dňa 09.11.2014. Žalovaná opustila spoločnú domácnosť dňa 01.09.2014. Žalovaná sa
nepodieľala na úhradách spojených s užívaním bytu, ktorý je ich bezpodielovom spoluvlastníctve ani
počas manželstva a ani po rozvode manželstva. Pokiaľ ide obdobie, toto žalobca ohraničil od 01.12.2014
teda prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo manželstvo právoplatne rozvedené
do 01.09.2015, t.j. do dátumu, kedy žalovaná opustila spoločný byt, celkom teda sa žalobca domáhal

zaplatenie polovice nákladov, ním vynaložených a spojených s užívaním bytu v celkovej výške 1.440
eur za 9 mesiacov, celkom teda vo výške 720 eur.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán a oboznámením s listinnými dôkazmi. V konaní
nebolo sporné, že v žalovanom období už žalobca a žalovaná neboli manželia. Tiež v konaní nebolo
sporné, že žalovaná v žalovanom období sa nepodieľala na úhrade nákladov spojených s užívaním

bytu, čo potvrdila sama vo svojej výpovedi. Pokiaľ ako dôvod uvádzala, že sa chcela podieľať na úhrade
týchto nákladov, avšak žalovaný jej nechcel dať potvrdenie o prípadnej úhrade, tento dôvod nie je právne
významný. Rovnako tak nie je právne významný dôvod, že užívala iba časť predmetného bytu. Pokiaľide o výšku uplatneného nároku, túto žalobca preukázal predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých
vyplynulo, že náklady inkasa činí mesačne 115,14 eur, náklady vodného a stočné činia v priemere
mesačne sumu 21,06 eur, príspevok do fondu opráv a údržby 20 eur mesačne, daň nehnuteľností za

žalované obdobie 6,06 eur mesačne, pričom do uplatneného nároku žalobca započítal aj nedoplatok
za elektrickú energiu vo výške 3,06 eur v priemere mesačne. Preplatok za plyn za rok 2014 vo výške
598,67 eur zohľadnil žalovaný len v nákladoch za mesiac december 2014 s odôvodnením, že žalovaná
neprispievala na chod domácnosti ani v roku 2014, tieto náklady hradil výlučne žalobca. Najmä však
žalovanávkonanívýškuuplatnenéhonárokunenamietala,tvrdilalen,žežalobcovibolivrátenépreplatky

za spotrebu plynu. Žalovaný však tento preplatok zohľadnil vo výške uplatneného nároku. Žalovaná
teda účinne nepoprela tvrdenie žalobcu, že žalované obdobie žalobca zaplatil na nákladov spojených s
užívaním bytu sumu 1.440 eur, preto súd považoval túto skutočnosť tiež za nespornú.

4. Podľa § 511 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 511 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom

pomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinný
bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje
námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili
alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

V ust. §511 Občianskeho zákonníka je upravená tzv. pasívna solidarita, ktorej podstata spočíva v tom,
že viac dlžníkov má splniť dlh tomu istému veriteľovi tak, že veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak celý dlh splní jeden z nich, dlh voči veriteľovi zanikne. Po upokojení veriteľovej
pohľadávky, dochádza k vzájomnému vyporiadaniu medzi jednotlivými dlžníkmi s tým, že ak podiely nie
sú dohodnuté ani určené, vychádza sa zo zásady rovnosti podielov. ( § 511 ods.2 OZ).

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia.
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumu 720 eur.

5. Žalobca si popri plnení uplatnil aj úroky aj omeškania z omeškania, a to v zákonnej výške počítané od

01.12.2014 teda od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo manželstvo žalobcu a
žalovanej právoplatne rozvedené. Súd tak s poukazom na ust. § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka
v zmysle ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2)

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Bolo nesporne preukázané, že
žalovaná je v omeškaní so zaplatením peňažného záväzku voči žalobcovi, preto súd zaviazal žalovanú
aj na zaplatenie úrokov z omeškania.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku
v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
mal vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods.2 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.