Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216213756
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216213756.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci

navrhovateľky: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, Bratislava proti odporcovi: F. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X/XX, XXXX K., Y., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej P. Q., nar. 21.05.2006, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava takto

r o z h o d o l :

I/ Súd manželstvo účastníkov konania B. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a P.. F. Q., nar. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. - O. Q., vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .

II/ Súd zveruje maloletú P. Q., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke.

III/ Otec je povinný platiť na maloletú výživné vo výške 250 Euro mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci
vopred k rukám matky počnúc doručením tohto rozsudku.

IV/ Obaja rodičia budú maloletú P. zastupovať a spravovať jej majetok.

V/ Styk otca s maloletou sa neupravuje.

VI/ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.08.2016 sa navrhovateľka domáhala rozvodu
manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej P..
2
27P/126/2016

V návrhu uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred miestnym úradom W.
IV. U oboch ide o ich prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili tri deti - dňa XX.XX.XXXX X. U., T.
XX.XX.XXXX T. W. Y. T. XX.XX.XXXX T. P.na. Vzťahy medzi účastníkmi sú dlhodobo a vážne rozvrátené.
Manželstvoúčastníkovneplníaanivbudúcnostiužnemôžeplniťsvojúčel,nietnádejnajehoobnovenie.
V spoločnej domácnosti nežijú 8 rokov. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 19.01.2009, č. k. XXP/XXX/
XXXX-XX, súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa maloletá P. zverila do osobnej starostlivosti matke.

Súd zároveň uložil povinnosti otcovi platiť výživné vo výške 100,- € mesačne. Maloletú P.A. chce matka
vychovávať v pokojnom prostredí a keďže náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli,
žiadala určiť na čas po rozvode výživné vo výške 250,- € mesačne.2/ Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s obsahom sobášneho
listu účastníkov konania, rodným listom maloletej, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP/XXX/XXXX-
XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, ako i ďalším obsahom spisového materiálu

a zistil nasledovné:

3/ Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu W. - O. Q., vo zväzku XX, pod poradovým číslom XXX. U účastníkov ide o prvé
manželstvo. Z manželstva účastníkov sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn U., dňa XX.XX.XXXX dcéra W.

a dňa XX.XX.XXXX dcéra P..

4/ Podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú
účastníci nečinní. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd pojednával v neprítomnosti odporcu
a kolízneho opatrovníka. Odporca sa riadne včas neospravedlnil, súdi doručil faxové, nepreložené
podanie v nemeckom jazyku, ktoré ani dodatočne písomne nedoplnil.

5/ Navrhovateľka pred súdom uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli v roku XXXX, z manželstva
sa im narodili tri deti, z ktorých dve sú už plnoleté. V čase, keď sa narodila dcéra P., sa presťahovali do
A.. Keď mala P. cca 2 roky, odporca prestal prispievať na domácnosť a na deti. V tomto čase podala
navrhovateľka návrh na súd na zverenie detí na čas do rozvodu manželstva do jej starostlivosti. Súd

zároveň zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej P. sumou 100,- € mesačne, ktorú ku
dnešnému dňu plní. Odporca v súčasnosti býva vo Q., s maloletou P. sa nestretáva. S oboma dcérami
sa presťahovala do Bratislavy do podnájmu. Rodinný dom v A. predala. Polovicu peňazí z neho dala
odporcovi. Pracuje ako redaktorka v H.. Jej čistý mesačný príjem predstavuje cca 790,- €, iný zdroj
príjmu nemá. V minulosti odporca podal návrh na rozvod manželstva, tento však vzal späť. Keďže

pracoval v zahraničí a domov chodil zriedka, došlo medzi nimi k citovému odcudzeniu, od roku 2008
nežijú manželským životom, odporca sa jej priznal k nevere. Maloletá P. je žiačkou šiesteho ročníka
na základnej škole. Navštevuje gymnastiku, skauting a krúžok mladý žurnalista. Navrhovateľka platí za
gymnastiku 70,- € na tri mesiace. V súčasnej dobe bývajú v byte jej priateľa na Š. XX Q. W..

6/ Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

3

27P/126/2016

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady (EX) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkon rozsudkov
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie
(ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa“), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovanie
manželstva majú právomoc súdy členského štátu

a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pre podaním návrhu,
alebo- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak
tam má „domicil“,

b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú
obaja manželia „domicil“.

7/ Keďže účastníci konania sú štátnymi príslušníkmi členského štátu Európskej únie, na otázku
právomocikonaniaorozvodejepotrebnéaplikovaťnariadenieBruselIIa,atedasúddospeljednoznačne

k záveru, že v danom prípade je daná právomoc slovenských súdov.

8/ Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané,
že manželstvo účastníkov konania si neplní základné funkcie dané Zákonom o rodine. Manželia si

neposkytujú pomoc a oporu, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, v ktorom by vychovávali svoje
maloleté deti. Súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

9/ S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom
z ich manželstva na čas po rozvode (§ 100 CMP).

Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone
rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu
povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
4
27P/126/2016

Podľa čl. 3 písm. b) cit. nariadenia, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti
daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.
Podľa čl. 15 cit. nariadenia, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch,
ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra

2007 (ďalej len “Haagsky protokol z roku 2007”), určuje podľa tohto protokolu.
Podľa čl. 1 ods. 1 protokolu o rozhodnom práve (ktorý tvorí prílohu rozhodnutia Rady o uzavretí
Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym
spoločenstvom), tento protokol určuje rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z
rodinného vzťahu, rodičovstva, manželstva alebo švagrovských vzťahov, vrátane vyživovacej povinnosti

voči dieťaťu bez ohľadu na osobný stav rodičov.
Podľa čl. 3 ods. 1 protokolu o rozhodnom práve (ktorý tvorí prílohu rozhodnutia Rady o uzavretí
Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym
spoločenstvom), pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje
právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmäurčí,komu maloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťaspravovaťjeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia

spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd
môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak
budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobnestará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča,súdneberiedoúvahyvýdavkypovinnéhorodiča,ktoréniejenevyhnutnévynaložiť.Akjemaloleté

dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri

rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
5
27P/126/2016

väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,

ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

10/ Otázka zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky nebola v tomto prípade

sporná. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, zohľadňuje
množstvofaktorovjednaknastranedetíajednaknastranerodičov.Voveciachstarostlivostiomaloletých
sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré
majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, sú najmä osobnosť
rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťaťa nevyhnutne potrebuje vzor (výchovu má určovať

psychicky zdravší rodič), vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov,
rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita
prostredia. Súd konštatuje, že maloletá P. býva so svojou matkou. K osobnej starostlivosti matky neboli
žiadne výhrady, nakoľko rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX,
právoplatným dňa XX.XX.XXXX, súd schválil rodičovskú dohodu účastníkov, ktorou bola maloletá P.

zverená do osobnej starostlivosti matky.

11/ O zastupovaní a správe majetku maloletých detí súd rozhodol tak, že zastupovať maloletú a
spravovať jej majetok budú obaja rodičia, nakoľko zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za
dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných

veciach môže rozhodovať každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa
dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade
s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom.

12/ Pri stanovení výšky výživného otcovi súd vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov

oboch rodičov, odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a zohľadnil aj to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Je nepochybné, že maloletej vznikajú bežné náklady na stravu, ošatenie,
nákup hygienických potrieb a ak dieťa navštevuje základnú školu, vznikajú aj ďalšie výdaje spojené
so školskými pomôckami a náklady na úhrady poplatkov v škole. Súd pri určení výšky výživného
dospel k záveru, že je dôvod na určenie vyššieho výživného ako bolo stanovené na čas do rozvodu

manželstva. Od tejto úpravy došlo k zmene pomerov na strane maloletej tým, že prirodzene vyrástla,
nastúpila na základnú školskú dochádzku, dokonca je na druhom stupni, navštevuje krúžky. Čo sa týka
odporcu, súd konštatuje, že odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju účasť žiadnym relevantným
spôsobom neospravedlnil, k návrhu sa ani písomne nevyjadril, nedoručil súdu doklady preukazujúce
jeho osobné a majetkové pomery. Podľa vyjadrenia navrhovateľky jej v telefonickom hovore uviedol,

že pojednávania sa nezúčastní a žiadnym iným spôsobom svoje rozhodnutie nezdôvodnil. Keďže
odporca svoje majetkové príjmy žiadnym spôsobom súdu nepreukázal a na výzvu súdu nereagoval,
súd vychádzal z vlastných zistení. Odporca v súčasnosti býva v Rakúsku, vo vlastnom byte, je riadnezamestnaný. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Súd vzhľadom na potreby maloletej, ako aj predpoklad,
že ak
6

27P/126/2016

otec žije a pracuje v Rakúsku, rozhodol sa k takémuto kroku preto, že v zahraniční má vyššie finančné
ohodnotenie ako na Slovensku, preto je schopný platiť výživné vo výške 250 € mesačne, ktorá výška
zodpovedá aj potrebám maloletého dieťaťa vo veku 11 rokov.

13/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu
na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

7
27P/126/2016

Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).