Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225185
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114225185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcov: 1. B. P., G.. X.X.XXXX, K. XXX XX R. XX
a 2. Q. P., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX R. XX, zastúpeným Mgr. Paulínou Naništovou, advokátkou so
sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1. Z. V., G.. XX.XX.XXXX, K. R. XX a 2. J. V., G..
XX.XX.XXXX, K. XXX XX R.U. XX, zastúpených JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom Hlavná
27, 080 01 Prešov, o určenie práva prechodu s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 27.6.2016 č. k. 19C/202/2014-160, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k.
19C/202/2014-160 žalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení
rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia sa návrhom zo 17.9.2014 domáhali určenia, že majú právo
prechodu pešo a vozidlom po parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným č.
XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 448 m2, zapísanej na LV č. XXX v k. ú. R.. Žalovaní
sú povinní právo prechodu pešo a vozidlom trpieť a zdržať sa konania, ktorým by im bránili v práve
prechodu po tejto parcele. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na

LV č. XXX v k. ú. R., ktoré nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX od B. Z. a jeho M.N. Q., P..
B.. Jozef Varga a jeho manželka Anna, rod. Jakabová, nadobudli tieto nehnuteľnosti kúpnou zmluvou
zo dňa X.X.XXXX, pričom v tom čase boli parcely evidované ako parcela E-KN č. XX/XX, ktorá bola
vytvorená z časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XX/a/X a zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici
č. XXX v k. ú. R.. Títo právni predchodcovia žalobcov nadobudli nehnuteľnosti od spoločných právnych
predchodcov pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov Q. B., Q. B., M. Z. P.. B., B. B.. Naproti
tomu žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k. ú. R.,

ktoré nadobudli kúpnou zmluvou. Uvedené parcely susedia s parcelami žalobcov. Parcely žalovaných
od nepamäti slúžili ako prístupové cesty, okrem iného aj k terajším parcelám žalobcov. V konaní sp.
zn. 8 C 5/2007 znalcom T.. B. K. bol určený priebeh hranice medzi parcelou žalobcov a žalovaných
č. XX/X a č. XXX/X. Žalobcovia sa pôvodne domáhali aj určenia práva prechodu pešo a vozidlom po
parcele č. XXX/X a po parcele č. XXX/X, ktorý návrh ale zobrali späť po zistení v znaleckom posudku,
že novovytvorená parcela C-KN č. XX/X (z parciel č. XXX/X a č. XXX/X), predstavujú pôvodný verejný
neknihovaný pozemok, a ako neknihovaný majetok je vo vlastníctve obce R. (tzv. všeobecné užívanie).

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.1.1973 pod sp. zn. 12 Co 759/72 bol v konaní
o právo prechodu právny predchodca žalovaných B. A. zaviazaný odstrániť železnú bránu a laťkový
plot. Pôvodná pozemnoknižná parcela mpč. XX/a bola reálne rozdelená a boli vytvorené parcely c.
XX/a/l, XX/a/X, XX/a/X Q. XX/a/X. Pri tejto deľbe pripadli parcely č. XX/a/l Q. XX/a/X K. T., právnemupredchodcovi žalovaných a z týchto parciel, po vzájomnej dohode, bola vyčlenená cesta a túto od tej
doby ju pokojne a nerušene užívali aj právni predchodcovia žalobcov. Odvolací súd konštatoval (v r.
1973), že táto cesta bola zriadená asi pred 80 až 100 rokmi, pričom takýto záver vyplynul zo starej

pozemkovej mapy, na ktorej bola cesta zakreslená a mapa bola vyhotovená podľa označenia katastrov
pri mapovaní ešte pred rokom 1918. Sporná cesta bola od nepamäti ohradená z oboch strán právnymi
predchodcami a bola aj nimi udržiavaná. V konaní na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11 C 107/2011
sa nepreukázalo, že parcela č. XX/X je pôvodným verejným neknihovaným pozemkom a z toho dôvodu
obec R. ako žalobca, zobral žalobu späť. Žalovaní do okamihu spät'vzatia žaloby obcou R. rešpektovali

právo prechodu pešo aj vozidlom po parcele č. XX/X. Opätovne ale začali žalobcom brániť pokojné a
nerušené užívanie parcely č. XX/X ako prístupovej cesty, a to spôsobom, ako bolo uvedené v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žalobcovia neosvedčili existenciu
bezprostredne a reálne hroziacej ujmy, a to, že nemajú inú možnosť ako sa dostať na svoje parcely z
verejnej komunikácie. Je pravda, že jednou z prístupových ciest je cesta po parcele č. XX/X, pričom
ale môžu dennodenne využívať cestu na parcele KN „E“ č. XXX ako ostatní občania obce R.. Parcela

č. XXX je užívaná ako prístupová cesta, pričom žalobcovia užívali parcelu č. XX/X len prostredníctvom
predbežného opatrenia. V minulosti nikdy nepotrebovali prechádzať po parcele č. XX/X, keďže v čase
JRD v západnej časti obce občania nevlastnili súkromné parcely. Naviac namietali, že nie je splnená 10-
ročná vydržacia lehota. Súd v roku 1973 rozhodol len o práve určitých osôb na vydržanie, nie v prospech
služobnosti.

2. Návrhom z 20.11.2006 pod sp. zn. 13C/298/2006 sa žalobcovia domáhali proti žalovaným vydania
predbežného opatrenia odstrániť prekážky - motorového vozidla z parcely č. XXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 281 m2, zapísané na LV č. XXX v k. ú. R. a z parcely č. XXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 329 m2, zapísané na LV č. XXX v k. ú. R. a zdržať sa umiestňovania motorových

vozidiel a akýchkoľvek prekážok na parcelách, ktoré by bránili žalobcom v prístupe po uvedených
parcelách žalobcov na LV č. XXX v k. ú. R.. Následne žalobcovia podali žalobu dňa 5.1.2007 pod sp. zn.
8C/5/2007 o právo prechodu pešo a vozidlom po sporných parcelách a určenia hranice medzi parcelami
žalobcov a žalovaných podľa určenia na geometrickom pláne. Neskôr žalobcovia zobrali žalobu späť v
časti týkajúcej sa práva prechodu. Znalec T.. B. K. vypracoval znalecký posudok a vytvoril geometrický

plán č. XX/XXXX, ktorý sa stal súčasťou rozsudku okresného súdu na určenie hranice medzi parcelami
žalobcov a žalovaných. Jeden zo žalobcov v rade 3. B. C. trval na tom, že ak sa chce dostať na svoje
parcely, musí prechádzať cez spornú parcelu č. XXX/X. Pôvodne celý pozemok vlastnili jeho svokrovci
B.. V roku 1983, keď sa do domu nasťahovali, na neho a na manželku žalobkyňu v 4. rade prešlo
vlastníctvo parciel č. XX Q. XX/X na predchodcov žalobcov v 1. a 2. rade prešlo vlastníctvo parciel XX/

X a XX/X, pretože svokrovci rozdelili pôvodný pozemok medzi svoje dve dcéry. Keď v roku 1983 prišiel,
po parcele č. XXX viedla obecná cesta. Chodili po nej všetci obyvatelia aj s traktormi a kombajnmi. Keď
sa chodilo po parcele č. XXX, tá bola oplotená z oboch strán. Žalobkyňa v 4. rade M. C. takisto tvrdila,
že parcela č. XXX slúžila ako cesta, na čo spomínali aj jej rodičia. Chodili po nej kravy 4 krát do dňa,
chodili tam aj družstevné traktory. Plot okolo cesty bol vybudovaný ešte jej rodičmi a stál na tom istom

mieste. Keď sa nasťahovali do domu v roku 1983, susedný plot bol už skoro rozpadnutý a neskôr sa
úplne rozpadol. Žalovaní uviedli, že sporné parcely kúpili v rokoch 2003-2005 ako súkromné pozemky,
bez tiarch a bez bremien. Obec im dala písomné stanovisko, že ide o súkromné parcely, nie o žiadnu
miestnu komunikáciu, ani obecnú cestu. Žalobcovia si svoje pozemky kupovali ešte predtým, ako sa
oni stali vlastníkmi sporných pozemkov. Hranice im museli byť známe. Žalobcovia v 1. až 4. rade majú

prístupy na svoje pozemky z iných miest a nemusia sa domáhať prechodu cez ich pozemok. Problém
nastal vtedy, keď si chceli svoje pozemky oplotiť. Podľa znaleckého posudku T.. K.Á. Č.. XX/XXXX J.
XX.X.XXXX vyplýva, že sporná komunikácia nemala založený list vlastníctva.

3. Obec Chmeľovec dňa 17.5.2011 podal žalobu pod sp. zn. 11C/107/2011, ktorou sa domáhala určenia

vlastníckeho práva k parcele KN XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 448 m2, zapísanej
na LV č. XXX v kat. úz. R., ktorá je zapísaná na citovanom LV v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovaných. Obec vychádzala zo znaleckého posudku T.. B. K. v konaní vedenom na tomto súde pod
sp. zn. 8C 5/2007, podľa ktorého sporná parcela predstavuje pôvodný neknihovaný majetok a preto
patrí do vlastníctva obce R.. Podľa znaleckého posudku T.. K., sporná parcela predstavuje pôvodný

nezaknihovaný majetok, preto patrí do vlastníctva obce R.. Obec zobrala žalobu späť a okresný súd
uznesením 6.1.2014 konanie zastavil. Spis obsahuje aj vyjadrenie znalca B. W., že sporná cesta existuje
už najmenej 100 rokov. Je zakreslená už v pôvodnej katastrálnej mape nachádzajúcej sa v Štátnom
archíve v Nižnej Šebastovej v čase, keď v mape ešte ani nebola prevedená deľba parcely č. XX. Vroku 1982 bolo prevedené technicko-hospodárske mapovanie (THM) obce, výsledkom ktorého bol nový
písomný aj grafický operát KN. V tomto novom operáte bola cesta označená parcelným číslom 100.
Geometrickým plánom č. XXX/XXXX,vyhotoveným firmou W. O. bola parcela rozdelená na parcely CKN

č. XXX/X a č. XXX/X. Ako uviedol Krajský súd v Košiciach na strane č. 5 v rozsudku vo veci 12Co 759/72,
cesta bola zriadená dohodou medzi vlastníkmi nových parciel vytvorených deľbou parcely mpč. XX/a,
a to z časti z parciel, ktoré patrili K. T.. Jej zákres v pozemnoknižnej mape nebol preto nevyhnutný,
keďže jej vytvorením nedošlo k zmene vlastníka. Aj toto konštatovanie Krajského súdu v Košiciach
potvrdzuje skutočnosť, že sporná cesta označená ako parcela CKN č. XX/X, nepredstavuje pôvodný,

verejný, neknihovaný majetok, pretože už od jej vytvorenia k tejto nehnuteľnosti existovali vlastnícke
vzťahy, ktoré pri následných prevodoch nezanikli.

4. Vypočutí svedkovia ako J. V. tvrdila, že v roku 1987 sa presťahovala do obce. Po spornej ceste boli
púšťané kravy po koridore okolo domu žalobcov. Mala vedomosť o spore medzi W. a so A. v roku 1973
o práve využívať túto cestu. Svedok B. B., A. U. R., takisto potvrdil, že sporná cesta sa stále užívala pre

verejnosť, lebo sa tadiaľ chodilo na ihrisko a s kravami na pašu. Cez cestu sa nedalo prejsť keď bolo
mokro, tak chlapci prechádzali po pozemku A. popod okná. V roku 2005-2006 cestu účelovo vysypali
ľudia kameňmi, nehnuteľnosť sa pôvodne užívala ako záhrada. Bol tu prechod, pričom družstvo od roku
1974 malo nejakú podpisovú akciu, aby to bola obecná cesta, ale predtým to nebola obecná cesta.
Používali ju len tí ľudia, ktorí ju doposiaľ užívalo a ktorí prechádzali na pole. Ale po roku 1960 cez túto

cestu preháňali kravy z celej dediny, tak tí, čo tam bývali, si cestu ohradili, aby zabránili vstupu kráv na
ich pozemky. Predchodcovia žalovaných rešpektovali právo prechodu, lebo ich pustili jeho rodičia, keď
bolo potrebné. Aj svedok B. M. Q. K. A. obce v rokoch 1990-2006 osvedčil, že tam bola cesta vo veľmi
zlom stave. Ľudia si ju svojpomocne vysypovali rôznym kamením, pretože je tam dolina, svah a stekala
voda. Pozemok, ktorý teraz majú žalovaní, patril A., oproti boli pozemky C.Ý. Q. B.. Pamätá si spor z

80-tych rokov medzi A. a W..

5. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie potom právne uzavrel, že nárok žalobcov
z hľadiska § 151n a 151o Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z. z. je, že vecné bremená obmedzujú
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa

zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Podľa § 151o Občianskeho zákonníka, vecné
bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu, v spojení s výsledkami konania o dedičstve,
schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce

vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia
obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra
nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon
nedáva toto právo aj ďalším osobám. Súd prvej inštancie v danom prípade skúmal podľa zákonných
predpisov účinných v čase začatia a skončenia vydržacej doby, pretože okamih vzniku práva z vecného

bremena v danom prípade treba posudzovať podľa vtedy platných predpisov. Rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach vo veci 12Co/759/72 sa riešil spor B. W., Q. W. Q. Z. W. proti žalovanému B. A.
A... Jje konštatované, že došlo k reálnej deľbe parcely č. XXa, z ktorej boli urobené štyri parcely, a to
parcely č. XX/a/X, XX/a/X, XX/a/X Q. XX/a/X,pričom prvé tri parcely pri reálnej deľbe pripadli K. T., K.
A. M. Ž.. Pri reálnej deľbe bola vyčlenená sporná cesta dohodou, ktorú cestu od tej doby pokojne a

nerušene užívali právni predchodcovia žalobcu a po nich žalobcovia. Sporná cesta bola od nepamäti
ohradená pozdĺž oboch strán, lebo bývalí predchodcovia oplotili svoje pozemky zo strany spornej
cesty. Súd ďalej hodnotil právo služobnosti podľa publikácie Š.E. L., V. A. O. na Slovensku, pričom
pozemkové služobnosti boli užívacie práva nerozlučne spojené s určitým pozemkom (tzv. pozemok
panujúci)aobťažujúceinýpozemok(tzv.pozemokslužobný).Zhlavnýchpozemkovýchslužobnostísúto

služobnosti poľné (služobnosti chodníka, vozoviek, cesty a priehonu dobytka, služobnosti čerpania vody
a napájania dobytka, služobnosti pastvy, brania hliny a vápna) a služobnosti na mestských pozemkoch.
Osobné služobnosti (servitutes personales) sú samostatné vecné užívacie (usus) a požívacie právo
(ususfructus) a užívanie bytu (habitatio), neboli známe až do najnovšej doby. Súd ďalej citoval JUDr.
Ivana Feketeho, týkajúceho sa inštitútu vecných bremien, pričom od 1.4.1964 úprava vecných bremien

bola vylúčená z ich zriadenia na základe zmluvy. Až novelou Občianskeho zákonníka číslo 131/1982
Zb. sa upravili vecné bremená. Súd prvej inštancie poukázal na to, že skutočnosť, že niekto sa choval
spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúce vecnému bremenu (napr. prechodu
cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je držiteľom vecného bremena. Predpokladom držby avydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba tohto práva. Držiteľ musí
byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému
bremenu (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 595/2001). Okresný súd považuje za

podstatnú skutočnosť, že nemohlo dôjsť k vydržaniu práva vecného bremena predovšetkým s ohľadom
na preukázanú skutočnosť, že takto tvrdené právo malo patriť nielen navrhovateľom a ich predchodcom,
ale aj komukoľvek inému, keďže takto sa cez sporné pozemky „chodilo“ kýmkoľvek, kto sa tadiaľ vybral.
Tu sa poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Českých Budejoviciach zo dňa 4.12.1990 sp. zn.
6Co 1358/90, publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk R37/1992, že o nadobudnutie

práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním), nemôže ísť vtedy, keď ten, kto
práva vykonáva, sa domnieva, že mu takéto právo výkonu, na základe toho, že pozemok, ku ktorému
takéto právo vykonáva, ak to je vlastníctvo fyzickej osoby, slúži chôdzi a k jazde tiež iným osobám.
Žalobcovia v konaní tvrdili, že im vzniklo právo prechodu pešo, motorovým vozidlom, ako im, tak aj
ich právnym predchodcom a že takéto právo vydržali. Súd ale poznamenáva, že W., ktorí viedli súdny
spor, túto cestu potrebovali, pretože tadiaľ sa dostali na svoje pozemky, pričom sporná cesta bola

zriadená spoluvlastníkmi pre potreby spoluvlastníkov susediacich pozemkov, pričom takúto cestu od
nepamäti užívali aj iní občania obce, doslova denno-denne k prehnaniu kráv a chodili na svoje pozemky.
Súd mal preukázané, že išlo tu o dohodu právnych predchodcov a vlastníkov o služobnosti cesty pre
konkrétnych vlastníkov konkrétnych nehnuteľností. Nemôže odvádzať právo v neidentifikovateľného
množstva občanov obce, ktorí sa rozhodli, že cez túto cestu budú prechádzať, pretože takto im to

vyhovuje. Dohoda spoluvlastníkov pri zriadení spoločnej cesty neznamenalo, že sa jedná o právo
in rem, ale in personam. Ako tvrdia žalobcovia, služobnosť cesty bola zriadená in rem - v prospech
nehnuteľnosti, a nie konkrétnych osôb. Ak sa posudzuje dobromyseľnosť plri vydržaní práv, tak toto
právo musí byť nielen deklarované, ale musí sa opierať aj o existujúci právny titul. Súd rešpektuje, že
podľa uhorského obyčajového práva postačovala dobromyseľnosť len pri vstupe do držby, ale tu sa

tvrdí, že právo služobnosti boli zriadené dohodou spoluvlastníkov a nie je potrebné sa potom prípadným
vydržaním zapodievať. Z ustálenej justičnej praxe vyplýva, že nemožno vydržať právo vecného bremena
prechodu cestou, keď sa oprávnený domnieva, že užíva cestu obecnú, hoci v skutočnosti nie je vo
vlastníctve obce. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že by bolo aj v zjavnom rozpore so spravodlivým
usporiadaním veci, aby sa súd zaoberal jednotlivým nárokom jednotlivého občana, pokiaľ ostatní

občania obce majú zriadené právo prechodu a táto predmetná cesta je len skratkou. Je to prechod, ktorý
bol zriadený a podľa presvedčenia súdu trpený a vynútený hospodárskymi potrebami širšieho okruhu
občanov obce R., pretože v týchto častiach bola skutočne skratka na ich pozemky, nemali zodpovednosť
za udržanie týchto skratiek, ako to potvrdili svedkovia. Spoluvlastníci si pôvodne ohradili svoje pozemky,
aby hnaný dobytok neprechádzal na ich pozemky a nespôsoboval škody. Občania obce si pamätali, že

cesta bola blatistá a neudržiavaná. Nikto sa o ňu pravidelne nestaral, to len svedčí o postoji občanov k
takto vynútenému právu prechodu. Pokiaľ sa jedná o prístupovú cestu, prisvedčilo by sa odôvodneniu
rozsudkuKrajskéhosúduvKošiciach,slúžilabycestakprístupukpoľnohospodárskympozemkompešo,
vozom a na hnanie dobytka. Nikto z právnych predchodcov túto cestu nepoužíval ako prístupovú cestu
k rodinnému domu, ktorý bol postavený až v roku 2002. Vôbec nebol to prejazd motorovým vozidlom

v takom rozsahu, ako tvrdia žalobcovia a žiadajú to potvrdiť. Preto súd prvej inštancie žalobu v celom
rozsahu zamietol. Žalobcovia nepreukázali, aby ich právni predchodcovia mali právo služobnosti k ceste
v rozsahu žaloby a naviac žalobcovia majú prístup k rodinnému domu z cesty, ktorú má obec v nájme od
SPF (pravdepodobne sa naráža na cestu na parcelu č. XXX, poznamenáva krajský súd). Iné rozhodnutie
vo veci by navyše vzhľadom na všetky súdom zistené okolnosti prípadu odporovali spravodlivému

usporiadaniu veci a ukončeniu dlhých súdnych sporov o právo prechodu práve cez túto nehnuteľnosť.
Už v roku 1973 deklaroval žalovaný B. A., že mu vznikla škoda na majetku v dôsledku zmeny užívacích
pomerov na poľnohospodárskych pozemkoch, ktoré prešli do užívania JRD a tak vznikol hrubý nepomer
medzi výhodou žalobcov W. a vecným bremenom, že môže sa domáhať v zmysle § 506 ods. 2 OZ
zrušenia alebo obmedzenia prechodu. Obec nemá v súčasnosti záujem o túto skratku, pretože vykonal

úkony k vybudovaniu riadnej cesty v zmysle stavebno-technického, po ktorej majú žalobcovia aj teraz
prístup k svojmu rodinnému domu (pravdepodobne myslená cesta na parcele číslo XXX, poznamenáva
krajský súd).

6. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté z hľadiska § 150 O.s.p., keď za dôvody hodné

osobitného zreteľa súd považuje charakter a okolnosti sporu, nebolo priznané právo na náhradu trov
konania.7. Proti rozsudku okresného súdu v časti trov konania, dala odvolanie právna zástupkyňa žalovaných.
Súd svoje rozhodnutie o náhrade trov konania oprel o § 150 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného
zreteľanešpecifikoval.Nepriznanietrovzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľamábyťvýnimkou,pričom

tátomusíbyťriadneapresvedčivoodôvodnená.Žalobcoviapredlžovalisúdnyspornapriektomu,žemali
vedomosť o tom, že prístupová cesta k ich obydliu je vybudovaná už samotnou obcou. Súd presvedčivo
zdôvodnil zamietnutie žaloby. Boli to práve žalobcovia, ktorí viedli viacero súdnych sporov. Žalovaní
mali značné trovy v súvislosti s preplácaním trov štátu, naviac žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností,
zárobkovo činní a nespĺňajú podmienky § 150 O.s.p., pre ktoré by nemali platiť náhradu trov konania

úspešným žalovaným.

8. Proti rozsudku okresného súdu dali odvolanie žalobcovia. Žiadali zmeniť rozhodnutie súdu prvej
inštancie, resp. alternatívne zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Súd vykonal dokazovanie a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom vec po právnej stránke
nesprávne posúdil. Súd vychádzal z toho, že žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti kúpnou zmluvou v roku

1999 od B. Z. Q. B. M. Q., P.. B. (P. Ž. Z. X. P.). Podľa rozhodnutia krajského súdu vo veci 12Co/759/72
vyplýva, že po zrušení spoluvlastníctva reálnou deľbou pôvodnej parcely mpč. XXa na parcely XXa/
X, XXa/X, XXa/X Q. XXa/X došlo medzi bývalými spoluvlastníkmi na základe dohody k vytvoreniu
služobnosti vo forme prechodu cez sporný priestor. Podľa identifikácie parciel Strediskom geodézie pri
okrese O., medzi parcelami č. XXa/X, XXa/X, XXa/X prechádza cesta číslo XXX, v súčasnosti označená

ako CK N číslo XX/X. Podľa svedka B. Z., U. Ž. Z. X. P. vyplýva, že sporná cesta je vytvorená z parcely,
ktorá patrila jeho svokrovi. Svokor potvrdil, že v minulosti sa dohodol so svojím susedom A., že vytvoria
cestu, cez ktorú obaja budú prechádzať, pričom bola riadne oplotená z oboch strán. Sporná cesta
bola zriadená dohodou medzi vlastníkmi nových parciel vytvorených deľbou parciel číslo mpč. XX/a.
Preto je nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovia mali tvrdiť, že rozsudok Krajského

súdu v Košiciach potvrdzuje právo prechodu každého občana. Je nesporné, že právo prechodu sa
týka vlastníkov dotknutých parciel, medzi ktorými prebiehala sporná cesta, a to za účelom prístupu k
svojím parcelám a rodinným domom, t. j. predovšetkým bolo zriadené pre ich potreby. Preto nemôže
spochybniť dobrú vieru a právo prechodu žalobcov, ktorí užívali tento prechod pre svoje potreby.
Cesta slúži podielovým spoluvlastníkom, ktorí ju na tento účel zriadili. Žalobcovia tvrdia, že vydržacie

právo bolo právom in rem (viažuce sa na nehnuteľnosť), a nie in personan (spojená s vlastníctvom
nehnuteľností), ako uzavrel súd prvej inštancie v rozsudku. Z vykonaného dokazovania nevyplývalo,
aby smrťou spoluvlastníkov toto právo prechodu zaniklo (zaniklo právo in personan). Pôvodná mpč.
XX/a bola reálne rozdelená na 4 parcely a sporná parcela slúžila potrebám týchto vlastníkov. Aj podľa
znaleckého posudku T.. W., cesta na pôvodnej katastrálnej mape číslo XX existovala ešte pred reálnou

deľbou. Ak súd v podstate zhrnul, že sporná cesta je právom in personan, tak podľa Nástinu súkromného
práva platného na Slovensku, a to Podkarpatskej Rusi od Fajnora a Zatureckého, podľa ktorého niekto
v určitom smere môže vec užívať, ktorá je vo vlastníctvom iného tak, že toto trpieť musí aj ktorýkoľvek
nový vlastník veci, poprípade musí sa zdržať a určiť pri konaní vo vzťahu na svoju vec. Rovnako
rozlišuje služobnosti na dve hlavné skupiny, a to pozemkové služobnosti a osobné služobnosti s tým,

že osobné služobnosti sa líšia od pozemkových v tom, že totiž užívacie oprávnenie viazne síce na
cudzej veci, avšak právo na to netrvá k dobru niektorého pozemku, aj k dobru určitej osoby. Aj po reálnej
deľbe muselo byť ostatným občanom obce jasné, komu nehnuteľnosti patrili. Preto neobstojí tvrdenie
súdu prvej inštancie, že vlastnícke pomery na tejto ceste neboli jednoznačne deklarované a zjavné.
Žalobcovia nesúhlasia s tým, že majú právo prechodu po komunikácii, ktorá sa nachádza vedľa ich

domu a ktorú užívajú ostatní občania obce (parcela číslo EK N XXX). Žalobcovia zdôraznili, že nežiadajú
zriadiť vecné bremeno podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nemožno pripustiť, aby súd prvej
inštancie vychádzal zo stavu, ktorý možno nastane v budúcnosti. Je v rozpore s ustanovením § 217
ods. 1 CSP, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Záver súdu, že sporná cesta
z hľadiska stavebnotechnického nie je komunikáciou, po ktorej môžu vozidlá chodiť aj v protismere,

nemá krajnice, ani chodník, je irelevantný, a nie je rozhodujúci pre posúdenie otázky vydržania práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu in rem, prechádza aj na
nového vlastníka, resp. právneho nástupcu veci. Keďže súd vyvodil nesprávne právne závery, navrhujú
zrušiť rozhodnutie súdu prvej in

9. Zástupkyňa žalovaných k podanému odvolaniu navrhla rozhodnutie potvrdiť. Žalobcovia majú prístup
cez verejnú komunikáciu po ceste, ktorá prináleží obci, je osvetlená, je spevnená a prechádzajú na nej
aj motorové vozidlá, ako vozidlá odvážajúce komunálny odpad. Ak žalobcovia tvrdia, že sporná parcela
je prístupová cesta, tak znalec B. W. potvrdil, že nikdy nešlo o prístupovú cestu. Nemožno opomenúť,že v minulosti parcela žalobcov tvorila jeden celok, pričom prístup k domu bol z verejnej komunikácie.
Keď sa chceli právni predchodcovia žalobcov dostať dozadu na svoj záhradu, nikdy nevyužívali prechod
cez záhradu právnych predchodcov žalovaných, ale prešli si priamo po svojej záhrade na jej koniec,

resp. dali oplotenie. Čo sa týka námietok rozhodnutia krajského súdu vo veci 12Co 759/72, neobstojí
preto, že pôvodní žalobcovia B. W. a spol. neboli právnymi predchodcami žalobcov, pretože títo bývali
oproti pozemkom právnych predchodcov žalovaných a oproti pozemkom B. C. Q. M. C.. Neexistenciou
právneho titulu nemožno odôvodniť právny titul žalobcov. Pokiaľ sa žalobcovia bránia, že nadobudli
vlastnícke právo vydržaním, bolo povinnosťou preukázať toto tvrdenie. Nepreukázali oprávnenú a

dobromyseľnú držbu, lebo sa súdia od roku 2007. vydržanie žalobcovia nepreukázali a nadobúdajúci titul
svojho právneho predchodcu o existencii podmienok vydržaním. Žalobcovia nemali právo služobnosti,
ani ich právni predchodcovia, preto neboli splnené podmienky vydržania.

10. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia (§ 380 ods. 1 CSP, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný), pričom odvolací súd

sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalej uvádza:

11. Podľa rozhodnutia R 14/1988, vecné bremeno nie je možné zriadiť v prospech konkrétnej a
neurčenej osoby, ale bez vzťahu k určitej nehnuteľnosti. Vlastník zaťaženého pozemku je povinný strpieť

prechádzanie cez tento pozemok nielen vlastníkovi susediaceho pozemku, ale aj osobám, ktorého
navštívi. Týmto sa však pre tieto tretie osoby nezriaďuje vecné bremeno vo forme práva prechodu, ale
vymedzuje sa rozsah povinností vlastníka zaťaženého pozemku. Na druhej strane podľa rozhodnutia R
37/1992, o nadobudnutie právo zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním) neide
vtedy, ak ten, kto právo vykonáva, sa domnieva, že pozemok, ku ktorému právo vykonáva a ktoré je vo

vlastníctve fyzickej osoby, patrí obci, ak tento pozemok slúži k obchádzaniu a jazde tiež iným fyzickým
osobám. Podľa vymedzenia vecného právneho charakteru vecného bremena, právo zodpovedajúce
vecnému bremenu môže byť dvojakého druhu, a to spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia
in rem), že každý vlastník nehnuteľnosti je oprávnený z vecného bremena pri zmene vlastníctva, tak
na základe univerzálnej alebo singulárnej subcesie, alebo patriacej určitej osobe (pôsobí in persona).

Toto právo patrí fyzickej, alebo právnickej osobe bez toho, aby táto osoba bola vlastnícky viazaná k
určitej nehnuteľnosti. Uvedené právo neprechádza na jej právneho nástupcu a zaniká najneskôr smrťou
fyzickej osoby, alebo zánikom právnickej osoby. V danom prípade okresný súd dospel k záveru, že právo
prechodu sa vykonávalo na základe dohody predchádzajúcich vlastníkov sporných nehnuteľností, resp.
ich právnych predchodcov, pričom išlo o práva patriace určitej osobe, teda pôsobí in personan. Uvedené

právo by nemalo prejsť na právneho zástupcu a malo zaniknúť najneskôr smrťou fyzickej osoby, alebo
zánikom právnickej osoby. Všetky svedecké výpovede prakticky potvrdili, že sporná cesta cez pozemky
žalovaných bola využívaná hospodársky na hnanie kráv na pašu, resp. boli to skratky pre osoby, ktoré
išli na bývalé ihrisko, resp. využívali to spoluvlastníci pri ceste na svoje pozemky. Keď obec viedla žalobu
na určenie vlastníckeho práva, tak vo veci 11C 107/2011 bolo skonštatované, že cesta nepredstavuje

pôvodnýobecnýnezaknihovanýpozemok,akonezaknihovanýmajetokpatrídovlastníctvaobceažeišlo
otzv.všeobecnéužívanie,pričomznaleckonštatoval,žespornácestaexistujeužnajmenej100rokov.Je
zakreslená už pôvodnej katastrálnej mape, ale sporná cesta nie je zakreslená v pozemnoknižnej mape.
ParcelaCKNXX/Xnepredstavujepôvodný,verejný,neknihovanýmajetok,pretožeužodjejvytvoreniak
tejto nehnuteľnosti existovali vlastnícke vzťahy, ktoré pri následných prevodoch nezanikli. Preto v závere

znalca je, že parcela CK N XX/X nevznikla z pôvodného verejného nezaknihovaného majetku obce R..
Terajší užívací stav je zhodný so stavom v katastri nehnuteľnosti zaevidovaný pri zápise podľa rozsudku
OS Prešov sp. zn. 8C 5/2007 a rozsudku KS 7Co 67/2010. Aj v konaní 8C 5/2007 žalobcovia B. P. Q. A..
viedli žalobu proti Z. V. a spol. o právo prechodu a určenie hranice. Spor bol skončený späťvzatím žaloby
v časti určenia práva prechodu a rozsudkom určená hranica medzi parcelami žalobcov a žalovaných

s priebehom hranice podľa geometrického plánu číslo XX/XXXX, vyhotoveného T.. B. K. XX.X.XXXX.
Sporná cesta nemala parcelné číslo v pozemkovej knihe, pričom už v minulosti už išlo o cestnú - miestnu
komunikáciu bez prideleného parcelného čísla a bez toho, aby bola zaknihovaná. Súd v závere uvádza,
že ide o miestnu komunikáciu, potom platí tzv. všeobecné užívanie (§ 6 zákona číslo 135/1961 Z.z.),
že je daná právomoc obce k zabezpečeniu užívania miestnej komunikácie. Preto aj žalobcovia v tejto

časti zobrali žalobu späť a žiadajú konanie zastaviť. Podľa § 151o Občianskeho zákonníka, a to ods.
1, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania
o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, alebo zo zákona. Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenie§ 134 tu platí obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúce vecnému bremenu je potrebný vklad
do katastra nehnuteľnosti. V danom prípade je potrebné vychádzať z rozhodnutia R 37/1992, že o
nadobudnutie práva zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom práva vydržaním neide vtedy, ak ten,

kto právo vykonáva, sa domnieva, že pozemok, ku ktorému právo vykonáva, t. j. vlastníctvo fyzickej
osoby, patrí obci, aj keď tento pozemok slúži k chôdzi a jazde tiež iným fyzickým osobám. V danom
prípade je sporný nárok žalobcov na určenie vecného bremena vydržaním k prechodovej ceste, ktorú
užívali obyvatelia obce, pretože nemôže dôjsť k vydržaniu práva vecného bremena predovšetkým s
ohľadom na preukázanú skutočnosť, že takto tvrdené právo malo patriť nielen navrhovateľovi, ale i

predchodcom, aj ktorémukoľvek inému, keďže takto sa cez sporné pozemky chodilo kýmkoľvek, kto
sa tadiaľ vybral. O nadobudnutie práva zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním)
nemôže ísť vtedy, keď ten, kto právo vykonáva, sa domnieva, že mu takéto právo vzniklo na základe
toho, že pozemku, ku ktorému takéto právo vykonáva a ktoré je vo vlastníctve fyzickej osoby, slúži
ku chôdzi a jazde tiež iným osobám (viď rozhodnutie Krajského súdu v Českých Budejoviciach zo
4.12.1990, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí R 37/1992). Z týchto dôvodov nie je možné

vydržať vecné bremeno práva prechodu po komunikácii, po ktorej majú právo prechodu prakticky všetci
obyvateliaobce.Nadruhejstranejenesporné,žežalovaníkupovalipozemkysvedomímtoho,žecezich
pozemok prechádza obecná komunikácia - skratka na susediace pozemky, a toto právo do budúcna by
mali rešpektovať, a nie vytvárať zábrany k prechodu. O tom bolo aj konanie vo veci vydania predbežného
opatrenia vo veci 13C 298/2006 Okresného súdu Prešov o povinnosti odstraňovať prekážky z parciel

XXX/XaXXX/XnaLVčísloXXXaXXXk.ú.R.,pretoževminulostiparcelačísloXXXbolapoužívanáako
verejná komunikácia. Preto žalovaní budú naďalej obmedzovaní vo výkone svojho vlastníckeho práva s
povinnosťou strpieť prechod cez ich pozemky po ceste z predmetu sporu. Preto krajský súd potvrdzuje
rozhodnutiesúduprvejinštancieakovecnesprávne,pokiaľjenávrhžalobcovnaurčenieprávaprechodu
zamietnutý, ak sporná cesta slúži k prechodu aj iným fyzickým osobám, nielen žalobcom.

12. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania. Okresný
súdsprávnevyužilustanovenie§150vtedyplatnéhoO.s.p.,žezdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,a
tocharakterokolnostisporu,sporovýmstranámnepriznalnároknanáhradutrovkonania.Právežalovaní
vyvolalisporzamedzenímprechoducezcestunaparcelyCKNXX/X,pretosažalobcoviažalobousnažili

vynútiť rešpektovanie ich práva prechodu cez tieto pozemky. Aby spor nebol zaťažený aj povinnosťou
platiť trovy konania, rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pokiaľ sporovým stranám nepriznal
nárok na náhradu trov konania. Obdobné dôvody využíva aj odvolací súd pri riešení otázky nároku na
náhradu trov konania - odvolacieho konania z hľadiska § 257 CSP, že výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Nie je potrebné ďalej zaťažovať rozpory

medzi účastníkmi aj povinnosťou platiť trovy odvolacieho konania, preto odvolací súd sa rozhodol
sporovým stranám nepriznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).