Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/98/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710206379
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8710206379.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a

sudcovJUDr.GabrielyVilágiovejaJUDr.JanyBurešovejvsporežalobkyne:D.R.,nar.X.X.XXXX,bytom
J. XXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpená: Mgr. Milanom Migom, advokátom so sídlom Radlinského 29,
026 01 Dolný Kubín, proti žalovaným: 1/ R. I., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, XXX XX Y., 3/ Z&T, a.
s., so sídlom Tuhovská 15, 830 06 Bratislava, IČO: 35 795 540, právne zastúpený: ŠTEPANOVSKÝ &
Partners,s.r.o.,sosídlomŽellova6,88108Bratislava,4/ROADEX,spoločnosťsručenímobmedzeným,
so sídlom Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 35 698 853, 5/ R. X., nar. XX.X.XXXX, bytom B.
XXXX/XX, XXX XX Y., 6/ K. X., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Y., 7/ TATRAMARKET

POPRAD, s.r.o., so sídlom Štefánikova 99/14, 058 01 Poprad, IČO: 31 671 870, o určenie vlastníckeho
práva s prísl., o odvolaní žalovaného 3/ proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7C/116/2010-1704
zo dňa 4.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni voči žalovanému 3/ v plnom rozsahu s
tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Vovzťahumedzižalobkyňouažalovaným1/,4/,5/,6/a7/náhradutrovodvolaciehokonanianepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudok súd prvej inštancie určil, že do dedičstva po neb. J. Y., nar. XX.X.XXXX,
naposledy bytom J. XXX/XX, Y., zomrelom XX.X.XXXX v Y., patria pozemky špecifikované (určené)
geometrickým plánom na určenie vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. XXXX/XXX - XXXX/XXX a
XXXX/XXX, č. plánu XXXXXXXX - XX/XXXX, vyhotoveným dňa 16.7.2014 pre kat. územie L., obec Y.,
okres Y., v mene obchodnej spoločnosti DIBDIAKGEO, s.r.o., IČO: 36 433 756, Ing. R. K., autorizačne
overeným dňa 28.11.2014 autorizovaným geodetom a kartografom S.. Y. E., úradne overeným a

zapísanýmOkresnýmúradomPoprad,katastrálnyodborpodč.XX/XXXX(položkavýkazuzmienZXXX/
XX-XXX/XX) a to pozemok zapísaný na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX pre k. ú. L., obec Y. ako
pozemok KN reg. „E“ parc. č. XXXX orná pôda o výmere 122 m2, vo vyššie uvedenom geometrickom
pláne identifikovaný ako diel č. XX, pozemok KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 122
m2, pozemky zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. L., obec Y. ako pozemok KN reg. „C“ parc. č. XXXX/
XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 320 m2, ktorý vznikol odčlenením od pozemku KN reg.
„C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 969 m2, zapísanom pôvodne na LV

č. XXXX pre k. ú. L., obec Y., vo vyššie uvedenom geometrickom pláne identifikovaný ako diel č. 1,
pozemok KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorý vznikol
odčlenením od pozemku KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 719
m2, zapísanom pôvodne na LV č. XXXX pre k. ú. L., obec Y., vo vyššie uvedenom geometrickom pláneidentifikovaný ako diel č. 2, pozemok KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 2 m2, ktorý vznikol odčlenením od pozemku KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 969 m2, zapísanom pôvodne na LV č. XXXX pre k. ú. L., obec Y., vo vyššie uvedenom

geometrickom pláne identifikovaný ako diel č. 3, pozemok KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 155 m2, ktorý vznikol odčlenením od pozemku KN reg. „C“ parc. č. XXXX/
XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 411 m2, zapísanom pôvodne na LV č. XXXX pre k. ú. L.,
obec Y., vo vyššie uvedenom geometrickom pláne identifikovaný ako diel č. 4, pozemok KN reg. „C“ parc.
č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 517 m2, ktorý vznikol odčlenením od pozemku

KN reg. „C“ parc. č. 2007/121 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.552 m2, zapísanom pôvodne
na LV č. XXXX pre k. ú. L., obec Y., vo vyššie uvedenom geometrickom pláne identifikovaný ako diel
č. 5, pozemok KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.192 m2, ktorý
vznikol odčlenením od pozemku KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere
2.184 m2, zapísanom pôvodne na LV č. XXXX pre k. ú. L., obec Y., vo vyššie uvedenom geometrickom
pláne identifikovaný ako diel č. 6, pozemok KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria

o výmere 121 m2, ktorý vznikol odčlenením od pozemku KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 306 m2, zapísanom pôvodne na LV č. XXXX pre k. ú. L., obec Y., vo vyššie
uvedenom geometrickom pláne identifikovaný ako diel č. 7, pozemky zapísané na LV č. XXXX pre k.
ú. L., obec Y. ako: pozemok KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 41
m2, ktorý vznikol odčlenením od pozemku KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria

o výmere 1.205 m2, zapísanom pôvodne na LV č. XXXX pre k. ú. L., obec Y., vo vyššie uvedenom
geometrickom pláne identifikovaný ako diel č. 8, pozemok KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 315 m2, ktorý vznikol odčlenením od pozemku KN reg. „C“ parc. č. XXXX/
XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 717 m2, zapísanom pôvodne na LV č. XXXX pre k. ú. L.,
obec Y., vo vyššie uvedenom geometrickom pláne identifikovaný ako diel č. 9, pozemok KN reg. „C“ parc.

č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 384 m2, ktorý vznikol odčlenením od pozemku
KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zast. plochy a nádvoria o výmere 1.205 m2, zapísanom pôvodne na LV
č. XXXX pre k. ú. L., obec Y., vo vyššie uvedenom geometrickom pláne identifikovaný ako diel č. 10.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Vodôvodnenípoukázalnadôvodyžaloby,stanoviskostránsporu,výsledkydokazovanéhodokazovania,
obsah pripojených listinných dôkazov a uviedol, že uznesením č. k. 7C/116/2010-1669 zo dňa
30.10.2015 bolo rozhodnuté o pripustení zmeny petitu žaloby v súlade s pripojeným geometrickým
plánom vyhotoveným dňa 16.7.2014 č. plánu XXXXXXXX-XX/XXXX pre kat. územie L., obec Y., okres
Y., obchodnou spoločnosťou DIBDIAKGEO, s.r.o., IČO: 36 433 756, v mene obchodnej spoločnosti

konajúcim S.. R. K., autorizačne overeným dňa 27.7.2012 autorizovaným geodetom a kartografom S..
Y. E., úradne overeným a zapísaným Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor pod č. XX/XXXX
(položka výkazu zmien Z 763/15-271/15) a to k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. L., obec
Y., pozemok KN reg. „E“ parc. č. XXXX orná pôda o výmere 122 m2 v geometrickom pláne identifikovaný
ako diel. č. XX, pozemok KN registra „C“ parc. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 122 m2, pozemky

zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. L., obec Y. ako pozemok KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 320 m2, ktorý vznikol odčlenením od pozemku KN registra C, parc. č. XXXX/
XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 969 m2 zapísanom pôvodne na LV č. XXXX pre kat. úz.
L., obec Y., v geometrickom pláne identifikovaný ako diel č. 1, pozemok KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX
zastavanéplochyanádvoriaovýmere336m2,ktorývznikolodčlenenímodpozemkuKNreg.„C“parc.č.

XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 719 m2, zapísanom pôvodne na LV č. XXXX pre kat.
úz. L., obec Y., v geometrickom pláne identifikovaná ako diel č. 2, pozemok KN reg. „C“ parc. č. XXXX/
XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2, ktorý vznikol odčlenením od pozemku KN reg. „C“
parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 969 m2, zapísanom pôvodne na LV č. XXXX
pre kat. úz. L., obec Y. v geometrickom pláne identifikovaný ako diel č. 3, pozemok KN reg. „C“ parc.

č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2, ktorý vznikol odčlenením od pozemku
KN reg. „C“ parc. č . XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 411 m2 zapísanom pôvodne
na LV č. XXXX pre kat. úz. L., obec Y. v geometrickom pláne identifikovaný ako diel č. 4, pozemok KN
reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 517 m2, ktorý vznikol odčlenením od
pozemku KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1566 m2 zapísanom

pôvodne na LV č. XXXX pre kat. úz. L., obec Y., v geometrickom pláne identifikovaný ako diel č. 5,
pozemok KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1192 m2, ktorý vznikol
odčlenením od pozemku KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 2184 m2
zapísanom pôvodne na LV č. XXXX pre kat. úz. L., obec Y. v geometrickom pláne identifikovaný ako dielč. 6, pozemok KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m 2, ktorý
vznikol odčlenením od pozemku KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere
306 m2 zapísanom pôvodne na LV č. XXXX pre kat. úz. L., obec Y. v geometrickom pláne identifikovaný

ako diel č. 7, pozemky zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. L., obec Y. ako pozemok KN reg. „C“ parc.
č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2, ktorý vznikol odčlenením od pozemku KN
reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1205 m2 zapísanom pôvodne na LV
č. XXXX pre kat. úz. L., obec Y. v geometrickom pláne identifikovaný ako diel č. 8, pozemok KN reg.
„C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2, ktorý vznikol odčlenením od

pozemku KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 717 m2, zapísanom
pôvodne na LV č. XXXX pre kat. úz. Y., obec Y. v geometrickom pláne identifikovaný ako diel č. 9 a
pozemok KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 384 m2, ktorý vznikol
odčlenením od pozemku KN reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1205 m2
zapísanom pôvodne na LV č. XXXX pre kat. úz. L., obec Y. v geometrickom pláne identifikovaný ako diel
č. 10. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.11.2015. Súd prvej inštancie poukázal na to,

že z vykonaného dokazovania ohľadne existencie notárskej zápisnice sp. zn. N 876/2000 týkajúcej sa
vyhlásenia žalovaného 1/ o vydržaní vlastníckeho práva k sporným pozemkom vyplynulo, že predmetná
notárska zápisnica sa na žiadnom notárskom úrade v Slovenskej republike nenachádza.

V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa je právnou nástupkyňou nebohého J. Y., nar.

XX.X.XXXX, naposledy bytom J. XXX/XX, Y., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. V. R. Q. v Piešťanoch
bolo vydané osvedčenie o dedičstve vo veci prejednania dedičstva po nebohom poručiteľovi sp. zn.
6D/796/2009, Dnot 282/2009 zo dňa 2.2.2010, na základe ktorého nadobudla všetok majetok poručiteľa.
Pri porovnaní súpisu majetku patriaceho do dedičstva, ktorý bol predmetom dedičského konania nebol
prejednaný a do majetku poručiteľa zahrnutý pozemok KN reg. „E“ parc. č. XXXX orná pôda vo výmere

3.505 m2, ktorý bol pôvodne zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XXXX pre k. ú. L., pod D ako roľa
X.XXX m2, neskôr na LV ako parc. č. EN XXX k. ú. L., ktorého vlastníkom bol v celosti otec žalobkyne
J. Y., nar. XX.X.XXXX. Právny predchodca žalobkyne nadobudol sporný pozemok dedením po svojom
otcovi J. Y., nar. XX.X.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y., a to na základe rozhodnutia
o prejednaní dedičstva po nebohom X. Y. sp.zn. D 2228/75, ktoré rozhodnutie je riadne vyznačené ako

nadobúdacítitulvpozemnoknižnejvložkeč.XXXX,k.ú.L.,akoajvovýpisezevidencienehnuteľnostína
LV č. XXX pre k. ú. L.. Dôkazom o tom, že spornú nehnuteľnosť o výmere 3.505 m2 právny predchodca
žalobkyne J. Y., nar. XX.X.XXXX vlastnil, bral aj úžitky je zmluva č. XXX o užívaní pôdy uzatvorená medzi
J. Y., nar. XX.X.XXXX ako vlastníkom nehnuteľnosti a Poľnohospodárskym družstvom Družba Poprad
ako užívateľom - nájomcom zo dňa 24.10.1995, ktorá bola uzatvorená na obdobie do 31.12.1999, na

základe ktorej bol sporný pozemok o výmere 3.505 m2 predmetom nájmu.

Žalovaní nadobudli spornú nehnuteľnosť na základe kúpnych zmlúv, a to žalovaného 1/ nadobudol
vlastnícke právo k pozemku KNE parc. č. XXXX o výmere 3500 m2 , pôvodne žalovaný 2/ Q. X. - A. B. -
S. - KH, V. P. XX R., a to V. XXX/XX kúpnou zmluvou zo dňa 1109.2000, V. 2153/2000.. Následne ďalšou

kúpnou zmluvou zo dňa 22.02.2002 nadobudol vlastnícke právo žalovaný 7/, a to kúpnou zmluvou
zo dňa 22.02.2002, Vč. XXXX/XXXX v časti pozemku zapísaného na LV č. XXX a zvyšok pozemku
parc. č. XXXX o výmere 122 m2 vedených na LV č. XXXX zostalo vo vlastníctve pôvodne žalovaného
2/. Pôvodne žalovaný 2/ Q. X. nadobudol spornú nehnuteľnosť do vlastníctva ako fyzická osoba nie
ako právnická osoba z dôvodu, že uvedenie obchodného mena CHOPEC TOUR - INVEST - KN bolo

len obchodným menom fyzickej osoby živnostníka, ktorá skutočnosť vyplýva zo živnostenského listu.
Následne žalovaný 7/ po technických úpravách vyhotovenia nových geometrických plánov odpredal
časť nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 10.05.2003, Vč. XXXX/XXXX kupujúcemu Nay Leasing, a.s.,
Bratislava, ktorý neskôr zmenil obchodné meno na žalovaného 3/. Následne na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalovaným 3/ a žalovaným 4/ došlo k ďalšiemu prevodu časti nehnuteľnosti, a to

kúpnou zmluvou zo dňa 29.05.2006, V. XXXX/XXXX. Pôvodne žalovaný 2/ Q. zomrel XX.XX.XXXX, a
preto žalovaní 5/ a 6/ sú právnymi nástupcami pôvodne žalovaného 2/, a to na základe osvedčenia o
dedičstva sp. zn. 6D 1738/2007 zo dňa 17.03.2008 vydaného J.. R. R., notárom v Liptovskom Mikuláši
s právoplatnosťou od 17.03.2008, podľa ktorého nadobudli vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti parc. č.
XXXX orná pôda o výmere 122 m2.

Následne súd citoval ust. § 34 ods. 1, § 36 ods. 1, 2 Zákona o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam č. 162/2015 Z.z. (ďalej len Katastrálny zákon) a uviedol, že
na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Správa katastra Poprad vykonalazáznam do katastra, ktorým mal nadobudnúť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam žalovaný 1/ bez
toho, aby disponovala listinou, a to notárskou zápisnicou, ktorá mala byť pod sp. zn. N 876/2000,
v ktorej malo byť osvedčené vyhlásenie o vydržaní sporných nehnuteľností v prospech žalovaného

1/. Takáto zápisnica o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva nebola vykonaná žiadnym
notárom na území Slovenskej republiky, nenachádza sa ani v Zbierke listín Správy katastra Poprad.
Je teda bez pochybností zrejmé, že žalovaný 1/ nadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam v
rozpore so zákonom. Možno dôvodne predpokladať, že takýto nezákonný postup zvolila Správa katastra
Poprad z toho dôvodu, že v skutočnosti žalovaný 1/ vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam

ani vydržať nemohol. Tento záver vyplýva z vykonaných dôkazov, z ktorých je zrejmé, že sporná
nehnuteľnosť bola vo vlastníctve právnych predchodcov žalobkyne - otca a starého otca, ktorí ju reálne
aj s rodinou užívali do roku 1957. Od roku 1957 do roku 2009 bola sporná nehnuteľnosť v užívaní
najskôr Jednotného roľníckeho družstva Družba, neskôr Poľnohospodárskeho družstva Družba. Za
žiadnych okolností nemohol žalovaný 1/ nadobudnúť vlastníctvo vydržaním k sporným nehnuteľnostiam.
Vo vzťahu k žalovaným 3/, 4/ a 7/ súd uviedol, že pri nadobúdaní tejto spornej nehnuteľnosti konali v

dobrej viere, nemali akékoľvek pochybnosti o spôsobe nadobudnutia vlastníctva žalovaným 1/, a preto
súd konštatoval, že splnili všetky náležitosti dané zákonom v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva a
skutočne v súlade so zákonom, že ako subjekty vykonávajúce túto činnosť sa neodpustili chyby. Na
druhej strane však súd konštatoval, že nikoho nemožno zbaviť vlastníctva proti jeho vôli v rozpore so
zákonom, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. Za daného stavu súd prvej inštancie

neakceptoval tvrdenie žalovaného 3/, že nadobudnuté vlastníctvo vydržal v dôsledku uplynutia 10-ročnej
vydržacej lehoty, pretože vlastníctvo nadobudol v dobrej viere, bol dobromyseľný a v užívaní nerušený.
Uvedené zdôvodnenie sa týkalo podľa súdu prvej inštancie aj žalovaných 4/, 5/, 6/, 7/. Následne súd
prvej inštancie citoval ust. § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalovaný
1/ nadobudol vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti v dôsledku nezákonného postupu Správy katastra

Poprad. Následne previedol vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy v prospech Q. X. A. - B. - S.
- KH, pôvodne žalovaný 2/, u ktorého je možné predpokladať, že vlastníctvo nadobudol dobromyseľne
11.9.2000. Žaloba bola podaná 14.6.2010, teda za danej situácie neuplynulo desať rokov držby zo strany
žalovaných 3/, 4/, 5/, 6/, 7/. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel. O trovách konania súd
rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešná žalobkyňa si trovy

konania neuplatnila, preto súd trovy konania účastníkom nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalovaného 3/.
Namietal nesprávne právne posúdenie, ako aj nesprávne skutkové zistenia a vady konania. Uviedol,
že súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému záveru, podľa ktorého právny predchodca

žalovaného 5/ a 6/ a žalovaný 7/ a žalovaní 3/, 4/ nadobudli predmetnú nehnuteľnosť v dobrej viere,
avšak za nesprávny považoval záver súdu, že u žalovaného 3/ ani 4/ neuplynula vydržacia lehota.
Poukázal na to, že žalovaní 3/ a 4/ nestratili dobromyseľnosť skôr, ako v roku 2014, keď sa preukázalo,
že notárska zápisnica sp. zn. 876/2000, ktorá mala osvedčovať nadobudnutie vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam žalovaným 1/ neexistuje. Poukázal na ust. § 130 ods. 1, § 134 ods. 1,

3 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uprednostnil
záujem na ochrane vlastníckeho práva pôvodného vlastníka v zmysle zásady „nemo plus iuris“, podľa
ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. Princíp ochrany dobrej viery uplatňovaný
predovšetkým v súkromnoprávnych vzťahoch je jedným z kľúčových princípov právnej istoty, ktorý
je imanentným znakom právneho štátu. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného 3/, mal princíp

ochrany dobrej viery prevážiť nad zásadou ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka z dôvodu,
lebojenepochybnepreukázané,žežalovaný3/kupovalpredmetnépozemkyodosoby,ktorábolavčase
kúpy zapísaná v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník, pričom na liste vlastníctva nebola zapísaná
žiadna poznámka ani iný údaj spochybňujúci vlastnícke právo predávajúceho. Ďalej je nepochybné,
že žalovaný 3/ vychádzal zo stavu v tom čase zapísaného v katastri nehnuteľností, pričom nemal v

čase kúpy predmetných pozemkov ani najmenší dôvod pochybovať o vlastníckom práve predávajúceho
alebo o práve a schopnosti predávajúceho platne a účinne previesť vlastnícke právo na žalovaného
3/. Ďalej bolo nepochybne preukázané, že žalovaný 3/ postupoval pri kúpe predmetných pozemkov
štandardným zákonným spôsobom, konal v dobrej viere a splnil všetko, čo mu právne predpisy
ukladaliprenadobudnutievlastníckehoprávakdanýmčastiamspornéhopozemku.Predmetnépozemky

zhodnotiladlhodoboichnerušeneužívalaužíva.Tietoskutočnostisavzťahujúajnažalovaného4/,atov
rozsahu pozemkov, ktoré od žalovaného 3/ kúpil. Právna úprava katastra nehnuteľností zakotvuje okrem
iného obligatórnu evidenciu pozemkov a vlastníckeho práva k ním v katastri nehnuteľností, verejnosť
údajov evidovaných v katastri nehnuteľností, intabulačný princíp a materiálnu publicitu katastra. Zásada„nemo plus iuris“ nie je v právnych predpisoch explicitne zakotvená, pričom v Slovenskej republike je
prameňom práva len písané právo. Neexistuje žiaden právny predpis, ktorý by zásadu „nemo plus iuris“
nadraďoval nad princíp ochrany dobrej viery (bona fides) patriaci medzi princípy právneho štátu, ktorým

Slovenská republika podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je a má mať ochrana práv dobromyseľného žalovaného
3/ prednosť pre záujmami žalobkyne uplatnenými v žalobe a takúto ochranu mal súd žalovanému 3/
poskytnúť. Poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ÚS 3061/11 zo dňa 13.8.2012,
z ktorého vyplýva, že Ústavný súd Českej republiky sa v obdobnej veci priklonil na ochranu dobrej viery
nadobúdateľa nehnuteľnosti. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť. Náhradu trov

odvolacieho konania si neuplatnil.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 3/ uviedla, že v konaní bolo nad všetky
pochybnosti preukázané, že k vydržaniu nedošlo. Ak žalovaný 3/ nadobudol spornú nehnuteľnosť
kúpnou zmluvou č. V XXXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa 20.5.2003 od predávajúceho, ktorým
bol v tom čase na liste vlastníctva vedený vlastník spoločnosť TATRAMARKET Poprad, s.r.o., je nutné

podotknúť, že údaje katastra nehnuteľností sú považované za hodnoverné (správne a záväzné), pokiaľ
sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona). V konaní bolo preukázané, že žalovaný
3/ nadobudol sporné nehnuteľnosti od subjektu, ktorý síce bol v príslušnom liste vlastníctva vedený
ako vlastník, avšak vlastníctvo k týmto pozemkom nikdy nenadobudol. Za povšimnutie stojí určite aj
skutočnosť, že žalovaný 3/ uzatvoril kúpnu zmluvu č. V XXXX/XXXX len 4 dni po tom, ako vtedajší

vlastník predmetný pozemok nadobudol na základe kúpnej zmluvy č. V XXXX/XXXX, ktorej vklad bol
povolený 16.5.2003. Vzhľadom na vtedy zaplatenú cenu nehnuteľnosti a rýchlosť zmeny vlastníkov
je určite na mieste aj otázka, či mal a mohol nadobúdateľ (v tom čase žalovaný 3/) vykonať také
úkony, aby si riadne a s určitosťou overil aspoň tzv. nadobúdací titul scudziteľa, k predmetu kúpnej
zmluvy, lebo v prípade niekoľkomiliónového obchodu by takáto opatrnosť bola náležitá. Uviedol, že

už vtedy mal a mohol žalovaný 3/ pri vynaložení zodpovedajúceho úsilia ľahko zistiť, kto bol pôvodne
vedený ako vlastník pozemku a akými úkonmi a kedy došlo k zmenám zápisov na liste vlastníctva.
Uvedené tvrdenie právny zástupca žalobkyne považoval za dôležité vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného 3/
o tom, že ako princíp ochrany dobrej viery by mal prevážiť nad princípom ochrany vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/71/2011 z 27.2.2013,

ktoré sa týka priamo prelomenia zásady „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“, ochranou
dobrej viery nadobúdateľa. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva že „dobrá viera musí byť pritom hodnotená
veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na
individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo
svojichdôsledkochprejavíakomožnosťdobromyseľnéhonadobúdateľapokračovaťvoprávnenejdržbe.

O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú
od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu možno požadovať, nemal prípadne mohol mať z
hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu,
ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľností takéto právo nesvedčí. Len samotná
skutočnosť, že štát bol zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, nemohla sama o sebe založiť dobrú

vieru, že štátu svedčí aj platný právny titul, na základe ktorého je jeho vlastnícke právo v evidencii
nehnuteľnosti zapísané. Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od nadobúdateľa požadovať je nutné
zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia konkrétnych skutočností vedúcich z hľadiska kritéria priemernej
obozretnosti k presvedčeniu, že štát disponoval platným nadobúdacím titulom. Vynaložením potrebnej
aktivity bola zistiteľná a dostupná listina, na základe ktorej došlo k zápisu vlastníctva“. Je zjavné, že

žalovaný 3/ buď nevykonal v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy č. V XXXX/XXXX žiadne úkony, a to aj
napriek tomu, že len 4 dni pred vkladom jeho vlastníckeho práva došlo ku vkladu vlastníckeho práva k
tomu istému pozemku na predávajúceho, od ktorého kupoval žalovaný 3/, ktorý by bol mohol vykonať aj
priemerne obozretný jedinec alebo mu museli byť okolnosti „histórie“ zmien zápisov vlastníckeho práva
pozemku známe. Vzhľadom na riadne a úplne zistený skutkový stav veci súdom, podľa názoru právneho

zástupcu žalobkyne nie je možné vôbec konštatovať, že by ktorýkoľvek právny predchodca žalovaného
3/ mal spornú nehnuteľnosť v oprávnenej držbe. To znamená, že nie je možné započítať v prospech
žalovaného 3/ akúkoľvek časť vydržacej doby, a to práve s poukazom na ust. § 130 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého len ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu
vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávnený. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu

trov odvolacieho konania.

Žalovaní 1/, 4/, 5/, 6/, 7/ sa k doručenému odvolaniu žalovaného 3/ písomne nevyjadrili. Žalovaní 1/, 3/,
4/, 5/, 6/, 7/ sa k doručenému vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného 3/ písomne nevyjadrili.4. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016 (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadkuajnavšetkyprebiehajúceazačatékonaniavsúladesprincípomjustifikácieúčinkovprocesných

úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.6.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na prejednanie odvolania (§ 34 CSP)
vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal

napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý
bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 14.11.2017 (§ 378 ods. 1 v spojení
s § 219 ods. § 1 a 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 3/ nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

6. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa § 124 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občianskeho zákonníka), všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká
právna ochrana.

Podľa § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho

práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva

ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv
(ďalej len Katastrálneho zákona), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

7. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Uplatnené námietky nesprávnych
skutkových zistení, vrátane neprávneho právneho posúdenia odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
Z výsledkov vykonaného dokazovania je nesporné, že notárska zápisnica o osvedčení vyhlásenia o

nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním žalovaným 1/ sp. zn. N 876/2000, ktorá bola zapísaná
pod položkou výkazu zmien č. XXX/XXXX Zbierky listín Správy katastra Poprad sa v Zbierke listín
nenachádza. Táto skutočnosť bola nesporne preukázaná vykonaním rozsiahleho dokazovania súdom
prvejinštancie,ktorýzisťovalvrámciSlovenskejrepublikynajednotlivýchnotárskychúradochexistenciu
tohto listinného dôkazu.

8. Predmetom posúdenia odvolacím súdom bola otázka poskytnutia ochrany vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka - žalobkyne z titulu univerzálnej sukcesie a žalovaných v 3/, 4/, 5/,6/ a 7/, ktorí
nadobudli vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti na základe kúpnych zmlúv pôvodne od nevlastníkazapísaného v katastri nehnuteľnosti - žalovaného 1/. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti
podanej žaloby vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorých vyplynulo, že žalovaný 1/
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe osvedčenia o vydržaní notárskou zápisnicou sp.

zn. N876/2000 zo dňa 30.04.2010, ktorá bola zapísaná pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX Zbierky
listín Správy katastra Poprad, ktorej existencia bola v konaní popretá. Žalovaný v 3/ v podanom odvolaní
poukázal na nadobudnutie spornej nehnuteľnosti v dobrej viere. Z tohto dôvodu nesúhlasil s poskytnutím
ochrany pôvodnému vlastníkovi - právnej nástupkyni žalobkyne z titulu univerzálnej sukcesie.

9. Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo
pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho právo k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na
základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty
v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp
nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže previesť na iného viac

práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba
prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu
kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétnej veci. Vyššie riziko má niesť nedbalý
vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako
vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom

(katastrálnom) konaní (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa
16.03.2016).

10. V súvislosti s riešením kolízie dvoch ústavných princípov, ochranu pôvodného vlastníka zaručenú
zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“, možno prelomiť ochranu dobrej viery

nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je
dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi
prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne
okolnosti posudzovanej veci musia javiť ako spravodlivé. Odvolací súd je však toho názoru, že súd
prvej inštancie správne postupoval ak poskytol ochranu pôvodnému vlastníkovi spornej nehnuteľnosti

s prihliadnutím k tomu, že zohľadnil skutkové okolnosti danej veci a najmä skutočnosť, že notárska
zápisnica o vyhlásení osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním žalovaným 1/ sa v
evidencii notárskych úradov v rámci Slovenskej republiky nenachádza, nenachádza sa ani v Zbierke
listín Správy katastra Poprad, na základe ktorej bola zmena vlastníckeho práva vykonaná. So zreteľom
na všetky okolnosti daného prípadu odvolací súd je toho názoru, že princíp ochrany dobrej viery v

danom prípade nemôže prevážiť nad zásadou ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Súd
prvej inštancie správne poukázal aj na plynutie vydržacej doby pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním vyplývajúcej z ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda ustálil, že ani žalovaní 3/, 4/ a
7/nemohlinadobudnúťvlastníckeprávouplynutím10rokovodjehonadobudnutiazdôvodu,ženotárska
zápisnica sp. zn. N 876/2000 bola v prospech žalovaného 1/ zapísaná pod položkou výkazu zmien

č. XXX/XX dňa 22.08.2000. Následne došlo k prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ kúpnou zmluvou zo dňa 11.09.2000, V XXXX/XXXX.
Žaloba na súde bola podaná 14.06.2010, teda od zmeny vlastníckeho práva v prospech žalovaného
1/ (od 22.08.2000), ani od následného prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti kúpnou
zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ (dňom 11.09.2000) neuplynulo 10 rokov od

držby spornej nehnuteľnosti zo strany žalovaných 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/. Z tohto dôvodu odvolací súd
nepovažoval odvolaciu námietku žalovaného 3/ týkajúcu sa neposkytnutia právnej ochrany princípu
nadobudnutia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti v dobrej viere za dôvodnú. So zreteľom na všetky
okolnosti danej veci, najmä neexistenciu verejnej listiny, na základe ktorej bola zmena vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľnosti prevedená, nemôže prevážiť nad princípom ochrany vlastníckeho práva

pôvodného vlastníka.

11. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú
od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu možno požadovať nemal, prípadne nemohol mať (z
hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu,

ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľnosti takéto právo nesvedčí (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/71/2011 z 27.02.2013).Žalobkyňa na určení, že jej sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej právnom predchodcovi mala
naliehavý právny záujem z dôvodu, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je
vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch v katastri nehnuteľnosti (Zo súdnej praxe č. 48/2003).

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387
ods. 1 CSP.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1

CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní (§ 255 ods. 1
CSP) vo vzťahu k žalovanému 3/.

Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal
v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP z dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP. Žalovaní 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/ odvolanie proti rozsudku nepodali, k

doručenému odvolaniu žalovaného 3/ sa nevyjadrili, ani k písomnému vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu
žalovanému 3/. Z obsahu spisu im trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Na strane žalobkyne vznikli
trovy odvolacieho konania len vo vzťahu k žalovanému 3/, ktorý nárok jej bol priznaný v plnom rozsahu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.