Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115200573
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115200573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci navrhovateľa V. X., N..: XX.X.XXXX, N.
B. XX, XXX XX B., proti odporkyni Z. R., N.. XX.X.XXXX, K.S. XX, XXX XX B., zastúpenej JUDr. Lenkou
Csikyovou, advokátkou, Hlavná 137, 080 01 Prešov, o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28.6.2016 č.k. 13C/12/2015 - 70 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku , ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že :

Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni za obdobie od 10.9.2014 do 1.9.2015,
určenú naposledy rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6 CoP/6/2006 zo dňa 25.4.2006.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu 14.1.2015 sa navrhovateľ
domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni od 1.7.2014, a uložil odporkyni
zaplatiť mu trovy konania.

3. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 11.1.2006 č.k. 27P/278/2005
- 76 (pozn. súdu: ktorý bol zmenený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6 CoP/6/2006) bol

zaviazaný prispievať na výživu odporkyne mesačne sumou vo výške 132,50 Eur. Uviedol, že v júni 2014
odporkyňaskončilaštúdiumnagymnáziuvB.,apodľajehovedomostínenastúpilanaštúdiumnažiadnej
vysokej škole. Má informácie, že pracuje ako čašníčka v reštauračnom zariadení. Vie, že je fyzicky i
psychicky zdravá a schopná sa živiť, a sú podľa neho splnené všetky podmienky na to, aby bola jeho
vyživovacia povinnosť voči dcére zrušená. Na pojednávaní neskôr navrhovateľ doplnil, s poukazom na
to, že odporkyňa v súčasnosti znovu študuje, a to na vysokej škole, že návrh podával vzhľadom na
ukončenie jej vzdelávania na strednej škole, chce, aby výživné, ktoré bolo vyplatené v medziobdobí,

bolo zohľadnené v ďalšom období, a preto na návrhu trval.

4.Odporkyňavosvojompísomnomvyjadrenísnávrhomnesúhlasila.Uviedla,žejesícepravdou,žebola
študentkou gymnázia do 22.5.2014, ktoré ukončila vykonaním maturitnej skúšky. Keďže mala záujempokračovať v sústavnej príprave na povolanie na vysokej škole, a štúdium na gymnáziu jej na to dávalo
úplne predpoklady, podala ešte pred ukončením stredoškolského štúdia prihlášky na vysokoškolské
štúdium vo viacerých odboroch, a na základe prijímacieho konania bola prijatá na dennú formu

bakalárskeho študijného programu na viacerých univerzitách, a to v programoch história-aplikovaná
etika, stredoeurópske štúdiá - slovanské jazyky a literatúra, charitatívna a sociálna služba, a učiteľstvo
dejepisu a výchovy k občianstvu. Dňa 2.9.2014 sa stala riadnou študentkou denného prezenčného
štúdia na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove v študijnom programe učiteľstvo dejepisu
a výchovy k občianstvu, a dňa 9.9.2014 toto štúdium zanechala. Študentkou predmetnej vysokej školy

v dennej forme bola od 2.9.2014 do 9.9.2014, a je podľa nej nepochybné, že do toho času mala štatút
študenta a kontinuálne pokračovala v príprave na svoje budúce povolanie. Uviedla, že od 10.9.2014 bola
evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Prešove, a od toho
času sa zároveň nepretržite pripravovala na prijímacie pohovory na štúdium na právnickej fakulte. Od
polovice mesiaca október 2014 každý týždeň dochádzala do Košíc na doučovanie a v priebehu týždňa
každý deň niekoľko hodín venovala štúdiu a príprave na testy, ktoré v rámci doučovania absolvovala.

Za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na úhradu za doučovanie a cestovných nákladov do
Košíc chodila v nepravidelných intervaloch ako brigádnik vypomáhať do reštauračného zariadenia. Túto
prácu vykonávala a vykonáva na základe dohody o pracovnej činnosti od 11.11.2014 do 31.12.2014, a
od 2.1.2015. Príjem z tejto činnosti vzhľadom na dohodnutú odmenu v roku 2014 vo výške 2,10 Eur a
v roku 2015 vo výške 2,20 Eur v hrubom a nepravidelnosť je podľa odporkyne len v nepatrnej výške.

Okrem toho na základe Dohody o absolventskej praxi a o poskytnutí príspevku zo dňa 27.11.2014
vykonávala absolventskú prax v Sociálnej poisťovni s príspevkom na jej vykonávanie vo výške 128,76
Eur mesačne. Uviedla, že príjem za vykonanú prácu na základe dohody o pracovnej činnosti a príspevku
na vykonávanie absolventskej praxe v plnej miere používala na úhradu výdavkov v súvislosti s prípravou
na ďalšie štúdium. Podala si prihlášku na tri právnické fakulty. Od času ukončenia štúdia sa sústavne

pripravovala na prijímacie pohovory, čím podľa nej realizovala svoje ústavné právo na slobodnú voľbu
povolania a prípravu naň. Uviedla, že vzhľadom na to, že ide o vysokú školu, na štúdium ktorej je podľa
odporkyne objektívne vyžadovaná náročná a dlhodobá príprava, je vylúčené, aby mohla byť popri tom
riadne zamestnaná. Nemá prostriedky ani na čiastočnú úhradu výdavkov spojených so svojou výživou,
a ku dňu vyjadrenia nenadobudla schopnosť samostatne sa živiť, čo je podľa nej potrebné definovať

tak, že nedisponuje žiadnym vlastným príjmom alebo príjmom tak nízkym, že nepostačuje na úhradu
vlastných potrieb. S poukazom na nález ÚS ČR sp. zn. II ÚS 3113/10 uviedla, že schopnosť sám sa živiť
znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, to znamená, že má určitý
trvalý príjem finančných prostriedkov, z ktorých svoje potreby hradí. Mala za to, že vyživovacia povinnosť
zo strany navrhovateľa trvá, a s poukazom na to navrhla, aby súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodný

zamietol. Neskôr predložila súdu potvrdenie o návšteve školy zo dňa 2.9.2015, že je študentkou a
navštevujedennébakalárskeštúdiumnaPrávnickejfakulteUniverzityPavlaJozefaŠafárikavKošiciach.
Na pojednávaní uviedla, že aj keby nebola prijatá na vysokú školu vyživovacia povinnosť by podľa nej
trvala do času, kedy by bola buď zamestnaná, mala dostatočný príjem, prípadne by bola evidovaná na
úrade práce.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého rozsudkom
Okresného súdu Prešov č.k. P 161/95-33 bola navrhovateľovi uložená povinnosť prispievať na výživu
odporkyne, ktorá bola rozsudkom Krajského súd v Prešove č.k. 6 CoP/6/2006 - 99 zo dňa 25.4.2006
zmenená tak, že súd zvýšil výživné zo strany navrhovateľa na vtedy maloletú odporkyňu určené

rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. P 161/95-33 zo dňa 27.3.2003 zo sumy 2.000,- Sk mesačne na
sumu 4.000,- Sk (132,78 Eur) počnúc od 1.9.2005, so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

6. Dňa 22.5.2014 odporkyňa vykonaním maturitnej skúšky na gymnáziu ukončila stredoškolské
štúdium, a podľa predloženého dodatku k vysvedčeniu o maturitnej skúške ako absolvent tejto školy

„získala vedomosti, spôsobilosti a zručnosti k vysokoškolskému štúdiu“. Podľa tvrdení odporkyne a
predložených rozhodnutí bola v nasledujúcom mesiaci v prijímacom konaní (bez osobnej účasti) prijatá
na vysokoškolské štúdium v štyroch rôznych študijných odboroch na rôznych univerzitách, dňa 2.9.2014
nastúpila na štúdium na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove v študijnom programe
učiteľstvo dejepisu a výchovy k občianstvu, dňa 9.9.2014 však na základe vlastnej žiadosti toto štúdium

zanechala, a od 10.9.2014 bola zaevidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce
sociálnychvecíarodiny.Oštúdiumaprijatienaprávnickúfakultusavtomčaseaninepokúsila.Následne
sa odporkyňa podľa jej vyjadrení pripravovala na prijímacie pohovory na štúdium na právnickej fakulte,
a to tak, že od polovice októbra 2014 spravidla raz týždenne v sobotu (po odporúčaní svojej tety, ktorá jeučiteľkou na gymnáziu vo Vranove), na základe súkromnej dohody dochádzala na doučovanie do Košíc
k pani C., ktorá je dôchodkyňa a pôvodne na gymnáziu učila dejepis. Prebiehalo to tak, že táto pani im
uviedla čo a z čoho sa majú naučiť (rozsah), a u nej potom písali skúšobné testy a následne si prešli

otázky a odpovede na ne. Počas týždňa sa odporkyňa pripravovala individuálne sama. Od 11.11.2014 na
základe dohôd o pracovnej činnosti v roku 2014 a 2015 odporkyňa vykonávala brigádnické práce v bistre
s príjmom do 50,- Eur mesačne, a podľa jej výpovede tam (ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku) brigáduje
aj v súčasnosti. Podľa dohody o absolventskej praxi uzavretej s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
dňa 27.11.2014 odporkyňa ako absolvent v termíne od 1.12.2014 do 31.5.2015 zároveň vykonávala

absolventskú prax v Sociálnej poisťovni s príspevkom na jej vykonávanie vo výške 128,76 Eur mesačne.
V článku II. bod 3. tejto dohody je pritom uvedené, že absolvent je uchádzač o zamestnanie, ktorý
ukončil príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia, a v článku
II. bod 2. tejto dohody je uvedené, že výdavok (poskytnutie príspevku) je oprávnený len v tom prípade,
ak spĺňa podmienky hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti. V roku 2015 sa odporkyňa podľa
jej vyjadrení následne zúčastnila na prijímacom konaní na právnickú fakultu, kde sa hlásilo cez 200

uchádzačov a prijali okolo 140 alebo 160 úspešných uchádzačov. Podľa potvrdení univerzity od 2.9.2015
je odporkyňa študentkou denného bakalárskeho štúdia na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach a jej
štúdium trvá doposiaľ.

7. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), § 75 ods. 2 ZR, § 78 ods.
1 ZR a dospel k nasledovným záverom.

8. V danom prípade je podľa obsahu návrhu predmetom tohto konania posúdenie trvania
predchádzajúcim rozsudkom určenej vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni. V návrhu

rodiča na zrušenie výživného pre dieťa je pritom zahrnutý i návrh (svojim obsahom užší nárok) na
zníženie výživného (porovnaj R 2/1967). V súvislostiach prípadu zároveň tiež platí, že pri posudzovaní
vyživovacej povinnosti je nutné prihliadnuť aj na výšku a spôsob už poskytovaných plnení (a to aj od
iných subjektov, vrátane rôznych príspevkov a dávok, obdobne ako napr. i na uhradzovanie niektorých
potrieb dieťaťa z prídavkov na deti - porovnaj R 30/1990).

9.Pojemvýživnézákonpresnenevymedzuje,určeniejehovýškyjenaúvahesúdu,trebavšakvychádzať
z toho, že jeho rámcové zakotvenie je vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny podľa čl. 4 základných
zásad ZR vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie
hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Vo všeobecnosti sa ním rozumie zabezpečovanie potrieb výživou

oprávneného medzi subjektmi rodinnoprávnych vzťahov, ak sa však zmenia pomery (okolnosti), mení
sa aj spôsob jeho zabezpečovania, a možná je tak i zmena predchádzajúceho rozhodnutia o ňom.

10. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva zo zákona a je daná založením rodinnoprávneho
vzťahu rodič - dieťa, a počas jeho trvania je vyživovacia povinnosť rodičov k deťom (ale aj detí k

rodičom) teda v zásade trvalým obsahom tohto rodinnoprávneho vzťahu. Podľa právnej doktríny sa v
tejto súvislosti hovorí o tzv. elasticite vyživovacej povinnosti, t.j. možnosti jej obnovenia (s prihliadnutím
na všetky okolnosti) v prípade relatívneho zániku vyživovacej povinnosti.

11. Konkrétna vyživovacia povinnosť je daná stavom odkázanosti dieťaťa na výživu od svojich rodičov.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá tak dlho, dokiaľ deti nie sú schopné samostatne sa živiť
(môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy - napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa), a inak
limitovaná (napr. dosiahnutím plnoletosti) nie je. Ako relatívne neurčitý pojem ju preto, s poukazom
na jej účel a všeobecné pravidlá slušnosti a spravodlivosti, treba vykladať rozumne a vyvážene s
prihliadnutím na špecifické okolnosti každého konkrétneho prípadu. Rozhodujúcim predpokladom pre

trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine je neschopnosť detí
živiť sa samé. Schopnosťou dieťaťa živiť sa samostatne sa pritom na základe vyššie uvedeného vo
všeobecnosti rozumie objektívna možnosť z vlastných zdrojov uspokojovať svoje relevantné životné
náklady, a je daná spravidla ukončením sústavnej prípravy na budúce povolanie.

12. Na podporu uvedeného, vo vzťahu k objektivizácii schopnosti dieťaťa živiť sa samostatne, súd pri
porovnateľnej právnej úprave poukazuje aj na rozhodnutia Ústavného súdu ČR, podľa ktorého „Je síce
nepochybne pravda, že samotné dosiahnutie plnoletosti dieťaťa nemá pre trvanie vyživovacej povinnosti
hmotnoprávny význam. Súčasne je však z logiky veci zrejmé, že odlišná je situácia u neplnoletéhodieťaťa (najmä mladšieho ako 15 rokov), ktoré je s ohľadom na stupeň svojho fyzického a psychického
vývoja a napokon i podľa súčasnej právnej úpravy celkom či prevažne odkázané na svojich rodičov
(spravidla ani nemôže legálne získavať vlastnou pracovnou činnosťou finančné prostriedky); a dieťaťa

(resp. osoby) plnoletého, u ktorého by malo vo všeobecnosti platiť, že bude vyvíjať primerané úsilie
smerujúce k tomu, aby sa uživilo samo, ak sa samozrejme nevyskytnú okolnosti, ktoré tomu celkom
alebo čiastočne bránia. ... Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté
dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť
priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí

už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec
by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti
by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Úlohou súdov je preto vyjadriť
sa tiež k tomu, či daný typ vzdelávania predstavuje ešte prípravu na budúce povolanie, alebo ide už
len o nadštandardné doplňovanie vedomostí bez tejto nadväznosti.“ (nález Ústavného súdu ČR z 30.
9. 2014, sp. zn. II. ÚS 2121/14). „Teleológia § 85 ods. 1 zákona o rodine (pozn. súdu: v Slovenskej

republike § 62 ods. 1 ZR) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj
osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne
vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v
akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si
ponesiesamé.Zmyslomaúčelomtedaje,žepokiaľjedieťaužobjektívneschopnésisamésvojepotreby

uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v
tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.“ (nález Ústavného súdu ČR z 13.3.2013,
sp. zn. I.ÚS 2306/12, dostupné na www.nalus.usoud.cz).

13. V súvislosti s týmto prípadom súd napokon podporne poukazuje aj na ust. § 3 zák. č. 600/2003

Z.z. o prídavku na dieťa, ktorý definíciu nezaopatreného dieťaťa (okrem zdravotného stavu) spája s
povinnou školskou dochádzkou a sústavnou prípravou na povolanie štúdiom, pričom podľa § 4 tohto
zákona sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium, ktoré (ods. 1) sa
organizuje na strednej škole dennou formou, alebo uskutočňuje na vysokej škole dennou formou, ako aj
(ods. 4) obdobie od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu

na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na
strednej škole, a (ods. 5) iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia
Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na školách uvedených v odseku
1.

14. „Relatívne zaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom napr. vtedy, keď deti dokončia gymnázium,
nie sú prijaté na vysokú školu, nastúpia do zamestnania a sú schopné samostatne sa živiť. Pokiaľ napr.
po roku, keď začnú opäť riadne študovať, stratia súčasne schopnosť samostatne uspokojovať svoje
potreby, vyživovacia povinnosť rodičov sa zásadne obnoví.“ (Hrušáková, M.: Zákon o rodině/Zákon o
registrovaném partnerství, 4. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2009, s. 398).

15. V danom prípade sa žalobca domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti k odporkyni s poukazom
na ukončenie jej sústavnej prípravy na budúce povolanie s tým, že odporkyňa je fyzicky i psychicky
zdravá a schopná sa živiť. Iné skutkové dôvody, ktorými by vymedzil svoj návrh na zrušenie, resp.
eventuálne zníženie jeho vyživovacej povinnosti, netvrdil. Na základe vykonaného dokazovania a

nespochybnených tvrdení účastníkov mal pritom súd za preukázané, že odporkyňa ukončila štúdium
na strednej škole a následne na základe jej žiadosti dňa 9.9.2014 aj naňho bezprostredne nadväzujúce
štúdium na vysokej škole. Tým teda ukončila sústavnú prípravu na svoje povolanie, pričom tento stav,
vrátane jeho načasovania, nastal na základe jej uváženia. Od nasledujúceho dňa bola odporkyňa
(zrejme na základe vlastnej žiadosti) vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a teda pripravená

pracovať,zčohovyplývaženajneskôrodtohodňa,vspojenísoskončenímštúdia,objektívnenadobudla
schopnosť samostatne sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov k nej tým zanikla, a v ďalšom období
si odporkyňa, ako vyplýva z jej registrácie v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dohody o pracovnej
činnosti ako aj z absolventskej praxe, bola objektívne schopná vlastnou činnosťou zabezpečovať
prostriedky na svoju výživu. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že následne od polovice októbra

2014 sa odporkyňa súkromne pripravovala na štúdium na vysokej škole. V situácii, kedy jej totiž
už ukončené stredoškolské štúdium dávalo predpoklady na štúdium na vysokej škole, doučovanie
nebolo podmienkou prijatia na štúdium na vysokej škole a nebolo ani rozhodnutím Ministerstva školstva
SR alebo iného orgánu verejnej moci postavené na úroveň štúdia na strednej alebo vysokej škole,a vzhľadom na všeobecne známy pokles záujmu a s tým spojenej náročnosti prijímacích skúšok
na štúdium na právnických fakultách (http:www.najpravo.sk/clanky/pravnicke-vzdelavanie-vyrazne-
straca-na-ziadanosti-lidrom-je-trnavska-fakulta.html) nebola rozumne osvedčená jeho potreba, ako aj s

prihliadnutím na odporkyňou popísané časové nároky, ktoré na ňu doučovanie kládlo, a ktoré boli zjavne
nižšie, resp. vo všeobecnosti porovnateľné nanajvýš s riadnym externým štúdiom (popri zamestnaní),
ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že samotná príprava na prijímacie skúšky sama o sebe vo
všeobecnosti nepredstavuje zvyšovanie pracovnej kvalifikácie, súd túto súkromnú prípravu na prijímacie
skúšky nemohol považovať za sústavnú prípravu na povolanie, ktorá by odporkyni objektívne a rozumne

bránila v schopnosti živiť sa sama.

16. Na druhej strane mal však súd za to, že neskorší opätovný nástup odporkyne na štúdium na vysokej
škole v dennej forme, v ktorom odporkyňa riadne pokračuje, ktoré môže viesť k rozumnému zvýšeniu jej
pracovnej kvalifikácie (a vo všeobecnosti sa preto považuje za sústavnú prípravu na budúce povolanie),
so zohľadnením nárokov, ktoré také štúdium na jeho študentov obvykle kladie, odporkyni nepochybne

výrazneobmedzuje,resp.vylučujejejschopnosťprimeranesasamostatneživiť,avyživovaciapovinnosť
rodičov k nej v tomto období preto trvá (relatívne nezaniká). Navrhovateľ pritom túto skutočnosť ani
nenamietal a uznával, a žiadne skutočnosti, ktoré by v tomto období (po opätovnom nástupe odporkyne
na vysokú školu) odôvodňovali nižšie výživné než bolo určené predchádzajúcim rozsudkom, počas
konania(§120ods4O.s.p.)aninetvrdil.Vzhľadomnauvedenésúdupravil(zrušil)vyživovaciupovinnosť

navrhovateľa voči odporkyni len za čas odo dňa nasledujúceho po dni ukončenia jej predchádzajúceho
vysokoškolského štúdia do dňa začatia (pokračovania) jej ďalšieho vysokoškolského štúdia tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a v prevyšujúcej časti (presahujúcej toto obdobie) žalobu o
zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni zamietol.

17. Odporkyňa v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zmenil
tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta.

18. Má za to, že odporkyňa v rozhodnom období nenadobudla schopnosť sama sa živiť a došlo k
relatívnemu zániku vyživovacej povinnosti ako to predpokladá zákon č. 600/2003 Z.z..

19. Namietala, že získanie všeobecného vzdelania na gymnáziu bez vyučenia v konkrétnom odbore
nedáva veľký predpoklad na uplatnenie sa na trhu práce, ale naopak dáva predpoklad pre pokračovanie
v štúdiu na vysokej škole v určitom konkrétnom odbore.

20. Skutočnosť, že odporkyňa dňa 09.09.2014 na vlastnú žiadosť zanechala vysokoškolské štúdium a
až do septembra 2015 v štúdiu nepokračovala, podľa názoru odvolateľky nemôže mať bez ďalšieho za
následok zánik vyživovacej povinnosti. Štúdium zanechala z objektívnych dôvodov spočívajúcich v jej
rozhodnutí študovať na právnickej fakulte v dennej forme štúdia. Ak by odporkyňa ďalej pokračovala v
štúdiu na Prešovskej univerzite a následne by kontinuálne nastúpila na štúdium na právnickej fakulte,

vznikla by jej zákonná povinnosť uhrádzať poplatok na prekročenie štandardnej dĺžky štúdia podľa § 92
ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.

21.Čosatýkaúvahysúdu,žeuodporkynenebolaosvedčenápotrebadoučovaniapreprijatienaštúdium
na Právnickej fakulte Univerzity Pavlu Jozefa Šafárika v Košiciach s tou sa nestotožňuje.

22. Je všeobecne známe, že pre úspešnosť v prijímacom konaní nepostačujú základné znalosti získané
štúdiom na strednej škole, gymnáziu, ale je potrebné mať osobitné špecifické vedomosti, ktoré sa
vyžadujú pre úspešne zvládnutie prijímacích pohovorov.

23. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že odporkyňa nemala vlastné prostriedky na úhradu
svojich základných životných potrieb. Mala príjem z brigádnickej činnosti v sume do 50,- Eur mesačne a
v čase od 01.12.2014 do 31.05.2015. t.j. po dobu 6 mesiacov vykonávala absolventskú prax s príjmom
128.76 Eur.

24. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie odporkyne nie je opodstatnené.25. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

26. K odvolacím námietkam odporkyne sa žiada uviesť nasledovné.

27. Nemožno sa stotožniť s námietkou odvolateľky, že súd prvej inštancie nebral pri rozhodovaní do

úvahy skutočnosť, že získanie všeobecného vzdelania na gymnáziu bez vyučenia v konkrétnom odbore
nedáva veľký predpoklad uplatnenia sa na trhu práce, ale naopak dáva predpoklad pre pokračovanie v
štúdiu na vysokej škole v určitom konkrétnom odbore.

28. V tejto veci odporkyňa ukončila stredoškolské štúdium na gymnáziu v júni 2014, následne dňa
2.9.2014nastúpilanavysokoškolskéštúdiumnaPrešovskejuniverzitevdennejforme,pričomnavlastnú

žiadosť 9.9.2014 toto štúdium ukončila.

29. Ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie súd zrušil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa voči odporkyni len za čas odo dňa nasledujúceho po dni ukončenia jej predchádzajúceho
vysokoškolského štúdia do dňa začatia (pokračovania) jej ďalšieho vysokoškolského štúdia a v

prevyšujúcej časti, keď navrhovateľ žiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti od 1.7.2014 žalobu
zamietol.

30. Ak súd prvej inštancie nepovažoval za právne významný dôvod ukončenia predchádzajúceho
vysokoškolského štúdia na vlastnú žiadosť odporkyne vo vzťahu k zrušeniu vyživovacej povinnosti

nemožno takejto úvahe nič vyčítať.

31. Napokon ani z obsahu podaného odvolania nemožno zistiť, prečo tento dôvod odvolateľka za právne
významný považuje.

32. Právne významné, načo správne poukazuje súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia je
to, že na základe jej žiadosti zo dňa 9.9.2014 ukončila štúdium na vysokej škole a tým ukončila sústavnú
prípravu na svoje povolanie.

33. Podľa názoru odvolacieho súdu je správny aj záver súdu prvej inštancie týkajúci sa doučovania

odporkyne v rozhodnom období, čo v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vysvetlil, že
súkromnú prípravu na prijímacie skúšky nemožno považovať za sústavnú prípravu na povolanie, ktorá
by odporkyni objektívne a rozumne bránila v schopnosti uživiť sa sama.

34. „ Úlohou súdov je preto vyjadriť sa tiež k tomu, či daný typ vzdelávania predstavuje ešte prípravu na

budúce povolanie, alebo sa už jedná len o nadštandardné doplňovanie znalostí bez tejto nadväznosti.
„ ( Nález Ústavného súdu ČR z 30.9.2014, sp.zn. II. ÚS 2121/14 citovaný v odôvodnený rozhodnutia
súdu prvej inštancie).

35. Napokon aj s námietkou odporkyne, že v rozhodnom období nemala vlastné prostriedky na úhradu

svojich základných životných potrieb sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým
spôsobom vyporiadal, citujúc Nález Ústavného súdu ČR z 30.9.2014 sp.zn. II. ÚS 2306/12, „pokiaľ je
dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať bolo by nespravodlivé pričítať jeho
event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje
dieťa živiť.“

36. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok, s výnimkou výroku,
ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol ako vecne správny potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že
navrhovateľovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

38. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).