Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/215/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113223348
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113223348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: S. J., rod Q., nar. X.XX.XXXX, bytom K.
XX, XXX XX, právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 61, 080 01
Prešov proti žalovaným: 1. S. I., nar. X.X.XXXX, bytom J. 7, J. I., 2. S. N., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX,
Y., 3. S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, J. I., 4. P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom S. I. XXX, žalovaní v 3.
a 4. rade zastúpení JUDr. Petrom Čurillom, advokátom, so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, o vydanie
dedičstva a určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalobkyne a žalovaných v 3. a 4. rade proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16C/214/2013-253 zo dňa 19.07.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok v časti, v ktorej bola žaloba o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patria
finančné prostriedky vo výške 16 000 eur a 5 500 Eur voči žalovaným v 1. až 4. rade zamietnutá a vo
výroku o zamietnutí žaloby o vydanie týchto súm.

II. Zrušuje sa rozsudok vo výroku, ktorým bolo určené, že do dedičstva po poručiteľovi patria finančné
prostriedky vo výške 25 762, 31 eur prevzaté žalovanou v 3. rade vo výške 11 663 eur a žalovaným
v 4. rade vo výške 14 100,31 eur, vo výroku o zamietnutí žaloby o vydanie týchto súm a v súvisiacich

výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:
„Žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade v časti o určenie, že finančné prostriedky vo výške 47.262,31
patria do dedičstva zamieta.
Súd určuje, že do dedičstva po poručiteľovi patria finančné prostriedky vo výške 25.762,31 eur, prevzaté
žalovanou v 3. rade vo výške 11.662 eur a žalovaným v 4. rade vo výške 14.100,31 eur.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovaní 1, 2, 3, 4. rade sú vo vzťahu k predmetu konania o vydanie dedičstva povinní spoločne a
nerozdielne nahradiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 3. a 4. rade o určenie, že finančné prostriedky vo výške
47.262,31 eur patria do dedičstva, žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade o určenie, že finančné prostriedky vo výške
47.262,31 eur patria do dedičstva, žalovaným v 1. a 2. rade nepriznáva náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že v danej veci je nesporné, že
jedinou dedičkou po poručiteľovi M. P. je žalobkyňa. Žalovaní jej vydali nehnuteľnosti, ktoré nadobudlina základe schválenej dohody dedičov z 22.1.2013. Sporným preto zostali finančné nároky žalobkyne
vo vzťahu k žalovaným, konkrétne k žalovaným v 3. a 4. rade.

3. Žalované v 1 a 2. rade síce pred právnou zástupkyňou žalobkyne ako aj pred notárom tvrdili, že
vedia o existencii súm vo výške 16.000 eur, resp. 5.500 eur, avšak v konaní pred súdom po zákonnom
poučení zhodne uviedli, že o tom vedeli len z počutia, resp. že sa s nebohým bratom nekontaktovali
dlho pred smrťou. Je pravdou, že z kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2012 (č. l. 70 a nasl. spisu) vyplýva,
že nebohý M. P. ako predávajúci nadobudol finančné prostriedky celkovo vo výške 18.748 eur, ktoré

prevzal pri podpise tejto kúpnej zmluvy, avšak nakoľko išlo o právny úkon cca pol roka pred smrťou
tohto poručiteľa, podľa názoru súdu existuje príliš mnoho možností, ako mohol ešte počas svojho života
poručiteľ s týmito prostriedkami naložiť. Žalovaní v 3. a 4. rade existenciu týchto peňazí pred súdom
zhodne popreli. Dôkazné bremeno vo vzťahu k uvedeným sumám preto žalobkyňa podľa názoru súdu
neuniesla.

4. Iná je situácia, čo sa týka financií nachádzajúcich sa na vkladnej knižke, resp. účte poručiteľa.
Žalovaná v 3. rade vybrala pred smrťou poručiteľa (XX.XX.XXXX) z vkladnej knižky, ktorej bol poručiteľ
majiteľom a ona disponentkou, dňa XX.X.XXXX sumu 5.000 eur a dňa XX.X.XXXX sumu 6.662 eur,
o čom existuje potvrdenie N. N.. na č. l. 89 spisu. Tvrdila, že za časť peňazí nechala urobiť náhrobné
pomníky a zvyšok jej mal darovať poručiteľ.

5. Obdobná situácia je vo vzťahu k žalovanému v 4. rade s tým, že tomuto žalovanému bola dňa
5.9.2012 vyplatená čiastka 14.100,31 eur z účtu, ktorého majiteľom bol poručiteľ M. P. a žalovaný v
4. rade disponentom. Z potvrdenia Y., a. s. je zrejmé, že dňa 1.10.2009 bola na tento účet vložená
poručiteľom M. P. čiastka XX.XXX,XX eur. Z uvedeného nevyplýva, že žalovaný v 4. rade vkladal na

účet spolu s nebohým bratom po 200.000 Sk, ale bol to sám poručiteľ, ktorý vklad vo výške 13.442,43
urobil samostatne.
6. Ako žalovaná v 3. rade, tak ani žalovaný v 4. rade žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu
darovania predmetných finančných čiastok poručiteľom vo vzťahu k ich osobám. Súd akcentuje tiež
skutočnosť, že boli to žalovaní, ktorí pri schvaľovaní dohody o vyporiadaní dedičstva pred notárom

zamlčali existenciu žalobkyne ako jedinej dedičky po poručiteľovi, čo je v príkrom rozpore s dobrými
mravmi. Neobstojí preto poznámka právneho zástupcu žalovaných v 3. a 4. rade, že žaloba je
nemorálna. Žalovaní vedeli, že nie sú oprávnenými dedičmi, napriek tomu nikto z nich túto okolnosť pred
notárom nepriznal. Nevylučuje preto súd tú skutočnosť, že tvrdenia žalovaných v 3. a 4. rade o darovaní
finančných čiastok poručiteľom sa javia účelové, tendenčné, všetko vo svetle faktu, že k výberu týchto

financií došlo len veľmi krátko pred smrťou poručiteľa. Súd v tejto súvislosti podporne tiež poukazuje na
rozpornosť výpovedí žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré najskôr potvrdzovali existenciu finančných čiastok
pred právnou zástupkyňou žalobkyne a pred notárom, neskôr svoje vyjadrenia pred súdom popierali.
7. Voči žalovaným v 1. a 2. rade súd žalobu čo sa týka určenia, že finančné prostriedky vo výške
47.262,31 patria do dedičstva zamietol z dôvodu, že nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by

tieto žalované mali akýkoľvek vzťah, resp. prístup k finančným prostriedkom poručiteľa, teda neboli
pasívne legitimovaní. Všetci štyria žalovaní netvoria nerozlučné spoločenstvo, nakoľko nie sú dedičmi.
U všetkých štyroch išlo len o domnelých dedičov. Čo sa týka zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti,
súd tak rozhodol preto, že v čase smrti poručiteľa nebola preukázaná existencia súm 16.000 eur resp.
5.500 eur, preto v tejto časti žalobkyňa nebola úspešná. Súd preto určil, že do dedičstva po poručiteľovi

patria finančné prostriedky vo výške 25.762,31 eur, prevzaté žalovanou v 3. rade vo výške 11.662 eur
a žalovaným v 4. rade vo výške 14.100,31 eur. Vo vzťahu k vydaniu sumy 47.262,31 eur žalovanými
v 3. 4. rade žalobkyni, tak ako bolo špecifikované v petite žaloby súd uvádza, že najskôr musia byť
finančné čiastky prejednané v dedičskom konaní a až následne je možné domáhať sa ich prípadného
vydania oprávnenému dedičovi.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2 CSP.

9.Protirozsudku,čodojehozamietavejčasti,podalavzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobkyňa.
Namietala, že žalovaní žalobkyňu ako oprávneného dediča zatajili, preto dedičstvo po poručiteľovi notár
prejednal so žalovanými v 1. až 4. rade, ktorí o sebe tvrdili, že sú dedičmi pravými. Ich zlý priamy úmysel

obohatiť samých seba na jej úkor je zrejmý. Pokiaľ ide o sumy 16 000 Eur a 5500 Eur, žalované v
1. a 2. rade v zápisnici pred notárom dňa 14.01.2013 uviedli, že poručiteľ mal ku dňu smrti finančnú
hotovosť vo výške 16 000 Eur ako aj sumu 5500 Eur. V zápisnici je zaprotokolované, že žalovaní
v 3. a 4. rade uvedenú skutočnosť popreli. Skutočnosť, že poručiteľ mal v čase smrti 16 000 Eur a5500 Eur žalované 1. a 2. potvrdili aj pred právnou zástupkyňou žalobkyne, o čom svedčí úradný
záznam zo dňa 15.07.2013. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní pred súdom ňou tvrdené skutočnosti
poprela. Žalovaná 2. na pojednávaní uviedla, že o tom, že by jej brat mal mať nejaké peniaze nevie

absolútne nič. Žalované bezdôvodne, účelovo zmenili výpovede a ich tvrdenia nemožno vyhodnotiť
inak, ako že ide o skutočnosti, ktoré si prispôsobili pod ťarchou podanej žaloby dôkaznej situácii. Súd
sa s uvedenými účelovými tvrdeniami žiadnym spôsobom nevyporiadal. Bolo pritom preukázané, že
poručiteľovi peňažné prostriedky skutočne vyplatené boli a ich existenciu v čase smrti potvrdili dvaja
nepraví dedičia. Zlý úmysel žalovaných potvrdil aj výber peňažných prostriedkov z vkladných knižiek

poručiteľa. Aj tieto finančné prostriedky boli pred notárom nepravými dedičmi zatajené. Ich darovanie
poručiteľom žalovaní v 3. a 4. rade nepreukázali. Žalobkyňa navrhla, aby súd prípadne zopakoval
dokazovanie výsluchom žalovaných za účelom odstránenia rozporov. Legitimácia všetkých žalovaných
vychádzazozáveru,ževšetcidedičiazatajiliexistenciupeňažnýchprostriedkovnaúčteavšetcižalovaní
konalinaúkoržalobkynevúmysleobohatiťsa.Zuvedenýchdôvodovnavrhla,abysúdzmenilnapadnutý
rozsudok v zamietavom výroku o určenie, že vec patrí do dedičstva a žalobe v tejto časti vyhovel.

Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

10. Proti rozsudku, a to proti výroku o určení, že do dedičstva patria finančné prostriedky vo výške 25
762,31 eur a výroku o trovách konania medzi žalovanými v 3. a 4. rade na jednej strane a žalobkyňou
na strane druhej podali v zákonom stanovenej lehote odvolenie žalovaní v 3. a 4. rade. Namietali, že zo

záhlavia ani zo samotného napadnutého výroku nevyplýva, o rozsahu dedičstva ktorého poručiteľa súd
rozhodol. Súd prvej inštancie neuviedol, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
žalovaných v 3. a 4. rade a ako tieto vyhodnotil. Nosnou má byť myšlienka prvoinštančného súdu,
že žalovaní v 3. a 4. rade zamlčali existenciu žalobkyne ako jedinej dedičky, čo má byť v rozpore s
dobrými mravmi, pričom o uvedenej skutočnosti mali žalovaní vedomosť. Toto tvrdenie nemá oporu

vo výsledkoch vykonaného dokazovania a takýto prednes neuskutočnila v konaní ani žalobkyňa ani
jej matka. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Súd sa nevyrovnal s argumentáciou
žalovaných v 3. a 4. rade týkajúcich sa právnych inštitútov darovania, odmenného darovania, príkaznej
zmluvy. Súd tiež opomenul vyhodnotiť svedeckú výpoveď S. P. o darovaní finančných prostriedkov
žalovanému vo 4. rade v spojení s výpoveďou S. N.. Súd opomenul vyhodnotiť existenciu darovania aj v

kontexte starostlivosti žalovaných v 3. a 4. rade o nebohého brata. Nemôže byť sporným, že žalobkyňa
a jej matka sa o poručiteľa nikdy nezaujímali. Poručiteľ bol ťažko chorý po dobu 4 rokov, 10 rokov
nepracovalamallenslabýdôchodok.Jepretominimálneotázne,odkiaľbymalporučiteľvroku2008400
000Sknato,abytietosámvložilnasvojúčet.Súdnapokonopomenulvyhodnotiťitúskutočnosť,zakého
dôvodu poručiteľ umožnil žalovaným byť spoludisponentom peňazí na jeho účtoch. Žalovaná v 3. rade

prevažnú časť finančných prostriedkov použila v súlade s údajným želaním poručiteľa. Nevyporiadal
sa ďalej s otázkou, či u predmetného žalobného návrhu nejde o určenie rozsahu dedičstva ako aj
s náležitosťami takéhoto postupu v súlade s § 80 písm. c) O.s.p.. Bolo potrebné zaoberať sa aj
hodnovernosťou výpovede Y. I.. Súd sa nevyrovnal s otázkou rozsahu žalobného návrhu vo vzťahu
k výške žalobkyňou uplatnenej pohľadávky, úpravou jej žalobného návrhu tak, ako sa tejto domáhala

podaním zo dňa 22.02.2016. Rozhodnutie súdu je vo vzťahu k trovám konania medzi žalobkyňou
a žalovanými v 3. a 4. rade nezákonné, nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobu
v plnom rozsahu zamietol.

11. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrila.

12. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

13. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470
ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 3.
a 4. rade dôvodné je.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby v časti o určenie,
že do dedičstva po poručiteľovi patria finančné prostriedky vo výške 16 000 Eur a 5500 Eur a o vydanie
týchto prostriedkov žalovanými. Žalobkyňu v tomto smere zaťažovalo bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno. V žalobe uviedla, že žalované v 1. a 2. rade pred jej právnou zástupkyňou ako aj pred notáromvyhlásili,žepredmetomdedičstvapoporučiteľoviM.P.malibyťfinančnéprostriedkyvovýške48055,134
Eur. K žalobe pripojila úradný záznam spísaný právnou zástupkyňou žalobkyne zo dňa 15.07.2013,
z ktorého vyplýva, že žalované 1. a 2. vyhlásili, že ich nebohý brat M. P. mal ku dňu smrti finančnú

hotovosť vo výške 16 000 Eur a 5 500 Eur, ktoré podľa ich vedomostí mal zobrať žalovaný vo 4. rade
a žalovaná v 3. rade. Poručiteľ mal zároveň na účte a na vkladnej knižke po 400 000 Sk, ktoré zobrali
taktiež P. P. a S. K.. V podaní zo dňa 02.12.2013 žalovaná v 1. rade uviedla, že s nebohým bratom
vychádzala zle, nerozprávali sa 30 rokov, takže o financiách vie len to, čo vraveli iní ľudia. Jej osobne
sa brat nezdôveroval Skutočnosť, že s bratom sa dlhodobo nestretávala vyplýva aj z jej výpovede pred

súdom prvej inštancie dňa 16.09.2014. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 24.06.2014 uviedla, že
s nebohým bratom sa stretávala sporadicky, nemôže povedať, že by nejaké peniaze mal alebo nemal,
nakoľko o tom nemá vedomosť. U notára poskytla informáciu o existencii prostriedkov vo výške 16
000 eur a 5500 Eur, nakoľko nebohý brat jej to spomínal asi 3 roky pred smrťou. Peniaze nevidela,
vychádzala z toho, čo jej povedal brat, k vkladom na vkladných knižkách po 400 000 Sk sa žalovaní v 3.
a 4. rade priznali pred notárom. Zo zápisnice zo dňa 14.01.2013 spísanej v rámci dedičského konania po

poručiteľovi sp. zn. 35D/1173/2012 vyplýva, že žalované v 1 .a 2. rade pre notárom uviedli, že poručiteľ
mal ku dňu smrti finančnú hotovosť vo výške 16 000 Eur a 5 500 Eur, pričom žalovaní v 3. a 4. rade
uvedenú skutočnosť popreli.

15. Existenciu finančnej hotovosti patriacej do majetku poručiteľa ku dňu jeho smrti žalobkyňa vyvodzuje

z tvrdení žalovaných v 1. a 2 rade, ktoré však v rámci súdneho konania túto skutočnosť spochybnili.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalované v 1. a 2. rade neudržiavali pravidelný kontakt s
poručiteľom.Niejezrejméakoakedymalažalovanáv1.rade informáciuofinančnejhotovostiporučiteľa
získať, podľa jej udania od iných osôb. Žalovanej v 2. rade mal informáciu o finančných prostriedkoch
zdeliť sám poručiteľ, avšak v dlhšom časovom horizonte pred jeho smrťou. Keďže malo ísť o finančné

prostriedky v hotovosti, dôkazná situácia vo vzťahu k nim je sťažená z toho pohľadu, že s týmito je
možné nakladať aj bez toho, aby o dispozícii s nimi existoval určitý doklad. Za stavu, kedy je existencia
finančnej hotovosti preukazovaná vyhlásením žalovaných v 1. a 2. rade v rámci dedičského konania a
pred právnou zástupkyňou žalobkyne, ktoré túto skutočnosť v konaní pred súdom spochybnili, pričom je
zrejmé, že žalované boli s poručiteľom v kontakte len sporadicky, nemožno dospieť k záveru, že tvrdenia

žalobkyne o existencii finančnej hotovosti poručiteľa v čase jeho smrti boli v konaní náležite preukázané.
Súrodenecké väzby medzi žalovanými v 1. a 2. rade a ich nebohým bratom M. P. boli do značnej miery
oslabené, čo vo svojom dôsledku spochybňuje záver, že žalované 1. a 2. mohli mať aktuálne a úplné
informácieostavejehomajetku.Žalobkyňasavdôsledkupovahytýchtopeňažnýchprostriedkovdostala
do stavu dôkaznej núdze. S ohľadom na uvedené je nutné konštatovať, že žaloba je v časti týkajúcej sa

peňažných prostriedkov vo výške 16 000 Eur a 5 500 Eur v hotovosti nedôvodná, keďže v konaní nebolo
preukázané, že poručiteľ M. P. v čase svojej smrti mal a v akej konkrétnej výške peňažné prostriedky
v hotovosti. Ak by aj súd teoreticky pripustil, že poručiteľ mal finančné prostriedky v hotovosti vo výške
21 500 Eur niekoľko rokov, príp. aj mesiacov pred jeho úmrtím, s týmito mohol v danom období voľne
nakladať podľa svojho uváženia a tieto spotrebovať. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že v

dôsledku predaja nehnuteľností na základe zmluvy zo dňa 20.04.2012 poručiteľ nadobudol peňažné
prostriedky v hotovosti vo výške 18 748 Eur, uvedené však samo o sebe ešte neopodstatňuje prijatie
záveru, že s týmito poručiteľ až do času svojej smrti nijako nedisponoval. Nemožno opomenúť ani
skutočnosť, že poručiteľ mal už niekoľko rokov pred smrťou zdravotné problémy, s ktorými mu museli
vzniknúť náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou.

16. Žalobkyni bolo umožnené v priebehu prvoinštančného konania konfrontovať žalované v 1. a 2. rade
a klásť im v rámci výsluchu otázky za účelom odstránenia rozporov v ich vyjadreniach, čo aj žalobkyňa
učinila, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade
v tomto smere zopakovať, doplniť. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že do

dedičstva po poručiteľovi patria finančné prostriedky v hotovosti vo výške 16 000 Eur a 5 500 Eur a
teda, že tieto mali smrťou poručiteľa prejsť do majetku žalobkyne ako jedinej oprávnenej dedičky, nebolo
možné vyhovieť žalobe ani v časti o uloženie povinnosti žalovaným tieto prostriedky vydať žalobkyni.

17. Za daného stavu odvolací súd rozsudok v časti o zamietnutí žaloby o určenie, že do dedičstva po

poručiteľovi patria finančné prostriedky vo výške 16 000 Eur a 5500 Eur a vo výroku o zamietnutí žaloby
o vydanie predmetných súm ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).18. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku
o určení, že do dedičstva po poručiteľovi patria peňažné prostriedky vo výške 25 762,31 Eur nie
je zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenia žalovaných v 3. a 4. rade o skutočnosti, že

poručiteľ im ešte za života daroval finančné prostriedky na účte vedenom v N. N. a Y., a.s.. Nie je
zrejmé, či tieto tvrdenia súd posúdil v kontexte s výpoveďami strán a svedkov o pomoci, starostlivosti
žalovaných v 3. a 4. rade o poručiteľa a napokon aj v kontexte so skutočnosťou, že žalovaní v 3. a
4. rade mali dispozičné právo k účtom, ktorých majiteľom bol poručiteľ. V tomto smere bolo potrebné
posúdiť s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo, čo poručiteľa viedlo k

poskytnutiu dispozičného práva žalovaným, či sa javí reálne, že poručiteľ by mal záujem na poskytnutí
dispozičnéhoprávakúčtomžalovanýmzastavu,kebynemalvúmysleumožniťimnakladaťspeňažnými
prostriedkami, či už v zmysle jeho želaní a pokynov alebo následne ako s ich vlastnými prostriedkami
a či v konaní tvrdené darovanie prostriedkov nachádzajúcich sa na účtoch poručiteľa žalovaným
nemohlo byť vyústením prirodzenej potreby poručiteľa odvďačiť sa súrodencom za poskytnutú pomoc a
starostlivosť. V rozhodnutí absentuje popis právnych úvah, ktorými sa súd riadil a z ktorých vychádzal pri

zohľadňovaní celkových výsledkov vykonaného dokazovania, z rozhodnutia nevyplýva, či súd hodnotil
všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie sa obmedzil na konštatovanie
nemorálnosti konania žalovaných prameniacej zo skutočnosti, že žalovaní zamlčali existenciu žalobkyne
ako jedinej oprávnenej dedičky po poručiteľovi, pričom sa javí, že k záveru o dôvodnosti žaloby v časti
týkajúcej sa sumy 25 762,31 Eur dospel bez zohľadnenia všetkých relevantných okolností veci, okrem

iného napr. aj skutočnosti, že žalovaní vydali žalobkyni nehnuteľnosti, ktoré nadobudli v dedičskom
konaní po poručiteľovi ako nepraví dedičia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
vyhol odpovedi na argumentáciu žalovaných v 3. a 4. rade o nadobudnutí finančných prostriedkov od
poručiteľa vedených na jeho účtoch napriek tomu, že išlo o podstatnú otázku majúcu vplyv na konečné
rozhodnutie vo veci. Vykonané dokazovanie potvrdzuje, že žalovaní v 3.a 4.rade boli poručiteľovi najmä

počas jeho choroby a na sklonku života najbližší a neformálne darovanie do takýchto vzťahov aj logicky
zapadá, najmä úplná dispozícia s prostriedkami.

19. V prejednávanom prípade došlo podľa názoru odvolacieho súdu postupom súdu prvej inštancie k
naplneniu vady vyplývajúcej z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP, ktorá spočíva v nedostatočnom

odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k podstatnej otázke týkajúcej sa vlastníctva finančných prostriedkov,
od ktorej záviselo správne rozhodnutie vo veci. V dôsledku toho nemožno považovať napadnuté
rozhodnutie za presvedčivé a táto skutočnosť sama osebe je dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie na
ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie vo výroku o určení, že do dedičstva
po poručiteľovi patria finančné prostriedky vo výške 25 762,31 Eur, v súvisiacom výroku o povinnosti

žalovaných vydať predmetnú sumu a v súvisiacich výrokoch o trovách konania zrušil postupom podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

20. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v časti o

určenie,žedodedičstvapoporučiteľovipatrísuma25762,31euraovydanítejtosumyžalobkyni,pričom
súd pri rozhodovaní náležite vyhodnotí vykonané dôkazy v súlade s § 191 ods. 1 CSP, v rozhodnutí
sa vyrovná so všetkými podstatnými argumentmi strán sporu tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo
požiadavkám ustanoveným v § 220 ods. 2 CSP a pôsobilo presvedčivo.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).