Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114233661
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114233661.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty

Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., B. XXX/
X, zastúpená JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou so sídlom D., N. M.R.M. XX, a otec C. K., nar.
XX.XX.XXXX, t.č. bytom T., W. XXXX/XXX, o návrhu otca na zníženie výživného, v konaní o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/264/2014-297 zo dňa 08. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/264/2014-297 zo dňa 08. marca 2017 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej C. výživným
vo výške 70,00 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej
s účinnosťou od 26.07.2016. Vo zvyšnej časti súd návrh otca zamietol. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
4C/142/2010-214 zo dňa 06.03.2014 v časti výživného na maloletú C..

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa návrhom zo dňa 15.10.2014 domáhal, aby súd
znížil výživné na jeho maloletú dcéru C. zo sumy 100,00 Eur mesačne na sumu 30,00 Eur mesačne.
Dôvodil, že súd pri určovaní výživného rozhodol v jeho neprítomnosti, rozhodol o doručovaní písomnosti
uložením v súdnom, nebol informovaný o pojednávaní, nemohol sa obhájiť a bolo rozhodnuté bez toho,
aby súdu bolo zrejmé, aké sú jeho pomery, že je dlhodobo nezamestnaný, nemá žiaden príjem, má
vyživovaciu povinnosť voči piatim maloletým deťom, vrátane C.. Naviac očakáva pojednávanie vo veci
vyživovacej povinnosti na mal. B., a keďže nie je schopný platiť súdom určené výživné bez toho, aby

ohrozil svoju rodinu a nestratil bývanie, domáhal sa zníženia výživného.

3. V priebehu konania súd zistil, že otec podal návrh na obnovu konania vo veci určenia otcovstva
k mal. C. sp.zn. 4C/142/2010 a toto konanie bolo vedené pod sp.zn. 13C/320/2014. Z uvedeného
dôvodu súd konanie o zníženie výživného prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na
tamojšom súde pod sp.zn. 13C/320/2014. Keďže konanie pod sp.zn. 13C/320/2014 bolo zastavené
z dôvodu litispendencie, oboznámením sa s pripojeným spisom 2C/65/2016 zistil, že otec podával

návrh na obnovu konania sp.zn. 4C/142/2010 a konanie sa viedlo pod sp.zn. 2C/65/2016. Z uvedeného
dôvodu súd následne prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na tamojšom
súde pod sp.zn. 2C/65/2016. Keďže konanie bolo zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatkua rozhodnutie nadobudlo právoplatnosti dňa 19.08.2016, súd rozhodol o pokračovaní v konaní vo veci
návrhu otca na zníženie výživného.

4. Vykonanýmdokazovanímdospelkzáveru,ženávrhotcanazníženievýživnéhoječiastočnedôvodný.
Naposledy súd o výživnom rozhodoval rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 4C/142/2010-214 zo dňa
05.03.2014, ktorým určil, že C. K. je otcom maloletej C., maloletú C. zveril do osobnej starostlivosti
matky, otca zaviazal prispievať na jej výživu 100,00 Eur mesačne. Matka poberala invalidný dôchodok
vo výške 109,20 Eur, maloletá v septembri 2013 nastúpila do 1. ročníka ZŠ. Stravovala sa v škole, matka

platila obedy za 1 cent, poplatok za školskú družinu bol 5,00 Eur mesačne. Keďže otcovi sa nepodarilo
doručovať súdne písomnosti a súd rozhodol, že písomnosti mu budú doručované uložením v súdnom
spise, otec sa pojednávania nezúčastňoval, neuviedol žiadne relevantné argumenty na svoju obranu,
a preto súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva SR. Otec v čase posledného rozhodovania súdu mal vyživovaciu povinnosť k mal. M., nar.
XX.XX.XXXXX, na výživu ktorej bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P/450/2010-155

zo dňa 12.08.2013 platením výživného 50,00 Eur mesačne. Ďalej mal vyživovaciu povinnosť k Z. W.,
nar. XX.XX.XXXX a k F. W., nar. XX.XX.XXXX, voči ktorým bol rozsudkom Okresného súdu Žilina
č.k. 21P/531/2012-170 zo dňa 23.01.2014 zaviazaný prispievať Z. výživným 80,00 Eur mesačne a F.
výživným vo výške 80,00 Eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 4C/19/2011-119 zo dňa
12.10.2012 bolo určené otcovstvo k mal. B. W., nar. XX.XX.XXXX a otec bol zaviazaný prispievať na jej

výživu výživným vo výške 80,00 Eur mesačne. Otec mal ďalej vyživovaciu povinnosť k dcére B., ktorá
sa narodila XX.XX.XXXX, s ktorou spoločne s jej matkou žili v domácnosti. Okrem C. mal teda ďalších
5 vyživovacích povinností.

5. Okresný súd citujúc ust. § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1

Zákona o rodine, § 62 a § 65 ods. 1 Zákona o rodine konštatoval, že porovnal okolnosti dôležité pre
určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania tohto rozhodnutia. Porovnal u
oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám
maloletejaskúmalskutočnostiodôvodňujúcezmenupomerov.Vykonanýmdokazovanímzistil,žematka
spoločne s maloletou bývajú v byte jej rodičov spoločne s rodičmi, ktorým prispieva na bývanie a stravu

150,00 Eur, 50,00 Eur spláca mame pôžičku, ktorú jej poskytla na nájom v byte v W. vo výške 700,00 Eur.
Ďalej spláca pôžičku vo výške 64,00 Eur mesačne, ktorú čerpala vo výške 450,00 Eur na Vianoce 2016.
Poberá invalidný dôchodok vo výške 116,40 Eur od januára 2015, vo výške 117,40 Eur od januára 2016
a vo výške 121,40 Eur od januára 2017. Pracovala na dohodu v spoločnosti Solea, s.r.o. a jej príjem za
obdobie september 2015 až január 2016 spolu predstavoval 622,83 Eur. V roku 2016 bola matka PN a

boli jej vyplatené nemocenské dávky za obdobie január až november 2016 v celkovej výške 2.407,40
Eur. Ďalej matka uzavrela dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom M16 Group, s.r.o. so sídlom
Považská Bystrica na obdobie od 25. januára 2017 do 31.12.2017, maximálne rozsah pracovného času
bol 10 hodín za týždeň, dohodnutá odmena predstavovala 2,50 Eur na hodinu. Maloletá navštevuje
4. ročník ZŠ, výdavky má v súvislosti so stravou, ošatením, školským pomôckami, matka jej zakupuje

probiotika v hodnote 8,00 Eur na mesiac, potrebuje ortopedickú obuv. Otec bol evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie od 15.12.2014 do 06.10.2016, kedy bol vyradený z evidencii z dôvodu nespolupráce,
keďže sa nezúčastnil na výberovom konaní na pracovnú pozíciu operátor výroby. Otec pracoval na
základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti AVV Europe od 26.09.2016 do 30.09.2016. Jeho príjem
za toto obdobie v čistom bol 173,06 Eur a od 01.11.2016 pracuje v tejto spoločnosti na základe pracovnej

zmluvy na dobu neurčitú a základná mzda predstavuje 408,71 Eur brutto. Otec nepoberal žiadnu
dávku v hmotnej núdzi, privyrábal si brigádne. Navštevuje psychiatra MUDr. F. M., ktorá uviedla, že
zdravotný stav ho neobmedzuje v tom, aby nemohol pracovať. Súd mal preukázané, že od posledného
rozhodovania súdu o výživnom nastala zmena pomerov na strane otca, ktorému pribudla od posledného
rozhodovania ďalšia vyživovacia povinnosť. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 8C/313/2013-147

zo dňa 18. mája 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2016, súd rozhodol, že otec je otcom
mal. B. M., ktorý bol zverený do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu 45,00
Eur mesačne.

6. Okresný súd znížil výživné pre maloletú C. z dôvodu, že v čase posledného rozhodovania nebolo

určené otcovstvo voči maloletému B. M., a teda aktuálne mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť.
Naposledy súd vychádzal z potencionality príjmov otca, z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva SR, ktorú by mohol otec dosahovať, keby svoje možnosti, schopnosti riadne využíval.
Rovnako v tomto konaní súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR,keďže otec bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v období od 15.12.2014 do 06.10.2016 a
nepreukázal žiaden dôvod, prečo by sa nemohol zamestnať a dosahovať takýto príjem. Jeho zdravotný
stav ho neobmedzuje pracovať a v súčasnej dobe je aj zamestnaný, pričom jeho základná mzda

predstavuje 408,00 Eur brutto. Súd zdôraznil, že otec má aktuálne 7 vyživovacích povinností, a preto
musí vynaložiť zvýšené úsilie k tomu, aby si zabezpečil príjem z ktorého by mohol zabezpečovať
odôvodnené potreby maloletých detí. Podľa názoru súdu výživné znížené na sumu 70,00 Eur mesačne
pre maloletú C. zodpovedá jej odôvodneným potrebám, ako aj schopnostiam a možnostiam otca. Súd
musel prihliadať na to, že má otec ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ku ktorým je výživou

povinným. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním
bytových potrieb maloletej. Otec sa o maloletú nezaujíma, iným spôsobom na jej výživu neprispieva.
Zohľadňujúc výšku výživného, ktorú je otec povinný platiť voči ostatným maloletým deťom, mal za to, že
suma 70,00 Eur mesačne na výživu maloletej C. je primeraná, a preto vo zvyšnej časti súd návrh otca,
v ktorej žiadal znížiť výživné na sumu 30,00 Eur mesačne, zamietol.

7. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd ust. § 52 CMP.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá opätovne dala
do pozornosti, že v roku 2009 prežila vážnu autohaváriu, v dôsledku ktorej zostala na ľavú stranu tela
ochrnutá. Napriek rehabilitácii jej ľavá ruka ostala necitlivá, ochrnutá a od nehody máva epileptické

záchvaty. Má nepriaznivý zdravotný stav, je na polovičnom invalidnom dôchodku s veľmi nízkym
mesačnýmpríjmom.Vzhľadomnazdravotnýstavžijenahranicichudobyaprijejdiagnózeťažkosihľadá
prácu. Vykonáva len príležitostné a pomocné práce väčšinou na dohodu. Otec maloletej má aktuálne
7 vyživovacích povinností, pričom C. je jeho druhé dieťa v poradí. Rozhodne je neprípustné, aby otec
aj z dôvodu ďalšej a ďalšej vyživovacej povinnosti navrhoval zníženie výživného pre dieťa, ktoré sa

narodilo skôr, a teda nemôže dochádzať k zníženiu výživného na jeho úkor. V krajnom prípade, ak
by sa otcovi narodili ďalšie deti, mohol by naďalej požadovať platenie výživného už len v minimálnom
rozsahu, čo je neprípustné. Opätovne poukázala na bežné výdavky maloletej súvisiace s jej školskou
dochádzkou, mimoškolskými aktivitami. Vzhľadom na jej sociálnu situáciu akcentovala fakt, že zníženie
výživného nie je v záujme mal. C. a zníženie výživného v zmysle návrhu otca môže dieťa existenčne

ohroziť. Otec nepreukázal, že vynakladá úsilie hľadať si lepšie platenú prácu, resp. že jeho zdravotný
stav ho obmedzuje v pracovných činnostiach. Z uvedených dôvodov mal by súd prihliadať na možnosti
a schopnosti otca, pretože pracovné príležitosti sú napr. v stavebníctve, pri výstavbe diaľnic a podobne.
Poukázala na vypočítavý a ľahostajný prístup otca k plneniu si svojej vyživovacej povinnosti, a preto
žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh otca na zníženie výživného zamietnuť.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu sa obmedzil na súhlas s rozhodnutím
odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

10. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu zotrval na svojom návrhu, ktorým žiadal znížiť výživné

aspoň na 40,00 Eur mesačne. Nesúhlasil s tvrdeniami matky uvádzanými v odvolaní. S matkou maloletej
nemal nikdy bližší vzťah a neplánoval s ňou ani spoločný život. O jej tehotenstve sa dozvedel, keď
bola v 5. mesiaci tehotenstva a v tom čase bola tehotná aj jeho partnerka, s ktorou má tri deti. Sama
matka maloletej si nebola istá, kto je otcom dieťaťa, v dôsledku čoho sa aj viedlo konanie o určenie
otcovstva. Dal do pozornosti, že aj on má zdravotné problémy, navštevuje psychiatrickú ambulanciu,

užíva lieky, pod vplyvom ktorých je často ospalý. Mal snahu zamestnať sa, ale keďže sa pri nástupe do
práce vyžaduje lekársky posudok a výpis z registra trestov, mal problém nájsť si primerané zamestnanie.
Posudkový lekár vylúčil u neho prácu s ťažkými strojmi, prácu vo výškach a nočné práce. Domáhal
sa zníženia výživného v minimálnom rozsahu v zmysle Zákona o rodine, keďže nemá žiaden majetok,
momentálne ani žiadny príjem. S uhrádzaním výživného mu pomáha jeho partnerka do času, kým sa

zamestná. K vyjadreniu pripojil oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie
zo dňa 07.04.2017, v zmysle ktorého je do tejto evidencie zaradený od 07.04.2017.

11. Matka na vyjadrenie otca reagovala podaním zo dňa 08.06.2017, v ktorom zotrvala na dôvodoch
svojho odvolania a dala do pozornosti, že otec sa dlhodobo vyhýba plneniu si svojich otcovských

povinností a štát musí za neho platiť náhradné výživné. Lepšie platenú prácu si nehľadá, a pokiaľ ju
aj získal, vzdal sa jej kvôli exekúciám. Má vzdelanie v oblasti stavebníctva a jeho zdravotný stav ho
nijako neobmedzuje, čo sa týka zamestnania a čo potvrdila aj jeho ošetrujúca psychiatrička. Otec žije
nezodpovedným spôsobom života, nie je schopný sa normálne zamestnať, ani nevyhnutné výživné nieje ochotný si platiť. Výdavky na mal. C. sa zvyšujú; s ohľadom na jej zdravotné problémy má obmedzené
možnosti zamestnať sa.

12. Kolízny opatrovník na vyjadrenie otca písomne nereagoval.

13. Otec aj kolízny opatrovník vo vzťahu k vyjadreniu matky zostali nečinní a písomne naň nereagovali.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcomzust.§65CMPstým,žeodvolacímidôvodminiejeviazaný(§66CMP),atotorozhodnutie
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP v
zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

15. V prejednávanej veci sa otec podaným návrhom doručeným okresnému súdu dňa 15.10.2014
domáhal zníženia výživného pre maloletú C. zo suma 100,00 Eur mesačne na sumu 30,00 Eur mesačne

odo dňa 03. mája 2014.

16. Návrh otec podal za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že v priebehu
konania nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z. účinný od 01.07.2016) a
Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z. z. účinný od 01.07.2016), súd prvej inštancie ako

aj odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP, § 395 ods.
1 CMP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP,
§ 395 ods. 2 CMP).

17. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Na doplnenie považoval súd druhej inštancie za potrebné reagovať na odvolacie námietky matky
formulované v podanom opravnom prostriedku.

19. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodiča
voči dieťaťu. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na
strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce
reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi
vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale

aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí, primeraných
vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery,
životnúúroveň,početinýchvyživovacíchpovinnostípovinnéhorodiča.Podľa§62ods.5Zákonaorodine
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

20. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť
k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napr. v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou
školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie, atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a

schopnostiachpovinného(napr.vdôsledkuzmenyzárobku,pribudnutiačizánikuvyživovacejpovinnosti,
atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo
znížením alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1
Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať
skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti

rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo
k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné
rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom výroku.21. Krajský súd mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil podmienky pre zmenu rozhodnutia
o výživnom, pre posúdenie návrhu otca na zníženie výživného. Návrh otca na zníženie výživného
považoval aj odvolací súd za dôvodný iba čiastočne. Je pravdou, že od doby posledného rozhodovania,

od poslednej úpravy výživného zmenili sa pomery na strane otca, ktorému pribudla vyživovacia
povinnosť, tak ako to vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/313/2013-147 zo dňa 18.
mája 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2016, v zmysle ktorého rozhodol, že otec je otcom
mal. B. M., ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti jeho matky a otec bol zaviazaný prispievať na
jeho výživu sumou 45,00 Eur mesačne. Nadväzne okresný súd správne ustálil, že dňom právoplatnosti

uvedeného rozsudku, t.j. dňom 26.07.2016 došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorému pribudla
vyživovacia povinnosť, a teda týmto dňom znížil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej C. na sumu
70,00 Eur mesačne. Pokiaľ sa otec domáhal zníženia výživného na sumu 30,00 Eur mesačne odo
dňa 03. mája 2014, súd jeho návrh zamietol v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keďže
rozhodujúcou hmotno-právnou podmienkou zmeny výšky výživného je zmena pomerov na strane
otca, ktorá bola preukázaná právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o pribudnutí vyživovacej povinnosti.

Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, zdôrazňuje, že u rodiča maloletého dieťaťa sa vyžaduje
zvýšená miera zodpovednosti súvisiaca s potrebou zabezpečovania všetkých oprávnených potrieb
dieťaťa. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že otec v záujme zabezpečenia výživy
svojich detí je povinný zabezpečiť si dostatočný príjem z pracovnej činnosti. Z hľadiska právneho
rozmeru posudzovanej veci krajský súd sa stotožnil s úvahami okresného súdu pri hodnotení zistených

skutočností, ako aj s jeho závermi. Keďže v odvolacom konaní neboli zistené a preukázané žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia, krajský súd na základe zisteného skutkového
a skutočného stavu, prihliadajúc na citovanú právnu úpravu, rozhodnutie okresného súdu ako vecne
správne potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP.

23. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné,
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§76 CMP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia

domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.