Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 22, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Ek/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117229187
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117229187.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: N. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.
XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpenej: JUDr. Anna Jamborová, advokát, so sídlom Farská 5, 949 01
Nitra, proti povinnému: D. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt X. ulica XXX/X, XXX XX A. J., o vymoženie
výživného,osťažnostioprávnenejprotiuzneseniuOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.9Ek/85/2017
zo dňa 29. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/85/2017 zo dňa
29. septembra 2017 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu
dňa 23.08.2017, domáhala od povinného vymoženia výživného na základe exekučného titulu, ktorým je
Rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 26.09.2012, č. k. 26P/251/2012-29, právoplatný a vykonateľný

dňa 19.10.2012.

2. Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 9Ek/85/2017 zo
dňa 29. septembra 2017 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 9Ek/85/2017 zo dňa 7. novembra 2017
návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol a
oprávnenej náhradu trov exekučného konania nepriznal.

3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh na vykonanie exekúcie podala matka
mal. dieťaťa, ktorá sa v návrhu na vykonanie exekúcie v časti „A) Účastníci konania a ich zákonní
zástupcovia“ formulára uviedla ako oprávnená, a nie ako zákonný zástupca mal. dieťaťa, pričom matke
mal. dieťaťa Exekučný poriadok postavenie účastníka konania nepriznáva. Účastníkmi exekučného
konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je

len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a
koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna
alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho,
kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil
to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako
povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom

titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako
oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo
právo z exekučného titulu. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 12.09.2012 sp. zn. 6 Cdo 69/2012).
Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z rodičov
je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca - rodič, ktorému bolo
zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je v každom prípade nárokom dieťaťa (nie rodiča). Platí to

aj v prípade maloletého dieťaťa, preto aj keď je rozhodnutím súdu určené, že povinný rodič má platiť
výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti),došlo iba k vymedzeniu subjektu (tzv. platobného miesta), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho
nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloleté dieťa). Takýmto vymedzením
rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony, nedochádza k prechodu

výživného na tohto rodiča. Matka mal. dieťaťa síce má procesnú subjektivitu podľa § 61 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2015 Z. (ďalej len „CSP“), ale nemá
vecnú spôsobilosť vystupovať ako účastník, pretože nie je spôsobilá brať na seba práva alebo povinnosti
v konkrétnom právnom vzťahu, ktorý je predmetom konania. Ide o prípad na strane oprávnenej, keď
nemôže byť nositeľom oprávnenia podľa exekučného titulu, a to pre neexistenciu právneho vzťahu k

predmetu konania. V dôsledku chýbajúceho právneho vzťahu oprávnenej k predmetu konania, nie je
splnená základná podmienka pre to, aby mohla byť oprávnená nositeľom práv, núteného výkonu ktorých
sa domáha. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na
začatie konania meritórnym rozhodnutím. Súd preto vzhľadom na skutočnosť, že oprávnená - matka, nie
je oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie
exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade

s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávnenej zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej
lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že je pravdou, že v návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý bol
elektronicky zaslaný súdu dňa 23.08.2017, bola v pozícii oprávneného uvedená matka mal. dieťaťa W.

M., avšak túto vadu na základe výzvy súdu zo dňa 05.09.2017 odstránila tzv. Opravou vád návrhu na
vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu zaslaná elektronicky dňa 13.09.2017, kde v pozícii oprávneného
je uvedený mal. W. M.. Tým boli splnené všetky podmienky, pretože boli odstránené vady návrhu v
zmysle Exekučného poriadku. Oprávnená zdôraznila, že odstránené boli všetky vytknuté vady návrhu,
aj keď dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie bola práve táto vada - t.j. označenie

oprávneného. V zmysle uvedeného tak vyšší súdny úradník vydal uznesenie, ktoré je neodôvodnené a
v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 53 ods.3 písm. a) Exekučného poriadku. Oprávnená teda na
základepriloženýchdôkazovnavrhuje,abyvzmysle§202Exekučnéhoporiadkurozhodolojejsťažnosti
proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca Okresného súdu v Banskej Bystrici tak, že uvedené
uznesenie ako neodôvodnené zruší.

5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok") na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,

koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený apovinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

13. Podľa § 36 ods. 1, 2 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený,
možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z
exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou
alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona

alebo z obchodného registra.

14. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

15. Podľa § 53 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie
exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní
od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného.

16. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych
úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

17. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávnenej nie je dôvodná.
Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených
skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý dostatočným spôsobom právne odôvodnil.

19. Primárne súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 250 ods. 1 CSP, keďže

súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Z titulu aplikácie ust. § 250 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nie je potrebné odôvodňovať uznesenie,
ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, ale k zvýrazneniu vecnej
správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti oprávnenej, obsiahnutými v podaní
zo dňa 11.10.2017, je potrebné uviesť, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď v danom prípade

posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu matky mal. Jakuba Pavelku na podanie návrhu na vykonanie
exekúcie, keďže predmetom návrhu na vykonanie exekúcie bolo vymáhanie výživného na mal. dieťa
voči otcovi mal. W. M..

20. Súd vychádzajúc z dispozičnej zásady, ktorou je ovládané exekučné konanie, zdôrazňuje, že

rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a kto je uvedený ako
povinný bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná
legitimácia). Ak je však v návrhu na vykonanie exekúcie ako oprávnený označená osoba odlišná od
osoby oprávnenej z exekučného titulu, resp. jej právneho nástupcu, tak v prípade vydania poverenia
na vykonanie exekúcie by sa exekučné konanie viedlo v prospech osoby, ktorej nesvedčí právo z

exekučnéhotitulu,t.j.vprospechosoby,ktorániejenositeľomžiadnychprávapovinnostízpredmetného
exekučného titulu.

21. V danej veci nie je sporné (oprávnená túto skutočnosť vyslovene potvrdila aj v sťažnosti zo dňa
11.10.2017, podanej prostredníctvom právneho zástupcu), že ako oprávnená v návrhu na vykonanie

exekúcie je uvedená matka mal. W. M., pričom zo súdneho spisu mal súd za preukázané, že v
exekučnom konaní sa má vymáhať výživné na mal. W. M., nar. XX.XX.XXXX, voči jeho otcovi -
povinnému D. M., a to na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa
26.09.2012, č. k. 26P/251/2012-29, právoplatný a vykonateľný dňa 19.10.2012. Predmetným rozsudkombolo povinnému uložené prispievať na výživu syna, mal. W. M., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150,- eur
mesačne, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku
o rozvode. Oprávneným z exekučného titulu, ktorému svedčí hmotné právo, je teda mal. W. M., nar.

XX.XX.XXXX. Napriek tejto skutočnosti bola v návrhu na vykonanie exekúcie ako oprávnená označená
jeho matka N. M., nar. XX.XX.XXXX. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že následne oprávnená uvádza,
že vadu odstránila tzv. Opravou vád návrhu na vykonanie exekúcie, kde v pozícii oprávneného je už
uvedený mal. W. M., nar. XX.XX.XXXX, resp. v že v sťažnosti, podanej prostredníctvom právneho
zástupcu, je tiež ako oprávnený označený mal. W. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený matkou ako

zákonnou zástupkyňou. Oprava návrhu na vykonanie exekúcie totižto prichádza do úvahy postupom
podľa § 52 Exekučného poriadku, a to vtedy, ak sú v návrhu na vykonanie exekúcie chyby v písaní
alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný. Nejasnosť alebo
neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie čo do nejasnosti alebo neúplnosti označenia účastníkov
konania spočíva v tom, ak je niektorý z identifikačných znakov použitý vadne (skomolene, s pisárskou
chybou, vynechaním slova vo viacslovnom názve) a neúplne, ak niektorý z týchto znakov v návrhu

chýba. Avšak označenie subjektu, ktorému neprislúcha právo z exekučného titulu, nemožno považovať
za nejasnosť alebo neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie podľa ust. § 52 Exekučného poriadku.
Zmena osoby oprávnenej v exekučnom konaní prichádza do úvahy len postupom podľa § 36 a nasl.
Exekučného poriadku, a to v prípade, keď dôjde k prechodu alebo prevodu práv z exekučného titulu.
Nakoľko ani jedna z vyššie uvedených skutočností v posudzovanom exekučnom konaní nenastala, za

oprávneného v danom exekučnom konaní treba naďalej považovať matku mal. W. M. tak, ako sa sama
označila v návrhu na vykonanie exekúcie.

22. S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v danom prípade došlo zrejme k
nesprávnemu pochopeniu postavenia matky v relevantných hmotno-právnych i procesno-právnych

vzťahoch. Výživné nie je výsledkom realizácie právneho vzťahu, ktorého by matka detí bola subjektom v
postavení oprávneného. Oprávneným z výživného podľa tretej časti prvej hlavy prvého oddielu Zákona
o rodine (§ 62 - § 65) sú výlučne deti. To sa potom odráža v rovine procesno-právnej tak, že aktívne
vecne legitimovanými v exekučnom konaní, v ktorom sa vymáha zameškané výživné, sú len deti. Iba z
dôvodu nedostatku spôsobilosti maloletých detí na procesno-právne úkony (teda nedostatku procesnej

legitimácie) je potrebné, aby boli zastúpené rodičom, ktorý ich je oprávnený zastupovať.

23. Nakoľko teda nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu
návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím, považuje súd z uvedeného dôvodu výzvu súdu na
odstránenie vád návrhu zo dňa 05.09.2017 za neúčelnú. Sudca ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že

exekučné konanie vedené pred Okresným súdom Banská Bystrica, začaté od 01.04.2017 je špecifické v
tom, že ide o výlučne elektronické konanie a vzťahujú sa naň nielen ustanovenia Exekučného poriadku,
ale aj ustanovenia zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej
moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
Exekučný poriadok v ustanovení § 48 ods. 7 výslovne uvádza, že návrh na vykonanie exekúcie sa

podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného
elektronickéhoformulára,ktorýsazverejnínawebovomsídleministerstva.Návrhmusíbyťautorizovaný,
inak sa naň neprihliada. Rovnako listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa
podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie
exekúcie. Rovnako je potrebné poukázať na znenie ustanovenia § 52 ods. 2 Exekučného poriadku, v

zmysle ktorého, chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo
neúplný, sa musia odstrániť prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, inak sa na opravu
neprihliada. Oprávnená v podanej sťažnosti síce tvrdí, že všetky vytknuté vady návrhu na vykonanie
exekúcie odstránila tzv. Opravou vád návrhu na vykonanie exekúcie, ktorú zaslala súdu elektronicky dňa
13.09.2017, avšak súdu táto oprava vád bola doručená len v listinnej podobe ako príloha k sťažnosti

zo dňa 11.10.2017 voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/85/2017 zo dňa 29.
septembra 2017, a preto na tento úkon by nebolo možné bez súčasného vykonania opravy návrhu na
vykonanie exekúcie elektronickou opravou prostredníctvom na to určeného elektronického formulára
považovať za opravu návrhu na vykonanie exekúcie ani v prípade, ak by sa jednalo o vady návrhu, ktoré
je možné postupom podľa § 52 Exekučného poriadku odstrániť. Samotným predložením opravy vád

návrhu na vykonanie exekúcie v listinnej podobe totiž nedochádza automaticky aj k oprave podaného
elektronického návrhu na vykonanie exekúcie. Opravu elektronického návrhu je možné vykonať iba
elektronickou opravou, a to prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Bez vykonania
takejto opravy návrh zostane v pôvodnom znení.24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, namietaným postupom vyššieho súdneho
úradníka nedošlo k vydaniu uznesenia v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného

poriadku. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.