Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 10, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208453
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116208453.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: E. U., F.. XX.X.XXXX, T. XXX XX
A. XXX, o zaplatenie 676,14 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 25.4.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
676,14 Eur spolu s úrokom vo výške 28% p.a. od 12.6.2013 do zaplatenia a náhradou trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 27.10.2008 v súlade s ust. § 269 ods. 2,
§ 708 a nasl., § 716 a nasl. zák. č. 513/199 Zb. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými
podmienkami banky (ďalej len „VOP“) zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre
žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX, tak ako preukazujú priložené
výpisy z účtov (pozn. súdu: žalobca v prílohe predložil iba jeden výpis z účtu za obdobie 1.1.2013 -
11.6.2013). Uviedol, že vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného tým, že žalovaný sa na
predmetnom účte dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny, žalobca uzatvoril príslušný

účet žalovaného, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť
len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 11.6.2013
internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný
pohľadávkový účet, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného. Tvrdil, že
v súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie
účtu) úročená úrokom vo výške 28% p.a.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril všeobecne písomným podaním doručeným súdu dňa 20.5.2016 tak, že si
je vedomý dlhu a istinu dlhu je ochotný splatiť v splátkach.

Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce

skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je

potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a na základe zhodných

(resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento
skutkový stav:

Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaný bankových produktov a služieb vyplýva, že dňa 27.10.2008
uzavreli žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu zmluvu o zriadení účtu č. XXXXXXXXXX. V

bode 4. tejto zmluvy označenom ako „návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby
Povolené prečerpanie na osobnom účte“ je pri zriadení služby Povolené prečerpanie na osobnom
účte vyznačená možnosť NIE. Z tejto zmluvy a tvrdení žalobcu o nepovolenom debete tak vyplýva, že
povolené prečerpanie na osobnom účte medzi účastníkmi dojednané nebolo.

Z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že tento účet bol ku dňu 31.12.2012 v tzv. debete (zápornom
zostatku) vo výške - 545,66 Eur, teda že žalobca z neho vykonal a na ňom zaúčtoval platby v tejto
výške aj keď žalovaný na ňom nemal potrebné peňažné prostriedky, a dňa 11.6.2013 na ňom žalobca
po započítaní ďalších debetných položiek vykonal tzv. vyrovnanie zostatku vo výške 676,14 Eur.

Podľa § 708 ods. 1 a 2 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou
o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma

Podľa § 709 ods. 1 veta prvá OBZ banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie,

peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám.

Podľa § 710 OBZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď

nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 451 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa §
157 ods. 2 O.s.p. (s uvedením čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov) považuje súd za
potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len riadne netvrdil

všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali
celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich
často neprijateľne zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už
aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom
na prílohy pripojené k návrhu. Na tento trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods.

2 platného Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie
rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. Ani z týchto
príloh však nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov. Podľa názoru súdu ide o typický prejav
tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je
nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz ). Celá žaloba má skôr
len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia

všetkýchnevyhnutných(rozhodujúcich)skutočnostítak,abybolojasnéočomanaakomzáklademásúd
rozhodnúť (a to už vo vzťahu k tzv. istine - kde absentuje výslovné a zrozumiteľné tvrdenie o poskytnutí
peňažný prostriedkov v určitej výške a záväzku na ich vrátenie s určitým a zrozumiteľným vymedzením
spôsobu tohto vrátenia).

Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010,
sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin
a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením
odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými
zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu

a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami
občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno

tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti

bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.
„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena

tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

Žalobca vo svojom návrhu všeobecným poukazom na výpisy z účtu neuviedol v podstate žiadne
konkrétne dôvody, ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali uplatnený nárok. Celá argumentácia
k nemu je v podstate založená len na dôvere v jeho strohé vyčíslenie vo výpise z účtu vypracovanom
žalobcom. Obdobný postup bol síce v minulosti niekedy možný v zmysle bývalého (dnes už neplatného)
znenia ust. § 172 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do r. 2003 (ak sa právo opieralo o výpis z kníh

tuzemskéhopeňažnéhoústavu-zrejmeakoreliktbývaléhoštátnehovlastníctva,kontrolyaztohoapriori
predpokladanej správnosti účtovania všetkých peňažných ústavov), ktoré dnes už neplatí, a aj to iba pri
vydávaní platobných rozkazov (procesne bez osobitného skúmania a dokazovania). V sporovom konaní
v súčasnosti, s rovnocenným postavením sporných strán, osobitne v prípadoch ex offo kontroly nárokov
zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, však v súdnom

konaní nemožno nekriticky akceptovať a vychádzať iba z jednostranných nepreskúmateľných vyčíslení
sporovej strany (dodávateľa) bez posúdenia práva. Z tvrdených (a preukazovaných) skutočností musí
právo vyplývať. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že evidovanie pohľadávky v uvedenom výpise z
účtu je snáď akousi verejnou listinou, a tento výpis potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávkyvoči žalovanému. Podľa § 134 O.s.p. iba listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi
orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné,
potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak,

i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Je zrejmé, že v návrhovom konaní je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť všetky také
skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a ani oprávnený
vyhľadávať za navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto len

posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z tvrdených
skutočností právo nevyplýva, nemožno mu priznať súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby
musí byť zamietnutý.

V danom prípade pritom zo žaloby vyplýva len to, že žalobca bez právneho dôvodu (§ 710 OBZ) z účtu
žalovaného vykonal v jeho prospech platby aj keď žalovaný na to nemal potrebné peňažné prostriedky

(nepovolený debet), a mohol by tak mať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže však
posledné plnenie mu podľa ním vedeného výpisu z účtu poskytol ešte 11.6.2013 a žaloba bola podaná
neskôr ako dva roky po tom (25.4.2016), tento nárok je v zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ premlčaný.

Okrem toho z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že dôvodom platieb realizovaných nad rámec

vlastných peňažných prostriedkov žalovaného mali byť (minimálne z časti) aj rôzne poplatky a úroky
vyúčtované žalovanému, z návrhu žalobcu však nevyplývajú žiadne konkrétne dôvody týchto nárokov,
prečo a na základe čoho ich žalobca v konkrétnej výške žalovanému účtoval a z jeho účtu zrazil.
Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že ohľadom tohto nároku žalobca bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno neuniesol, teda v čase rozhodovania súd nezistil právny dôvod, podľa ktorého by bol žalovaný

povinný túto sumu žalobcovi zaplatiť, a jeho nárok na vydanie eventuálneho bezdôvodného obohatenia
je už aj premlčaný, a preto ho, podľa toho ako bol predmet konania skutkovo vymedzený v návrhu,
považoval za nedôvodný, a žalobu zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1vspojenís§151ods.1O.s.p.,keďžalovanému,ktorý

bol v konaní úspešný, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaný si ich náhradu
neuplatnil a neúspešný žalobca na ich na náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal
žiadnemu z nich.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.