Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Jana Fígerová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/100/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416204847
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416204847.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdBratislavaIVsudcomJUDr.JanouFígerovouvprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: JUDr. Barbora Korenecová,
IČO: 42 174 902, advokát , so sídlom Malinovo, Slnečná 3 proti žalovanému: N. K., G.. XX.XX.XXXX,
E. K. K., Y. XX o zaplatenie 1.572,- s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.572,- eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy
1.572,- eur od 4.7.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške nároku 100%.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.5.2016, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo
výške 1.572,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom náhrady škody spôsobenej mu
trestným činom. K dôvodom žaloby uviedol, že na základe zmluvy o úvere , žalobca ako veriteľ poskytol
žalovanému ako dlžníkovi sumu 800,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom a za
podmienok tam dojednaných, spolu vo výške 1.572,- eur. Žalovaný dlh nesplácal riadne, neuhradil
žiadnu čiastku, stratil výhodu splátok a dlh sa stal splatným dňa 04.07.2011. Žalobca mal podozrenie
že žalovaný uzavrel zmluvu o úvere v úmysle ho nesplácať. Rozsudkom tunajšieho súdu bol žalovaný
uznaný vinným zo spáchania trestného činu úverového podvodu, a žalobca bol odkázaný so svojim
nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.
2.Žalobný návrh s prílohami, spolu s uznesením súdu podľa § 167/2 CSP, procesným poučením podľa
§ 160 a nasl. CSP boli žalovanému doručené postupom podľa § 116/2 a 106 ods. 3 CSP dňa 14.6.2017.
Žalovaný sa k výzve súdu nevyjadril.
3.Podľa § 219 /3 CSP súd vo veci verejne vyhlásil rozsudok, pričom strany, ani právny zástupca žalobcu
sa na verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili.
4.Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení označil listinné dôkazy: výpis z obchodného
registražalobcuč.l.5,kópiazmluvyoúvereč.l.9,kópiarozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIVsp.zn.2T
67/2012 z 25.5.2012 č.l. 10, VOP č.l. 13.
5.Žalovaný na svoju obranu nič neuviedol, neoznačil žiadne dôkazy a zostal nečinný.6.Súd vykonal vo veci všetky označené dôkazy.
7.Vykonaným dokazovaním súd zistil:
8.Žalobca je obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je o.i., poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských
úverov.
9.Dňa 11.01.2011 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ ako dlžník
písomne zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol úver v sume 800,- eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal vrátiť, spolu s poplatkom vo výške 772,- eur, t.j. celkovo vrátiť 1.572,- eur v 10 mesačných
splátkach po 131,- eur. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný neuhradil žiadnu čiastku.
10.Rozsudkom tunajšieho súdu z 25.5.2012, právoplatným 29.05.2012, sp.zn. 2T 67/2012-146 bol
žalovaný ako obžalovaný uznaný vinným, na tom skutkovom základe, že 11.01.2011 uzavrel v Bratislave
s mandatárom žalobcu zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru 800,-
eur žalovanému , ktorý úver sa zaviazal vrátiť v splátkach po 131,- eur, pričom v žiadosti uviedol ako
zamestnávateľa M. O. s dosahovaným príjmom 500,- eur , ako i spoločnosť SODEXho s deklarovaným
príjmom 150,- eur, pričom v čase podania žiadosti o úver u žiadneho z nich nepracoval a po uzavretí
zmluvy o úvere neuhradil ani jednu splátku, čím spôsobil žalobcovi škodu 1.572,- eur. Teda vylákal od
iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu
spôsobil malú škodu. Spáchal tak prečin úverového podvodu v podľa § 222 ods. 1 TZ.
11.Podľa bodu 11 VOP, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy
ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypravovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojené.
12.Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu , ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. (ušlý zisk.)
Podľa ods. 3 cit. ust., škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
14.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15.Škoda v zmysle trestnoprávnej teórie je škodou, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku trestného
činu a v príčinnej súvislosti s trestným činom, pre ktoré je vedené trestné stíhanie a ktorá je zároveň
zásadne a objektívne vyjadriteľná v peniazoch. V prípade niektorých trestných činov napr. podvod,
sprenevera ku základným kvalifikačným znakom
(subjekt,objekt,zavinenie,objektívnastránka)povinnepristupujúajďalšiekvalifikačnéznakynapr.vznik
škodového následku, či kvalifikovaná škoda. Pokiaľ je predpokladom naplnenia skutkovej podstaty
trestného činu spôsobenie škody v určitej minimálnej výške a trestný súd vo výroku odsudzujúceho
rozsudku ustálil, že protiprávnym konaním páchateľa bola poškodenému spôsobená aspoň minimálna
výška škody, civilné súdy sú viazané právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vo vzťahu ku všetkým
skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa a boli trestným súdom v trestnom konaní
riadne zistené ( zavinené protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
a vznikom škody).
16.Majetková škoda sa delí na skutočnú škodu a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma objektívne
vyjadriteľná v peniazoch , ktorá predstavuje reálne zmenšenie hodnoty majetku poškodeného. Ušlý zisk
je rovnako majetkovou škodou vyjadriteľnou v peniazoch, ale predstavuje sumu, o ktorú sa za bežného
chodu okolností mal majetok poškodeného zväčšiť , avšak v dôsledku škodnej udalosti sa tak nestalo.17.Súd skúmal, v akom rozsahu zodpovedá žalovaný za škodu spôsobenú žalobcovi ako poškodenému
a to z hľadiska ust. § 420 ods. 1 a 3 OZ, podľa ktorého, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti, ibaže by preukázal, že škodu nezavinil. Úmyselné protiprávne konanie
žalovaného a vznik škody týmto konaním vyvolaný, bolo preukázané cit. trestným rozsudkom , lebo
podľa § 193 CSP je súd v občianskom sporovom konaní viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o
tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.572,-
eur (pozostávajúcej z čiastky 800,- eur a sumy 752,- eur a dohodnutého poplatku), vychádzal zo zmluvy
o úvere. Žalovaný na úhradu úveru nepoukázal žiadnu úhradu. Žalovaný v priebehu sporu nenamietal
výšku nároku, ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Pretože zaplatenie žalovanej sumy žalovaným v
konaní nebolo preukázané, súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a žalovaného na jej zaplatenie
zaviazal.
18.O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu.
Žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške
100 % nároku. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, vydaným po
právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( § 38 zák. č.
233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.