Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211959
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316211959.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: TOBI -F GROUP, s.r.o., Chlmec
53, 067 41 Chlmec, IČO: 46 474 544, proti žalovanému: MILKO81, s.r.o., Hrnčiarska 1702/4, 066 01
Humenné, IČO: 47 608 421, právne zastúpený JUDr. Miroslav Korch, advokát, Kukorelliho 1505/50,
066 01 Humenné, o zaplatenie nájomného 2.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 21Cb/216/2016-47 zo dňa 17.5.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č. k. 21Cb/216/2016-47 zo dňa 17.5.2017 Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej

inštancie“) rozhodol tak, že konanie zastavil. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania a žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 143,30 eur, ktorého vrátenie vykoná do 30
dní od predloženia právoplatného uznesenia súdu Slovenská pošta, a.s..

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 27.12.2016 na súd žalobu o
zaplatenie sumy 5.000,- eur s príslušenstvom z dôvodu, že mu žalovaný nezaplatil podľa Zmluvy o

podnájme nebytových priestorov č. XX/XXXX zo dňa 30.4.2015 v znení Dodatku č. 1, dlžné nájomné a
rovnako zmluvnú pokutu. Dlžné nájomné bolo vo výške 2.500,- eur a zmluvná pokuta vo výške 2.500,-
eur.

3. Po podaní žaloby dňa 2.1.2017 žalovaný uhradil žalobcovi časť žalovanej sumy vo výške 2.500,-
eur vkladom na účet, v tejto časti zobral žalobca žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. K späťvzatiu

došlo ešte pred doručením žaloby žalovanému, preto súd podľa § 135 ods. 3 CSP pokračoval v konaní
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Následne súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa
6.2.2017 a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú sumu 2.500,- eur s príslušenstvom, avšak
platobný rozkaz bol zrušený z dôvodu, že žalovaný proti nemu podal odpor. Dňa 17.5.2017 bolo súdu
doručené späťvzatie žaloby o zaplatenie zvyšnej sumy 2.500,- eur s príslušenstvom zo strany žalobcu.
Žalobca žiadal konanie zastaviť a vrátiť krátený súdny poplatok.

4. Keďže boli splnené všetky podmienky uvedené v príslušných ustanoveniach CSP, súd konanie
zastavil.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak má
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Konštatoval, že v tomto prípade mala každá zo
strán úspech čiastočný, a to 50 % žalobca a 50 % žalovaný, nakoľko pôvodná žaloba o sumu 2.500,-eur bola podaná dôvodne, pretože až po jej podaní zaplatil žalovaný sumu 2.500,- eur žalobcovi. V
druhej časti o zaplatenie 2.500,- eur titulom zmluvnej pokuty zobral žalobca žalobu späť a v tejto časti
bol procesne neúspešný žalobca, úspešný bol žalovaný. Z tohto potom vyplýva, že sa nedá určiť pomer

úspechu strán, resp. tento je rovnaký a preto súd rozhodol, že žiadnej zo strán náhradu trov konania
nepriznal. Súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku, tak ako už bolo vyššie uvedené.

6. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že
predmetom konania boli dva samostatné nároky žalobcu, a to zaplatenie nájomného fakturované

žalobcom faktúrou XX/XXXX zo dňa 1.12.2016 a splatnou dňa 29.12.2016 na sumu 2.500,- eur, ako aj
zaplatenie zmluvnej pokuty 2.500,- eur, ktorú si žalobca vo svojom žalobnom návrhu proti žalovanému
uplatnil v zmysle článku 11.2 Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 30.4.2015 v znení
Dodatku č. 1 zo dňa 1.5.2015. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, pretože ak súd dôvodnosť žaloby vyvodil len
zo skutočnosti, že strana sporu po podaní žaloby zaplatí požadovanú sumu, ide o formalistický postup,

pričom princíp procesného výsledku nemožno chápať formálne, nakoľko nielen petit, ale aj žalobné
tvrdenie ako dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca žalovaného plnenia domáha. Uviedol, že súd
prvej inštancie zrejme prehliadol tú skutočnosť, že konanie bolo začaté žalobcovým návrhom na začatie
konania dňa 2 .12.2016, pričom sa domáhal zaplatenia záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi nájomné
fakturované faktúrou číslo XX/XXXX zo dňa 1.12.2016, splatnou dňa 29.12.2016 na sumu vo výške

2.500,- eur, pričom zo žiadneho ustanovenia zmluvy o podnájme nebytových priestorov nevyplývala
iná splatnosť nájomného a sám žalobca stanovil splatnosť faktúry na takýto dátum. Poukázal na
ustanovenie § 72 ods. 1 písm. a) zákona číslo 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v zmysle
ktorého platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru alebo služby s miestom
dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe, alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,

a žalobca je platiteľ DPH s pridelením IČ, DPH, pričom je nepochybné, že žalobca v časti podanej
žaloby o zaplatenie nájomného vo výške 2.500,- eur podal žalobu predčasne a súd prvej inštancie sa v
rozhodovaní o náhrade trov konania touto otázkou (predčasnosti podanej žaloby) vôbec nezaoberal. Má
za to, že v tomto prípade ide o formalistický postup, ktorý zakladá porušenie práva na súdnu ochranu
v zmysle článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa

nezaoberal ani tou skutočnosťou, či a kedy bola vôbec faktúra číslo 1/2016 doručovaná žalovanému
a pritom žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu, že túto faktúru doručil žalovanému riadne a včas.
Pretože v skutočnosti táto faktúra bola doručená žalovanému až po termíne jej splatnosti a žalovaný ju
obratom zaplatil. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že žalovaný má nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 %.

7. K uvedenému odvolaniu sa žalobca nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa
§ 34 zákona číslo 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, platný a účinný od

1.7.2016), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
a pre doplnenie uvádza:

12. V predmetnom konaní je nesporné, že návrhom žalobcu, doručeným súdu dňa 27.12.2016, žalobca

požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 5.000,- eur s príslušenstvom. Dňa 31.1.2017 zobral žalobca
žalobu v časti o zaplatenie 2.500,- eur späť, žiadal v tejto časti konanie zastaviť a trval na vydaní
rozsudku o zaplatenie 2.500,- eur plus úroky z omeškania vo výške 5,5 % z dlžnej sumy od 1.10.2016
do zaplatenia.13. Ako dôvod späťvzatia uviedol, že žalovaný dňa 2.1.2017 na jeho účet zaplatil časť žalovanej sumy,
a to konkrétne 2.500,- eur.

14. Po vydaní platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný odpor, súd prvej inštancie zrušil
platobný rozkaz zo dňa 6.2.2017 a žalobca následne podaním doručeným súdu dňa 17.5.2017 zobral
zvyšok žaloby, t. j. o zaplatenie 2.500,- eur s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty, späť a žiadal v
tejto časti konanie zastaviť.

15. Išlo teda o žalobu, ktorá pozostávala z dvoch samostatných nárokov a v prvom prípade došlo
k späťvzatiu a následnému zastaveniu konania po zaplatení požadovanej istiny z titulu nájomného,
v druhom prípade došlo k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu, bez uvedenia dôvodu a následne k
zastaveniu konania v tejto časti.

16. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania.

17. Je nesporné, že v danom prípade nároky žalobcu vychádzali zo Zmluvy o podnájme nebytových
priestorov číslo X/XXXX, uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 30.4.2015, ako aj Dodatku č. 1 k zmluve

zo dňa 1.5.2015. Z obsahu Zmluvy o podnájme nebytových priestorov, ani z Dodatku však nevyplýva,
aby sa zmluvné strany dohodli na termíne splatnosti (ďalej len Zmluva).

18. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o

plnenie požiadal.

19. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa dlh musí splniť nielen riadne, ale aj včas. Doba
plnenia dlhu sa riadi dohodou účastníkov záväzkového vzťahu, alebo môže byť určená zákonom, alebo
rozhodnutím súdu. Ak doba splnenia nebola určená jedným z uvedených spôsobov, Občiansky zákonník

podporne určuje, že dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, čo
platí aj v tomto prípade.

20. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nájomného, ktoré sa stalo zročným ku dňu ukončenia
zmluvného vzťahu, t. j. 30.9.2016, čo vyplýva z jeho listu zo dňa 8.11.2016 adresovaného žalovanému.

Žalovaný v žiadnom svojom vyjadrení nepoprel, že by mu táto výzva nebola doručená. Žalobca teda v
žiadnom prípade, nie predčasne, podal žalobu na súd dňa 27.12.2016.

21. Neobstoja námietky žalovaného, na ktoré sa odvoláva vo svojom odvolaní, že konanie bolo začaté
dňa 22.12.2016 žalobcovým návrhom na začatie konania (zo spisu vyplýva, že ide o dátum 27.12.2016,

čo vyplýva z podacej pečiatky), pričom malo ísť o splatnú faktúru číslo 1/2016 zo dňa 1.12.2016, a teda,
že žaloba bola podaná predčasne.

22. Odvolací súd konštatuje, že faktúra je iba účtovným dokladom. Strany si môžu dohodnúť spôsob a
náležitosti fakturácie. Pokiaľ sa v zmluve nedohodnú, vystavenie faktúry nie je podmienkou pre vznik

povinnosti žalovaného ako podnájomcu na základe poskytnutého plnenia zaplatiť jeho cenu. Zákon
ani nestanovuje povinnosť žalobcu ako nájomcu vystaviť faktúru do určitej lehoty. To je vecou dohody
zmluvných strán.

23. V preskúmavanej veci správne rozhodol súd prvej inštancie ak prihliadol na to, že v prípade prvého

nároku žalobcu žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, v druhom prípade naopak procesne
žalobca zavinil zastavenie konania, a preto aj správne rozhodol, ak vyslovil, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania.

24. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a sporovým

stranám nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré ani sporové strany nepožadovali.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).