Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/224/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207584
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616207584.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: M.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. B., A., C. XX. X. XXXX/X, o zaplatenie peňažnej pohľadávky 1.817,96
Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.
6Csp/80/2016-45 zo dňa 04. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené v časti splatnosti sumy 1.817,96
Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.738,04 Eur od 10.10.2016 do zaplatenia m e n

í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.817,96 Eur s úrokom z omeškania 5 %
ročne zo sumy 1.738,04 Eur od 10.10.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a vo výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobcovi sumu 1.817,96 Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.738,04 Eur
od 10.10.2016 do zaplatenia.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v časti vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.817,96 Eur a úroky z omeškania 5% ročne zo sumy 1.738,04 Eur
od 10.10.2016 do zaplatenia v mesačných splátkach po 60 Eur, prvá splátka splatná v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti napadnutého rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade

nezaplatenia čo aj len jednej splátky. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Vykonaným dokazovaním mal preukázané uzatvorenie zmluvy, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000 Eur. Jednalo sa o bezúčelový
úver s dohodnutým termínom splatnosti prvej anuitnej splátky 25.03.2014, počtom anuitných splátok
20, splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca. Žalovaný však riadne a včas dohodnuté splátky
neuhrádzal a bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie omeškaných splátok úveru s tým, že bol upozornený
na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Vzhľadom na nečinnosť žalovaného žalobca rozhodol o

predčasnej splatnosti celého úveru a žiadal dlh vo výške 1.882,96 Eur zaplatiť žalovaným najneskôr
do 09.10.2016. Z prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia mal okresný súd preukázané, že
žalovaný uhradil na základe úverovej zmluvy celkom sumu 806,22 Eur, z čoho na úrok z úveru bola
započítaná čiastka 544,26 Eur a na istinu čiastka 261,96 Eur, takže nesplatená istina predstavovalasumu1.738,04Eur.Okremvýškynesplatenejistinyúverumalokresnýsúdpreukázanýnesplatenýúrokz
úveru 79,11 Eur a úrok z omeškania 0,81 Eur, čo spolu predstavuje sumu 1.817,96 Eur, v tejto časti preto
žalobe ako dôvodnej vyhovel. Ďalej zistil, že žalobca poskytol žalovanému lehotu na zaplatenie tejto

dlžnej sumy do 09.10.2016. Keďže v tejto lehote žalovaný sumu neuhradil, dostal sa dňom 10.10.2016
do omeškania. K tomuto dňu úroky z omeškania určené v zmysle Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.
predstavujú 5% ročne. Pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z omeškania z nezaplatenej istiny za dlhšiu
dobu, t.j. už od 30.09.2016 súd v tejto časti žalobu zamietol.

2. Žalobcovi rovnako nepriznal úroky z omeškania zo súm, ktoré špecifikoval ako úrok z úveru a úrok
z omeškania. Vychádzal z ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej veriteľ nemôže požadovať od dlžníka
príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípadné omeškanie s platením iného príslušenstva pohľadávky,
preto žalobu v časti pokiaľ sa žalobca domáhal priznania úrokov z omeškania 5% ročne zo sumy 79,11
Eur od 30.09.2016 do zaplatenia zamietol. Vyhovel žiadosti žalovaného a povolil mu priznanú istinu s
príslušenstvom hradiť vo forme splátok. Jeho výsluchom zistil, že má síce pomerne slušný príjem, ale

má dlhy vo výške 400.000 Eur vo vzťahu k iným bankám. Vzhľadom na nemajetnosť žalovaného mu
umožnil uhrádzať priznanú istinu formou splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a
žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech v rozhodujúcej časti priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá a do výroku, ktorým

bolo žalovanému povolené uhradiť priznanú istinu s príslušenstvom formou splátok, podal odvolanie
žalobca. Žiadal, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe
vyhovie v plnom rozsahu a žalovaného zaviaže uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Namietal správnosť záverov súdu prvej inštancie o nemožnosti priznania úrokov z omeškania z úroku
vyčísleného ku dňu zosplatenia úveru žalobcu. Citoval časť rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo

dňa 27.03.2008, sp. zn. 4Cob/62/2007, v ktorom sa uvádza, že pri úrokoch z poskytnutého úveru je
možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania. Vzhľadom na toto
rozhodnutie a poukazujúc na ústavný princíp právnej istoty, súčasťou ktorého je aj predvídateľná a
konzistentná judikatúra, má podľa jeho názoru nárok na úrok z omeškania aj zo zmluvných úrokov
vyčíslených do zosplatnenia úveru.

4.Krozhodnutiuopovolenísplácaťdlhvsplátkachžalobcauviedol,žeokresnýsúdpostupovalvrozpore
so zákonom. Pripustil, že ust. § 232 ods. 2 CSP umožňuje vzhľadom na osobitosti okolnosti prípadu určiť
aj dlhšiu než 3-dňovú lehotu na plnenie priznané súdnym rozhodnutím, avšak pre takéto rozhodnutie
je nutné zistiť skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver, že je vhodné určiť na

splnenie dlhšiu lehotu. Súd prvej inštancie však uvedené zistenia nevykonal a vychádzal iba z ničím
nepodložených tvrdení žalovaného, ktorý naviac neurobil počas konania ani jedinú úhradu aspoň časti
žalovanej istiny.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) vec
preskúmal z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a 380 ods. 1 CSP; z toho titulu nedotknutým zostal
rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutej časti o uložení samotnej povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 399,63 Eur) a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1

á contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v zamietajúcom výroku a podľa §
388 CSP zmenil ohľadne lehoty splatnosti priznaného nároku a aj v závislom výroku o trovách konania.

7. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že mu súd prvej inštancie nesprávne nepriznal úrok z
omeškania z úroku z úveru. V celom rozsahu aplikovateľným sú v danej spojitosti závery Najvyššieho

súduČR,ktorývrozsudkusp.zn.35Odo101/2002zodňa24.marca2004(vychádzajúczprávnejúpravy
obsahovozhodnejsoslovenskou)uviedol,žeúroky,úrokyzomeškaniaapoplatokzomeškaniasúpodľa
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia
a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné
plnenie(istina),naktorúmáveriteľprávopodľahlavnéhozáväzkovéhovzťahu,kuktoréhozmene(potiaľ,

že si môže nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona, práve až
omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený
platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho
zániku) zaniká aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky.Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do
omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva
potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky zákonník mu túto možnosť nepriznáva.

8. Občiansky zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva
pohľadávky. Ak teda rozumieme pohľadávkou v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka istinu,
potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky

odôvodnený len úpravou obsiahnutou v ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, by totiž bez
väzby na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka viedol k neakceptovateľnému záveru, že takto
priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou
pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako úprava všeobecná vo
vzťahu ku všetkým občiansko-právnym záväzkom, definuje príslušenstvo, ktoré možno pri omeškaní s
plnením peňažného dlhu - hlavného peňažného záväzku žiadať vedľa istiny, v prípadoch, kedy zákon o

kvalite príslušenstva mlčí (ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania, má
veriteľ právo požadovať úrok z omeškania). Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR R 70/1995, oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov nevzniká právo na úroky z omeškania.

9. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím neporušil princíp právnej istoty a princíp predvídateľného

rozhodnutia, tak ako to tvrdí žalobca v podanom odvolaní. Uvedené princípy majú svoje opodstatnené
postavenie v právnom štáte, ale i limity, pretože popri ňom stoja aj ďalšie právne princípy, doktríny (napr.
spravodlivosť). Favorizácia inej právoplatne skončenej veci nemá v podmienkach Slovenskej republiky
všeobecnú (precedentnú) záväznosť, nemá v nepublikovanej podobe v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky ani faktickú „záväznosť“ pre iné - podobné prípady prejednávané súdmi,

i keď v zložitých prípadoch (hard case) ju možno ako odkazovú metódu (stare decisis) používať pri
odôvodňovaní súdnych rozhodnutí. Pokiaľ by išlo aj o argumentáciu precedensom v štátoch Common
law tu sa tiež nemožno opierať o akékoľvek rozhodnutie, ale len o také, ktoré sa považuje za tzv. leading
case, teda ide o hlavný prípad vyjadrujúci určité všeobecné pravidlo - rozhodujúce pravidlo. Precedens
je vyjadrením všeobecného pravidla prostredníctvom autoritatívneho príkladu (uznesenie NS SR zo 14.

mája 2014, sp. zn. 7Cdo 136/2013). Právne závery okresného súdu o nedôvodnosti časti nároku žalobcu
považoval, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd za vecne správne a v tejto časti
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Odvolateľ namietal aj určenie splatnosti priznaného nároku v splátkach. Túto jeho námietku

považovalodvolacísúdzaopodstatnenú.Okresnýsúdsvojerozhodnutieopovolenížalovanémuuhradiť
dlžnú sumu v splátkach odôvodnil len veľmi všeobecne. Hoci poukázal na vyjadrenie žalovaného,
absentujú tu akékoľvek jeho ďalšie hodnotenia; okrem iného, či toto vyjadrenie a na základe čoho
považoval za preukázané. Žalovaný svoje tvrdenia o nutnosti uhrádzania ďalších úverov žiadnym
spôsobom nepreukázal. Za daného stavu krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a uložil

žalovanému uhradiť priznanú istinu s príslušenstvom v lehote 3 dní od právoplatnosti svojho rozhodnutia
v zmysle ust. § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je 3 dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd prihliadal na skutočnosť, že žalovaný so žalobcom uzatvoril
úverovú zmluvu dňa 07.03.2014 a žalobný návrh bol podaný dňa 27.10.2016. Od času poskytnutia úveru
do času rozhodovania súdov oboch inštancií uplynulo dlhšie časové obdobie, počas ktorého mohol

žalovaný minimálne sumu, ktorá mu bola poskytnutá uhrádzať splátkami dohodnutými v zmluve o úvere.
Od poskytnutia úveru mal žalovaný dostatočný časový priestor na úhradu tejto sumy, naviac, keď výška
splátok, ktorá bola v zmluve dojednaná 29,86 Eur bola podstatne nižšia ako splátka, ktorá bola určená
súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný len ohľadne splatnosti priznaného nároku a vo zvyšku
bol neúspešný. Relevanciu odvolacieho nároku týkajúceho sa splatnosti priznanej sumy voči ostatnej
časti odvolania, stanovil percentuálne krajský súd v rozsahu 25% : 75%. Čistý úspech žalovaného tak
predstavoval 50% ( 75% - 25%). Krajský súd mu preto priznal náhradu trov odvolacieho konania v tomto

rozsahu.

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)