Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 6, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/118/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010583
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716010583.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému C. M., pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2,3 písm. b), c) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.
decembra 2017, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza
Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, odvolanie obžalovaného C. M., proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen zo dňa 21.06.2017, sp.zn. 3T/145/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. M. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Označeným rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 21.06.2017 sp.zn. 3T/145/2016 bol
obžalovaný C. M. uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
2,3 písm. b), c) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v období od mesiaca august 2014 do 27.12.2016 v meste J. a na iných miestach si neplnil zákonnú

povinnosť vyživovať svoje dieťa, deklarovanú rozsudkom OS Zvolen č.k. 6P 3/2013-53 zo dňa
13.06.2013, právoplatným dňa 16.07.2013, ktorým mu bolo určené platiť počnúc právoplatnosťou
rozsudku výživné na dcéru M. M., nar. XX.XX.XXXX vo výške 66 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v
mesiacivopredkrukámmatkydieťaťaQ.M.,nar.XX.XX.XXXX,trvalébytomJ.,L.XXXX,Y.tak,žesitúto
vyživovaciu povinnosť vôbec neplnil, pričom počas rozhodného obdobia nebol evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie, nepoberal dávky v hmotnej núdzi a od 01.03.2015 bol zamestnaný v spoločnosti O. W.

a.s. V., čím mu za obdobie od mesiaca august 2014 do 27.12.2016 vznikol dlh na výživnom vo výške
1.914,- eur
a konal tak napriek tomu, že bol trestným príkazom Okresného súdu Praha - Západ č.k. 14T 119/2014-47
zo dňa 29.07.2014, právoplatným dňa 07.01.2015 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 196 ods.2,3 Tr. zákonníka ČR a bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní
1 rok s určením skúšobnej doby v trvaní 4 rokov.

Za to obžalovanému uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. m)
Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov. Podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď do
zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 21.06.2017 po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, pričom takto

podané odvolanie následne zdôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne podaním zo dňa 03.07.2017
a odôvodnil ho i sám podaním zo dňa 04.07.2017. V súhrne v oboch odvolaniach argumentoval
obžalovaný najmä tým, že uložený trest súdom prvého stupňa nepovažuje za primeraný, podľa jeho
názoru okresný súd pochybil v tom, že prihliadol na jeho odsúdenia, ktorými bol odsúdený mimo územia
Slovenskejrepubliky,priukladanítrestuvzalvúvahujehoodsúdeniazaneplnenievyživovacejpovinnosti
vČeskejrepublike.Zposlednéhovýkonutrestuodňatiaslobodybolprepustený02.06.2017,nemoholtak

využiť inštitút účinnej ľútosti, keďže nemal k dispozícii 1.914,- Eur na zaplatenie dlžného výživného. Vo
výkone trestu sa zamestnal a v určenej lehote predloží odvolaciemu súdu doklad o splnení vyživovacejpovinnosti. Pokiaľ výživné neplatil, jeho dcéra núdzou netrpela. Záverom odvolania krajskému súdu
navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby ho v konečnom dôsledku spod
obžaloby oslobodil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obžalovaným v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom
predchádzalo.Malnazreteliisvojupovinnosťvtomsmere,ženaprípadnéchyby,ktoréneboliodvolaním

obžalovaného vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por.
V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného C. M. nebolo podané dôvodne.

Je nutné zdôrazniť, že krajský súd verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného vykonal v jeho
neprítomnosti, pokiaľ doručil súdu potvrdenie o práceneschopnosti, je z jeho obsahu zistiteľné len to, že
táto práceneschopnosť mu bola vystavená pre bolesť chrbta. Krajský súd pritom obžalovanému riadne

doručil predvolanie na verejné zasadnutie, z ktorého je zistiteľné znenie ust. § 120 ods. 2 Tr. por. a
odročiť verejné zasadnutie by tak pripadalo v úvahu len v prípade, ak by obžalovaný k predloženej PN
doložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na verejnom zasadnutí
krajského súdu bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia jeho zdravotného stavu. Naviac krajský
súd pripomína, že i predchádzajúce verejné zasadnutie dňa 08.11.2017 bolo nutné pre neprítomnosť

obžalovaného odročiť, v oboch prípadoch však mu bola doručená zákonom predpokladaná výzva v tom
smere, že pre prípad úhrady dlžného výživného bude možný postup odvolacieho súdu v zmysle § 285
písm.f)Tr.por.Zatýchtookolnostíkrajskýsúdvykonalverejnézasadnutievneprítomnostiobžalovaného
za splnenia podmienok § 293 ods. 5 Tr. por. Obžalovaný riadne prevzal predvolanie na termín verejného
zasadnutia na deň 06.12.2017 dňa 25.11.2017.

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v
napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade
s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s
požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,

o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd ďalej
považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú
pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 21.06.2017 vykonal výsluch obžalovaného, svedkýň M. M.

a Q. M., podľa § 269 Tr. por. prečítal jednotlivé listinné dôkazy, a to najmä správy na obžalovaného,
odpis z registra trestov týkajúci sa jeho osoby. Je nutné zvýrazniť skutočnosť, že v rámci dokazovania
obžalovaný svoju vinu doznal, v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. na položené otázky
odpovedal samostatne kladne, prvostupňový súd jeho vyhlásenie prijal a na podklade § 257 ods. 8 Tr.
por. vyhlásil, že sa už v priznanom rozsahu dokazovanie nevykoná a vykoná sa tak len dokazovanie

súvisiace úvahami ohľadom uloženia druhu a výmery trestu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný
zákon v sankcii ust. § 207 ods. 3 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody

v sadzbe od jedného do piatich rokov. V súlade so stavom veci zistil prvostupňový súd na strane
obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l), n) Tr. zák., t.j., že sa k spáchaniu
trestnej činnosti doznal a trestný čin úprimne oľutoval, naviac napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej
činnosti príslušným orgánom, pričom na druhej strane vo veci zistil jednu okolnosť, ktorá mu z hľadiska
výmery trestu priťažovala, a to, že bol už za trestný čin odsúdený v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. Zhodne

ako súd prvého stupňa, aj krajský súd z obsahu odpisu registra trestov na osobu obžalovaného zistil, že
tento bol v minulosti deväťkrát riešený súdom za rôznorodú trestnú činnosť. Pokiaľ odvolateľ namietal to,
že bol v poslednom období odsúdený súdmi v Českej republike (z odpisu registra trestov je zistiteľné, že
tomu tak bolo v posledných šiestich prípadoch), je nutné mu v tejto súvislosti pripomenúť znenie ust. §7b ods. 2 Tr. zák., podľa obsahu ktorého právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej
únie v trestnom konaní na účely trestného konania sa zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom
Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre trestný čin aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v prvej polovici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, avšak upravenej, vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností, keď bol povinný ukladať mu
trest v sadze od jedného roka odňatia slobody do troch rokov ôsmich mesiacov. Aj krajský súd považuje
takýto druh trestu a jeho výmeru za primeraný všetkým okolnostiam prípadu. U obžalovaného sa
doposiaľ uložené tresty minuli prevýchovným účinkom, pričom teraz posudzovaný prečin zanedbania

povinnej výživy spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, keď Okresným súdom Praha -
západ rozhodnutím zo dňa 24.02.2014 sp.zn. 1T/26/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.04.2014
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere deviatich mesiacov s podmienečným odkladom jeho
výkonu a určením skúšobnej doby na osemnásť mesiacov.

Keďže prvostupňový súd nepochybil ani vo výroku, ktorým na výkon takto uloženého trestu odňatia

slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, krajský súd odvolanie
obžalovaného, považujúc ho v celom rozsahu za nedôvodne podané, zamietol postupom podľa § 319
Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.