Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csr/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317205668
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317205668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu W. Z., nar. XX. X. XXXX, F. č.

XX, zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné proti žalovanému EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 357 24 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. V. XXXXX/XX zo dňa 10.04.2017, vydaný Stálym
rozhodcovským súdom, zriadeným pri Asociácií pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 9. 5. 2017 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok sp.

zn. V. XXXXX/XX zo dňa 10. 4. 2017, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre
arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, konajúcim prostredníctvom rozhodcu Mgr. Q. V..

Z obsahu žaloby vyplýva, že citovaným rozsudkom bol žalobca v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 809,44 eur, úroku z omeškania 93,82 eur, úroku z
omeškania 8,25% ročne zo sumy 629,92 eur od 6. 11. 2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobcamázato,žeprirozhodovaníboliporušenévšeobecnezáväznéprávnepredpisynaochranupráv

spotrebiteľa,tedasúnaplnenédôvodyprezrušenierozhodcovskéhorozsudkuvzmysle§45ods.1písm.
g), i), j), l) Zák. č. 335/2014 Z.z. a teda sú naplnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
§45 ods. 1 citovaného zákona. Vydaniu napadnutého rozhodcovského rozsudku predchádzala Výzva na
žalobnú odpoveď s prílohami a žalobná odpoveď zo dňa 26. 8. 2016. Napriek skutočnostiam uvedeným
v žalobnej odpovedi bol napadnutý rozhodcovský rozsudok vydaný v rozpore s vyššie uvedenými
ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní.

Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 3. 10. 2008 č. XXXXXXX, uzatvorená medzi žalobcom
a právnym predchodcom žalovaného (Consumer Finance Holding a.s., na základe ktorej bola
žalobcovi poskytnutá pôžička 40 000 Sk, je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou, preto žalobcovi ako
spotrebiteľovi je potrebné zabezpečiť ochranu jeho práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
teda ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, ako aj ustanovenia Zák.
č. 129/2010 Z.z..

Vzhľadom k okolnostiam, za ktorých bola rozhodcovská zmluva dojednaná, žalobca má za to, že sa
jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Hoci bola podpísaná na
samostatnej listine, tvorila však neoddeliteľnú súčasť Zmluvy, pričom ustanovenia zmluvy ako zmluvy
formulárovej vyhotovenej na predtlači, sú koncipované predovšetkým v záujme zmluvného partneraspotrebiteľa. Hoci bola rozhodcovská zmluva samostatne podpísaná, zároveň však bola vytlčená
na formulári a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Súčasne táto rozhodcovská zmluva
nebola uzatvorená v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného

vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Žalobca má za to, že dodávať od počiatku sledoval
riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia
práv spotrebiteľa. Žalobca je toho názoru, že požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej
zmluve, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor

účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže
vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu rozhodcom, ako i všeobecným súdom. Iniciovanie sporu
zo spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné,
keďže okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý
pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudku,keďžetopredpokladáprvotnéprejednanieatiežrozhodnutiesporuzvoleným

rozhodcom. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný
partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným
partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca namieta vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu
rozhodujúceho vo veci, ktoré je neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému súdu žalobcu ako

spotrebiteľa.

Žalobca má za to, že v danom prípade nebola platne založená právomoc rozhodcu na prejednanie veci
a ani na vydanie rozhodnutia, keďže predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozhodcovskom
konaní na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Preto žiadal citovaný rozhodcovský rozsudok zrušiť.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 16. 6. 2017 a dňa 15. 11. 2017 žiadal žalobu
žalobcu zamietnuť. Má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v
zmysle §45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a navrhol, aby
súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca porušil podmienky splácania vyčerpaných finančných

prostriedkov, dostal sa do omeškania s ich úhradou, čím došlo k vzniku pohľadávky na strane veriteľa.
Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota dlžníka (žalobcu) predmetnú pohľadávku uhradiť,
avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jeho možnostiach pohľadávku uhradiť v
celosti. Žalovaný (veriteľ) nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho, prípadne
exekučného konania a žalobca (dlžník) predmetnú pohľadávku čo do dôvodu a výšky uznával, preto

mu poskytol žalovaný možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach a zaslal žalobcovi dohodu o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach spolu s rozhodcovskou zmluvou a dotazníkom. Tieto
dokumenty žalovaný zaslal žalobcovi 3krát, žalobca ich vyplnil a podpísal dňa 25. 10. 2014, 4. 5. 2015
a 12. 11. 2015. Napriek opakovanej snahe o obnovenie platobnej disciplíny a vyrovnanie existujúcej
pohľadávky, žalobca opakovane porušil dohodnutý splátkový kalendár, preto nebolo možné ukončiť

vec v rámci mimosúdneho riešenia. Žalobca mal možnosť prezrieť si dokumenty doma, oboznámiť sa
s nimi a tieto dokumenty podľa svojej vôle vyplniť ak súhlasí s ich obsahom. Žalobca mal možnosť
výberu a nebol ničím nútený, podpis rozhodcovskej zmluvy alebo dohody nebol podmienený podpisom
iných dokladov. Obsah dohody a rozhodcovskej zmluvy bol síce vopred pripravený žalovaným, čo však
nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočné, pretože tieto listiny musí niektorá zo zmluvných strán

pripraviť. Žalovaný je toho názoru, že rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné
podmienky,štandardnýmspôsobomvysvetlilapodstaturozhodcovskéhokonaniaadalamožnosťvýberu
spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Rozhodcovská zmluva, ako aj dohoda
neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, pričom jej obsah nie je tak rozsiahly,
aby sa ním žalobca nemal možnosť oboznámiť. Čo sa týka vzdialenosti sídla rozhodcovského súdu

od bydliska žalobcu, tu žalovaný uviedol, že rozhodcovské konanie prebehlo v písomnej forme, pričom
rozhodcovský súd vzal do úvahy aj žalobnú odpoveď žalobcu (v pôvodnom konaní žalovaného), čo
vyplýva aj z tohto rozsudku. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

3. Dňa 16. 8. 2017 došli na súd podania žalobcu, ktorý poukázal na to, že rozhodcovská zmluva

rovnakého obsahu a formy bola už predmetom viacerých súdnych, najmä exekučných konaní , napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1CoE/33/2014, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
8CoE/157/2014, Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 3CoE/55/2014.4. Súd vypočutý žalobcu a oboznámil sa so žalobou a jej prílohami a predloženými listinnými
dokladmi a to návrhom na začatie rozhodcovského konania, zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky,
dohodami o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, rozhodcovskou zmluvou, dotazníkmi,

spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier
a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 30. 9. 2008 uzatvorená Zmluva
a poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške

1327,75 eur (40 000 Sk) pri úroku 30,42% a RPMN 41,36%. Úver sa dlžník zaviazal splatiť 42 splátkami
po 49,09 eur (1479 Sk), konečná splatnosť bola 42mesiacov.

6. Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX zo dňa 12. 11. 2015
dlžník W. Z. uznal záväzok zo Zmluvy a poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX čo do dôvodu a výšky
1190,40 eur.

7. Dňa 12. 11. 2015 dlžník súčasne s Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
podpísal aj Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, z ktorej vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z
Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom
pod č. XXXXXXX, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na

základe tejto Dohody alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto
Dohody, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu.

8. Z pripojeného rozhodcovského spisu sp. zn. V. XXXXX/XX súd zistil, že zo strany spoločnosti EOS KSI

Slovensko, s.r.o. bola proti W. Z. podaná dňa 6. 7. 2016 na Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii
pre arbitráž žalobca o zaplatenie 809,44 eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania 93,82 eur, úroku z
omeškania 8,25% ročne zo sumy 629,92 eur od 6. 11. 2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

K žalobe bola pripojená Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 30. 9. 2008, Dohoda o uznaní

záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25. 10. 2014, Rozhodcovská zmluva zo dňa 25. 10.
2014, Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 4. 5. 2015, Rozhodcovská
zmluva zo dňa 4. 5. 2015, Dotazník zo dňa 4. 5. 2015, Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach zo dňa 12. 11. 2015, Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zo dňa 12. 11. 2015, Dotazník zo
dňa 12. 11. 2015, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, pokus o zmier zo dňa 7. 6. 2016.

Na základe Uznesenia - Výzvy na žalobnú odpoveď, žalovaný W. Z. v rozhodcovskom konaní doručil
rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorom namietal platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy, žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. Vo veci samej vzniesol námietku
premlčania.

Dňa 10. 4. 2014 Stály rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým vyhovel žalobe žalobcu.
Tento rozsudok bol zástupcovi žalovaného W. Z. doručený dňa 4. 5. 2017.

9. Žalobca na pojednávaní potvrdil, že v r. 2008 uzatvoril so spoločnosťou Triangel zmluvu o pôžičke,

kde mu bolo poskytnutých 40 000 Sk s tým, že sa ich zaviazal vrátiť spoločnosti Triangel v splátkach.
Pokiaľ bol zamestnaný t.j. asi do r. 2010, splátky platil pravidelne. Potom však stratil prácu a stal sa
invalidným dôchodcom, preto sa dostal do omeškania a splátky už nesplácal. Následne sa stalo to, že
žalobca si už nepamätá kedy, ale prišiel za ním nejaký človek - pán Z., ktorý mu priniesol obálku, v ktorej
boli listiny. Tieto listiny žalobca podpísal. Potom žalovaný ešte vykonal splátky, nevie však, koľko tých

splátok bolo a ani kedy. Na otázku súdu žalovaný uviedol, že pri podpísaní dohody o uznaní dlhu mal len
splátkový kalendár. Nevedel sa vyjadriť ani čo znamená inštitút premlčania. Žalobca papiere podpisoval
opakovane, pričom im vôbec nerozumel. Tieto papiere mu boli zasielané poštou a pomáhala mu ich
vypisovať mama. Pamätá si, že dohodu o splátkach mu dali podpísať dvakrát. Prvýkrát niečo zaplatil,
potom prestal splácať, druhýkrát to bol zase nejaký splátkový kalendár. Žalobca sa nevedel vyjadriť,

koľko už jednotlivými splátkami uhradil v danom úverovom vzťahu.

10. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe z dôvodu, že pri rozhodovaní pred
rozhodcovským súdom boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľaa teda je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pre upresnenie doplnil, že zo strany žalovaného
bola žalobcovi predložená dohoda o uznaní dlhu. Žalobca má za to, že išlo o premlčaný dlh a
takýmto spôsobom žalovaný chcel obísť zákon o ochrane spotrebiteľa, obísť aj všeobecný súd, aby

v rozhodcovskom konaní bola suma aj takýmto spôsobom uznaná a priznaná žalovanému. Zástupca
žalobcu poukázal na to, že žalovaný sa nevie vyjadriť, ako sumu reálne žalobca zaplatil po poskytnutí
úveru, pričom týmto sa nezaoberal ani rozhodcovský súd, pretože sa vychádzalo len z dohody o oznaní
dlhu.

11. Zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na svoje písomné vyjadrenia a žiadal žalobu žalobcu
zamietnuť. Má za to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, všetky podmienky, ktoré kladie
právny poriadok SR boli splnené, bola uzavretá v písomnej forme, obsahovo formálne, oddelená na
samostatnej listine a dostatočne zrozumiteľnými slovami boli popísané jednak text zmluvy a tak isto
možnosti, resp. právo spotrebiteľa. Dňa 25. 10. 2014 bola uzatvorená dohoda o uznaní záväzku a
úhrade pohľadávky v splátkach spolu s rozhodcovskou zmluvou. Táto nebola plnenia, preto dňa 4. 5.

2015 sa uzatvorila nová dohoda o uznaní záväzku, pričom prax je taká, že spolu s ňou uzatvárajú
aj rozhodcovskú zmluvu. Zároveň bol zasielaný žalobcovi na vyplnenie aj samostatný dotazník k
týmto dvom dokumentom. Na otázku, koľko žalobca v danom úverovom vzťahu už uhradil, zástupca
žalovaného uviedol, že k tejto otázke sa nevie vyjadriť. Vie sa vyjadriť len po postúpení pohľadávky,
kedy zaplatil 85 eur. K postúpeniu pohľadávky došlo na základe zmluvy zo dňa 11. 3 .2014.

12. Podľa ustanovenia §45 ods. 1 písm. g), i) j) a l) Zák. č. 335/2014 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému
účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil

predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu;
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §46 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku

účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa §
42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Žalobca v danej veci podal na súd dňa 9. 5. 2017 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol

jej právnemu zástupcovi doručený dňa 4. 5. 2017. Súd konštatuje, že žalobkyňa podala na súd žalobu
v lehote podľa ustanovenia §46 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok podľa ustanovenia §45 ods. 1 písm. g), i), j) a l) Zák. č. 335/2014
Z.z., preto súd skúmal, či rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní správne zistil skutkový stav,

či správne vyhodnotil predložené dôkazy, vykonal navrhované dôkazy alebo umožnil spotrebiteľovi
predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu; ďalej či rozhodcovský súd
rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu a či rozhodcovský rozsudok zaväzuje
žalobcu na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom a či rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na
základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť.

13. Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z., mluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva

o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom
záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť;
prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne

o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom
rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť
spotrebiteľoviplnenie,ktorépresahujevýškuposkytnutýchpeňažnýchprostriedkovaprimeranejodplaty.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia §4 ods. 6 Zák. o ochrane spotrebiteľa, ak sa zmluva medzi predávajúcim a
spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky

formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

14. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd má za nesporne preukázané, že pre vydanie sporného
rozhodcovského rozsudku je rozhodujúcim podkladom zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3. 10.

2008.Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 1327,76 eur, ktorý sa
žalobca zaviazal vrátiť žalobcovi spolu s úrokom vo výške 30,42% pri RPMN 31,36% a to 42 mesačnými
splátkami. Konečná splatnosť v zmluve bola uvedená: 42mesiacov.

15. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalovaného ako dodávateľ pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu
so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalobcu v tejto

zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným
číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako
aj obsah úverových podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek
zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Nepochybne, zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je

potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

16. Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, je zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j.
spotrebiteľa - žalobcu aj v rozhodcovskom konaní. Súd ex offo podrobuje súdnej kontrole zmluvy
uzavreté v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov, teda aj túto zmluvu.

Predmetnú úverovú zmluvu je potrebné posúdiť i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal,
či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch,
pričom dospel k záveru, že úverová zmluva má v tomto smere nedostatky.

17. Z citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
slová výška, počet a termíny splátok sa viažu ku každej v zákone uvedenej zložke spotrebiteľského
úveru, ktoré má dlžník veriteľovi vracať, teda sa to týka istiny, úrokov aj iných poplatkov. Podľa zákonamusí byť v každej zmluve jednoznačne, určito a zrozumiteľne a to priamo v zmluve uvedená nielen výška
istiny, ale aj výška riadnych úrokov a iných poplatkov a taktiež aj počet a termíny splátok istiny, riadnych
úrokov a iných poplatkov. Cieľom je zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy mal jasne, určito

a zrozumiteľné vyjadrené čo, kedy a kde má platiť a z čoho pozostáva úver, ako aj odmena a všetky
sumy a splátky, ktoré má veriteľovi za tento úver ako spotrebiteľ zaplatiť.

V tomto prípade z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje
údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je vyššie uvedené podľa §4 ods. 2

písm. i) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba celkový
počet splátok a výška mesačnej splátky, bez rozlíšenia z čoho takáto splátka pozostáva, bez rozlíšenia
istiny, riadnych úrokov, poplatkov a iných súm a ich termínov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného
spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením a s cieľom tejto
právnej úpravy.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch ako to už bolo uvedené je, aby spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy bol riadne, určito a zrozumiteľnej informovaný v akých termínoch, kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný veriteľovi plniť svoje záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z čoho pozostávajú tieto jeho
záväzky. Cieľom je poskytnutie ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo a to priamo zo zákona byť
informovaný pri uzatváraní zmluvy o splácanej istine, o splácanej mesačnej sume istiny, výške úrokov

z úveru a poplatkov súvisiacich s úverom. Žalobca mal ako dodávateľ priamo zo zákona povinnosť v
zmluve o spotrebiteľskom úver určito, jasne a zrozumiteľne uviesť výšku úrokov, výšku poplatkov a to
priamo v zmluve a priamo aj pri mesačných splátkach pod sankciou straty práva na úroky a poplatky.

Právny predchodca žalobcu si tejto povinnosti bol vedomý a v zmluve sám uvádza, že bola uzavretá

podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu tento zákon nedodržal.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. 7Co/220/2014 Krajský súd v Prešove uviedol -„Jednou
z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov.“

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na

úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie
NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

18. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda
nie je naplnená dikcia §4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa zmluvy
konečná splatnosť je 42mesiacov. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje za
dojednanie v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru.
Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia
čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na
základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj
o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca

a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to je vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho jepovinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,

sp. zn. 17Co/151/2012).

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa,
mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej
náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v

zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98,
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.02.2014,
sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných
prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto
slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

19. Sporný úver bol žalobcovi poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 30,42% ročne. Súd má však za to,
že takto dojednaná výška úrokov je v nepomere v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov
poskytovaných v obchodných bankách. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk
v percentách vypočítaných podľa Nariadenia (EC) S./XXXX O., priemerná úroková miera z úverov od

1-5 rokov v čase uzavretia zmluvy o úvere bola v hodnote 11,2% ročne.

V tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky z poskytnutého úveru
a jedná sa o spotrebiteľský právny vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna
úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z

Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre
spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. Ú. XXX/
XXXX-XX.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz
klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak
preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach
by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru

všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel
v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za
činnosť proti dobrým mravom.

Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia §4 ods. 8 tohto právneho prepisu, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je
v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi

obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy
možnopovažovaťsúhrnetických,všeobecnezachovávanýchauznávanýchzásad,ktorýchdodržiavanie
je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými
mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, pričom touto
odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V
tomto prípade úrok z úveru, dohodnutý medzi účastníkmi konania, bol vo výške 30,42% ročne, pričom
tento je viac ako dvakrát vyšší ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných

bankách pri obdobných úveroch v danom období. Z tohto dôvodu dojednanie v zmluve úvere o takto
vysokej odmene za poskytnutý úver považuje súd pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože
dohodnutá odmena je zjavne vyššia ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými
bankami v uvedenom období. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a ustanovenia §39 Občianskeho zákonníkasa jedná v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo.
Preto súd je toho názoru, že žalovanému nepatrí úrok z úveru aj z tohto dôvodu.

20.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých
mravov (§39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100% oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere

o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa31.07.2009, podľa
ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri
peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná
výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v

súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ (rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 5. 2016 sp. zn. 19Co/312/2015).

Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu
prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije
tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri
nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná
v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí

vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske
záujmyspotrebiteľov;čl.XXXZmluvyofungovaníEurópskejúnie).Odvolacísúdvosvetlekomparatistiky
poukazuje na viaceré právne úpravy a spravidla cena úverov neprevyšuje 20% (porov. príspevok „Dobré
mravy, pôžička“ v časopise M. SAK, č. 7/8/2009). (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. 9.
2013 sp. zn. 3Co/151/2013).

„Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým
mravomaustanoveniu§39OZ.Absolútneneplatnýmprávnymúkonomjeajúver,poskytnutýprizneužití
tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide
o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť

síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej
úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH
3Ob816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy
teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na
rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre

rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra
2013 č.k. 3Co 151/2013.

Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi,
ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov

poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť,
rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v
takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a
pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových
podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej

únie).“

„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o
viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100% oproti priemeruúrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100% oproti
priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací

súdzároveňzdôrazňuje,žepokiaľsúúrokyneplatnévcelomrozsahu,nemožnoichďalejanimoderovať,
a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 %
ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť
totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53
ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov

ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014.
(porovnaj aj Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014).

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s §39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke

„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi

neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa §658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.
zn. 5 Cdo 26/2011).

Vo vyššie uvedených rozhodnutiach súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie úveru
spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných
bankami. Súd aj v danej veci považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.

21. Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy,
rozhodcovský súd mal povinnosť v súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa, ex offo prihliadať aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania.

V tomto prípade pri posudzovaní premlčania mal súd povinnosť postupovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná trojročná premlčacia doba, a to v zmysle zásady,
že je to na prospech spotrebiteľa, pretože v Obchodnom zákonníku je upravená premlčacia doba
štvorročná.Ústavný súd SR vo svojom uznesení č.402/2013-10 zo dňa 19.06.2013 taktiež jednoznačne konštatoval,
že v spotrebiteľských vzťahoch sa použije právo výhodnejšie pre spotrebiteľa a to aj čo sa týka

premlčania pri absolútnych obchodoch. Teda premlčanie, vrátane premlčacej doby, sa posudzuje podľa
Občianskeho zákonníka aj u zmluvy o úvere.

Aj keď žalovaný podpísal Dohodu o uznaní záväzku, súd túto považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Touto Dohodou zrejme došlo k uznaniu už aj čiastočne premlčaného dlhu. Len samotná

citácia v bode 2 v poslednej vete, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho
následkoch je nedostatočná, neurčitá a nezrozumiteľná. Do úvahy sa berie priemerná zdatnosť
spotrebiteľa, v tomto prípade z výpovede žalobcu na pojednávaní bolo zistené, že tento ani nevedel
čo podpisuje. Súd má za to, že žalobca si myslel, že podpisuje splácanie svojho dlhu v splátkach,
pričom nerozumie ani pojmom uznanie dlhu, premlčanie, rozhodcovská zmluva, pričom mu to žalobcom
ani nebolo vysvetlené. Uvedená dohoda bola vopred predpripravená žalovaným formou predtlače a

žalovaný si osobitne nevyjednal jej podmienky a nemal možnosť jej obsah podstatným spôsobom
ovplyvniť. Ide o typické formulované ošetrovanie vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom
predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o vedomosti premlčania dlhu. Túto
dohodu je potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto
zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne

riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý
existuje medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy, a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom

prípade pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike,
ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže
podstatnenarušiťekonomickésprávaniepriemernéhospotrebiteľavovzťahukvýrobkomalebokslužbe,
ku ktorému sa dostane alebo ktorá je mu adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú
skupinu spotrebiteľov. V danom prípade pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike,

pretože obidva tieto znaky nekalosti (nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj
potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa), boli naplnené. Umiestnenie textu
o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej
starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú
možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej

obchodnej praktiky alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňované v jeho oblasti činnosti. Z
tohto hľadiska sa preto javí Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalá
obchodná praktika, neplatná. Preto povinnosťou rozhodcovského súdu v zmysle vyššie uvedeného bolo
neprihliadať na túto Dohodu.

22. Keďže Zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle ustanovenia §4 ods. 2 písm. g) a 1) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, úver sa považuje sa v zmysle ustanovenia §4 ods. 2 citovaného zákona za
bezúročný a bez poplatkov.

Zároveň žalovanému nepatrí ani plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok a plnenie, ktoré

požaduje v rozpore s dobrými mravmi.

23. V danej veci súd mal za preukázané, že sporným rozhodcovským rozsudkom bol žalobca zaviazaný
naplnenie,pričomrozhodcovskýsúdvrozhodcovskomkonanínesprávnezistilskutkovýstav,nesprávne
vyhodnotil predložené dôkazy a toto pochybenie malo vplyv na výsledok sporu; ďalej či rozhodcovský

súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa, a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu a rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobcu
na plnenie, ktoré je svojou povahou právom nedovolené a ktoré odporuje dobrým mravom; taktiež súd
zistil, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§45 ods. 1 písm.
g), i), j) a l) Zák. č. 335/2014 Z.z.). Preto súd sporný rozhodcovský rozsudok zrušil.

24. Podľa ustanovenia §47 ods. 2 Zák. č. 335/2014 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného
dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo vecirozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je
z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

Podľa ustanovenia §47 ods. 3 Zák. č. 335/2014 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho
dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,17) a ak konanie pokračuje pred
stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný
právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne

záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 Civilného sporového poriadku s tým, že
žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto
mu patrí náhrada trov konania. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262
ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po

právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.