Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 12, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/119/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115205766
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ďuricová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3115205766.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Ďuricovou v spore žalobkyne U. M., nar. XX.X.XXXX,

bytom A. XXXX/XX, M., v konaní zastúpená CHARGE DAVOUÉ UJ s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Zlatovská 22, Trenčín, IČO: 47253894 proti žalovanému R. M., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXXX/
XX, M., v konaní zastúpený Advokátska kancelária Rolníková, s.r.o., so sídlom Bottova 20, Trenčín, IČO:
36330728, o zrušenie spoločného nájmu bytu po rozvode manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu strán sporu U. M., nar. XX.X.XXXX a R. M., nar. X.X.XXXX
k družstevnému bytu č. X vo vchode č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu súp.
číslo XXXX na ulici A. U. M. - F..

II. Súd u r č u j e za výlučnú nájomníčku družstevného bytu č. X vo vchode č. XX, nachádzajúceho sa
na X. poschodí obytného domu súp. číslo XXXX na ulici A. U. M. - F. a za členku Výstavbového bytové
družstva v Trenčíne ž a l o b k y ň u U. M., nar. XX.X.XXXX.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý družstevný byt č. X vo vchode č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí
obytného domu súp. číslo XXXX na ulici A. U. M. - F. vypratať a vyprataný odovzdať do 15 dní po

zabezpečení náhradného bytu.
IV. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 50 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia práva spoločného nájmu strán sporu k
družstevnému bytu č. X vo vchode č. XX nachádzajúceho sa na 2. poschodí v obytnom dome so súp.
číslom XXXX na ulici A. v M. - F. (ďalej aj „predmetný byt“) a určenia, že je výlučnou nájomníčkou bytu a
členkou Výstavbového bytového družstva Trenčín, bez priznania žalovanému práva na bytovú náhradu
ako aj náhrady trov konania. V žalobe a vo svojich následných vyjadreniach uviedla, že so žalovaným
uzatvorila manželstvo dňa 12.11.1983, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k.

12C/69/2013-11 zo dňa 13.3.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.4.2013 a vykonateľnosť dňa
26.4.2013. Počas trvania manželstva vzniklo stranám sporu na základe Dohody o prevode členských
práv a povinností a taktiež na základe nájomnej zmluvy právo spoločného nájmu k predmetnému bytu
vo vlastníctve Výstavbového bytového družstva so sídlom Nám. Sv. Anny 352/9, Trenčín (ďalej len „VBD
Trenčín“). Nakoľko sa so žalovaným nevedia mimosúdne dohodnúť, bola nútená riešiť situáciu súdnou
cestou. Žalovaný rekonštruuje rodičovský dom, v ktorom tohto času býva iba jeho matka, nadstaval
ďalšie podlažie čo podľa žalobkyne znamená, že v budúcnosti ho mieni obývať, čo potvrdzuje aj jeho

zámer predať predmetný byt. Navyše je žalovaný jediným dedičom predmetného rodičovského domu.
Taktiež si v blízkosti rodičovského domu postavil garáž.2. Krátko pred rozvodom bola žalobkyňa z dôvodu neustálych hádok so žalovaným nútená sa
odsťahovaťzospoločnéhobytu,pričomužvtomtoobdobítušila,žežalovanýmámimomanželskýpomer.
Žalovanýjejrobilschválnostiakričalnaňu.Hádky,krikastresktorébolinadennomporiadkunepriaznivo

vplývali nielen na jej psychický stav ale aj na jej zdravotný stav. Žalobkyňa je onkologickým pacientom,
prekonala rakovinu prsníka, pričom následky tejto choroby cíti na svojom tele dodnes, dokonca jej zistili
anomáliu na srdci - pravdepodobne cystu a preto musí pravidelne navštevovať kardiológa a chodiť
na rôzne vyšetrenia nielen v Trenčíne ale aj do Národného onkologického ústavu v Bratislave. Preto
po zvážení tejto situácie bola nútená predmetný byt opustiť, s tým, že najskôr bývala u známeho a

následne u sestry. Nakoľko však sestra býva v trojizbovom byte so svojou rodinou - manželom a dcérou
(ktorá bola počas pobytu žalobkyne u nich nútená spať a učiť sa na gauči v obývačke), bolo zrejmé, že
uvedené riešenie je len dočasné. Okrem toho žalobkyňa nemala nikdy úmysel odsťahovať sa k sestre
natrvalo a ani vzdať sa svojho práva na predmetný byt, práve naopak, úmyslom žalobkyne bolo počas
jej neprítomnosti v predmetnom byte usporiadanie si vzájomných vzťahov so žalovaným, aby z dôvodu
ich ustavičných hádok nemusela psychicky a zdravotne trpieť. Nakoľko sa však so žalovaným nevedeli

dlhodobo dohodnúť a tiež z dôvodu, že žalobkyňa sa dozvedela, že odporca v predmetnom nebýva,
iba tam chodí sem-tam prespať, rozhodla sa vrátiť do predmetného bytu. Žalobkyňa navyše počas celej
doby, čo v byte nebývala platila polovicu sumy za nájomné v predmetnom byte a nikdy si nezariaďovala
vlastné bývanie s cieľom nevrátiť sa do predmetného bytu.

3. Žalovaný v predmetnom byte sústavne nebýva a to ani v čase keď bola žalobkyňa odsťahovaná a
byt bol prázdny. Využíva na ho na občasné prespatie a na stretávanie sa so svojou novou priateľkou.
Väčšinučasusazdržiavavdomesvojejmatky,vktoromsipočiastočnejrekonštrukciiadostavanígaráže
vytvoril na bývanie ideálne podmienky, pričom uvedené stavebné úpravy prebiehajú naďalej. Naproti
tomu žalobkyňa nemá ako inak riešiť svoju bytovú otázku. O byt sa vzorne stará, je vždy čistý a uprataný.

Predmetný byt je byt v ktorom prežila značnú časť svojho života a chcela by tam zostať aj naďalej. Je
pravdou že je podielovou spoluvlastníčkou domu v L., ide však o rodinný dom po jej rodičoch, ktorý je vo
veľmi zlom, priam dezolátnom stave. Odborné stanovisko k uvedenému domu vypracoval aj nezávislý
orgán - Regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktorý označil tento dom za nevhodný na bývanie.

4. Žalobkyňa na konaným pojednávaniach uviedla, že v byte ktorý žalovaný dostal z roboty sa mu
nepáčilo, preto si našli predmetný byt, ktorý spoločne zariaďovali a prerábali. Je pravdou, že z bytu
odišla, ale to bolo z dôvodu, že spolužitie so žalovaným nezvládala. Odišla ku kamarátovi s ktorým
nemala žiadny vzťah. Na byt však stále platila polovicu aj keď si tam žalovaný vodil priateľku. Počas
manželstva na žalovaného políciu nevolala, nakoľko je kresťansky založená.

5. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že mal vôľu so sa žalobkyňou dohodnúť, ale nemohol
akceptovať jej návrhy. Ďalej uviedol, že do doby, kým sa žalobkyňa odsťahovala platil všetky výdavky
spojené s bývaním. Po jej odsťahovaní začal platiť polovicu nájomného za byt. Predmetná rekonštrukcia
strechy na dome jeho matky bola nevyhnutná, nakoľko jej v období dažďov zatekalo do spálne.

„Spomínané nadstavané podlažie domu bolo len podkrovie vybudované pri rekonštrukcii strechy za
účelom efektívnejšieho vynaloženia finančných prostriedkov.“ Žiadnu novú garáž si nevybudoval ale
vybudoval ju ešte jeho otec z bývalej stodoly, on iba urobil drobné úpravy. Priznal, že medzi stranami
sporu došlo k niekoľkým incidentom, ktoré však podľa jeho názoru vyvoláva žalobkyňa. Taktiež aj
žalobkyňa sa počas manželstva stretávala s inými mužmi čo vie žalovaný dokázať sms správami čo

jej našiel v mobile. Navyše sa počas manželstva odsťahovala k jej známemu a preto predpokladá že
k tomuto mužovi má nejaký vzťah. V predmetnom byte trávi víkendy a podľa potreby niekoľko dní v
týždni, vo zvyšnom čase sa zdržiava v W. kde žije jeho matka, ktorá je odkázaná na pomoc jeho ako
aj jeho priateľky. Žalovaný však naďalej považuje predmetný byt za svoje bydlisko, pričom tam má
svoje veci a oblečenie. Žalobkyňa vlastní polovicu rodinné domu po rodičoch, ktorý je podľa názoru

žalovaného určite vhodný na bývanie. Počas neprítomnosti žalobkyne v predmetnom byte sa o byt
riadne staral. Už roky trpí chronickým zápalom hrubého čreva, lieči sa v urologickej ambulancii. Taktiež
je sledovaný v internej ambulancii, lebo v ich rodine sa vyskytujú vo vysokej miere srdcovo-cievne
ochorenia. Tvrdenia o tom, že žalobkyňa má dôvod sa báť žalovaného, žalobkyňa žiadnym spôsobom
nekonkretizuje. Žalobkyňa sa len snaží vyvolať dojem že bola žalovaným psychicky či fyzicky týraná.

Keby sa tak žalovaného bála určite by sa do bytu nevracala a nevyhodila jeho veci do obývačky.
Žalobkyňa okrem domu v L. spoluvlastní aj ďalšie nehnuteľnosti (minimálne pozemky) ktorých predajom
by mohla získať financie na rekonštrukciu domu po rodičoch v L.. To že žalovaný prichádza do úvahyako dedič domu po rodičoch je irelevantné, nakoľko tento dom nevlastní a nemá k nemu užívacie právo.
O uvedený byt sa zaslúžil hlavne žalovaný keď ho získal v súvislosti so svojím zamestnaním.
6. Žalovaný na konaných pojednávaniach uviedol, že konflikty s ním sú zo strany žalobkyne účelové,

predtýmknimnedochádzalo,anivnávrhunarozvodžalobkyňažiadnekonfliktynespomína.Nazačiatku
mu bol pridelený 1 a pol izbový byt, kde bývali 9 rokov. Potom na inzerát našli tento byt, ktorý kúpili za
850 000 korún a do rekonštrukcie dali ďalších 400 000 korún. Snaží sa zhodnotiť rodinný dom matky
rekonštrukciou,robilasastrecha,nadstavba,abysazúročilipeniaze.Keďbolažalobkyňazpredmetného
bytu preč, platila, ale len preto, že on začal platiť polovicu. Keď sa vrátila do bytu zamkla si jednu izbu,

odtiaľ mu vyhádzala veci. So žalobkyňou sa často hádajú, vyhráža sa mu že zavolá políciu. Uvedený
incident za ktorý dostal pokarhanie nie je celkom tak, nakoľko keď hľadal žehličku, tak mu žalobkyňa
mala povedať „nech ti (vulgárne označenie) ožehlí“, na čo jej povedal, že „(vulgárne označenie) je ona“
čl. 98. Naposledy keď sa vrátili s priateľkou z kúpaliska, dal si plavky za radiátor, žalobkyňa ich zhodila
za práčku do prachu a tam sú doteraz.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, žalobou, rozsudkom

Okresného súdu Trenčín č. k. 12C/69/2013-11, dohoda o prevode členských práv a povinnosti zo
dňa 5.8.1998, nájomnou zmluvou zo dňa 5.8.1998, stanovami Výstavbového bytového družstva v
Trenčíne, navrhovanou dohodou o zrušení práva spoločného nájmu bytu zo strany žalobkyne vrátane
znenia predmetnej dohody, odpoveďou na návrh žalovaného zo dňa 10.12.2014, výpisom z LV č.
358, vyjadrením k žalobe, navrhovanou dohodou o zrušení práva spoločného nájmu bytu zo strany

žalovaného vrátane jej znenia, návrhom na rozvod bezdetného manželstva, vysvetlene žalovaného
zaslané Okresnému úradu Trenčín zo dňa 29.9.2015, výpisom z LV č. XXX, výpis z LV č. XXX, fotografie
z čl. 88-93, posúdenie zdravotnej nezávadnosti rodinného domu - odborné stanovisko, vyjadrením
žalobkyne zo dňa 5.5.2016, potvrdením o podaní oznámenia, rozkazom Okresného úradu Trenčín zo
dňa 3.9.2015, zdravotnými záznamami žalobkyne, výpisom z LV č. XXX, fotografiami z čl. 118-125,

vyjadrením žalovaného zo dňa 25.5.2016, fotografiami z čl. 133-134, stanoviskom Výstavbového
bytového družstva z čl. 145, 156, prehľadom úhrad mesačných záloh a vyúčtovania, písomným
vyjadrením svedka R. Y., lekárskymi správami žalovaného z čl. 185-196, fotografiami z čl. 218-225,
fotografiami a inzerciou z denníka Pardon z prílohovej obálky a zistil tento skutkový stav:
8. Z výpovede svedka R. Y. súd zistil, že o tom, že žalobkyňa potrebovala z bytu odísť z dôvodu že sa so

žalovaným stále hádala a žalovaný si vodil do bytu frajerku vedel od žalobkyne a od svojej sestry. Keď k
nemu žalobkyňa prišla, bola psychicky vyčerpaná, on mal voľnú izbu a súhlasil, že môže prísť k nemu.
9. Z výpovede svedkyne Q. C., sestry žalobkyne, súd zistil, že z rozprávania žalobkyne vie, že žalovaný
jej robil celý čas čo boli manželmi zle. Do predmetného bytu chodieva žalovaný na víkendy a v týždni
vtedy keď si potrebujú s priateľkou užiť. Nesúhlasí s tým, aby sa do rodičovského domu v L. nasťahovala

žalobkyňa, nakoľko by chcela aby sa tento dom predal a to aj vzhľadom na jeho stav.
10. Z výpovede svedkyne E. V., susedy strán sporu, súd zistil, že na začiatku boli ich vzťahy so
žalobkyňou dobré ale v súčasnosti na ňu vykrikuje už len vulgárne nadávky z balkóna. Nevie jej odpustiť
že prekliala jej vnuka. Od vtedy nechce s ňou mať nič spoločné. So žalovaným má dobré vzťahy.
11.ZvýpovedesvedkyneF.J.,bývalejsusedystránsporuadcérysvedkyneE.V.,súdzistil,žežalobkyňu

považuje za konfliktnú osobu. O tom, že žalobkyňa mala prekliať jej syna vedela od svojej matky, ona pri
tom nebola. To preklínanie bolo v takom znení, že si má dávať pozor aby o neho neprišla. Ona osobne
sa do konfliktu so žalobkyňou nedostala. So žalovaným konflikt nemala.
12. Z výpovede svedka T. R., suseda strán sporu, súd zistil, že tento nemá problém ani s jedným ani s
druhým. Žalovaný do predmetného bytu chodieva v stredu a v sobotu.

13. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 12C/69/2013-11 zo dňa 13.3.2013, právoplatného dňa
10.4.2013súdzistil,žemanželstvostránsporuuzatvorenédňa12.11.1983bolopredmetnýmrozsudkom
rozvedené a žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania.

14. Na základe dohody o prevode členských práv a povinnosti zo dňa 5.8.1998 (ďalej aj „dohoda“) došlo

k prevodu členských práv a povinností spojených s nájmom predmetného bytu medzi prevodcom Q. Y.
a manželom na nadobúdateľov - strany sporu.

15.Znájomnejzmluvyzodňa5.8.1998súdzistil,žedňom1.8.1998prenechaloVBDTrenčíndoužívania
predmetný družstevný byt žalovanému. Nájomná zmluva bola uzavretá na základe prevodu členských

práv a povinností zo dňa 5.8.1998. V zmysle čl. 3 spoločným nájomcom je manželka - U. M. (žalobkyňa).
Spoločné členstvo manželov podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo.16. Zo stanov Výstavbového bytového družstva v Trenčíne, súd zistil, že členstvo vzniká - pri založení
družstva dňom vzniku družstva, - za trvania družstva prijatím za člena na základe písomnej členskej
prihlášky, - prevodom členstva a prechodom členstva, - rozdelením členstva, - premenou členstva (čl.

4 bod. 3). Prevod práv a povinností spojených s členstvom v družstve na základe dohody nepodlieha
súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa
vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším
dňom uvedeným v tejto zmluve (čl. 15). Nájom družstevného bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
družstvo prenecháva svojmu členovi (nájomcovi) do užívania družstevný byt. Nájom družstevného

bytu sa uzatvára na dobu neurčitú. Členovi vznikne právo na uzavretie nájomnej zmluvy a) prevodom
členských práv a povinností podľa čl. 16 alebo prevodom časti členských práv a povinností podľa čl. 16
b) na základe dohody o výmene bytu (čl. 26 bod. 1 a 2).

17. Z navrhovanej dohody o zrušení práva spoločného nájmu bytu zo strany žalobkyne ako aj zo strany
žalovaného vrátane znení predmetných dohôd a z odpovede žalovaného zo dňa 10.12.2014 súd zistil,

že od 6/2014 si strany sporu vzájomne prezentovali návrhy na mimosúdne dohody tak vo vzťahu k
vyporiadaniu BSM ako aj k zrušeniu spoločného nájmu k predmetnému bytu.

18. Z výpisu z LV č. XXX súd zistil, že vlastníkom predmetného bytu je VBD Trenčín.

19. Z vysvetlenia žalovaného zaslaného Okresnému úradu Trenčín zo dňa 29.9.2015 ako jeho reakciu
na rozhodnutie číslo OU-TN-OVVS-2015/022883-2 zo dňa 3.9.2015 súd zistil, že vulgárne slová použil
žalovaný len ako reakciu na slovný prejav žalobkyne, ktorý je plný neslušných a vulgárnych výrazov.
Záverom uviedol, že k takejto forme vysvetlenia pristúpil z dôvodu, že podľa jeho názoru uvedené
oznámenie zo strany žalobkyne nie je posledné a že bude na základe akéhokoľvek podnetu úmyselne

podávať ďalšie, pri ktorých môže byť opäť uznaný vinným z priestupku voči občianskeho spolunažívaniu.

20. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. L. súd zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele
1 rodinného domu, titulom darovacej zmluvy.
21. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. L., súd zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov

(zastavané plochy a nádvoria, záhrady) evidovaných na parc. číslach XXX/X, XXX/X, XXX/X vo veľkosti
podielu 1.

22. Z posúdenia zdravotnej nezávadnosti rodinného domu - odborného stanoviska Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva v Trenčíne zo dňa 10.2.2014 súd zistil, že rodinný dom v L., ktorý bol žalobkyni

a jej sestre darovaný ich rodičmi nie je vhodný na bývania a to najmä pre zvýšenú vlhkosť a plesne
viditeľné voľným okom pri kuchyni, v kuchyni a v obývačke, pričom plesne môžu vážne ohroziť zdravie
človeka.

23. O tom, že žalobkyňa podala oznámenia vo veci priestupku proti občianskeho spolunažívaniu dňa

18.6.2015 a opäť dňa 28.6.2015 vydalo Obvodné oddelenie Policajného zboru v Trenčíne žalobkyni
potvrdenie. Spisový materiál bol predložený na Okresný úrad v Trenčíne na prejednanie.

24. Rozkazom Okresného úradu Trenčín zo dňa 3.9.2015, právoplatným dňa 12.10.2015 bol žalovaný
uznaný vinným za priestupok proti občianskeho spolunažívaniu z dôvodu že na stranu žalobkyne

používal vulgárne výrazy a vyhrážal sa jej, že jej poškodí auto. Z podania vysvetlenia žalovaným vyplýva,
že na žiadosť aby mu žalobkyňa dala žehličku, mu táto mala povedať „nech ti .... ožehlí“, na čo jej on
povedal „.... si ty a že nech si hľadá autobus, nakoľko motorové vozidlo zakúpil on“.

25. Zo zdravotných záznamov žalobkyne vyplýva, že sa jedná o pacientku s onkologickou diagnózou

karcinóm prsníka, stav po rádioterapii, pretrvávajú ťažkosti s touto chorobou, znížená hybnosť ruky,
obmedzená pracovná činnosť. Jej prognóza je neistá. Z vyšetrenia v kardiologickej ambulancii v 10/2015
súd zistil, že má žalobkyňa určitú anomáliu na srdci, s tým, že nie je možné vylúčiť ani potvrdiť či sa jedná
o cystu. Z prepúšťacej správy Národného onkologického ústavu vyplýva že žalobkyni je odporúčané
fyzické šetrenie.

26. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. W. vyplýva, že matka žalovaného je výlučnou vlastníčkou rodinného
domu súp. číslo XXX, na parc. číslo XXX.27. Z fotografii z čl. 133-134 súd zistil, že veci žalovaného sú rozmiestnené v obývacej izbe na rôznych
komodách, skriniach a gauči.

28. Z stanoviska Výstavbového bytového družstva (čl. 145, 156), súd zistil, že k prideleniu bytu
nezaujímajú žiadne stanovisko. Stany konania si od nadobudnutia bytu riadne plnili svoje povinnosti, do
júna 2012 prichádzali úhrady jednou sumou, od augusta 2012 až doteraz prichádzajú platby v dvoch
sumách jedna z účtu žalobkyne a druhá z účtu žalovaného.

29. Z písomného vyjadrenia svedka R. Y., súd zistil, že žalobkyňu pozná cez svoju sestru. Keď mala
problémy dočasne jej poskytol ubytovanie, lebo ho o to sestra požiadala. Má byt v osobnom vlastníctve,
kde býva sám takže jedna izba je voľná a preto mu to neprekážalo. Ich vzťah je čisto priateľský. Nemali
sporu pomer ani nič podobné. Pokiaľ vie, tak žalobkyňa v tom čase potrebovala odísť zo svojho bytu z
dôvodu, že sa so svojím mužom stále hádala lebo jej robil zle. Od sestry a tiež od žalobkyne vie, že si
do toho bytu vodil frajerku a to ešte v čase keď boli so žalobkyňou manželmi. Je logické, že žalobkyňa

to nevydržala a ušla, naozaj bola zúfalá a nemala kam ísť. To, že bude u neho bývať dočasne vedel
hneď od začiatku, nakoľko mu žalobkyňa hovorila že sa chce do bytu vrátiť ale nechcela tam ísť, kým
sa nerozvedú a kým tam bude bývať on.

30. Z lekárskych správ žalovaného súd zistil, že žalovaný bol v roku 1994 na vyšetrení s diagnózou

- chronická aktívna bukbitída (čl. 186), v roku 2015 a 2016 na kontrole v urologickej ambulancii (čl.
187,188), v roku 2015 (28.7 - 3.8) bol hospitalizovaný pre zápal pľúc (čl. 193) a je sledovaný v internej
ambulancii (čl. 185-196).

31. Z fotografii z čl. 218-225 súd zistil, že rodinný dom matky žalovaného má vybudovanú nadstavbu,

nanovo prerobené sociálne zariadenia (kúpelňa, wc) vrátane bielej techniky, nový plynový kotol,
zrekonštruovanú kuchyňa a jedna z izieb je vybavená vysokou vstavanou zasúvacou skriňou.

32.Súdnevykonaldokazovanievýsluchommatkyžalovaného,pretožejejvýsluchsohľadomnapredmet
tohto súdneho konania a s ohľadom na skutočnosti, ktoré ním mali byť preukázané, nepovažoval

za potrebné vykonať pre rozhodnutie vo veci samej. Okrem uvedeného, fotografie založené v spise
vytvárajú dostatočnú predstavu o rozsahu rekonštrukcie vykonanej žalovaným na rodinnom dome matky
žalovaného. Súd taktiež nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne J. C., nakoľko právny zástupca
žalobkyne od konania výsluchu tejto svedkyne upustil a nežiadal ho vykonať. Súd ďalej nevykonal dôkaz
prepisom sms správ (čl. 85) z dôvodu, že sa jedná o nezákonný dôkaz, nakoľko bol vyhotovený bez

súhlasu žalobkyne a teda sa jedná o prepis, ktorý bol získaný porušením práv inej osoby.

33. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod právne zdôvodnenie takto :

34. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu

trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

35. Podľa § 703 ods. 2 OZ, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie
zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo
manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

36. Podľa § 705 ods. 2, 3 OZ, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden
z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom;
právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím
manželstva.Vostatnýchprípadochspoločnéhonájmudružstevnéhobyturozhodnesúd,aksarozvedení

manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako
člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko
prenajímateľa.

37. Podľa § 707 ods. 1 OZ, ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane
sa jediným nájomcom pozostalý manžel.38. Podľa § 707 ods. 2 OZ, ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov spoločný
nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom
družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedičstve. Ak

zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza jeho
smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel.
Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa prejsť na viacerých dedičov.

39. Podľa § 708 OZ, ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.

40. Podľa § 712 ods. 1 - 4 OZ, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie
nájomcu a členov jeho domácnosti. Náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo

obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo
podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu
užívať viacerí nájomcovia. Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v
iných zariadeniach na to určených, a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí
domácej a osobnej potreby.

41. Podľa § 712a ods. 8 OZ, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného
zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie.
Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi

alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia
alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

42. Podľa § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť
zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej

náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

43. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. bytovú náhradu alebo prístrešie zabezpečí ten, v prospech
koho sa byt vypratáva.

44. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona
predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, o
tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má vypratať byt.

45. Na základe vyššie uvedených zistení, s prihliadnutím k obsahu citovaných zákonných ustanovení,

dospel súd k záveru, že stranám sporu za trvania ich manželstva vzniklo súčasne s právom spoločného
nájmu bytu manželmi i spoločné členstvo vo VBD Trenčín. Po rozvode medzi nimi nedošlo k dohode o
zrušení tohto spoločného práva a o ďalšom nájme bytu, sú teda splnené zákonné predpoklady, aby súd
právo spoločného nájmu strán sporu k predmetnému bytu zrušil.

46. Pokiaľ žalovaný namietal, že po rozvode manželstva došlo k zániku spoločného nájmu družstevného
bytu strán sporu v dôsledku toho, že žalobkyňa opustila trvale spoločnú domácnosť strán sporu, súd
vyhodnotil tento argument ako nedôvodný.

47. Súd poukazuje na dôvody odchodu žalobkyne z predmetného bytu, ktoré spočívali v častých

nezhodách medzi oboma stranami sporu, čo vyplynulo aj z výpovede svedka R. Y. („prišla ku mne, bola
psychicky vyčerpaná, stretli sme sa, na stretnutí plakala a toto vykladala“) ako aj z toho, že už pred
rozvodom každá zo strán sporu uhrádzala polovicu platieb za byt (uvedené vyplýva zo stanoviska VBP
Trenčín - čl. 156). Počas celého obdobia od augusta 2012 až doteraz však žalobkyňa napriek tomu, že
v určitom časovom období v byte nebývala, platila polovicu nákladov za predmetný byt, z čoho opäť

vyplýva, že žalobkyňa nemala v úmysle trvalo opustiť predmetný byt ani sa vzdať práva byt užívať, čo
vyplýva aj z písomného vyjadrenia svedka R. Y. („vedel som, že U. bude u mňa iba dočasne, lebo od
začiatku hovorila, že sa chce vrátiť do jej bytu a bývať tam, ale nechcela tam ísť, kým sa nerozvedú a
kým tam bude bývať on„) ako aj zo skutočnosti, že už počas doby čo v predmetnom byte nebývala (ale usestry) sa snažila prostredníctvom právneho zástupcu so žalovaným dohodnúť na zrušení spoločného
nájmu a na otázke kto bude následne nájomcom bytu a členom VBD Trenčín.

48. Okolnosť, že jeden z manželov ešte pred rozvodom opustil spoločný byt, nemusí ešte znamenať,
že mal v úmysle trvale sa vzdať práva užívať tento byt (rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované pod
R 77/1966). Nie každé opustenie domácnosti nesie znaky opustenia spoločnej domácnosti, ktorá ako
pojem je upravená v ust. § 115 OZ.

49. Ustanovenie § 708 Občianskeho zákonníka upravuje otázku, na koho prechádza právo nájmu bytu
v prípade, keď doterajší nájomca bytu trvale opustí spoločnú domácnosť. Spoločná domácnosť sa
posudzuje podľa § 115 Občianskeho zákonníka, pričom podmienkou prechodu práva nájmu bytu je,
že ide o "trvalé" opustenie spoločnej domácnosti. Za trvalé treba považovať také opustenie spoločnej
domácnosti, ktoré nie je časove obmedzené a ktoré treba považovať za definitívne a nenávratné.
Rozvedený manžel sa nemôže úspešne domáhať zrušenia práva spoločného užívania bytu, ak sa z

bytu odsťahuje a ak tým došlo k zániku práva spoločného užívania bytu trvalým opustením spoločnej
domácnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované pod R 4/1985).

50. Bez ohľadu však na vyššie uvedené, súd zdôrazňuje, že citované ust. § 708 Občianskeho zákonníka
nie je možné bez ďalšieho aplikovať na spoločných nájomcov družstevného bytu, pretože obsahuje

legálny odkaz na ust. § 707 ods. 1, ale nie na § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka
prechodu nájmu družstevného bytu. Podľa názoru súdu ust. § 708 Občianskeho zákonníka je použiteľné
na zánik, resp. prechod nájmu družstevného bytu len za situácie, že trvale opustí spoločnú domácnosť
ten z manželov, ktorému patrí len právo spoločného užívania družstevného bytu, ale nie aj spoločné
členstvo v stavebnom bytovom družstve, čo však nie je prejednávaný prípad. Totožný právny názor je

potvrdený aj rozhodovacou praxou vyšších súdov a vyplýva napríklad i z rozhodnutia Najvyššieho súdu
publikovaného pod č. R 34/1983.

51. S uvedeným záverom sa stotožnil vo svojom rozhodnutí sp. zn. 17Co/371/2013 zo dňa 31.7.2013
aj Krajský súd v Trenčíne, ktorý uviedol, že „na opustenie spoločnej domácnosti žalobkyňou nemožno

aplikovať ust. § 708 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka , podľa ktorých spoločný nájom bytu manželmi zaniká, ak jeden z manželov trvalo opustí
spoločnú domácnosť a jediným nájomcom sa stane druhý z manželov. Uvedené ustanovenia sa síce
vzťahujú na spoločný nájom bytu manželmi, no nie na spoločný nájom družstevného bytu manželmi,

pri ktorom trvalé opustenie spoločnej domácnosti jedným z manželov nemá účinky zániku spoločného
nájmu družstevného bytu, tak, ako to konštatuje i judikatúra (R 14/1978).“
52. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci patrilo obom stranám sporu nielen právo spoločného
užívania družstevného bytu, ale aj spoločné členstvo vo VBD Trenčín, je vylúčená aplikácia § 708
v spojení s § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka a spoločný nájom družstevného bytu nezanikol v

dôsledku odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti. Okrem uvedeného sa taktiež vyžaduje aby išlo
o trvalé opustenie spoločnej domácnosti.

53. V konaní mal súd preukázané, že o nadobudnutie predmetného bytu sa zaslúžili obidve strany sporu
spoločne, keď predmetný byt našli na inzerát a tento následne prerobili (vyjadrenie žalovaného - čl.

98 „najprv mi bol pridelený 1 a pol izbový byt, kde sme bývali deväť rokov, potom sme našli tento byt
na inzerát, mal aj garáž, čo som chcel“, kúpili ho za 850 000 korún a do rekonštrukcie dali ďalších
400 000 korún a vyjadrenie žalovanej - čl. 97 - „dostal byt z roboty(...) v tom byte sa mu nepáčilo,
potom sme riešili tento byt, zariadili sme ho a prerábali sme ho spoločne“. V konaní neboli tvrdené a
ani preukázané skutočnosti z ktorých by vyplýva výlučná zásluha žalovaného na nadobudnutí „druhého“

- predmetného bytu tým, že „prvý byt“ dostal žalovaný v súvislosti s jeho zamestnaním. Ako už bolo
uvedené vyššie, obidve strany zhodne uviedli, že predmetný byt spoločne našli na inzerát a následne
na základe dohody (a nájomnej zmluvy) boli na nich prevedené členské práva a povinnosti. Zo žiadnych
predložených listinných dôkazov nie sú zrejmé skutočnosti z ktorých by vyplývala výhradná zásluha
žalovaného na nadobudnutí predmetného bytu. Z manželstva deti nepochádzajú. Obidvaja manželia si

povinnosti voči VBD Trenčín plnia riadne a včas, nikdy u nich neevidovali nedoplatky.

54. Pri určení výlučného nájomcu a člena družstva súd vyhovel žalobkyni a za výlučného nájomcu a
člena družstva určil žalobkyňu a to z dvoch dôvodov. Prvým je jej zdravotný stav ktorý je predsa len oniečo závažnejší než je zdravotný stav žalovaného. Súd nespochybňuje, že žalovaný bol v roku 1994 na
vyšetrení s diagnózou - chronická aktívna bukbitída (čl. 186), ani že bol v roku 2015 a 2016 na kontrole
v urologickej ambulancii (čl. 187,188), ani že bol hospitalizovaný v roku 2015 (28.7 - 3.8) pre zápal

pľúc (čl. 193) a ani že je sledovaný v internej ambulancii (čl. 190-192, 194-196). Naproti tomu je však
žalobkyňa pacientkou s onkologickou diagnózou - karcinóm prsníka od roku 2001, stav po rádioterapii,
pričom u nej pretrvávajú ťažkosti s touto chorobou, znížená hybnosť ruky, obmedzená pracovná činnosť.
Prognóza žalobkyne je neistá (čl. 111). Taktiež jej v 10/2015 našli anomáliu na srdci, s tým, že cystu nie
je možné potvrdiť ani vylúčiť (čl. 112). Žalobkyňa teda prekonala ťažkú onkologickú liečbu s neistými

následkami a pre jej zdravotný stav bude lepšie zotrvať v byte, v ktorom sa dobre cíti a v ktorom
prežila značnú časť svojho života. Druhým dôvodom je, že okrem predmetného bytu nemá žalobkyňa
ako vyriešiť svoju bytovú otázku. Preto v prípade, že by jej náhrady byt (či zo subjektívnych alebo
objektívnych dôvodov) nevyhovoval, nemala by sa žalobkyňa po tom, čo by si žalovaný splnil povinnosť
zabezpečiť náhradný byt, kam bez zbytočného odkladu odsťahovať. Bývanie u sestry žalobkyne nie
je možné, nakoľko tá má svoju rodinu, ktorá v trojizbovom byte potrebuje svoj priestor a z vyjadrenia

Regionálneho úradu verejného zdravotníctva vyplýva, že dom v L. nie je vhodný na bývanie z dôvodu
zvýšenej vlhkosti a plesní viditeľných voľným okom, pričom pleseň nielenže poškodzuje interiér, ale
môže vážne ohroziť zdravie človeka. Taktiež prerobenie tohto domu v L. prostredníctvom finančných
prostriedkov získaných predajom pozemkov je otázka dlhšej časovej doby, pričom je otázne či by takto
získané finančné prostriedky postačovali na kompletnú rekonštrukciu uvedeného domu (vzhľadom k

stavu v akom sa v súčasnosti nachádza - čl. 94). Naproti tomu žalovaný v prípade že by s náhradným
bytom vybraným žalobkyňou nesúhlasil, má okamžite k dispozícii rodinný dom, ktorý ako vyplýva z
fotografii (čl. 223,224,225) má nielen prerobenú strechu ale aj novo nadstavené podlažie, nové krbové
kachle, novo prerobenú kuchyňu vrátane moderných spotrebičov, novo prerobené sociálne zariadenie
(kúpelňa, wc), pričom žalovaný v ňom má aj svoju izbu vrátane vstavanej skrine. Samotný žalovaný sa

okrem iného vyjadril že jeho matka je na jeho pomoc odkázaná a ako vyplynulo z vyjadrenie svedka pána
R. - žalovaný do predmetného bytu chodieva dva krát do týždňa (v stredu a v sobotu). Na uvedenom
závere nič nezmenilo ani negatívne subjektívne stanovisko svedkyne pani V. a jej dcéry pani J., ktorá
pritom osobne so žalobkyňou konflikt ani nemala, nakoľko ďalší svedok pán R. uviedol, že nemá problém
tak ani so žalobkyňou ako ani so žalovaným.

55. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v týchto prípadoch zákon pre rozvedeného
manžela stanovil ako primárnu formu bytovej náhrady náhradný byt. Z tejto zásady určuje Občiansky
zákonník dve výnimky. O prvú z nich ide v prípade existencie „dôvodov hodných osobitného zreteľa“,
kedy súd môže (ale nemusí) rozhodnúť, že rozvedenému manželovi (ktorý má byt vypratať), patrí právo

na bytovú náhradu (len) vo forme náhradného ubytovania alebo prístrešia. O druhú výnimku ide vtedy,
ak sa rozvedený manžel (ktorý má byt vypratať) za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva
voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo
dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia; v takom prípade súd nemôže uplatniť svoju úvahu
a zvažovať, či tomuto manželovi bytová náhrada patrí (a v akej forme) alebo nepatrí, pretože nemá inú

možnosť len rozhodnúť tak, že rozvedenému manželovi, ktorý sa dopustil alebo sa dopúšťa takéhoto
správania, bytová náhrada nepatrí (k rovnakým záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 42/2007).
56. Ak sú preto dôvody hodné osobitného zreteľa, môže súd rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo
na kvalitatívne a kvantitatívne nižšiu formu bytovej náhrady - náhradné ubytovanie alebo prístrešie. Toto

ustanovenie patri k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých
hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho
uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred
neobmedzeného okruhu okolností.
57. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný nemá právo na náhradný byt z dôvodu že žalovaný

čiastočne zrekonštruoval matkin rodinný dom v ktorom v prípade potreby môže bývať. Súd však uvádza,
že uvedené bolo jedným z dôvodov pre ktorý súd rozhodol o tom, že ďalšou nájomníčkou a členkou
družstva sa stane žalobkyňa. Naviac uvedený rodinný dom sa nachádza v W. a je vo vlastníctve matky
žalovaného a žalovaný k nemu nemá žiadne užívacie právo (pričom úvahy o tom, že žalovaný „aj tak
raz zdedí tento dom“ sú v súčasnosti irelevantné a predčasné). V tejto súvislosti súd ďalej poukazuje na

rozhodnutie sp. zn. 3 Cdo 232/2007 v ktorom Najvyšší súd SR uviedol „súd pri rozhodovaní o povinnosti
odporcu vypratať byt bez zabezpečenia náhradného bytu zohľadnil také skutkové okolnosti (najmä
neodkázanieodporcunabývanievspornombyteauspokojovaniejehobytovýchpotriebbývanímvdome
rodičov), ktoré sa v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nepovažujú za dôvody prepriznanie bytovej náhrady v inej forme než je náhradný byt. Ako totiž Najvyšší súd Slovenskej republiky
uviedol napríklad v rozsudku sp. zn. 2 Cdo 84/2002 (uverejnenom v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 2/2003), právo rozvedeného manžela na náhradný byt pri rozhodovaní o zrušení práva spoločného

nájmu bytu v zmysle § 705 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nemožno odoprieť, ak rozvedený
manžel užíva byt patriaci vlastnícky inej osobe iba na základe jej súhlasu bez toho, aby rozvedenému
manželovi k nemu vzniklo právo nájmu (k rovnakému právnemu názoru dospel Najvyšší súd SR tiež
v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 12/2003).“ V zmysle uvedeného má súd za to, že na strane žalovaného
neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal viazať vypratanie bytu na

zabezpečenie náhradného bytu pre žalovaného. V konaní taktiež neboli preukázané také skutočnosti na
základe ktorých by bolo možné prijať záver o naplnení hypotézy druhej vety § 712a ods. 8 Občianskeho
zákonníka. Okresným úradom Trenčín bolo síce žalovanému uložené pokarhanie za to, že žalobkyni
nadával a vyhrážal sa jej že jej poškodí auto, no k reálnemu poškodeniu tohto auta nikdy neprišlo, pričom
súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že komunikácia formou nadávok (nevynímajúc
vulgarizmy)jemedzistranamisporubežnáavzájomná(vyjadreniežalovanéhočl.52,výpoveďsvedkyne

pani V. - čl. 235), najmä v prípade keď sa spoločne stretnú v predmetnom byte, pričom uvedenému
konfliktu predchádzalo to, že žalovaný požiadal žalobkyňu aby mu vrátila žehličku, na čo mu žalobkyňa
povedala, že mu ju nedá a veci nech mu žehlí jeho .... . Priame násilie zo strany žalovaného však v
konaní preukázané nebolo.
58. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností zrušil súd právo spoločného nájmu strán

sporu a ako výlučnú nájomníčku a členku VBD Trenčín určil žalobkyňu. Súd právo na náhradný byt
žalovanému priznal.

59. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

61. Na účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania súd výrok o zrušení spoločného nájmu a
určení ďalšieho nájomcu považoval za jeden výrok (uvedené vyplýva aj z dikcie zákona - § 705 ods.
2 OZ, v zmysle ktorého súd súčasne pri zrušení spoločného nájmu určí kto ako člen družstva bude
ďalej nájomcom“) a požadované rozhodnutie o nepriznaní bytovej náhrady za výrok druhý. Na základe
uvedeného patrí žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha(odvolacínávrh).Odvolaniemusíbyťpodpísané.Rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.