Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/341/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809200548
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5809200548.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ L. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX, v rade 2/ D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, v rade 3/ R. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX, navrhovatelia v rade 1/ - 3/ právne zastúpení JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so
sídlom v Y. M., E. XXXX/XX, proti odporcom: v rade 1/ L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. F. XXXX/XX,
Y. M., v rade 2/ X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX-XX, Y. M., odporcovia v rade 1/ a 2/ právne

zastúpení JUDr. Petrom Machajom, advokátom so sídlom v Y. M., E. XX, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo z
8. apríla 2014, sp. zn. 5C/27/2009-246, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel žalobnému návrhu navrhovateľov, ktorí žiadali určiť, že

žalované parcely č. 255/3 - orná pôda o výmere 1173 m2 a parcela č. 257 - orná pôda o výmere
439 m2, nachádzajúce sa v k. ú. X., zapísané na LV č. XXXX patria do dedičstva po nebohom
D. U., ktorý zomrel XX.XX.XXXX v 1-ici a v podiele 1 je vlastníčkou odporkyňa v rade 3/ R. U..
Vykonaným dokazovaním zistil, že predmetné parcele nadobudli odporcovia na základe osvedčenia o
držbe vydaného na základe notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Heleny Machajovej, sp. zn.
N 366/94, NZ 546/1994. Predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č.

99 k. ú. X. na mená pôvodných vlastníkov a to pod B3 a B5 na meno P. M. v podiele 1-ici a pod B4 na
meno Z. M., rod. X., v podiele 1-ice. Z vykonaného dokazovania zistil, že v minulosti došlo k uzatvoreniu
písomnej zmluvy spísanej na MNV medzi P. M. a nebohou Z. M., neskôr vydatou I., okolo roku 1950.
Kúpu predmetných pozemkov potvrdili aj svedkovia U. X., U. B., L. K. a U. U.. K spísaniu zmluvy na
MNV Vaňovka došlo v presne nezistený deň v roku 1953, čo mal ustálené z výpovede svedka U. U..
Najneskôr od 01.01.1954 navrhovateľka v rade 3/ spolu s deťmi a nebohým manželom začali sporné

nehnuteľnosti užívať až do založenia družstva. Po založení družstva užívali predmetné parcely formou
domnelého vlastníctva titulom kúpy a časti ako pridelený záhumienok. Držbu predmetných pozemkov
potvrdili svedkovia U. U., L. M., U.C. a L. L.. Nepovažoval za dôveryhodnú výpoveď svedkov L. F. a
W. Y., vzhľadom na príbuzenský pomer k odporcom. Aj keď viacerí vypočutí svedkovia potvrdili, že
rodina Y. užívala pozemky, jednalo sa však o iné sporné pozemky, nie tie, ktoré sú predmetom konania.
Odporcovia užívané pozemky mali pridelené ako záhumienok, čoho dôkazom je technická správa HTÚP

a výpočet výmer zmenených parciel. Aj podľa svedka U. K., rodina Y. chodila na pole približne na parcelu
255/5ažpovznikudružstva,t.j.poroku1978.Nadobudnutievlastníckehoprávakžalovanýmpozemkom
popreli obidve právne nástupkyne pozemnoknižných vlastníkov a to L. K. - dcéra neb. P. M. ako aj U.
B. - dcéra Z. M.. Uvedení svedkovia sa zmieňujú len o užívaní pozemku rodinou právnych predchodcov
odporcov, ako aj o pridelení pozemkov ako záhumienok. Na základe takto zisteného skutkového stavu
dospel k záveru, že navrhovatelia preukázali v konaní svoje tvrdenie, že od kúpy žalovaných parciel v

roku 1953 tieto nerušene a kľudne užívali a teda najneskôr k 01.01.1964 nadobudli vlastnícke právovydržaním (navrhovateľka v rade 3/ a jej nebohý manžel D. U.) podľa § 115, § 116 ods. 1 a § 145 Zákona
č. 141/1950 Zb..

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podali odvolanie odporcovia. Namietali nesprávne
právne posúdenie veci okresným súdom, že navrhovatelia v konaní preukázali podmienky nadobudnutia
vlastníckeho práva k žalovaným parcelám na základe vydržania podľa § 115, § 116 ods. 1 a § 145
Zákona č. 141/1950 Zb. Poukázal na nesprávny procesný postup okresného súdu, ktorý účastníčku
konania v rade 3/ R. U. poučil podľa § 126 O.s.p., napriek tomu, že je účastníčkou konania. Namietal

ďalej nesprávne vyhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania vypočutých účastníkov konania, ako
ajsvedkovzhľadiskarozporuplnostiakoajneúplnostihodnoteniatýchtovýpovedí.Poukázalnanezhodu
výpovede navrhovateľky v rade 3/ s výpoveďami navrhovateľov v rade 1/ a 2/ napríklad ohľadom
okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy pred MNV Vaňovka v roku 1950, keď navrhovateľka v rade 3/ tvrdila,
že uvedenú kúpnu zmluvu má jej syn, ktorá súdu nebola predložená, ďalej, že predmetom kúpy mala
byť len parcela 257 (výsluch na mieste samom dňa 11.09.2013), v porovnaní s výsluchom navrhovateľa

v rade 1/, ktorý sa mal dozvedieť o skutočnostiach kúpy od svojich rodičov, že táto sa realizovala v
roku 1953 za prítomnosti U. B. a podobne. Nesprávne a neúplne hodnotil výpovede svedkyne U. B.,
ktorá o sporných nehnuteľnostiach nevie nič, nevie ani kde sa nachádzajú a nepotvrdila ani skutočnosť,
že by pozemky mali kupovať U., v pamäti sa jej uchovala len výmera pozemkov. Z hľadiska úplnosti
nesprávne hodnotil výpoveď svedka U. X., u ktorej hodnotil len časť výpovede ohľadom nadobudnutia

pozemkov navrhovateľmi a nehodnotil tú časť výpovede, v ktorej svedok tvrdil nadobudnutie vlastníctva
„Y.“ k nehnuteľnostiam časti Lán. Taktiež hodnotil tú časť výpovede v ktorej svedok uviedol, že si
nepamätá aké pozemky vlastnila Z. M. a že nebol pri žiadnych prevodoch vlastníctva. Okresný súd
hodnotil výpovede svedkyne W. Y. a L. F. za nedôveryhodné napriek tomu, že hodnotil ostatné svedecké
výpovede, aj keď niektorí svedkovia boli zas v príbuzenskom vzťahu s navrhovateľmi. Okresný súd

nehodnotil taktiež predložené listinné dôkazy z Okresného úradu Námestovo z ktorého vyplýva, že pred
založením družstva predmetné pozemky užíval L. Y., ktorý bol zapísaný v evidencii ako užívateľ na
EL č. 750 a tiež mu bola pridelená parcela 257 ako záhumienka (okrem iných nehnuteľností) a D. U.
bola pridelená ako záhumienka parcela 258/1, ktorú vlastnil (taktiež okrem iných). Parcela č. 255/3 bola
zlúčená pri HTÚP do honu a bola označená ako EN parc. č. 338. Namietal preto, že okresný súd pri

hodnotení dôkazov nepostupoval podľa § 132 O.s.p..

Navrhovatelia vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali rozsudok okresného súdu ako správny
potvrdiť, uviedli, že okresný súd vyhodnotil dôkazy v súlade s ust. § 132 O.s.p..

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 221 ods. 1, písm. h/
O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Záver okresného súdu, že navrhovatelia na základe podaného návrhu a skutkových tvrdení uvedených
v návrhu ako aj priebehu konania (§ 79 ods. 1 O.s.p.) jednoznačne preukázali podmienky nadobudnutia
vlastníckeho práva k žalovaným parcelám špecifikovaným v návrhu, na základe podmienok § 115,
116 ods. 1 a § 145 Zákona č. 141/1950 Zb. (tzv. Stredného občianskeho zákonníka), krajský súd

považujezapredčasný.Krajskýsúdvpodrobnostiachodkazujenadôvodypredchádzajúcehouznesenia
krajského súdu z 10. apríla 2013 sp. zn. 7Co/62/2013-136, na základe ktorých bol predchádzajúci
rozsudok okresného súdu zrušený, v zmysle ktorých sa okresný súd v ďalšom procesnom postupe pri
vykonaní dokazovania podľa § 120 ods. 1 a nasl. O.s.p. neriadil, pričom skutkové hodnotenia výsledkov
vykonaného dokazovania nezodpovedajú podmienkam uvedeným v § 132 O.s.p., keďže nehodnotí

jednotlivé výsledky vykonaného dokazovania tak jednotlivo (napr. z hľadiska úplnosti, presvedčivosti,
vzájomnej protirečivosti jednotlivých výpovedí účastníkov a svedkov), ako aj vzájomnej súvislosti (v
hodnotení výpovedí účastníkov a svedkov navzájom), a to vo vzťahu aj k ďalším vykonaným dôkazom
(napr. listinným dôkazom a podobne).

Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho práva alebo
iného práva, ku ktorému v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok, dochádza priamo
zo zákona. Zákonnými podmienkami vydržania, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia
vlastníctva pripúšťa (v danom prípade navrhovatelia odvodzujú nadobudnutie vlastníckeho práva podľapodmienok uvedených v § 115, § 116 ods. 1, § 145 Zákona č. 141/1950 Zb.), sú vo všeobecnosti:
1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania.
Pritom, a to je potrebné zdôrazniť, právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú splnené všetky

podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje. Ako konštatoval krajský
súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení z 10.04.2013, uvedené podmienky nadobudnutia
vlastníckeho práva musia v konaní navrhovatelia na základe dôkaznej iniciatívy (§ 120 ods. 1 a nasl.
O.s.p.) jednoznačne preukázať (ak chcú byť v spore úspešní), keďže v konaní tvrdenia odporcov o ich
nadobudnutí vlastníckeho práva (taktiež na základe podmienok § 115, 116 ods. 1 a § 145 Zákona č.

141/1950 Zb.) majú význam len vo vzťahu k hodnoteniu výsledkov vykonaného dokazovania podľa §
132 O.s.p. a § 153 ods. 1 O.s.p..

Krajský súd nepovažuje za správny taký postup okresného súdu a to z hľadiska spôsobu vykonania
dokazovania, ak sa účastníci a svedkovia vyjadrovali k užívaniu žalovaných, ale aj iných nimi užívaných
parciel v miestnej časti k. ú. X. nazývaných „Líckov járok“ a „Lán“ ak nie je možné stotožniť, či

nimi uvádzané tvrdenia o užívaní konkrétnych parciel sa zhodujú na mieste samom s tými, ktoré sú
predmetom tohto konania a ktoré majú „na mysli“ tak účastníci konania ako aj svedkovia. Z hľadiska
uvedenéhozasprávnybykrajskýsúdpovažovaltakýpostupokresnéhosúdu,abynanariadenúohliadku
predmetných parciel boli predvolaní nielen účastníci konania, ale aj všetci svedkovia, ktorí by sa na
mieste samom vyjadrili a stotožnili ohľadom užívania tak žalovaných parciel a podľa tvrdenia účastníkov

a niektorých svedkov aj iných parciel v týchto miestnych častiach, pričom na základe zidentifikovania
žalovaných parciel (napr. geodetom) by mohol okresný súd posúdiť, či účastníci a svedkovia sa
vyjadrujú k užívaniu žalovaných parciel alebo iných parciel. Keďže navrhovatelia sa domáhajú určenia
vlastníckeho práva vydržaním, na základe podmienok Zákona č. 141/1950 Zb., je teda zrejmé, že je
podstatné skutkové zistenie, kým, akým spôsobom a po akú dobu boli užívané žalované parcely za

účinnosti tohto zákona, do vzniku družstva. Prípadným (neskorším) odovzdaním poľnohospodárskych
pozemkov do užívania JRD, nedochádza k prerušeniu plynutia vydržacej doby (§ 18 ods. 3 Zákona
SNR č. 293/1992 Zb.). Navrhovatelia sú povinní z hľadiska dôkaznej iniciatívy preukázať aj ďalšie
podmienky vydržania - právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva ku každej žalovanej parcele a
spôsobilý predmet vydržania.

Krajský súd dáva do pozornosti, že pri dôkaze výpovede svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť
výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a
aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímané skutočnosti,
o ktorých vypovedá, vzhľadom ku spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k chovaniu pri výsluchu

(presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom
získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpovede svedka zhodný s
inými dôkazmi, či mu odporuje, prípadne či sa vzájomne doplňujú) celkové posúdenie z uvedených
hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.
Hodnotenie svedeckých výpovedí z hľadiska uvedených kritérií v rozsudku okresného súdu absentuje,

poukazujúc aj na dôvody odvolania odporcov proti rozsudku okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené, keďže z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania a hodnotenia dôkazov
podľa § 132 O.s.p. záver okresného súdu o dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľov na určenie
vlastníckeho práva vydržaním k žalovaným nehnuteľnostiam je predčasný, krajský súd rozsudok

okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .