Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 6, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317209218
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2317209218.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Exipo, s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 44 873 441, zastúpeného Mgr.
Marekom Hanicom, advokátom so sídlom 821 08 Bratislava, Zelinárska 6, proti žalovanému: J. G., nar.
X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX I. Ú., o zaplatenie 72,25 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 72,25 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne z dlžných súm :
- 15,08 eura od 25. 11. 2014 do zaplatenia,
- 23,98 eura od 24. 12. 2014 do zaplatenia,

- 15,10 eura od 27. 1. 2015 do zaplatenia,
- 15,10 eura od 24. 2. 2015 do zaplatenia,
- 2,99 eura od 24. 3. 2015 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10. 4. 2017 domáhal zaplatenia sumy 72,25 eura spolu s
úrokom z omeškania z neuhradených služieb a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že V spoločnosť Slovanet, a. s., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka
151, IČO: 35 954 612, postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 9. 2016 svoju
pohľadávku voči žalovanému vo výške 280,69 eura s príslušenstvom žalobcovi. Žalovaný uzatvoril s
postupcom dňa 4. 8. 2014 Zmluvu o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb číslo
O., na základe ktorej sa postupca zaviazal poskytnúť žalovanému počas platnosti tejto zmluvy všetky
objednané a zakúpené služby a žalovaný sa zaviazal platiť postupcovi za poskytovanie služieb odmenu.

Žalobca vystavil žalovanému v súlade s ustanoveniami zmluvy nasledujúce faktúry:
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná 24. 11. 2014, na sumu 15,10 eura;
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná 23. 12. 2014, na sumu 23,98 eura;
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná 26. 1. 2015, na sumu 15,10 eura;
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná 23. 2. 2015, na sumu 15,10 eura;
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná 23. 3. 2016, na sumu 15,10 eura.

3. Žalobca si z faktúry č. XXXXXXXXXX uplatňuje v tomto konaní len sumu 15,08 eura a z faktúry
č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 2,99 eura. Nárok na poplatok za upomienku vyplýva z článku 4.
1 Cenníka verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete internet -
doplnkové služby. Nárok na zaplatenie poplatku za znovupripojenie / odblokovanie prístupu k službeSlovanet, fakturovaný vo faktúre č. XXXXXXXXXX vyplýva z bodu 3. 1 c) Cenníka administratívnych
poplatkov a poplatkov ostatných služieb. Žalovaný do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil a dlžná suma
spolu predstavuje 72,25 eura s príslušenstvom. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil podľa § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1. 2. 2013.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o postúpení pohľadávky v znení prílohy
číslo 1 k tejto zmluve, Zmluvou o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb,
Cenovýmvýmeromčíslo59/2014,Cenníkomadministratívnychpoplatkovapoplatkovostatnýchslužieb,
Cenníkom verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete internet
- doplnkové služby, faktúrami uvedenými v bode 2 tohto odôvodnenia, Predžalobným zmierom,

Oznámením o postúpení pohľadávky, Výzvami k úhrade zo dňa 25. 10. 2016, 10. 11. 2016, 12. 1. 2017,
výpisom z obchodného registra žalobcu a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

7. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

8. Žalovaný a postupca uzatvorili dňa 4. 8. 2014 Zmluvu o poskytovaní verejných elektronických
komunikačných služieb číslo O. s dobou viazanosti 24 mesiacov, na jej základe postupca poskytoval
žalovanému služby internetu - rýchlejší internet Mini+, wifi router za 1,- euro, za mesačný poplatok
13,90 eura s DPH. Táto služba mu bola riadne a včas namontovaná a poskytovaná. Postupca fakturoval

poskytnuté služby ako to vyplýva z bodu 2. tohto odôvodnenia a následne pohľadávku postúpil tak, ako
to žalobca popísal v žalobe. Tým je daná aktívna vená legitimácia žalobcu.

9. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej

straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky
listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na

dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať.

10. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10.
2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením
zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že
obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými
súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom,

od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby

od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

11. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).12. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

13. Napodkladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobajepodanádôvodne.Zmluvaje
zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, konal v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu právnej kvalifikácie
ide o zmluvu uzavretú v zák. č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia Zmluvy (t. j. 4. 8. 2014), ((1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ a ods. 12 písm. a/, b/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
účinného k dátumu uzatvorenia Zmluvy (t. j. 4. 8. 2014), (1) Podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
(12) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

16. V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za elektronické
komunikačné služby na základe uzavretej zmluvy. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je

preukázané, že žalovaný svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu
poskytovaných služieb nesplnil, preto sa žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za poskytnuté
služby nezaplatil cenu v celkovej výške 72,25 eura (služby fakturované faktúrami uvedenými v bode
2. tohto odôvodnenia). Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná a nenamietaná. Súd preto
priznal žalobcovi uplatnený nárok v rozsahu 72,25 eura ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom

povinnosť žalovaného zaplatiť cenu služieb vyplýva jednak zo zmluvy, ale najmä z § 43 ods. 12 písm.
b/ citovaného zákona.

17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

18. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené

a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovanýpodľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

19. Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do
omeškania uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia, keď deň splatnosti neuhradených služieb bol určený v tej ktorej faktúre.

20. Žalobca si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo výške 0,05 % p.a., potom úrok z
omeškania je 5,05 % p.a.), preto mu ich súd priznal v celej uplatnenej výške. K omeškaniu žalovaného
došlo deň po splatnosti jednotlivých faktúr, teda tak, ako si to žalobca uplatnil, preto súd žalobe vyhovel
aj v tejto časti.

21. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu.

22. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo

veciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovprotineúspešnejstrane.Úspechvovecisazisťujeporovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech
vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. V danom prípade žalobca bol plne

úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %; o náhrade súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.