Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Danka Lauková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/190/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216794
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814216794.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľa mBank SPÓLKA

AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, identifikačné číslo:
001254524, zapísaná v Národnom súdnom registri vedenom Okresným súdom v meste Varšava
12. obchodné oddelenie, pod číslom KRS 0000025237, podnikajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom organizačnej
zložky Pribinova č. 10, Bratislava, IČO: 36819638, zast. Bartošík Šváby, s.r.o., so sídlom Plynárenská
7/A, Bratislava, IČO: 35929049 proti odporkyni J. Turanská, nar. XX.X.XXXX, t. č. bytom P. H. X/X, P.
E., v konaní zastúpená opatrovníkom U. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/X, I. Kubín, o zaplatenie

3.033,01 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 17.9.2014, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal sa proti
odporkyni zaplatenia 3.033,01 eur s príslušenstvom.

Návrh odôvodnil tým, že je pobočkou zahraničnej banky, ktorá podniká na území Slovenskej republiky

a okrem iného poskytuje spotrebiteľské alebo hypotekárne úvery. Dňa 28.11.2008 medzi účastníkmi
konania bola uzavretá Zmluva o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“, reg. B.0, na základe ktorej
ako veriteľ poskytol odporkyni hotovostný úver, ktorý je úročený dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške
16,50% ročne. Odporkyňa sa dostala do omeškania so splácaním úveru. Podľa výpisu z účtu, ku dňu
21.3.2012 bola v omeškaní so zaplatením istiny 3.114,62 eur, pričom v období od 22.3.2012 do 1.6.2014
uhradila sumu 81,61 eur. Ku dňu 1.6.2014 dlžný zostatok na istine predstavuje 3.033,01 eur (3.114,62
eur mínus 81,61 eur). Odporkyňu viackrát vyzýval na zaplatenie dlhu, avšak bezvýsledne, preto od

zmluvy odstúpil. S poukazom na ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka má pritom právo žiadať
vrátenie dlžnej čiastky spolu s úrokmi. Uviedol, že úver mPôžička je svojou povahou kontokorentný
úver / úverový rámec, ktorý ako banka poskytuje povoleným prečerpaním finančných prostriedkov na
úverovom účte. Dlžník platí úrok len z čerpaných prostriedkov z úverového účtu, z kladného zostatku na
úverovomúčteúrokneplatí.Kladnýzostatoknaúverovomúčtemádlžníkprávokedykoľvekaopakovane
použiť. Vzhľadom na túto skutočnosť akékoľvek sumy pripísané na účet (ako debet), napr. opakované
čerpaniesastávajúsúčasťouistinypohľadávky.Vbode6.5.zmluvyoúveresaúčastnícikonaniadohodli,

že je (navrhovateľ) oprávnený zaúčtovať čiastku úrokov na ťarchu úverového účtu. Žalovanou sumou
je pohľadávka, ktorú tvorí istina vo výške 3.033,01 eur a príslušenstvo. Istina pohľadávky pozostáva:
a/ z pohybov na účte z dôvodu čerpania odporkyňou, pripočítanie úrokov v zmysle bodu 6.5. zmluvy,
zo splátok (ak boli vykonané) prípadne z automatických splátok úveru (ak by dlžník úver aktívnevôbec nesplácal v zmysle bodu 2.3.4a/ Všeobecných obchodných podmienok mohol (navrhovateľ) prijať
opatrenia k uspokojeniu svojej pohľadávky), b/ z poplatkov v zmysle sadzobníka poplatkov, na ktorý
odkazuje bod 2.4.1. Všeobecných obchodných podmienok. V dôsledku odstúpenia od zmluvy sa stali

splatné všetky záväzky. Odporkyňa z úverového rámca čerpala prostriedky vo výške 3.319,39 eur,
a to dňa 28.11.2008. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Skutočnosť, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú začlenené v § 52 až § 62 Občianskeho zákonníka, však automaticky
neznamená, že na všetky právne úkony týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv sa majú aplikovať výlučne
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Účelom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa je zvýšiť ochranu

spotrebiteľa v právnych vzťahoch, nie však zásadným spôsobom meniť právnu kvalifikáciu právnych
vzťahov. Podľa jeho názoru, zmluva o úvere ako aj všetky práva a povinnosti z nej vyplývajúce, sa riadi
predovšetkým Obchodným zákonníkom, s výnimkou tých práv a povinností, ktoré sú upravené v § 52 až
§ 62 Občianskeho zákonníka. Je to dané tým, že v zmysle § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka
zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Občiansky
zákonník žiadnu úpravu zmluvy o úvere alebo o úprave zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahuje,

pretože neexistujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré by boli na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Preto má nárok i na dohodnutý zmluvný úrok vo výške podľa bodu 5.1. zmluvy
o úvere. V tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie § 13 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého:
„ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1 (t. j. právo odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere) je
povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa začal spotrebiteľský úver čerpať...“.

Ak teda zákon, ktorý ako špecifický právny predpis chrániaci spotrebiteľa, mu ukladá v prípade jeho
odstúpenia od zmluvy o úvere povinnosť zaplatiť istinu spolu s úrokom, potom ak veriteľ, ktorý odstúpi
od zmluvy o úvere z dôvodu neplnenia dlžníka, má nárok na zaplatenie dohodnutého úroku.

V písomnom podaní zo dňa 10.2.2015 a zo dňa 16.10.2015 navrhovateľ, prostredníctvom právneho

zástupcu uviedol, že Obchodný zákonník je potrebné aplikovať nie len na vznik právnych vzťahov
založených zmluvou o úvere, ale aj na posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy a na premlčanie.
Akceptuje, že podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Uvedené však neznamená, že

možno aplikovať akékoľvek ustanovenie, ale naopak, že aplikovať možno len aké, ktoré boli prijaté za
účelom ochrany spotrebiteľa, a teda také, ktoré explicitne uvádzajú, že v prípade, ak je účastníkom
právneho vzťahu spotrebiteľ, treba takéto ustanovenie na daný právny vzťah použiť. Preto nemožno
tvrdiť, že ustanovenia Občianskeho zákonníka (s výnimkou § 52 až § 62) zákonodarca prijímal s
úmyslom aplikovať ich na právne vzťahy založené podľa ustanovení Obchodného zákonníka (v danom

prípade vzťahujúcich sa na zmluvu o úvere), a to ani v prípade, ak je účastníkom takého právneho
vzťahu spotrebiteľ. Poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 14Co 41/2014 zo dňa
4.11.2014, ktorý uviedol: „i samotné ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripúšťa dohodou
upraviť právne následky odstúpenia aj inak, ako zrušením zmluvy od počiatku..., nevylučuje sa preto
ani pri aplikácii § 48 ods. 2 zmluvná autonómia na úprave následkov odstúpenia od zmluvy. Preto,

ak súd prvého stupňa podľa prvej časti odseku 2 § 48 vyvodil záver o účinkoch odstúpenia ex tunc,
a v nadväznosti na to záver o zániku nároku na zaplatenie dohodnutých úrokov, obsah pred súdom
prvého stupňa vykonaných dôkazov zatiaľ takému záveru nesvedčí..... Nemožno bez ďalšieho, ani pri
aplikácii § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhodnotiť dohodnuté následky odstúpenia od zmluvy,
založené najmä na zachovaní povinnosti vrátiť úver i primerané úroky (ako cenu úveru) za zmluvné

podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sa odchyľujú od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa.“ Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať
od dlžníka vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. V podaní zo dňa 16.10.2015 uviedol, že v čase, keď odstúpil
od zmluvy, navyše ešte do ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebola začlenená jeho
posledná veta, ktorá určuje primárnu aplikáciu tohto zákona, a teda nemohol mať vedomosť o tom, že

by malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Úverovú zmluvu s odporkyňou uzatváral podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, preto odôvodnene očakával, že aj účinky odstúpenia od zmluvy nastali podľa
jeho ustanovení. Hoci zákonodarca v zák. č. 102/2014 Z.z. nezaviedol žiadne prechodné ustanovenia,
podľa jeho (navrhovateľa) názoru, nemožno po veriteľoch spravodlivo požadovať, aby boli odstúpenia
od zmlúv uskutočňované v čase pred platnosťou novely Občianskeho zákonníka, urobené v súlade so

zákonným ustanovením, ktoré v čase vykonania právneho úkonu neexistovalo.Podľa predloženej lekárskej správy, odporkyňa je po cievnej mozgovej príhode, s ťažkou expresívnou
afáziou, trpí obrnou pohľadu, atď. Vzhľadom na jej zdravotný deficit, podľa § 29 ods. 2 O.s.p. pre účely
konania jej súd ustanovil opatrovníka v osobe U.

Právny zástupca navrhovateľa neprítomnosť na určenom termíne pojednávania ospravedlnil písomne.
Súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Opatrovníčka odporkyne navrhla vo veci rozhodnúť, s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníčky odporkyne, oboznámením sa so žiadosťou o
poskytnutie hotovostného úveru mPôžičky, so Zmluvou o poskytnutí hotovostného úveru mPôžičky zo
dňa 28.11.2008, s Formulárom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, s harmonogramom
splátok, s výpisom z účtu, s odstúpením od zmluvy, s doručenkou, so Sadzobníkom poplatkov, s
Obchodnými podmienkami poskytovania hotovostných úverov mBank mPôžička, s Všeobecnými
obchodnými podmienkami.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav :

Dňa 28.11.2008 navrhovateľ v písomnej forme pod č. L informoval odporkyňu o možnosti poskytnutia
spotrebiteľského úveru, o jeho základných charakteristikách, nákladoch na spotrebiteľský úver.

Následne, v ten istý deň si u neho podala žiadosť o poskytnutie hotovostného úveru mPôžička, v
ktorej uviedla požadovanú výšku úveru 100.000,- Sk (3.319,39 eur), dobu splatnosti 60 mesiacov, typ
mesačnej splátky: rovnaké splátky. Dňa 28.11.2008 medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva
o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička, obsahom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť
odporkyni hotovostný úver v maximálnej výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur) na obdobie 60 mesiacov s

tým, že táto lehota začína plynúť v deň pripísania peňažných prostriedkov úveru na jej účet. V zmluve
je uvedený termín konečnej splatnosti úveru: 28.11.2013, RPMN 17,81%, celkové náklady spotrebiteľa
spojené s úverom 47.571,22 Sk, priemerná hodnota RPMN 22,11%. Výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov boli uvedené v Prílohe 1 zmluvy („harmonogram splátok“), pričom
celková výška splátky je 2.458,45 Sk (81,61 eur). Prvá splátka bola splatná dňa 23.12.2008 a posledná

dňa 28.11.2013. Podľa bodu 5.1. zmluvy úver bol úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá v deň
uzavretia zmluvy predstavovala 16,50% ročne.

Podľa predloženého výpisu z účtu, odporkyňa úver vo výške 3.319,39 eur čerpala dňa 28.11.2008. V
obdobíod23.12.2008do21.3.2012naúčelyjehosplateniauhradila25splátokvcelkovejvýške2.040,24

eur, a v období od 22.3.2012 do 1.6.2014 zaplatila sumu 81,61 eur (špecifikácia č. l. 47-48 spisu).

Z písomného podania navrhovateľa, predloženého prostredníctvom právneho zástupcu dňa 10.2.2015
vyplýva,žepotomakoodporkyňačerpalaúver3.319,39eurvovýpisezúčtunasledujúdebetnéoperácie:
a/ úroky z úveru, ktoré sa v zmysle zmluvy pripisujú na ťarchu zostatku úveru, ide o transakcie na

úverovom účte v období od 29.12.2008 do 21.12.2011, spolu vo výške 1.780,69 eur, b/ poplatky za
listové a telefonické upomienky za časové obdobie od 1.6.2009 do 29.7.2009, spolu vo výške 54,78
eur. Súhrnne debetné operácie pozostávajú z čerpania prostriedkov, úrokov z úveru a poplatkov za
telefonické a listové upomienky predstavujú sumu 5.154,86 eur (3.319,39 eur plus 1.780,69 eur plus
54,78 eur).

Pri porovnaní debetných a kreditných položiek, výsledná suma na účte predstavuje 3.114,62 eur
(5.154,86 eur mínus úhrady 2.040,24 eur) a po započítaní úhrady zo dňa 21.9.2012 vo výške 81,61 eur,
sumu 3.033,01 eur.

Dňa 4.10.2011 navrhovateľ oznámil odporkyni, že v zmysle ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka,
bodu 2.3.5 Obchodných podmienok poskytovania hotovostného úveru mPôžička, od predmetnej zmluvy
odstupuje.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 28.11.2008, na účely
tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej

forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 28.11.2008 ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 citovaného zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť do tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo

v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd právnemu záveru, že návrh nie je podaný dôvodne, preto
ho zamietol.

Dňa 28.11.2008 medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o poskytnutí hotovostného úveru
mPôžička č. HMP XXXXXXXXX, obsahom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporkyni
hotovostný úver v maximálnej výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur) na obdobie 60 mesiacov s tým, že táto
lehota začína plynúť v deň pripísania peňažných prostriedkov úveru na jej účet. V zmluve je uvedený

termín konečnej splatnosti úveru: 28.11.2013, RPMN 17,81%, celkové náklady spotrebiteľa spojené s
úverom 47.571,22 Sk, priemerná hodnota RPMN 22,11%. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov boli uvedené v Prílohe 1 zmluvy („harmonogram splátok“), pričom celková výška
splátky je 2.458,45 Sk (81,61 eur). Prvá splátka bola splatná dňa 23.12.2008 a posledná dňa 28.11.2013.
Podľa bodu 5.1. zmluvy úver bol úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá v deň uzavretia zmluvy

predstavovala 16,50% ročne.

Ochrana spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ a
vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily, z ekonomickej nerovnosti. I ten, kto ako dlžník uzavrel s
veriteľom, ktorým je banka úverovú zmluvu, predmetom ktorej je poskytnutie hotovostného úveru, má

právo na ochranu formou zákonných ustanovení prijatých na ochranu spotrebiteľa.

V zmluvnom vzťahu založenom Zmluvou o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička č. HMP059866065
na strane dodávateľa vystupovala banka, ktorej činnosť podľa výpisu z obchodného registra je zameraná
i na poskytovanie úverov. Odporkyňa vystupovala ako fyzická osoba, teda ako subjekt, ktorý pri

uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Ako spotrebiteľ nemala možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy, vopred pripravenej
dodávateľom. Predmetná zmluva je preto i spotrebiteľskou zmluvou, u ktorej je potrebné dodržiavať aj
všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 52 až § 54 Občianskeho zákonníka). Odporkyňa sa pritomnemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré jej Občiansky zákonník priznáva alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa bodu 9.3. Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička číslo L mBank môže odstúpiť od
zmluvy s okamžitou účinnosťou a / alebo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru spolu s úrokom, poplatkami
a iným príslušenstvom vyplývajúcim z tejto zmluvy a / alebo prijať akékoľvek ďalšie opatrenia podľa tejto
zmluvy smerujúce k úhrade svojich splatných pohľadávok voči dlžníkovi v prípade, ak: f/ dlžník poruší
ktorúkoľvek povinnosť uvedenú v článku 7 tejto zmluvy.

Podľa bodu 2.3.4., písm. b/ Obchodných podmienok poskytovania hotovostných úverov mBank
omeškanie dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splatnej pohľadávky mBank vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere
alebo porušenie akejkoľvek povinnosti dlžníka vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere oprávňuje mBank k tomu,
aby odstúpila od zmluvy podľa podmienok stanovených v bode 2.3.5. týchto Obchodných podmienok.

Podľabodu2.3.5.ObchodnýchpodmienokposkytovaniahotovostnýchúverovmBankmáprávoodstúpiť
od Zmluvy o úvere s okamžitou platnosťou najmä v prípade uvedenom pod písm. a/ až h/.

Podľa bodu 4.5.5. Všeobecných obchodných podmienok pri doručovaní písomností poštou sa
písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň po ich odoslaní a v cudzine siedmy deň po ich

odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín ich doručenia.

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, dňa 4.10.2011 navrhovateľ od Zmluvy o poskytnutí
hotovostného úveru mPôžička č. L odstúpil s tým, že zmluva zanikne v deň doručenia odstúpenia.
Zásielka sa mu vrátila dňa 12.10.2011 späť ako nedoručená, s poznámkou poštového doručovateľa:

adresát neznámy. Doručoval ju na adresu odporkyne označenú v zmluve. Na zásielke je odtlačok
pečiatky podacej pošty s dátumom: 6.10.2011, ide o dátum jej odoslania, a ktorý je podľa bodu 4.5.5.
Všeobecných obchodných podmienok dňom doručenia odstúpenia od predmetnej zmluvy. Odstúpením
sa zmluva zrušila s účinkami od začiatku, a tým zanikli práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom
odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie), nie však

na zaplatenie úrokov za úver zo zmluvy zrušenej s účinkami od jej vzniku.

Predmetná vec je, ako to už bolo uvedené, aj o spotrebiteľskej zmluve. Je v súlade s princípmi
ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva, je
dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach, a nie podnikateľské právo (porovnaj rozsudok

Najvyššieho súdu SR č. 5MCdo 20/2009). S účinnosťou zák. č. 150/2004 Z.z. došlo k zásadnej zmene
spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly sa dostali do rozporu s novým ustanovením
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“.
Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny
vzťah, vrátane premlčania, predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Dualistický systém

záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami. Aplikačná prax síce
ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať, avšak nie je žiadny dôvod na skonštatovanie, že
na plynutie času a jeho dôsledky, vrátane premlčania v spotrebiteľskej zmluve má dopadať právna
úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia (porovnaj rozsudok Najvyššieho

súdu SR číslo 5MCdo 20/2009, rozsudok Krajského súdu Prešov č. 6Co 26/2012, rozhodnutie
Ústavného súdu SR č. I. ÚS 402/2013-10 z 19.6.2013, rozsudok Krajského súdu Trenčín číslo 6Co
233/2014).

Podľa § 100 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v

tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110).

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou premlčania.Zákonom č. 102/2014 Z. z., ako bod 11., čl. VIII. bol do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
zavedený § 5b. Ide o vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany - spotrebiteľa v právnych vzťahoch.
Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 1.mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne

pravidlá.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Na rozdiel od navrhovateľa, podľa názoru súdu (porovnaj aj názor Doc. JUDr. Mareka Števčeka, PhD.
Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy, Právnická fakulta UK Bratislava k výkladu ustanovenia § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa) ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým

a najmä o procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto
charakter procesnoprávny. Týmto rozhodujúcim orgánom je súd, čo vyplýva z odvolávky normatívneho
textu na premlčanie vo význame prekážky žalovateľnosti uplatneného nároku zo subjektívneho práva.
To, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych
predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré bránia

priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Priznáva sa tu ochrana ohrozenému alebo porušenému
subjektívnemu právu, čo je nepochybne úloha civilného práva procesného. Sú prípady, a to je aj
prípad uvedeného ustanovenia (§ 5b), keď zákonodarca mlčí a nestanovuje žiadne pravidlá časovej
koexistencie starej a novej právnej úpravy. Ak § 5b je procesnou normou a zároveň, ak zákonodarca
nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim pre túto situáciu platí, podľa názoru súdu, pravidlo

okamžitej aplikácie. Súd má prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím
účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy.

Aplikovanie ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní na predmetnú vec, považoval súd pre
odporkyňu ako spotrebiteľa za nevýhodné a zhoršujúce jej postavenie. S Obchodným zákonníkom

je totiž spojená aj dlhšia štvorročná premlčacia lehota (ktorá práve pre stranu v postavení dlžníka v
danej veci a aj spotrebiteľa má rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká povinnosť vrátiť majetkové
plnenie, u ktorého sa posudzuje premlčanie), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou podľa
Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ si uplatnil premlčané právo. V zmysle
zásady hospodárnosti súdneho konania, už potom nepristúpil k súdnej kontrole zmluvných podmienok

dohodnutých v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty
je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť
vznik bezdôvodného obohatenia a to, kto sa na jeho úkor obohatil. V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje,
ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. vtedy, keď

nadobudol vedomosť o jeho rozsahu a o osobe obohateného. Navrhovateľ ako veriteľ od predmetnej
zmluvy odstúpil dňa 4.10.2011, pričom tento jednostranný právny úkon sa stal účinným dňa 6.10.2011.
Už vtedy mal k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia. Žalobný návrh však podal až 17.9.2014, t. j. po uplynutí dvojročnej premlčacej subjektívnej
doby. Ak je žaloba podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby aj v prípade, že objektívna lehota

ešteneuplynula,nemôžebyťnavrhovateľoviprávopriznané(súdnapremlčanie,akotoužbolouvedené,
prihliadal ex offo). Navrhovateľ sa pritom dobrovoľne rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení,
aj keď existujú iné inštitúty, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia.
Súd tiež v súvislosti s písomnými podaniami navrhovateľa, predloženými prostredníctvom právneho
zástupcu po podaní žalobného návrhu udáva, že ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve

klauzuly, ktoré sú v rozpore s § 879f ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, dostáva sa do rozporu so
zákonom a takéto klauzuly sú neplatné. O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods.
3 zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie
(porovnaj rozsudok Krajského súdu Trenčín č. k. 5Co 2/2015 zo dňa 13.5.2015, č. k. 6Co 597/2014 zo

dňa 27.1.2015, Krajského súdu Prešov č. k. 21Co 93/2014 zo dňa 18.9.2014, č. k. 1Co 95/2014 zo dňa
25.6.2014, Okresného súdu Prievidza č. k. 15C 124/2014 zo dňa 27.10.2014).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.Odporkyni v konaní trovy nevznikli, preto jej súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.