Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107218200
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8107218200.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba, v sporovej veci žalobcu: SPRAVBYTKOMFORT, a.s.
Prešov, so sídlom Volgogradská 88, Prešov, IČO: 31 718 523, proti žalovanému: L.. T. O., S.. T. s
miestom podnikania XX. B. XXX, L., IČO: XXXXXXXX, o zaplatenie 1.466,80 eur, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/180/2007-571 z 30.12.2014 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 21Cb/180/2007-621 z 26.1.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o zamietnutí žaloby.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcvi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 1.466,80 eur s príslušenstvom, konanie o sumu 560,75 eur zastavil a určil, že o trovách konania
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Vychádzal zo zistenia, že v danom prípade bolo úlohou súdu vyporiadať sa s námietkami žalovaného
o tom, že v zmysle zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami vznikli mu práva a povinnosti ako
priamemu odberateľovi, a preto spôsob výpočtu tepla, ktorý aplikoval žalobca v jeho prípade je v

rozpore so zmluvou. Vo veci boli vypracované znalecké posudky N.. U. J., N.. T. Š. a kontrolný znalecký
posudok Ú. U. N. Ž. D. P. Ž., pričom tento sa stotožnil so závermi znalca N.. U. J.. Súd nemal
pochybnosti o správnosti odborných záverov kontrolného znaleckého dokazovania ani po opätovnom
výsluchupracovníkažalobcuN..W.,ktoréhodlhoročnúpraxsúdnespochybňuje,aleohľadomodborných
otázok súd nepresvedčil a jeho tvrdenia ako osoby, ktorá vlastne zodpovedala za realizáciu zmlúv
u dodávateľa považoval za vlastnú obranu voči postupu, ktorý zvolil. Ak v zmysle uzavretej zmluvy,
ktorej ustanoveniami sú účastníci povinní sa riadiť aj samotný žalobca označil žalovaného za priameho

odberateľa niet právneho podkladu na to, aby vyúčtovania dodávok podľa tejto zmluvy boli vystavované
žalovanému ako konečnému spotrebiteľovi. Ak žalobca tvrdí, že metodika vyúčtovania, či ako priamemu
odberateľovi aj konečnému spotrebiteľovi je rovnaká, tento postup nie je v súlade s uzavretou zmluvou a
v tomto je potrebné prisvedčiť rozsiahlym a podobne zdôvodneným námietkam žalovaného voči postupu
žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ak mienil žalobca postupovať voči žalovanému ako
ku konečnému spotrebiteľovi, táto skutočnosť mala byť uvedená v prílohách k zmluve, najmä v tej
časti, kde žalobca sa zaväzuje účtovať žalovanému skutočne odobraté množstvo vody a žalobca mal

jednoznačne zadefinovať, že súčasťou ceny je aj prepočet koeficientmi, ako to napokon stanovil vo
faktúrach, ktorých úhrada je predmetom sporu. Pokiaľ žalobca vyfakturoval žalovanému vystavenými
faktúrami sumu 66.632,50 Sk, z ktorej následne o 16.893,60 Sk zobral žalobu späť, pričom žalobca na
odvolaciu námietku súdu, že nie je zrejmé, u ktorých faktúr došlo k späťvzatiu uviedol, že späťvzatiašpecifikoval dostatočne a je mu zrejmé, u ktorých faktúr zobral žaloby čiastočne späť a rovnako žalovaný
uviedol, že toto pre neho nie je sporné a uznáva výpočty N.. U. J.. Súd prihliadol na závery tohto znalca,
ktorý zosumarizoval svoje závery tak, že z uplatnenej sumy po odrátaní záloh cena na studenú vodu na

ohrev vody v roku 2000 mala predstavovať 1.970,62 Sk, cena za teplo na ohrev studenej vody v roku
2000 mala predstavovať 660,088 Sk, cena za studenú vodu na ohrev v roku 2001 mala predstavovať
1.967,80 Sk, cena za teplo na ohrev studenej vody za rok 2011 mala predstavovať 1.788,213 Sk, cena
za studenú vody na ohrev v roku 2002 mala predstavovať - 1.452,53 Sk spolu 5.550,21 Sk (184,23
eur) a keďže v tejto časti v skoršom rozhodnutí súd žalobe vyhovel, predmetom tohto konania je suma

zostávajúca vo výške 1.466,80 eur, pričom v tejto časti bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Výrok o zastavení konania do sumy 560,75 eur odôvodnil späťvzatím žaloby zo strany žalobcu.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p..

5. Proti rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol,
aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Poukázal na to, že pri vypracovaní kontrolného znaleckého posudku Ústavom súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline nikto zo znalcov nekontaktoval žalobcu za účelom oboznámenia sa so

situáciou priamo na mieste. Žalobca je povinný v súlade s uzavretou písomnou zmluvou o dodávke
tepla dodávať teplo priamemu odberateľovi tepla, t.j. žalovanému, ktorý mal zariadenú tepelnú prípojku
a odberné tepelné zariadenie v súlade s technickými požiadavkami dodávateľa tepla a v súlade s
predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalobcovi nevyplývala povinnosť osadiť
KOCT, bojler alebo výmenník v objekte priameho odberateľa. To bola povinnosť žalovaného a žalovaný

si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 32 zákona č. 70/1998 Z.z.. Treba odmietnuť tvrdenie, že by žalobca
navyšoval spotrebu tepla u žalovaného o nejaký koeficient. O koeficient bola navýšená len spotreba
teplej vody. Koeficient (rozdiel spotrieb vody) vzniká medzi meračom (vodomerom fakturačným) od jej
dodávateľa, ktorým je VVS a súčtom spotrieb vody zistených na jednotlivých meračoch u odberateľov.
Prepočet spotreby vody o koeficient je štandardným postupom pri rozúčtovaní nákladov teplej vody, teda

nie je to špecifické len pre tento prípad. Žalobca nemôže účtovať žalovanému koeficient spotreby vody
1, pretože v opačnom prípade by došlo k diskriminácií iných subjektov. Žalobca riadnym spôsobom a v
súlade s podpísanou zmluvou meral teplo a spotrebu teplej vody v objekte žalovaného. Rovnako žalobca
riadnym spôsobom zabezpečoval v súlade s platnou právnou úpravou aj preciachovenie meračov.
Žiadna právna úprava neprikazuje žalobcovi namontovať také zariadenie v objekte žalovaného ako

bolo prezentované v znaleckom posudku č. 232/2014. Pri posudzovaní otázky, či je žalovaný priamym
odberateľom alebo konečným spotrebiteľom treba uzavrieť, že žalovaný je priamym odberateľom a
súčasne aj konečným spotrebiteľom. Uvedená skutočnosť je zachytená v zápisnici z pojednávania z
30.12.2014 vo výpovedi svedka N.. W.. Priestory žalovaného sa nachádzajú v bytovom dome, v ktorom
je 65 bytov a 16 nebytových priestorov a všetci sú napojení na jeden okruh kotolne, z ktorej je dodávané

teplo a teplá voda. Ak by bol žalovaný splnil to, čo uvádzal § 32 zákona č. 70/1998 Z.z., t.j. zriadenie
tepelnej prípojky a odberného tepelného zariadenia v súlade s technickými požiadavkami dodávateľa
tepla a v súlade s predpismi na zaistenie BOZP bol by nastal stav, ktorý opísal vo svojom posudku
znalec N.. J. a tiež Ú. U. N.N. Ž. D.. Za týchto okolností nie je žiaden dôvod na to, aby zo žalovanej
sumy 1.651,03 eur bola žalobcovi priznaná len suma 184,23 eur ako to vyplýva z rozsudku súdu prvej

inštancie v tejto veci zo dňa 6.3.2012.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, a preto ostatné výroky napadnutého
rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom, ktoré odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom konaní
preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajúvykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania
a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej

inštancie.

11. Podľa § 32 zákona č. 70/1998 Z.z. dodávateľ tepla je povinný v súlade s uzavretou písomnou
zmluvou o dodávke tepla dodávať teplo priamemu odberateľovi tepla, ktorý má zriadenú tepelnú prípojku
a odberné tepelné zariadenie v súlade s technickými požiadavkami dodávateľa tepla a v súlade s

predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

12. Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona dodávateľ tepla je povinný:
a) merať teplo na odbernom mieste,
b) na svoje náklady zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určeného meradla na odbernom mieste a
overovať jeho správnosť podľa osobitných predpisov,

c) na základe žiadosti priameho odberateľa tepla overiť určené meradlo, náklady spojené s jeho
overením alebo s výmenou za nové uhradí priami odberateľ tepla, ak pri overení nebola na ňom zistená
chyba,
d)kvýmeneurčenéhomeradlaprizvaťpriamehoodberateľatepla,ktorýpotvrdíúdajenastaromanovom
meradle.

13. Podľa § 34 ods. 2 citovaného zákona priamy odberateľ tepla je povinný:
a) umožniť dodávateľovi tepla zapojenie, prevádzku a údržbu určeného meradla vo svojom objekte,
b) na svoje náklady zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určených meradiel spotreby teplej úžitkovej vody
u konečných spotrebiteľov,

c) na základe žiadosti konečného spotrebiteľa tepla overiť určené meradlo; náklady spojené s jeho
overením alebo výmenou za nové uhradí konečný spotrebiteľ tepla, ak pri overení nebola na ňom zistená
chyba,
d) k výmene určeného meradla prizvať konečného spotrebiteľa tepla, ktorý potvrdí údaje na starom a
novom meradle.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne oprel svoje skutkové zistenia o znalecký posudok
N.. J., ktorý bol podporený kontrolným znaleckým posudkom Ú. U. N.Ž. Ž. D. P. Ž.. O správnosti týchto
dôkazných prostriedkov nemá pochybnosti ani odvolací súd, pričom tieto znalecké posudky nepochybne
potvrdili, že postup zvolený žalobcom pri rozpočítavaní nákladov za dodávku teplej vody vo vzťahu k

žalovanému nebol správny, nakoľko v osobe žalovaného išlo o tzv. priameho odberateľa. Predovšetkým
znalecký posudok podaný Ú. U. N. Ž. D. P. Ž.N. pod č. XXX/XXXX sa zaoberal spôsobom dodávky
tepla a teplej úžitkovej vody a posúdil ho v zmysle úpravy uvedenej v čl. 3 bod 1.2 Zmluvy o dodávke
tepla č. 109 uzavretej medzi sporovými stranami. Znalecký ústav vyjadril názor, že žalovaný ako priamy
odberateľ tepla mal v jednotkovej cene zahrnuté všetky náklady spojené s výrobou a distribúciou tepla

a nie je preto možné túto cenu modifikovať prepočítavacím koeficientom, na ktorom neboli zmluvne
strany vzájomne dohodnuté. Za týchto okolnosti tento znalecký posudok kontrolného charakteru potvrdil
závery znalca Ing. Stanislava Dratvu. Za týchto okolností bolo možné od žalovaného požadovať len
výšku nákladov, tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v zmysle vyššie
uvedeného, čo však nekorešponduje s nárokmi uplatnenými žalobcom v tomto konaní.

15. Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu uvedenou v písomnom odôvodnení jeho
odvolania spočívajúcou v tom, že došlo k pochybeniu pri zadovážení kontrolného znaleckého posudku
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline z toho dôvodu, že znalci, ktorí tento znalecký
posudok vypracovali sa neoboznámili so situáciou na tvári miesta. V spise je zadovážené veľké

množstvo podkladov, ktoré znalci predmetného znaleckého ústavu náležite preskúmali a oboznámili
sa predovšetkým s oboma znaleckými posudkami, ktoré už v predchádzajúcich štádiách konania boli
vo veci podané a s týmito sa aj náležite vyporiadali. V tejto súvislosti preto nemôže obstáť námietka
žalobcu, taktiež uvedená v jeho odvolaní, že v každom prípade je žalovaný priamym odberateľom ako aj
konečným spotrebiteľom. Takéto závery prezentované žalobcom boli kontrolným znaleckým posudkom

znaleckého ústavu vyvrátené, pričom bolo potvrdené, že v prípade žalovaného ide o tzv. priameho
odberateľa. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že žalobca nesprávne rozpočítal náklady na dodávku
teplej vody, pretože v prípade žalovaného išlo o priameho odberateľa v zmysle zmluvy č. 109 uzavretej
medzi sporovými stranami. Použitie prepočítavacieho koeficientu, ktorý ďalej navyšoval cenu dodávky,preto nebolo správne zo strany žalobcu. Tento kontrolný znalecký posudok taktiež v základných rysoch
potvrdil aj správny názor na ustálenie ceny dodávky tepla ( výpočet ceny teplej vody ) tak, ako to ustálil
v pôvodnom posudku znalec N.. J..

16. Pokiaľ ide o vysvetlenie zamietnutia žaloby o sumu 1.466,80 eur, v tejto súvislosti súd prvej
inštancie náležite odôvodnil tieto okolnosti vychádzajúc práve z prezentovaných znaleckých posudkov
aj vo finančnom vyjadrení, pričom táto suma zostala vlastne predmetom konania v závislosti na
predchádzajúcich rozhodnutiach vo veci, a táto je v zmysle vyššie uvedených skutkových zistení i

právnych záverov uplatňovaná žalobcom nedôvodne (tak, ako to vyplýva aj zo strany 29 rozsudku súdu
prvej inštancie).

17. Za týchto okolností odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody rozhodnutia súdu
prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho

súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).