Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 3, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 4T/162/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213011782

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Túryová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7213011782.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. novembra 2016, samosudkyňa JUDr.
Janka Túryová, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Ing. W. F., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom K., ul. M. XX, prechodne bytom S. č. XXX, okres K.

- okolie

je vinný, že

- ako konateľ spoločnosti V. B. E., s. r. o., K. XX, Košice, po doručení oznámenia Daňového úradu

Košice IV a vykonaní daňovej kontroly, ktoré bolo doručené dňa 28.08.2009 na základe výzvy nepredložil
daňovému úradu účtovné doklady spoločnosti za zdaňovacie obdobie roka 2008 a dňa 7.10.2009
previedol obchodný podiel spoločnosti na inú osobu, ktorej neodovzdal účtovné doklady, pričom
následne Daňový úrad Košice IV na základe pomôcok zistil u daňového subjektu rozdiel dane oproti
podaným daňovým priznaniam k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2008 vo výške 1.739.561,64,-
Eur (52.406.034,- Sk),
teda

- podklady slúžiace na kontrolu účtovníctva urobil neupotrebiteľnými,

tým spáchal

- prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2
písm. b/ Tr. zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 259 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 /jedného/ roka.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 tr. zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 2 /dvoch/rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresnom súde Košice II sa vedie trestné stíhanie proti obžalovanému pre skutok kvalifikovaný ako
prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. na podklade obžaloby Okresného prokurátora Košice II.

Na jednotlivých hlavných pojednávaniach bol vypočutý obžalovaný, svedkovia a oboznámený podstatný
obsah spisového materiálu.

Obžalovaný J.. W. F. bol vypočutý pred súdom dvakrát, pričom uviedol, že zo spáchania trestnej činnosti
sa necíti byť vinným.

Obžalovaný uviedol, že dňa 24.3.2014, že ako vtedajší konateľ spoločnosti V. B. E. s.r.o. úplne

zákonným spôsobom predal spoločnosť, ktorá nemala nedoplatky voči Daňovému úradu, Sociálnej
poisťovni, a nemala nedoplatky ani voči štátu. V roku 2009 spoločnosť postúpil - niekedy v októbri s
tým, že prebiehali v roku 2008 veľmi aktívne kontroly zo strany daňového úradu na tzv. vratky DPH,
a ako spoločnosť, ktorá bola výrobnou spoločnosťou, veľa tovaru v tej dobe exportovala do Českej
republiky, a tým pádom mali nadmerné odpočty DPH. Pri každom nadmernom odpočte mali kontrolu

z daňového úradu, ktoré v podstate dopadli tak, že im stále daňový úrad vrátil nemalú čiastku, jednalo
sa o milióny korún.
Na otázku, s kým z daňového úradu bol v kontakte uviedol meno W., s ktorou mal intenzívne jednať.
Keď sa konala kontrola, došiel na úrad a začal kontrolu tým, že mal predložiť doklady v elektronickej
podobe nie v papierovej forme, nato prešiel nejaký čas a medzitým sa firma predávala. Došlo k tomu,

že firma sa predala spísaním zmluvy u notárky JUDr. V. V. s tým, že tento doklad je potrebné odniesť
na daňový úrad. On ako fyzická osoba to urobiť nemohol, W. mu povedala, že on tam nemá čo robiť.
Mala tam s dokladmi prísť nová konateľka.
K dôvodu predaja spoločnosti uviedol, že ju predali, lebo mali možnosť, boli oslovení, a nemali zlý
úmysel .

Na otázku, za akú sumu spoločnosť odpredal, uviedol, že suma je uvedená v listine a on si ju nepamätá.
Spoločnosť bola predaná aj s pohľadávkami a záväzkami, ktoré nevedel konkretizovať. Uviedol , že si
na to nepamätá. Vyjadril sa iba, že sa jednalo „o plus-mínus dosť veľké pohľadávky“.
Na otázku, ako si vysvetľuje, že daňový úrad na základe pomôcok určil výšku dane uviedol, že na to
nevie odpovedať, napriek tomu, že v čase, v roku 2008 bol konateľom spoločnosti a mal povinnosť mať

o účtovníctve prehľad a viesť ho. Nemal podľa jeho slov prehľad o stave spoločnosti, iba uviedol, že
nemohli mať takú daň z príjmu, lebo nemali taký obrat.
Nevedel, v akom rozsahu odovzdal novej konateľke Z. F. účtovníctvo, znovu odkazoval na notársku
zápisnicu. Podklady odovzdal aj v elektronickej aj v písomnej forme.
Nevedel, aký počet listín bol odovzdaný, ani za ktoré časové obdobie, k tomu uviedol toľko, že „bolo to

veľa papierov“ a nevie za aké obdobie účtovníctvo odovzdal, bolo to podľa neho od vzniku spoločnosti
až do roku 2009, kedy došlo k predaju spoločnosti.
Doplnil,žespoločnosťpredaliasiza80.000,-Sk,alenevietopresne,anevedelanikdesídlilaspoločnosť
po jej predaji, pripustil, že sídlo sa nezmenilo pri predaji, bolo pôvodné, jednalo sa o prenajaté priestory
na ul. Mudroňovej, ale nový konateľ mal sídlo zmeniť.

V roku 2009 už nebol z daňového úradu predvolaný na predloženie dokladov, tie mal nový konateľ a
preto sa o to viac nezaujímal.
Na otázku, či sa mal dňa 19.11.2009 dostaviť na daňový úrad, odpovedal, že nevie, nepamätá si či
áno alebo nie.
Obžalovanému bolo predložené „Vyhlásenie“ svedkyne Z. F. zo dňa 7.10.2009 spolu s jeho prílohami

na nahliadnutie, k čomu uviedol, že vie o aký doklad ide a nemá k tomu čo povedať. (týmto listinným
dôkazom sa súd zaoberá ďalej v odôvodnení.)
Takéto vyjadrenia obžalovaného sú nelogické. Ako majiteľ spoločnosti, ktorú riadil a následne predával
musel vedieť, už zo svojho postavenia, o stave spoločnosti. Uvedené odpovede na tieto otázky boli
vyhýbavé a zavádzajúce a jeho obranu spochybňovali.

Takáto obrana obžalovaného bola preverená nasledujúcim vykonaným dokazovaním.Svedkyňa Z. F. zhodne s prípravným konaním vypovedala, že s manželom prišli o byt, manžel o
zamestnanie, rozišli sa a s postihnutým dieťaťom sa dostali na ulicu, takže ho bola nútená umiestniť v
ústave na Opátskom v Košiciach. V takejto zlej situácii jej známy W. B. povedal, že pozná niekoho, kto

jej pomôže - mal to byť jeho kamarát H. A. .Obaja sú kolegovia v CTC Taxi službe. Takto sa zoznámila
so svedkom A.. Keď sa ho pýtala, ako jej môže pomôcť, povedal, že finančne, nech sa nebojí, že obaja
také niečo už urobili, a všetko je v poriadku.
Všetko zabezpečoval A., ktorý jej povedal, nech podpíše dokumenty, že jedná sa o firmu, a za to
dostane 50 000,- Sk. Vzhľadom na jej situáciu súhlasila a dohodli sa aj na vyplatení uvedenej sumy. Keď

dokumenty podpísala, pýtala peniaze a od neho dostala necelých 200,- Eur, najviac jej dal 50,- Eur, a
potom keď nemala peniaze a ich pýtala, stále prišiel a dal po 20,- Eur.
K podpisu zmluvy uviedla, že došla na notársky úrad, Baán jej povedal, že bude tam sama, majiteľ
firmy nemohol prísť lebo bol mimo SR. Prišla k notárke kde už boli pripravené listiny (Notárska zápisnica
a Vyhlásenie) a obidve podpísala bez toho aby ich prečítala, chýbal iba jej podpis. Po tomto zavolala
A. nech donesie peniaze, načo povedal, že je mimo a má čakať. Potom jej dal spomínaných 50,- Eur.

Obžalovaného nikdy nevidela ani sa sním nestretla, všetko sa riešilo cez A..
Na otázku, či tak ako je uvedené v Odovzdávacom protokole, prevzala aj celé účtovníctvo, odpovedala,
že nič také nedostala. Nevedela ani, kto podal Návrh na vklad do obchodného registra, ona ho
nepodávala, nikdy tam ani nebola, a stále jej bolo povedané, že všetko vybavuje A.. Nevedela ani to,
kde bolo sídlo spoločnosti. Ani v súčasnosti nevie v akom stave je spoločnosť, nevedela to ani vtedy.

Disponovala ňou iba právne, nie fyzicky.
Zopakovala, že súhlasila s prepisom spoločnosti kvôli nepriaznivej situácii v ktorej sa nachádzala, z
finančných dôvodov.
Z daňového úradu ju nikto nekontaktoval, o probléme sa dozvedela až na polícii pri výsluchu, kde
uvádzala aj mená W. B. a H. A., aj keď sa v jeho priezvisku najskôr zmýlila, avšak bol ľahko

identifikovateľný, a tiež, kde pracujú.
Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že sa jednalo o doklady, ktoré boli podpísané na Notárskom
úrade u JUDr. V., a ktoré boli odovzdané. Šlo o Súpis dokladov a vyjadril sa v tom smere, že „ mal
za to, že sa museli odovzdať“. Trval na tom, že keď predával spoločnosť, nemal dôvod ju nepredať,
spoločnosť nedlhovala nikomu, a zopakoval, že bola taká možnosť, tak ju predal. K výpovedi svedkyne

ohľadom priebehu podpisu listín na notárskom úrade sa nevyjadril.
Uvedená svedkyňa podrobne opísala priebeh situácie, a súd nemal dôvod neuveriť jej výpovedi, pretože
sa jedná o osobu, ktorá nemala a nemá žiadne skúsenosti s obchodnoprávnymi vzťahmi. V tom
čase sa nachádzala v nepriaznivej životnej situácii, a takýmto spôsobom ju chcela vyriešiť, navyše
neprevzala žiadne účtovníctvo spoločnosti, ktorú nadobudla, a ani samotný daňový úrad ju v tejto

súvislosti nekontaktoval. Podotýkala, že jej motív nadobudnutia spoločnosti, nie je predmetom konania.
Svedkyňa bolo dopočutá dňa 11.2.2015 kedy uviedla, že nemala ani nemá k dispozícii žiadne doklady
a až na polícii sa dozvedela, že má zaplatiť dlh na dani, nevedela v akej výške a ani nemá peniaze
na zaplatenie.
Dodala, že ona si na pracovníčku notárskeho úradu nepamätá, šla do kancelárie pri OC Aupark, na

poschodí, ale pracovníčka si ju určite pamätá, pretože prišla s paličkou.
K doplnenej výpovedi sa obžalovaný nevyjadril.
Bol vypočutý svedok W. B. ktorý v úvode svojej výpovede konštatoval, že osobu menom W. F. nepozná.
Spoločnosť V. B., s. r. o. mu nič nehovorí. Pozná osobu menom A., je to jeho kolega, avšak poprel, žeby
s ním mal nejaké obchodné vzťahy. Osobu Z. F. pozná asi 10 rokov, možno viac. Uviedol, že si myslí,

že nebol s ňou na „úrade“, a ani nevie, či bol s ňou u notára.
O obchodnom vzťahu Z. F. s obžalovaným nevedel nič. Vypovedal, že „ niečo tam bolo s pánom A.“, on
ho kontaktoval, ale nevie v akej veci, a neurčito sa vyjadril v zmysle „ nech sa obráti na ňu“. Pamätal si,
že sa malo jednať o nejaký obchod, ale nevedel uviesť medzi kým malo k tomuto obchodu dôjsť.
Výpoveď tohto svedka je rozporná, svedok si na niektoré skutočnosti nespomínal, naopak iné, priamo

súvisiace s výpoveďou svedkyne F. ohľadom kontaktu, ktorý mal zabezpečiť s A. práve on si pamätal,
avšak pri konkrétnych otázkach ohľadom jednania uvedených svedkov, si znovu na nič nespomína.
Súd má za to, že svedok svojou výpoveďou má snahu pomôcť svedkovi A., prípadne obžalovanému,
a preto jeho výpoveď hodnotí ako účelovú a nevierohodnú, keďže na v tom čase priateľský vzťah
so svedkyňou F. a pretrvávajúci kamarátsky a kolegiálny vzťah so svedkom A., je možné dôvodne

predpokladať, že o charaktere ich stretnutia a „pomoci“ mal presné informácie. Svedčí o tom aj tá
skutočnosť, že on sám kontakt inicioval s tým, že svedkyni F. niekto finančne pomôže, vediac o jej zlej
situácii.
Rovnako nevierohodne hodnotí aj nasledujúcu výpoveď svedka A..Na hlavnom pojednávaní dňa 8.6.2016 bol vypočutý svedok H. A., ktorý uviedol, že obžalovaného
spoznal asi pred 20 rokmi kedy mali spoločnú s. r. o., cca pred 25 rokmi, a to spol. S. C. Košice, s. r.
o., ktoré sídlilo na ul. Ostrovského č. 3 alebo č. 5. Osobu Z. F. pozná len cez kamaráta W. B., s ktorým

svedkyňa zdieľala spoločnú domácnosť, on nebol s ňou v blízkom kontakte. K osobe W. B. uviedol, že
kontakt na neho má, býva v podnájme v Košickej Novej Vsi, pracuje ako taxikár v CTC Taxi Košice.
S Z. F. sa spoznal na Študentskej ulici u uvedeného svedka a rozprával sa s ňou aj o obchodných
veciach, pričom svedok W. B. vravel, že by chceli podnikať aby zarobili peniaze, lebo chcú kúpiť starší
dom okolo Trebišova. Vypovedal, že v Auparku Košice sa s F. nestretol nikdy, nikdy s ňou nebol u

notára, nevidel listiny, ktoré mala podpísať, ani jej nedával finančné prostriedky. Telefonické číslo na
ňu poskytol obžalovanému, pretože chcela založiť nejakú firmu a chcela začať podnikať, a medzitým
obžalovaný spomenul, že končí s jednou firmou na A., tak by ju prepustil Z. F..

Viac nevedel nič o ich vzájomnej dohode. Obžalovaný mu nedal žiadne peniaze ani neprofitoval z ich
obchodného vzťahu. Čo sa týka rozhovoru medzi ním a F., že jej mal povedať, že nech sa dostaví k

notárovi lebo majiteľ firmy sa mal nachádzať mimo Košíc, si nepamätal. V súčasnosti nie je v styku ani
s obžalovaným ani s Z. F..

Výpoveď svedka súd hodnotí ako účelovú, vyhnúť sa jeho prípadnému postihu a pomôcť obžalovanému.
Tak ako predchádzajúci svedok, aj on si spomínal iba na udalosti , ktoré by ho vylučovali z účasti na

prípade.

Bola vypočutá svedkyňa JUDr. V. V., ktorá uviedla, že dňa 7.10.2009 bola na jej notárskom úrade
spísaná notárska zápisnica za prítomnosti účastníkov, a to obchodnej spoločnosti Cover Invest, a. s.,
v mene ktorej jednal konateľ spoločnosti J.. W. F.. Ďalším účastníkom bol J.. W. F. ako spoločník spol.

V. B. E., s.r.o. s účastníkom Z. F.. Za prítomnosti týchto účastníkov bola spísaná notárska zápisnica,
ktorou sa osvedčoval priebeh Valného zhromaždenia spol. V. B. E., s.r.o. Zo zápisnice jednoznačne
vyplýva, že všetci účastníci boli súčasne prítomní, pretože inak sa notárska zápisnica nedá spísať, musí
byť podpísaná všetkými účastníkmi, a následne sa skenuje do centrálneho registra listín.

Došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti a bola podpísaná Zmluva o prevode obchodného
podielu spoločnosti V. B. E., s.r.o., a to medzi prevádzajúcim obchodnou spoločnosťou Cover Invest, a. s.
a nadobúdateľom Z. F.. Okrem spísania tejto notárskej zápisnice účastníčka Z. F. podpísala Vyhlásenie,
ktoré už nebolo spisované formou notárskej zápisnice, na tej bol osvedčený jej podpis a to dňa 8.10.2009
s tým, že samotné Vyhlásenie bolo podpísané dňa 7.10.2009 a ona nasledujúci deň uznala na tomto

Vyhlásení svoj podpis za vlastný. Osobu menom H. A. nepoznala (ten preukázateľne na notárskom
úrade uvedeného dňa nebol).

Na otázku ako vysvetlí, že v notárskej zápisnici sú zmluvy, na ktorých sú na konci osvedčené podpisy
a čísla z Registra osvedčených podpisov, a tieto čísla v predmetnom dokumente nejdú za sebou

vysvetlila, že zapisuje sa listina, ktorá sa ide osvedčovať do Osvedčovacej knihy, následne na to
účastníci podpíšu a úrad žiada o číslo z notárskeho centrálneho registra, ale ak to prebieha súčasne,
vtedy čísla nasledujú za sebou.
Svedkyňa sa v podstate vyjadrovala k bežnej praxi pri spisovaní a podpisovaní zápisníc na notárskom
úrade. Vyjadrila sa, že „zo zápisnice vyplýva, že všetci účastníci boli súčasne prítomní, pretože inak sa

notárska zápisnica nedá spísať“, avšak neuviedla, či spoznáva obžalovaného, svedkyňu F., prípadne či
boli prítomné iné osoby. Vo svojej výpovedi vychádzala z listín nachádzajúcich sa na notárskom úrade.

O samotnej dohode medzi obžalovaným , alebo dohode sprostredkovanej inou osobou a svedkyňou F.
nič nevedela.

Podľa § 269 Tr. por. súd na hlavnom pojednávaní oboznámil tieto listinné dôkazy: trestné oznámenie,
Zmluvu o prevode obchodného podielu s podpisom účastníkov, Výkazy daňových nedoplatkov a
súvisiace písomnosti Daňového úradu Košice IV, ktoré vyčíslenia si súd osvojil spolu aj s daňovým
subjektom,ktorýbolpovinnýnaplnenie,ProtokolourčenídanepodľapomôcokastýmsúvisiaciPlatobný

výmer a Úradný záznam Daňového úradu, Vyhlásenie podpísané Z. F., Oznámenia Daňového úradu
s Výzvou a daňové priznania za predmetné obdobie konštatované vo výroku rozsudku, v súlade so
zistením daňového úradu o neodovzdaní potrebných dokladov, ktoré by slúžili na kontrolu účtovníctva
vo firme.Vpriebehujednotlivýchhlavnýchpojednávanísatietolistinnédôkazypodrobnespomínaliprivýsluchoch
obžalovaného a svedkov.

Na základe vykonaného dokazovania sa súd stotožnil s podanou obžalobou, neuveril obrane
obžalovaného a mal za to, že tento svojím konaním po stránke subjektívnej aj objektívnej naplnil všetky
zákonné znaky prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods.
1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, keď obžalovaný ako povinný subjekt urobil neupotrebiteľnými

podklady slúžiace na kontrolu účtovníctva.

Konal v úmysle priamom podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Súd pri určení druhu a výmery trestu prihliadal na osobu obžalovaného, poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti. Poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti neboli zistené.

Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne , doposiaľ nebol súdne trestaný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, mal súd za to, že postačí uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 1 /
jedného/ roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 /dvoch/ rokov.

Počas uloženej skúšobnej doby bude sledovať život a správanie sa obžalovaného, a ak by sa dopustil
protiprávneho konania, môže súd, a to aj pre uplynutím skúšobnej doby rozhodnúť, že pôvodne uložený
trest vykoná.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice II