Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/243/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215202124
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215202124.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Československá obchodná
banka, a. s., Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpenej splnomocnenkyňou: HMG &
Partners, s.r.o., Bratislava, Štefanovičova 12, proti žalovanému: Z. C., nar. XX. B. XXXX, bytom T. E., Q.,
M. XXX/X, o zaplatenie 10.393,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda z 9. decembra 2015 č. k. 12C/98/2015-41 v spojení s opravným uznesením z 22.
marca 2016 č. k. 12C/98/2015-79, takto

r o z h o d o l :

I/ Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p

o t v r d z u j e .

II/ Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie: I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
4.946,93 eur s 8,05% úrokom z omeškania od 10. septembra 2015 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku; II. konanie v časti o zaplatenie 364,96 eur zastavil; III. vo zvyšku žalobu
zamietol; IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
odôvodnil súd prvej inštancie právne ustanovením § 9 ods. 1, 2, § 11 ZoSÚ (z. č. 129/2010 Zákona o

spotrebiteľskom úvere), § 52, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), §
3 ods. 1 Nar. vlády 87/1995 Z. z.. Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že
medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 005069959R,
ktorej súčasťou sa stali obchodné podmienky čl. 9 zmluvy dňa 18. júla 2012, ktorej predmetom bolo
poskytnutie úveru do výšky 10.000 eur s úročením 16,9% ročne, ročná percentuálna miera nákladov
bola vo výške 21,61%. Žalobkyňa listom zo dňa 16. septembra 2013 oznámila žalovanému zosplatnenie
úveru vyčísleného zvyšnou sumou 9.940,60 eur s poukazom na márne výzvy k zaplateniu splatného

záväzku, s ktorým bol žalovaný v omeškaní. Súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu zmluvy dospel k
záveru, že absentujú niektoré podmienky, s čím zákon spája právo žalobkyne požadovať len poskytnutý
úver bez úrokov a bez poplatkov. Za dôvodné považoval len povinnosť dlžníka ako spotrebiteľa splatiť
úvervovýškeposkytnutýchpeňažnýchprostriedkov.Malzato,žežalobkyňaniejeoprávnenápožadovať
okrem istiny iné plnenie. Súd prvej inštancie dodal, že v zmluve absentuje údaj stanovený v § 9 ods. 2
písm. k) ZoSÚ, keď splátky nie sú špecifikované, teda rozpísané podľa hodnoty istiny a hodnoty úrokov
prípadne poplatkov, pričom absencia čo i len jednej hodnoty určenej zákonom má dôsledok, že úver

sa považuje za úver bez poplatkov a bez úrokov. Uviedol, že žalobkyňa poskytla žalovanému úverové
prostriedky vo výške 10.000 eur, žalovaný splatil 4.688,11 eur a musí vrátiť 4.946,93 eur a len v tejto
časti je nárok dôvodný a to i v spojení s úrokom z omeškania odo dňa uvedeného v žalobe. Vo zvyšnej
časti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142ods. 2 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel), keď po procesnej
stránke boli úspešní účastníci približne v rovnakom rozsahu a preto žiadnemu z nich právo na náhradu
trov konania nepriznal. Opravným uznesením z 22. marca 2016 č. k. 12C/98/2015-79 súd prvej inštancie

opravil nesprávne uvedené priezvisko žalovaného.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala po uplynutí zákonnej lehoty odvolanie žalobkyňa,
súd prvej inštancie jej však uznesením z 22. marca 2016 č. k. 12C/98/2015-77 odpustil zmeškanú
lehotu na podanie odvolania. žalobkyňa dôvodila, že odvolanie podáva voči I/, III/ a IV/ výroku a to

z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že svoj
žalobný návrh oprela o záväzok vzniknutý zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 18. júla
2012, keď žalovaný jednorázovo čerpal finančné prostriedky, ktoré žalobkyni riadne a včas nevrátil a
žalobkyňou bol vyzvaný na úhradu pohľadávky a upozornený na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, t. j. zosplatnenie celého úveru a následne uplatnenie pohľadávky na súde. Žalovaný na výzvy

nereagoval a svoj záväzok neuhradil. Dôvodila, že súd prvej inštancie posúdil úverovú zmluvu ako
platnú, avšak bez nároku na dohodnutý zmluvný úrok a dohodnuté zmluvné poplatky. V tejto súvislosti
poukázal na zmluvné dojednanie uvedené v čl. 4 úročenie a poplatky za úver, podľa ktorých bola so
žalovaným dohodnutá pevná úroková sadzba vo výške 16,90% ročne a následne bola medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu dojednaná ustanovením čl. 5 výška splátky v sume 173 eur, pri počte splátok v

počte 120. Mala za to, že súd prvej inštancie posúdil zákonné povinnosti širšie pokiaľ vyžadoval i
uvedenie hodnoty úrokov. Dodala, že ak je už od počiatku možné určiť, koľko dlžník splatí veriteľovi
aj s dohodnutým úrokom a poplatkami, nie je možné sankcionovať veriteľa za neuvedenie náležitosti,
ktoré tak ani zákon o spotrebiteľských úveroch pri tomto úvere nevyžaduje. Uviedla, že ak by i bolo
potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú, nie je možné nepriznať poistné. Poukázala

na 13, ktorým bolo dohodnuté mesačné poistné vo výške 12,41 eur. Dodal, že bolo potrebné až do
zosplatneniapriznaťpoistnéza14mesiacovpo12,41eur,tedaspolu173,74eur.Namietalainepriznanie
úroku z omeškania, keď bolo potrebné priznať zákonný úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po
zosplatnení úveru. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie za účelom zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré boli súdu predložené.

Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania v sume 334,94 eur.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),

ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu

existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného

výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP,
akt.§355ods.1CSP),poskonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§205ods.1OSP,
akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm.
f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na

prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránkesúdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutých častiach je dôvodné ako vecne správny potvrdiť (§ 381 ods. 1 a 2 CSP).

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania žalobkyne a uplatnené
odvolacie dôvody, bolo posúdiť zákonnosť rozsudku súdu prvej inštancie a správnosť postupu súdu
prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol žalobu vo zvyšku (s výnimkou zastavenej a vyhovujúcej časti)
a nadväzne na to rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Posudzujúc
odvolanie podľa obsahu a vyhodnotiac ho ako odvolanie vo veci samej len voči zamietajúcemu výroku,

teda výroku III. je dôvodné skonštatovať, že v odvolaním nenapadnutej zastavujúcej a vyhovujúcej časti
rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec i správne právne posúdil.

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a
dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie

žalobkyňou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery
prvoinštančného súdu vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. odkazuje na správne
a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, pretože súd prvej inštancie sa vysporiadal so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre túto časť rozhodnutia a odvolací súd sa s

týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje a k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 18. júla 2012 zmluvu o
ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 005069959R, na základe ktorej žalobkyňa ako veriteľka poskytla
žalovanému ako dlžníkovi 10.000 eur, ktorú dlžnú sumu sa žalovaný ako dlžník zaviazal uhradiť

žalobkyni v 120-tich mesačných splátkach splatných vždy 15. deň v mesiaci. Splatnosť prvej splátky
bola dohodnutá dňa 15.8.2012 a poslednej splátky dňa 15.7.2022. Výška splátok bola dohodnutá na
173 eur, úroková sadzba vo výške 16,9%. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 21,61%.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky ČSOB. Listom zo dňa 14.6.2013
žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie dlhu, ktorý v tom čase predstavoval sumu 97,11 eur vrátane

príslušenstva. Výzva bola žalovanému doručená dňa 20.6.2013. Listom zo dňa 16.9.2013 oznámila
žalobkyňa žalovanému, že vyhlasuje celú svoju pohľadávku z úveru v sume 9.940,66 eur dňom
15.9.2013 za splatnú. Oznámenie bolo doručené žalovanému dňa 9.1.2015. Z platobnej histórie súd
zistil, že žalovaný uhradil žalobkyni do rozhodnutia súdu celkovo 4.688,11 eur.

10. Medzi stranami nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, účinné v čase uzavretia zmluvy.

11. V zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostípodľaObčianskehozákonníkamusíobsahovaťk)výšku,početatermínysplátokistiny,úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 11 ods. 1, písm. a)
až k) a y), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Ustanovenie § 9 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť
predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol
dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž

neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať
do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť
ich bezprostredne splatiť v celej výške.13. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie
neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/).

14. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/). Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie
jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka
tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj

nároky, na ktoré nemá právo.

15. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva
neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, preto v zmysle § 11 ods.
2 zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že zmluva neobsahovala rozčlenenie splátok úveru na
istinu, úroky a iné poplatky. Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže
byť považované za splnenie povinnosti, ktorá expressis verbis vyplývala z vyššie cit. ust. zákona
o spotrebiteľských úveroch. Analyzujúc túto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné

dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je
zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu)
zodpovedá len taký výklad cit. ustanovenia, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami
„výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru
majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným

iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj
vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je napriek odchylnosti
takejtoúpravyspotrebiteľskýchúverovodúpravyúverovvšeobecneprávedôkazomzvýšenejpozornosti
venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný
ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy

reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi
vrátiť).

17. Na práve uvedené treba usudzovať predovšetkým preto, že vyššie spomínanému záujmu na
čo najväčšej prehľadnosti dojednaní pre spotrebiteľa doslova odporujú formulácie, vyžadujúce od

spotrebiteľa uvažovať s matematickými operáciami a navyše za použitia viacerých pojmov, nezriedka
uvedených v rôznych častiach listín spotrebiteľovi predkladaných (ale aj nepredkladaných) na podpis.

18. Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 9 ods. 2
písm. k) v spojení s § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, je nevyhnutné poskytnutý úver

považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom podľa dokladov predložených žalobkyňou, žalovaný
doposiaľ uhradil 4.688,11 eur, preto bolo dôvodné zaviazať ho len na zaplatenie zvyšku istiny, t.j.
4.946,93 eur a vo zvyšnej časti bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

19. Námietky žalobkyne v jej odvolaní považoval odvolací súd za nedôvodné i v časti, ktorou sa

žalobkyňa domáhala priznania tzv. poistného. Už zo samotnej žaloby i z vyjadrení žalobkyne je zrejmé,
že sama žalobkyňa považovala poistné za poplatok, v rámci výpočtu žalovanej sumy ho nešpecifikovala.

20. Odvolací súd potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vyslovené, že žiadny z účastníkov nemá

právo na náhradu trov (prvoinštančného) konania, ako vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.

21. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),

o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.22. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani

žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

23.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky

použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

24. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní

žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou

hospodárnosti civilného súdneho sporu.
25. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).