Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 3T/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117011917
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117011917.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 24.10.2017 v senáte zloženom

z predsedníčky senátu JUDr. Evy Tóthovej a prísediacich Ing. Veroniky Závodskej a Márie Tomaničkovej
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
B. G. nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V. - S., B. XXX/X,

sa uznáva za vinného, že

dňa 06.05.2017 v čase približne o 20.15 hod. pod vplyvom alkoholu v spálni rodinného domu na ulici B.
č. XXX/X v V. fyzicky napadol svoju matku, poškodenú U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., B. č. XXX/X
a to tak, že k nej pristúpil a povedal, aby mu dala peniaze na alkohol, čo poškodená odmietla a chcela
zavolať telefonicky pomoc, obvinený jej mobil zobral a hodil o zem, následne jej dal facku a snažil sa jej
strhnúť z uší náušnice, poškodená sa bránila tak, že si ľahla na posteľ a zakryla si uši rukami, obvinený
ju pritlačil rukami o posteľ a strhol jej náušnice z uší, čím spôsobil poškodenej škrabance na uchu, ktoré
si však nevyžiadali lekárske ošetrenie, následkom čoho prestal a náušnice položil na toaletný stolík v

izbe v spálni, poškodená vybehla z domu zavolať pomoc, vrátila sa domov, pričom za zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona už bol v minulosti odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo
dňa 06.02.2015 sp. zn. 1T/4/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 08.04.2015
sp. zn. 23To/33/2015, právoplatným dňa 08.04.2015.

t e d a
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej
osobe a osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c),
písm. e) Tr. zákona
Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 5 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo
výmere 114 (stoštrnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému zároveň ukladá ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou. o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na Hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom

obžalovaného B. G., svedkyne a poškodenej U. G., svedkyne U. P., svedka E. X., za súhlasu
procesných strán v zmysle § 268 ods. 2 Tr. poriadku prečítal znalecký posudok z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria č. 134/2017 vypracovaný spoločnosťou Centrum duševného zdravia,
s.r.o., prečítal podľa § 269 Tr. poriadku listinné dôkazy, najmä pripojený spis Okresného súdu Trenčín
sp.zn. 1T/4/2015, najmä rozsudok zo dňa 06.02.2015 a uznesenie Krajského súdu sp.zn. 23To/33/2015
zo dňa 08.04.2015, odpis registra trestov a správy o povesti na obžalovaného.

Obžalovaný B. G. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku a uviedol, že sa cíti byť
nevinný. V čase spáchania skutku bol silno pod vplyvom alkoholu. Pripustil, že medzi ním a matkou došlo
k zápasu na posteli, kde pod vankúšom sa nachádzala fľaša vína a tej sa chcel zmocniť. Náušnice matke
určite z uší nestrhol. Je pravdou, že rozbil mobil, pretože matka chcela volať sestre a bola hysterická,
možno ju aj nechtiac udrel. Alkoholické nápoje požíval preto, že sa asi jeden mesiac predtým rozišiel s

priateľkou, bol nezamestnaný, pričom peniaze mu dávala matka. Pred sudcom pre prípravné konanie
pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby sa priznal k spáchaniu žalovaného skutku, ale len preto, aby mal
všetko za sebou a mal abstinenčné príznaky.
Svedkyňa a poškodená U. G., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej prvá
výpoveď z prípravného konania sa nezakladala na pravde, vtedy bola na syna nahnevaná, klamala a

naviac bola v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu. Jej cieľom bolo, aby syn prestal piť, išiel
sa liečiť a zamestnal sa. V žalovaný deň, navečer, vypila asi liter vína. So synom sadili zemiaky, on
popíjal, potom si aj ona sadla na terasu a pila víno. Keď sa osprchovala a videla pri spiacom synovi asi
dvojlitrovú fľašu vína, zobrala mu ju a dala ju do postele pod vankúš. Obžalovaný sa zobudil a chcel,
aby mu fľašu vrátila. Na posteli sa začali naťahovať. Obžalovaný sa dožadoval fľaše, naťahoval sa za

ňou a možno jej pritom dal aj facku, ona chcela volať sestre a na políciu, načo jej obžalovaný vytrhol
telefón z ruky a hodil ho na zem. Zistila, že nemá jednu náušnicu na uchu a vybehla z domu oproti do
kancelárie strážnej služby, aby volali políciu. Na odstránenie rozporov v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2
Tr. poriadku na návrh prokurátora bola svedkyni prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania zo
dňa 06.05.2017, v ktorej vypovedala po začatí trestného stíhania v tom smere, že obžalovaný od nej

pýtal peniaze na alkohol, bol pod vplyvom alkoholu, ona chcela zavolať sestre, načo jej vytrhol telefón
z ruky a hodil ho na zem. Potom jej dal facku a chcel jej strhnúť z uší náušnice, čo sa mu aj podarilo.
Ona pritom ležala krížom cez posteľ a kryla si uši. Keď obžalovaný zistil čo spravil, položil náušnice na
perinák a odišiel zo spálne. Svedkyňa po prečítaní tejto výpovede uviedla, že vtedy klamala a pravdivá je
jej výpoveď z hlavného pojednávania. K požívaniu alkoholických nápojov jej syna vypovedala, že tento

sa viackrát v minulosti liečil, bol aj dobrovoľne na liečení vo Veľkom Záluží, odkiaľ predčasne odišiel,
asi od septembra 2016 robil polroka v mäsiarstve, odvtedy nikde nerobil, naposledy ho psychiatrička
poslala, aby išiel dobrovoľne do Y. B., kde ho neprijala a on to vtedy vzdal a odvtedy je stále v liehu,
alebo spí, prípadne pozerá televíziu. Asi dva týždne pred skutkom mu zrušila dispozičné právo nakladať
s platobnou kartou, pretože je vyberal bez súhlasu z účtu peniaze.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa Mgr. U. P., pracovníčka R. u spoločnosti L.l, ktorá v
žalovaný deň sa nachádzala v prízemnej časti administratívnej budovy zamestnávateľa a počula silné
búchanie na okno. Keď sa pozrela, videla poškodenú, ktorá bola rozrušená a zvýšeným hlasom ju
prosila, aby zavolala políciu, že jej syn strhol z uší náušnice, napadol ju a okradol. Tiež jej zobral telefón
a ona nemôže telefonovať.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok E. X., referent pohotovostnej motorizovanej jednotky
KR PZ Trenčín, ktorý vypovedal, že na základe telefonického oznámenia sa dostavili dve ich hliadky na
adresu bydliska obžalovaného, kde im otvorila poškodená a povedala im, že ju napadol syn, pýtal si
od nej peniaze na víno, ona mu ich nechcela dať, načo ju povalil na posteli a tam jej mal strhnúť z uší
náušnice. Na jednom uchu bolo u poškodenej vidieť škrabanec ako keď sa dá nasilu niečo dole z ucha.

Potom mal syn hodiť telefón o zem, z ktorého chcela volať o pomoc. Následne boli náušnice položené
na skrinke v spálni.
Z dychovej skúšku u obžalovaného dňa 06.05.2017 o 21.24 hodine bolo zistené, nameraná hodnota
1,21mg/l a u poškodenej dňa 06.05.2017 o 21.16 hodine bola nameraná hodnota 0,56mg/l.
Zo záverov psychiatrického posudku č. 134/2017 na obžalovaného B. G. vyplýva, že obžalovaný v

súčasnosti netrpí a ani v čase spáchania predmetnej trestnej činnosti netrpel duševnou poruchou vpravom slova zmysle. V čase spáchania skutku sa u neho jednalo o ťažkú simplexnú opilosť cca
2,7 promile alkoholu, ktorá mohla odbrzdiť racionálne zábrany a kontroly, mohla sa manifestovať
bezcitnosťou, afektívnou labilitou a agresivitou. Z hľadiska súdne psychiatrického v dôsledku ťažkej

simplexnej opilosti obžalovaný v čase spáchania predmetnej trestnej činnosti vedel rozpoznať
protiprávnosť svojho konania v miere podstatne forenzne významne zmenšenej, a rovnako v miere
podstatne forenzne významne zmenšenej toto svoje konanie mohol ovládať. Vymiznutiu rozpoznávacích
ani ovládacích schopností nedošlo.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 1T/4/2015, najmä rozsudku zo dňa 06.02.2015 a

uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 23To/33/2015 zo dňa 08.04.2015 súd zistil, že obžalovaný
bol právoplatne v tomto konaní odsúdený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím
§ 38 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 36 písm. l) Tr. zákona a § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu odňatia
slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň
podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený a to uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn.
6PP/182/2016 zo dňa 28.07.2016 za súčasného uloženia skúšobnej doby v trvaní 1 rok. Obžalovaný
sa žalovaného skutku dopustil počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Okrem vyššie
uvedeného odsúdenia obžalovaný vykazuje v registri trestov ešte štyri ďalšie odsúdenia, predovšetkým
pre majetkovú trestnú činnosť. Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra vykazuje

obžalovaný dva záznamy z roku 2013.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd vyhodnotením týchto dôkazov jednotlivo ako i vo
vzájomnom súhrne, mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku. Skutkové okolnosti boli jednoznačne preukázané predovšetkým na základe výpovede
poškodenej a svedkyne U. z prípravného konania zo dňa 06.05.2017 ako aj nepriamych dôkazov a

to výpovedi svedkyne Mgr. U. P. a svedka E. X.. Poškodená vo svojej výpovedi podrobne popísala
priebeh udalostí v žalovaný deň, priebeh konania obžalovaného a tieto skutočnosti následne opísala
predsvedkyňouP.aX..E.výpoveďbolabezprostrednepospáchanížalovanéhoskutku,keďsijednotlivé
skutočnosti najlepšie pamätala. Jej následné tvrdenie na hlavnom pojednávaní, že jej syn náušnice z
uší nestrhol sú účelové v snahe pomôcť synovi vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Tieto dôkazy vrátane

niektorých listinných dôkazov, najmä fotografie poškodenej, z ktorej je zrejmé, že jej bola náušnica z
ucha strhnutá násilným spôsobom, o čom svedčí ranka na uchu v oblasti ušnej dierky utvárajú ucelený
reťazec dôkazov preukazujúcich skutočnosť, že sa skutok stal, vykazuje znaky zločinu lúpeže, pričom
tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý konal v priamom úmysle zmocniť sa cudzej veci násilím a to
náušníc svojej matky, ktoré mala na ušiach. Obžalovaný vedel, že koná voči svojej matke ako blízkej

osobe a táto je osobou vyššieho veku. Jeho konanie (objektívna stránka) spočívalo v použití násilia
ako prostriedku na prekonanie kladeného odporu poškodenej. Jeho konanie bolo spáchané v priamom
úmysle násilím zmocniť sa cudzej veci. U obžalovaného sa jednalo o dokonaný trestný čin, pretože
trestný čin lúpeže je dokonaný už použitím násilia proti inému v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom
nie je potrebné, aby sa tento úmysel uskutočnil. Aj keď páchateľ po použití násilia dobrovoľne upustí

od uskutočnenia svojho úmyslu zmocniť sa cudzej veci, trestnosť lúpeže nezaniká, pretože čin už bol
dokonaný. Preto nebolo rozhodujúci či obžalovaný vrátil poškodenej náušnice hneď potom ako ich strhol
matke z uší, alebo až neskôr potom ako vec išla ohlásiť na políciu.
Vzhľadom na uvedené súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného vo
výrokovej časti tohto rozsudku a jeho konanie právne kvalifikoval ako dokonaný zločin lúpeže podľa §

188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zákona, pretože
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej
osobe a osobe vyššieho veku. Zároveň mal súd za preukázané, že sa obžalovaný dopustil konania v
zmysle § 38 ods. 5 Tr. zákona, teda, že opätovne spáchal zločin, hoci bol za zločin lúpeže predtým
právoplatne odsúdený. Naviac sa skutku dopustil v skúšobnej dobe z podmienečného prepustenia.

Preto bolo potrebné pri ukladaní trestu použiť ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zákona a zvýšiť dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá je v tomto prípade 7 rokov o jednu polovicu. Súd
u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na závery znaleckého
posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatrie, z ktorých vyplýva, že u obžalovaného v čase
spáchania žalovaného skutku nedošlo k vymiznutiu rozpoznávacích, ani ovládacích schopností, ale v

dôsledku ťažkej symplexnej opilosti obžalovaný v čase spáchania predmetnej trestnej činnosti vedel
rozpoznať protiprávnosť svojho konania v miere podstatne forenzne významne zmenšenej a rovnako
v miere podstatne forenzne významne zmenšenej toto svoje konania mohol ovládať, sa súd zaoberal
možnosťou mimoriadneho zníženia trestu u obžalovaného v zmysle § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, keďobžalovaný spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a súd by mohol mať za to, že vzhľadom na
zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu
spoločnosti aj trestom kratšieho trvania.

V prípade obžalovaného však bolo preukázané, že už v konaní Okresného súdu Trenčín sp.zn.
1T/4/2015 bolo aplikované toto ustanovenie trestného zákona a to § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona,
právezdôvodu,žeobžalovanémubolozároveňuloženéochrannéprotialkoholickéliečenieambulantnou
formou, no napriek tomu uvedená liečba nesplnila účel a obžalovaný naďalej v nadmiernej miere
konzumoval alkoholické nápoje a pod ich vplyvom sa opakovane dopustil žalovaného trestného činu

lúpeže. Preto súd uvedené ustanovenie trestného zákona v tomto prípade už neaplikoval.
Súd pri rozhodovaní o treste prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností
dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu súd dospel k záveru, že je potrebné obžalovanému uložiť
trest odňatia slobody podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 5 Tr. zákona pri dolnej hranici
taktozvýšenejtrestnejsadzby,ktoráje114mesiacov,vzhľadomnato,žeobžalovanýužbolvposledných

10 rokoch vo výkone trestu, súd ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu pre výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu uložil v zmysle § 73 ods. 2 písm. a)
Tr. zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Poškodená U. G. si nárok na náhradu
škody neuplatnila, a preto súd o škode nerozhodoval.
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej

osobe a osobe vyššieho veku,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už
výslovne vzdal.