Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115219528
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115219528.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobkyne: C. D., H.. X.XX.XXXX, C. S., X.
XX, v konaní právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sovietskych
hrdinov 163/66, proti žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grúnty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769,
právne zastúpenému JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, v konaní o
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 17C/315/2015-106 zo dňa 30.3.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol takto:

„I. Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
28.5.2014 v znení: „Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje servisný poplatok vo výške 18 % z istiny“,
je neprijateľná,

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o poskytovaní domáceho servisu č. XXXXXXXXX zo dňa
28.5.2014 v bode 2.2 v znení: „Klient sa zaväzuje využívať domáci servis a zaplatiť odmenu v celkovej
výške 204,75 eur, a to v pravidelných 3 mesačných splátkach po 68,25 eur“, je neprijateľná,

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania, ktoré pozostávajú trovy právneho zastúpenia
vo výške 431,61 eur a tieto uhradiť na účet jej právnemu zástupcovi JUDr. Igorovi Šafrankovi, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok vo
výške 99,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobkyňa žiadala, aby súd vyhlásil rozsudok,
ktorým by určil, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 394,75 eur

a určenia neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o poskytovaní domáceho servisu a zmluve o
spotrebiteľskom úvere uzatvorenej XX.X.XXXX. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov, zmluvou o spotrebiteľskom úvere z XX.X.XXXX, zmluvou o poskytovaní domáceho servisu
z XX.X.XXXX, klientskou kartou, dohodou o zrážkach zo mzdy a zistil, že medzi účastníkmi bolauzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o poskytovaní domáceho servisu, ktoré obsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky. Konkrétne pri súdnej kontrole spotrebiteľskej zmluvy súd zistil, že
zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve č. XXXXXXXXX z XX.X.XXXX, ktorou si veriteľ účtuje

servisný poplatok vo výške 18 % z istiny, keď výška tohto poplatku je priamo odvodená od výšky
poskytnutého úveru a žalovaný nevysvetľuje v zmluve, prečo si žiada vyššiu odmenu od spotrebiteľa,
ktorému požičal vyššiu sumu ako u toho, ktorému požičiava menej, pričom si nárokuje poplatok
za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľovi vopred známe a ktorých výška závisí od výšky poskytnutého
úveru a je stanovená ako úrok, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, keď jednak úverová zmluva neuvádza transparentným spôsobom
dôvody žiadanej odmeny zodpovedajúcej tomuto poplatku a vznikajú tak pochybnosti, či žalovaný ako
veriteľ poskytuje skutočnú protihodnotu za získanie uvedeného poplatku. Takéto dojednanie je neurčité,
nejasnéanezrozumiteľné,pretoževzmluvedodávateľneuvádza,čobudekryťztohtopoplatkuaplnenie
za poskytnutie úveru nie je tak skutočným plnením. V rámci dokazovania nebolo preukázané, že by
išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Táto zmluvná podmienka je súčasťou štandardnej

formulárovej zmluvy, ktorú žalobkyňa len mohla prijať, alebo neprijať, pričom v prípade hlavného
predmetu plnenia, ktorého sa aj týka servisný poplatok, musia byť zmluvné podmienky vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne. Táto zmluvná podmienka o servisnom poplatku nespĺňa túto požiadavku, preto
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá poškodzuje spotrebiteľa na jeho právach a povinnostiach,
spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, preto takéto dojednanie je v zmysle § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné a neplatné. Takémuto hodnoteniu zodpovedá aj judikatúra
Súdneho dvora Európskej únie v rozhodnutiach C 26/2013, C 372/2014, C 415/2011, C 143/2013.

3. Pokiaľ ide o druhú zmluvnú podmienku vyplývajúcu zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu
z XX.X.XXXX, keď v bode 2.2 tejto zmluvy sa klient zaväzuje využívať domáci servis a zaplatiť

poskytovateľovi odmenu vo výške 204,75 Eur v troch mesačných splátkach po 65,25 Eur, prvoinštančný
súd mal za to, že aj v tomto prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že takisto
nebola individuálne dojednaná, čomu nasvedčuje, že ide o typickú formulárovú zmluvu vopred
pripravenú žalovaným, ktorú žalobkyňa ako spotrebiteľ len mohla prijať, alebo neprijať a v nej bola
zakomponovaná odplata, ktorá nebola individuálne dohodnutá, pričom služba využívania domáceho

servisu, ktorá má spočívať v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky
úveru, vedenia a kontrolu splátkového kalendára, upozornenia na termín splátky a na prípadné následky
nesplácania, z takéhoto definovania hlavného predmetu plnenia je zrejmé, že odmena má pokrývať
služby administratívneho charakteru. Ide o vedľajší predmet plnenia, keďže táto zmluva je priamo
naviazaná na zmluvu o poskytovaní úveru č. XXXXXXXXX, čo aj vyplýva z bodu I. tejto zmluvy, teda

jej uzavretie je spojené s podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je teda súčasťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Rozsah úkonov, za ktoré má žalobkyňa ako spotrebiteľka podľa zmluvy
o poskytovaní domáceho servisu platiť je určený len demonštratívne, ako to vyplýva z bodu 1.1., keď je
vymedzenýslovne:„Jetonajmäslužbaspočívajúcavpreberaníazaúčtovanípeňažnejhotovosti“,ateda
z hľadiska posúdenia zrozumiteľnosti a určitosti prvoinštančný súd konštatoval, že takéto dojednanie nie

je určité, ani zrozumiteľné pre spotrebiteľa, za aké služby alebo úkony má platiť veriteľovi, teda rozsah
týchto úkonov, za ktoré žiada veriteľ odmenu , nie je vopred spotrebiteľovi známy a tým transparentným
spôsobom nemožno zistiť, či veriteľ skutočne poskytuje protihodnotu za získanie uvedeného domáceho
servisu. Obsahom služby domáceho servisu sú služby administratívneho charakteru, ktoré nie sú
určitým spôsobom zadefinované a takto vznikajú aj pochybnosti, či výška žiadanej odmeny zodpovedá

povinnosti veriteľa poskytnúť skutočnú protihodnotu za získaný poplatok . Toto dojednanie takisto
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, lebo
od spotrebiteľa je žiadaná odmena za „domáci servis“, ktorý však nie je určitým spôsobom vymedzený
a tým vznikajú pochybnosti o skutočnej protihodnote, ktorú získava veriteľ z uvedeného poplatku.
Žalovaný nepreukázal, že ide o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku a jeho tvrdenie, že ide o

samostatnúzmluvuuzavretúnazákladeobjednávkyžalobkynenebolookremtvrdenia žalovanéhoničím
preukázané, naviac je vylúčené, že ide o samostatný právny úkon, lebo z bodu 1.1. tejto zmluvy vyplýva,
že sa vyslovene viaže na zmluvu o úvere zo dňa XX.X.XXXX a súvisí aj s poskytovaním úveru. Z vyššie
uvedených dôvodov prvoinštančný súd vyhovel aj v tejto časti návrhu a vyslovil, že ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

4. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni ako plne úspešnej
strane sporu, priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu. Konštatoval, že žalobkyni vznikli celkom
trovykonaniavovýške634,20euravzhľadomnaužčiastočnúúhradutrovvovýške197,59eur, zaviazalžalovaného na úhradu trov konania vo výške 436,61 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne podľa
§ 149 ods. 1 O.s.p.

5. Prvoinštančný súd zároveň konštatoval, že žalobkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov
podľa § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb., v konaní bola úspešná, preto poplatková povinnosť
podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona prešla na žalovaného. Z uvedeného dôvodu mu súd uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok podľa položky 1b Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99,50 eur, na účet
Okresného súdu Prešov, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Žalovaný vo včas podanom odvolaní proti tomuto rozsudku ako celku, považoval tento za nesprávny,
vychádzajúci z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z nesprávneho právneho posúdenia veci,
ako aj z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Odvolateľ
nesúhlasí s výrokom I., ktorým mala byť zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú, nakoľko v tejto

časti považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné, nejasné a protiprávne. Podľa názoru žalovaného je
predmetná zmluvná podmienka vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne, čiže nevidí priestor na aplikáciu
ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prvej vety. Taktiež nemôže súhlasiť s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, že by sa nemalo jednať o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Súd
neuviedol, na základe akého zistenia dospel k takému záveru, nakoľko žalobca bol o tejto skutočnosti

informovaný Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, pričom nevyjadril žiadnu
snahu o zmenu zmluvnej dokumentácie, pričom nebolo zisťované, či žalobca vôbec mal snahu meniť
zmluvné podmienky, avšak v odôvodnení je uvedené len suché neodôvodnené konštatovanie, že
žalobca mohol len prijať alebo neprijať Zmluvu, a preto je nutné prihliadať na napadnuté rozhodnutie
ako na nepreskúmateľné a za neodôvodnené, následkom čoho bolo porušené právo žalobcu zakotvené

v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia.

7. V dôvodoch odvolania žalovaný ďalej uviedol, že rovnako nemôže súhlasiť so závermi, ktoré vyústili k
rozhodnutiu vo výroku II., teda k určeniu zmluvnej podmienky v Zmluve o poskytovaní domáceho servisu
č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX v bode 2.2. za neprijateľnú. Po prvé, je nutné uviesť, že žalovaný

nemávedomosť,žebysožalobcomtakútozmluvuuzatváral,nakoľkoneevidujetakýtozáväzkovývzťah.
V danej veci uvádza svoje stanovisko napriek tomu, že naďalej zotrváva na tom, že v časti konania,
o ktorej bolo rozhodnuté výrokom II. nebol a nie je pasívne legitimovaný. Na napadnuté rozhodnutie
resp. na odôvodnenie dotýkajúce sa výroku II. je nutné nazerať ako na neodôvodnené, nakoľko súd
rozhodoval o povinnosti zo synalagmatického záväzku, pričom rozhodol len o niektorých povinnostiach,

konkrétne o povinnosti žalobcu hradiť odmenu, avšak nerozhodol o podmienených povinnostiach, či
právach žalovaného. Z uvedeného záveru vyplýva, že napadnutým rozhodnutím bol odplatný právny
úkon zmenený na bezodplatný právny úkon, keďže žalovanému boli ponechané povinnosti, avšak právo
na odmenu mu nebolo ponechané, čiže rozhodnutím bol v celosti popretý obsah 560 Občianskeho
zákonníka. Tvrdí, že z odôvodnenia rozhodnutia ako aj z jednotlivých postupov súdu je zrejmé, že

hlavným cieľom tohto súdneho konania bolo vyhlásenie čo najväčšieho počtu zmluvných ustanovení
za neprijateľných, pričom má za to, že sa postupovalo príliš formalisticky, čo sa dá považovať za
protiústavné. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný v rámci svojho odvolacieho petitu navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

8. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

9. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 30.3.2016, žalovaný podal odvolanie dňa 13.6.2016, teda
obidva úkony boli realizované v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku. Dňa

1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.12. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP v spojení s § 201, § 204 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016), oprávnenou osobou
(§359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) bez
nariadenia hlavného pojednávania (§ 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v

rozsahu danom § 379, § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na
základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu
prvej inštancie v preskúmavanej časti jeho rozhodnutia zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a
odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových

zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať
pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

15. Na doplnenie správnosti dôvodov rozsudku prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že sa
stotožňuje so záverom okresného súdu, že zmluvu o poskytnutí domáceho servisu je potrebné

vyhodnocovať v kontexte s uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (E. R. S., B..K..)
uzavretou so žalovanou dňa XX.X.XXXX. Práve z článku I uvedenej „. X. S. M. K. (I. Predmet zmluvy)
vyplýva, že „. K. A. S. E. H. K., E. K. N. K. E. S. S. Ú. H. T. T. X. Ú.“ (na predtlači doplnené vpísaním údajov
č.“. T. M. „..X.XXXX“). Vzájomná obsahová jednota obidvoch poskytovaných služieb vyplýva aj z toho, že
prvé 3 mesačné splátky podľa čl. 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 2,50 eur boli znížené práve

z dôvodu vykonania splátky odmeny vo výške 204,75 eur, na základe zmluvy o poskytnutí domáceho
servisu. Krajský súd zhodne so záverom okresného súdu dospel k záveru,, že na základe obsahového
prepojenia medzi zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a T. X. S. M.
K., uzavretých medzi žalobcom a žalovanou, došlo k obchádzaniu zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a to ustanovení uvedených v § 9a ods. 2 cit. zákona. Prvoinštančný súd taktiež správne

vyhodnotil, že poskytovanie služby „domáceho servisu“ na základe zmluvy o poskytovaní servisu je v
rozpore s podmienkami uvedenými v § 37 Občianskeho zákonníka v spojení § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, pretože predpokladom poskytovania danej „služby“ žalobkyni je právo spotrebiteľa na riadne
uzavretie zmluvného vzťahu zo strany poskytovateľa úveru (§ 43 Občianskeho zákonníka), pričom ak by
sa malo jednať o ďalšie (iné) poskytovanie služby (nad rámec zákonom stanovenej povinnosti), muselo

by to byť v zmluve jednoznačne vysvetlené, čo v danom prípade sa tak nestalo.

16.Vovzťahukďalšímodvolacímnámietkamžalovanéhoodvolacísúd uvádza,žemožnosťsúdu,ajbez
návrhu, výslovne uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy vo výroku rozhodnutia,
bola do Občianskeho súdneho poriadku zavedená zákonom č. 384/2008 Z. z., a to doplnením odseku

3 do ustanovenia § 153 a následne doplnená o nový odsek 4, a to zákonom č. 575/2009 Z. z., ktorý má
za cieľ dosiahnuť účinné prostriedky na eliminovanie používania neprijateľných zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách, doplniť neúplnú transpozíciu Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku a zvýšiť kompetencie
Komisii na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu k novému ustanoveniu §

153 ods. 4 O.s.p., zaradenému do Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 575/2009 Z. z., dôvodová
správa výslovne uvádza, že navrhovaná právna úprava súvisí so záväznosťou výroku rozsudku, pričom
rozhodnutie utra petit má oporu už v ustanovení § 153 ods. 3 O.s.p. a naliehavý právny záujem na určení
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, vyplýva priamo zo zákona (§ 80 písm. c)
O.s.p.). V odseku 4 tohto ustanovenia sa súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnymi úkonmi § 53a

Občianskeho zákonníka, uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená
za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takého výroku, ktorý môže byť prijatý aj na návrh,
aj bez návrhu účastníka konania - spotrebiteľa, je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa
používania takej podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým
významom. Túto povinnosť na základe výroku môže uplatniť každý spotrebiteľ dotknutý podmienkou

opísanou vo výroku takéhoto rozsudku. V dôvodovej správe sa uvádza: rozsudok podľa § 153 ods. 4
nepredstavuje prekážku v rozsúdenej veci (res iudicate) pre spory dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí
neboli účastníkmi v konaní, v ktorom bol vyhlásený tento rozsudok.17. Pokiaľ sa formulácia neprijateľnej zmluvnej podmienky dostala do rozporu s požiadavkou na poctivý
obchodný styk a čestnú obchodnú prax, nič nebráni judikovať takéto zmluvné podmienky za neplatné
(§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), keď nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom

na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená v prejednávanej veci zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a zmluvy o poskytovaní domáceho servisu a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí článok 4 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za

neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné). Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3
ods. 3 zákona č. 250/2001 Z. z. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho Súdneho dvora,
ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8Cdo 483/2014).

18. Ohľadom určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve o poskytovaní domáceho
servisu, odvolací súd poukazuje na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Trenčín vo veci
21C/122/2014 zo dňa 2.6.2016, v ktorom tento súd v konaní proti žalovanému, v tomto konaní
vystupujúcom ako žalovanému v 1. rade, určil neplatnosť dvoch zmlúv o poskytovaní domáceho servisu,
uzatvorenom medzi žalobcami ako klientmi a žalovaným v 1. rade ako poskytovateľom. V oboch

právnych veciach, t. j. aj vo veci, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania, aj vo vyššie uvedenej
veci vedenej pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 21C/122/2014, sa jedná o obsahovo úplne
totožné zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, líšiace sa len sumou odmeny (odplaty) za poskytnutie
tohto servisu, ako aj v počte splátok, ktorých predmetom bola úprava vzájomných práv a povinností
zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu klientom (žalobkyňou). Domáci servis je poskytovanie

konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytovaní úveru
na základe zmluvy o úvere, najmä služba spočívajúca v preberaní a zúčtovaní peňažnej hotovosti
určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termíny
splátky a na prípadné následky nesplácania.

19. Poukazujúc na uvedené preto zhodne s vyššie uvedeným rozhodnutím aj odvolací súd konštatuje, že
zmluvaoúvereazmluvaodomácomservise,súobsahovozávislé,obsahzmluvyodomácomservisebol
podmienený základnou zmluvou, teda zmluvou o úvere. Samotná zmluva o domácom servise by nemala
žiaden právny, ani obsahový význam, keď všetky služby v nej uvedené sa viažu na poskytnutie úveru
a jeho spracovanie, prípadne upozornenie na nesplácanie. Všetky tieto úkony realizované veriteľom

pri poskytnutí úveru a náklady s tým súvisiace, sa premietajú do dohodnutej odplaty za poskytnutie
finančných prostriedkov, či už v odmene, alebo úroku. Na základe zmlúv o domácom servise nebolo
žalobkyni poskytnuté žiadne reálne plnenie, za ktoré by už nebola dohodnutá odmena v podobe úroku a
odmena za poskytnutie úveru. Možno len súhlasiť so záverom okresného súdu, že ak teda bola uzavretá
samotná zmluva o domácom servise, bolo to preto, že žalovaný ako veriteľ, sa snaží obísť ustanovenia

Zákona o spotrebiteľských úveroch tým, že časť odplaty za poskytnutie úveru skryl do osobitnej zmluvy.
Podľa názoru súdu, nie je možné za poskytnutie úveru dojednať žiadne ďalšie poplatky a odplaty, ako
tie, ktoré sú dojednané priamo v úvere.

20. Keďže žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná (súd vyhovel jej návrhu v časti o

určenieneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokazastaveniekonaniaovydaniebezdôvodnéhoobohatenia
zavinil svojou oneskorenou úhradou po podaní žaloby žalovaný), vzniklo jej právo na náhradu trov
prvoinštančného konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., rozsah ktorých okresný súd v rozsudku riadne
špecifikoval a v tomto rozsudku riadne odôvodnil s tým, že žalovaný v podanom odvolaní nijako
nenamietal počet úkonov právnej služby, za ktoré priznal súd prvej inštancie nárok na náhradu trov

konania, ani ich výšku, resp. nerozporoval náhrady za cestovné a stratu času, preto je rozhodnutie súdu
prvej inštancie aj v tejto časti vecne správne.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, v spojení
s § 396 ods. 1 CSP.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, v zmysle
ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradutrov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o samotnej výške v súlade s ustanovením § 262
ods. 2 CSP, rozhodne súd prvej inštancie cestou súdneho úradníka.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).