Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 15, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/293/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414201456
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4414201456.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred samosudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci navrhovateľa:

CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408,
Nikózia, Cyprus, zastúpená BBH advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Gorkého 3, proti odporcovi:
H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B., J. XX, o 670,44 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 24.01.2014 domáhal zaplatenia sumy 870,44 s
8,25% ročným úrokom z omeškania od 24.01.2014 do zaplatenia. V návrhu navrhovateľ uviedol, že

dňa 14.08.2003 Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava uzavrela s odporcom zmluvu k bežnému
účtu č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorej predmetom bolo aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému
účtu, pričom prehľad prečerpania úveru odporcom doložil navrhovateľ výpisom z účtu odporcu. Uvedený
veriteľ VÚB, a.s., sa podľa uvedenej zmluvy zaviazal poskytnúť odporcovi povolené prečerpanie tak, že
bude realizovať platobné príkazy odporcu na prevod alebo výbery v hotovosti z účtu odporcu, pričom
odporcasazaviazalpovolenéprečerpaniasplácaťpôvodnémuveriteľoviformouzapočítaniapohľadávky
pôvodného veriteľa proti pohľadávke odporcu z jeho účtu, a to v momente vzniku pohľadávky vzniku

odporcu z jeho účtu a v rozsahu, v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú. Navrhovateľ v návrhu ďalej
uviedol, že dňa 14.08.2012 uzavrel s pôvodným veriteľom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe
ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči odporcovi na navrhovateľa. Navrhovateľ
uviedol, že evidoval ku dňu 04.11.2013 voči odporcovi pohľadávku 1.074,83 eur, pričom z uvedenej
sumy požadoval len sumu 870,44 eur a úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne z uvedenej sumy
od 24.01.2014 do zaplatenia, pričom tieto úroky požadoval podľa ustanovenia § 517 odsek 2 a podľa
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995. K uvedenému návrhu navrhovateľ pripojil zmluvu o bežnom účte zo

dňa 14.08.2003, výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.08.2012, oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 23.08.2012, pokus o zmier zo dňa 03.09.2013, predžalobnú výzvy zo dňa 13.03.2013, návrh
na splatenie dlh v mimosúdnom konaní ako i prehľad histórie transakcií na bežnom účte odporcu,
všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., zmluvu o postúpení pohľadávok.

V predmetnej veci konajúci súd vydal platobný rozkaz č. 4RO/24/2014 zo dňa 03.04.2014, pričom proti
uvedenému platobnému rozkazu podal odporca odpor zo dňa 25.08.2014, v ktorom uviedol, že sa

dovoláva premlčania sumy 490,94 eur. Zároveň uviedol, že zo žalovanej sumy uhradil už pred podaním
návrhu na začatie konania sumu 200,- eur a poukázal na to, že navrhovateľ v návrhu uplatňuje istinu
v sume 870,44 eur, pričom z prehľadu platieb je zrejmé, že istina predstavuje 501,29 eur. Zároveň
namietal výšku vypočítaných úrokov z omeškania ako i odmenu za právne zastupovanie. Žiadal návrhzamietnuť a zároveň žiadal, aby navrhovateľ uhradil odporcovi sumu 189,65 eur. K uvedenému podaniu
pripojil doklady o platbách, z ktorých je zrejmé, že štyrikrát uhradil sumu 50,- eur, a to dňa 18.04.2013,
13.05.2013, 15.07.2013 a 12.06.2013.

Vo veci sa podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.12.2014 vyjadril právny zástupca navrhovateľa, v
ktorom bolo uvedené, že odporca v priebehu zmluvného vzťahu uskutočnil veľké množstvo finančných
transakcií, výberov a vkladov a odporca početne využíval možnosť prečerpať vlastné finančné
prostriedky na bežnom účte, pričom z prehľadu vyplýva, že banka podľa zmluvy o kontokorentnom

úvere, všeobecných obchodných podmienok a cenníka účtovala poplatok za recykláciu, pričom tento
poplatok sa uvádza vo všeobecných obchodných podmienkach pre depozitné produkty v článku X.
bod 13 s názvom tuzemský bezhotovostný platobný styk. Zároveň poukázal na to, že dátum a výška
čerpania jednotlivých peňažných prostriedkov, ako i obdobie, počas ktorého vznikol peňažný záväzok
vyplývazprehľadutransakcií,pričomkudňu14.08.2012,t.j.kudňupostúpeniapohľadávkypredstavoval
stav na bežnom účte odporcu mínus 870,44 eur. Poukázal na to, že v danom prípade tzv. prečerpanie

bežného úveru je osobitným typom úveru, ktorý je poskytovaný z účtu klienta fyzickej osoby, t.j. ísť
so stavom finančných prostriedkov do mínusu, pričom výšku, čas a možnosť čerpania a splácania si
klient určuje podľa svojich potrieb a k čerpaniu úveru dochádza po vyčerpaní vlastných finančných
prostriedkov na bankovom účet. Pri prečerpaní účtu klienta sa nesleduje účel prečerpaných finančných
prostriedkov, ale čerpanie je určené na financovanie osobných výdavkov klienta. Poukázal na to, že

navrhovateľ sa snažil o uzavretie mimosúdnej dohody takmer 17 mesiacov a odporca nevyužil možnosť
na dohodu a dlh nenamietal. Zároveň uviedol, že k námietke premlčania odporcu, že pohľadávka nie
je premlčaná, pričom odporca správne uviedol dĺžku premlčacej doby 4 roky. Zároveň uviedol, že k
vypovedaniu zmluvy došlo s odporcom dňa 17.10.2011, a teda predmetný záväzok odporcu sa stal
splatným v celom rozsahu. Zároveň uviedol, že zmluva, ktorú uzavrel odporca s právnym predchodcom

navrhovateľa má všetky náležitosti požadované pre daný typ spotrebiteľského úveru. Poukázal na to,
že v danom prípade išlo o absolútny obchod, a teda v uvedenom právnom vzťahu sa subjekty riadia
Obchodným zákonníkom. Poukázal na ustanovenie § 262 odsek 1 Obchodného zákonníka, t.j. na
voľbu práva. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave, podľa ktorého charakter zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, avšak jej základným charakterom je

charakter absolútneho záväzkového vzťahu podľa § 261 odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka.
Poukázal pritom na Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 258/2001. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Košiciach, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že spotrebiteľská zmluva sa stáva občiansko-právnym
vzťahom, keďže zmluva o úvere je upravená v Obchodnom zákonníka ako tzv. absolútny obchod a
ide o obchodno-právny vzťah. Poukázal aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššie súdu SR, podľa ktorého

zmluva o úvere je absolútnym obchodno-právnym vzťahom aj v prípade, že jedna zo zmluvných stránok
je spotrebiteľ. Taktiež poukázal na ďalšie rozhodnutia Najvyššie súdu SR s obdobným záverom. Uviedol,
že úroky z omeškania požaduje v súlade s ustanovením Nariadenia vlády. Napokon v uvedenom podaní
návrh na začatie konania o zaplatenie istiny 200,- eur zobral späť a žiadal, aby súd zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi 670,44 eur s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 24.01.2014 do zaplatenia.

K uvedenému podaniu pripojil cenník VÚB, a.s. platný od 01.01.2014, ako i ďalšie doklady, ktoré pripojil
už predtým k návrhu na začatie konania.

Na pojednávaní dňa 19.12.2014 sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý svoju
neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nežiadal odročenie pojednávania. Preto súd pojednával

v neprítomnosti zástupcu právneho zástupcu navrhovateľa podľa § 101 odsek 2 O.s.p. Odporca
na uvedenom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia obsiahnutého v odpore proti
platobnému rozkazu. Uviedol, že nároky navrhovateľa sú premlčané, a to v rozsahu 490,94 eur. Uviedol,
že sankčný úrok má byť vypočítaný k poslednému dňu mesiaca a má predstavovať 5,25% ročne a nie
8,25% ročne.

Konajúci súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby súdu oznámil prehľad platieb, s ktorými sa
odporca dostal do debetu, ich výšku a dátum splatnosti.

Vo veci sa opätovne vyjadril právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 28.01.2015, ktoré je v

podstate totožné s jeho predchádzajúcim podaním vo veci zo dňa 19.12.2014. Zároveň v uvedenom
podaní uviedol, že súhlasí s tým, aby súd prejednal vec na budúcom pojednávaní dňa 03.02.2015 bez
jeho prítomnosti. K uvedenému podaniu pripojil zmluvu o bežnom účte ako i prehľad histórie transakcií
na bežnom účte.Na pojednávaní dňa 03.02.2015 sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý
neúčasť ospravedlnil uvedeným podaním zo dňa 28.01.2015. Na uvedenom pojednávaní odporca

uviedol, že suma 870,44 eur pozostáva z istiny 501,29 eur a zvyšok predstavujú úroky, ktoré nie sú
žiadnym spôsobom vydokladované, nie je zrejmé ako vznikli a ako navrhovateľ k sume úrokov dospel.
Uviedol, že trvá na námietke premlčania. Uviedol, že predmetný účet bol účtom pre fyzickú osobu a
nešlo o podnikateľský účet.

Konajúci súd uznesením č. 6C/293/2014-174 konanie o zaplatenie istiny v sume 200,- eur zastavil podľa
§ 96 odsek 1 O.s.p.

Konajúci súd opätovne vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby uviedol, ako dospel k žalovanej
sumy 870,44 eur, z čoho uvedená suma pozostáva s tým, aby uviedol, aká časť predstavuje istinu, aká
časť predstavuje úroky a pri úrokoch aby uviedol, ako dospel k požadovanej sume úrokov.

Právny zástupca navrhovateľa opätovne odpovedal podaním zo dňa 03.03.2015, ktoré bolo totožné s
jeho predchádzajúcimi písomnými vyjadreniami.

K vyjadreniu právneho zástupcu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním zo dňa 17.02.2015, v

ktorom uviedol, že banka sa neriadila svojimi obchodnými podmienkami, keďže mala do 6 mesiacov
od 14.10.2008, t.j. do 14.04.2009 zrušiť uvedený účet navrhovateľa. Uviedol, že 14.10.2008 nebol na
účte žiadny pohyb okrem mínusových položiek. Poukázal pritom na článok IV 14 bod 9 všeobecných
obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozičné produkty, v ktorom sa uvádza, že ak hodnota zostatku
na bežnom účte je menej ako hodnota minimálneho zostatku pre bežný účet, oznámená zverejnením a

tento stav na bežnom účte trvá viac ako 6 mesiacov, banka účet zruší. Poukázal na článok V uvedených
obchodných podmienok bod 1.6, podľa ktorého sa síce úroky z nepovoleného debetu zúčtujú na ťarchu
raz za mesiac, a to k poslednému kalendárnemu dňu príslušnému mesiaca. Zároveň žiadal, aby súd
žalobu zamietol.

Právny zástupca navrhovateľa opätovne sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 13.04.2015, pričom
neodpovedal na opakované výzvy súdu, aby špecifikoval žalovanú sumu a opätovne zopakoval svoje
predchádzajúce vyjadrenie.

Na pojednávaní dňa 14.04.2015 sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý

neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania a nevyjadril sa ani k
vyjadreniu odporcu zo dňa 17.02.2015.

Na pojednávaní dňa 15.05.2015 sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu navrhovateľa, vo veci sa
opätovne vyjadril podaním zo dňa 11.05.2015, v ktorom zopakoval svoje doterajšieho stanoviská a

ospravedlnilsvojuneúčasťnapojednávanídňa15.05.2015.Nauvedenompojednávaníodporcauviedol,
že žiada, aby súd návrh zamietol. Uviedol, že navrhovateľ je povinný mu zaplatiť 189,65 eur tak, ako
sa vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu a uviedol, že trvá na doterajších písomných vyjadreniach.
Uviedol, že nevie, z čoho pozostáva debetný zostatok 369,15 eur, ktorý mu bol pripísaný dňa 14.01.2012
a nie je mu známe, prečo navrhovateľ mu túto sumu vyúčtoval, pričom táto suma je obsiahnutá v

prehľade listových transakcií na účte odporcu.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo,aleboinéodplatnézmluvy upravené vôsmejčastitohtozákonaazmluvapodľa§55akzmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 100 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd po oboznámení sa s návrhom na začatia konania zistil, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania zdôvodnil len tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok nadobudol pohľadávku VÚB, a.s., Bratislava voči odporcovi v sume 870,44 eur s

príslušenstvomspoukazomnaprehľadhistórietransakciínabežnomúčteodporcučísloXXXXXXXXXX/
XXXX, pričom z tohto účtu je zrejmé, že na uvedenom účte od 31.12.2009 bola vedená suma v
debete 490,94 eur, pričom táto narastala mesačne o 0,45 eur, ktorá suma predstavovala poplatky za
recykláciu, pričom z uvedeného účtu je zrejmé, že 04.01.2012 bol na uvedenom účte ako mínusová
položka uvedená ďalšia suma 369,15 eur. Navrhovateľ i napriek vyššie uvedeným trom výzvam súdu

v priebehu celého sporu nešpecifikoval z čoho pozostáva žalovaná suma, ako k nej dospel, z akého
dôvodu bola na ťarchu uvedeného účtu odporcu zapísaná suma 369,15 eur, aká časť žalovanej
sumy predstavuje istinu, aká časť úroky, ako tieto boli vypočítané. Oprávnenosť žalovanej sumy teda
navrhovateľ v priebehu celého konania súdu neozrejmil a dôvodnosť požadovanej žalovanej sumy
670,44 eur nepreukázal hodnoverným spôsobom. Konajúci súd vzhľadom na neunesenie dôkazného

bremena na strane navrhovateľa návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň súd prihliadal na odporcom
vznesenú námietku premlčania, pričom konajúci súd mal za to, že v danom prípade išlo o občiansko-
právny vzťah s poukazom na ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom podľa § 101
Občianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa práva mohlo vykonať
prvý raz. Preto ak by aj navrhovateľ v budúcnosti preukázal oprávnenosť žalovanej sumy súd mal za

to, že nároky navrhovateľa v rozsahu 496,34 eur sú premlčané, keďže ku dňu 31.12.2010 bol na účte
odporcu vedený debet v uvedenej sume a návrh navrhovateľ podal na súd 28.01.2011, a teda súd
prihliadal na vznesenú námietku premlčania odporcom podľa § 100 veta druhá Občianskeho zákonníka.
Konajúci súd poznamenáva, že predmetom sporu bola po čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie
konania len suma 670,44 eur a navrhovateľ v priebehu celého konania neuviedol, na akú časť dlhu

pôvodne žalovanej sumy 870,44 eur započítal úhrady odporcu celkom v sume 200,- eur (4 x 50,- eur). Z
uvedenýchdôvodovpretosúdnávrhnavrhovateľazamietolnajmäzdôvodu,ženavrhovateľnepreukázal
z čoho predmetný dlh pozostáva - čo predstavuje istiny, čo predstavujú úroky, čo predstavujú poplatky a
podobne, kedy tento dlh vznikol, a teda zo strany súdu nebolo možné overiť oprávnenosť uplatneného
nároku.

Vzhľadom na to, že súd návrh na začatie konania zamietol ohľadne istiny, zamietol teda aj návrh aj v
časti požadovaného príslušenstva.

Čo sa týka trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. l O.s.p., podľa ktorého

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom však úspešný odporca
náhradu trov konania nežiadal, a preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozsudkusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd I. stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z
nesprávneho posúdenia veci.