Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 22, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/189/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115209944
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115209944.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1. D. U., bytom Q. Q. XX, 2. C. U., bytom Q. Q. XX, obaja

žalobcovia zastúpení Mgr. Michalom Urbanom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. Šafárikova 12, proti
žalovaným: 1. O..H. I., bytom Q., ul. A. XXXX/XD, 2. Bc. T. I., bytom Q., ul. A. XXXX/XD, obaja žalovaní
zastúpení zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Mierové
námestie 14, o vybudovanie prístupovej cesty, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní s ú p o v i n n í vybudovať spoločne a nerozdielne na vlastné náklady na pozemku
parcela reg. "C", číslo XXXX/XX v katastrálnom území R. J., obec Q. J., vjazd z miestnej komunikácie
podľa Projektu pre stavebné povolenie - "vjazd na pozemky XXXX/X a XXXX/X" vyhotoveného O.. S.

U., autorizovaným stavebným inžinierom, zo septembra 2013, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto
rozsudku, a to do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcom súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 30.04.2015 doručená žaloba žalobcov, ktorou sa domáhali, aby
súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaných vybudovať prístupovú cestu s konečnou povrchovou
úpravou na pozemku parcela registra C parcelné č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria k.ú. R.
J. v zmysle projektu pre stavebné povolenie - vjazd na pozemky XXXX/X a XXXX/X vyhotoveného O..

S. U., autorizovaným stavebným inžinierom T. XXX/X, Q., september XXXX. Naposledy návrhom zo
dňa 30.11.2016 navrhli žalobcovia zmenu žaloby, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 01.12.2016.
Zmenenou žalobou sa žalobcovia domáhajú, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaných
vybudovať prístupovú cestu s konečnou povrchovou úpravou, teda vjazd na pozemku parcela registra
C parcelné č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, k.ú. R. J., obec Q. J., okres Q. v zmysle projektu pre stavebné povolenie - „vjazd na
pozemky XXXX/X a XXXX/X“ vyhotoveného O.. S. U., autorizovaným stavebným inžinierom T. XXX/X,

Q., september 2013, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia.

2. Túto žalobu odôvodnili tým, že ako kupujúci dňa 02.05.2012 uzatvorili so žalovanými ako
predávajúcimi kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v kat.úz. R. J., a to pozemok parc.č.
XXXX/X - záhrady o výmere 992 m2 a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 317 m2. Žalovaní sa v článku III. bode 8 zaviazali, že na vlastné náklady
vybudujú prístupovú cestu (vjazd/výjazd) na pozemok parc.č. XXXX/X z verejnej miestnej komunikácie s

konečnou povrchovou úpravou po vzájomnej dohode, t.j. v zmysle vzájomne odsúhlaseného odborného
projektu,napozemkuparc.č.XXXX/XXovýmere317m2.Žalovanýv1.radeakoinvestordalvypracovať
O.. S. U. projekt pre stavebné povolenie - vjazd na pozemky XXXX/X a XXXX/X, ktorého obsahom je
výkresová dokumentácia i technická správa. Uvedený projekt vzájomne odsúhlasili. Dňa 24.04.2014vydala obec Q. J. stavebné povolenie, ktorým povolila stavbu: „Vjazd na pozemky XXXX/X, XXXX/X - Q.
J. umiestnenej na pozemku C-KN parc.č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria k.ú. R.
J.“ na základe uvedeného projektu O.. U.. Žalovaný v 1. rade opakovane prisľúbil, že začne s výstavbou

cesty v zmysle projektu a stavebného povolenia. Keďže sa opakovane za prítomnosti svedkov dohodli
na výstavbe cesty, s dôverou očakávali splnenie záväzku žalovaných. Dňa 15.04.2015 však žalovaný v
1. rade na stretnutí za prítomnosti svedka R. P. oznámil, že s výstavbou cesty nezačne, pretože nemá
financie. V rovnaký deň zaslali žalobcovia žalovaným písomné výzvy na splnenie povinnosti, na ktorú
sa zmluvne zaviazali v kúpnej zmluve.

3. Na doručenú žalobu žalovaní reagovali tak, že na ich zastupovanie v konaní udelili plnú moc
právnemu zástupcovi, ktorý dňa 13.08.2015 doručil súdu písomné vyjadrenie k žalobe. V ňom uviedol,
že žalovaní považujú žalobu za celkom nedôvodnú. Žalovaná povinnosť žalovaným nevyplýva ani zo
zákona, ani z právneho vzťahu ani z porušenia práva. Ak žalobcovia podanú žalobu odôvodňujú s
poukazom na čl. III bod 8 kúpnej zmluvy, tak jeho skutočné znenie vôbec nekorešponduje s tvrdeniami

žalobcov. Podľa uvedeného dojednania sa žalovaní ako predávajúci zaviazali vybudovať prístupovú
cestu po vzájomnej dohode so žalobcami, avšak bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. V žalobe však
žalobcovia tvrdia, že žalovaní sa mali zaviazať vybudovať prístupovú cestu po vzájomnej dohode
podľa vzájomne odsúhlaseného odborného projektu. Zmluvné dojednanie si prispôsobili žalobcovia
svojim predstavám. Podľa tohto dojednania takisto nevyplýva, že by sa žalovaní zaviazali vybudovať

cestu z verejnej miestnej komunikácie konkrétne v prospech parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X. Z
predmetného zmluvného dojednania nevyplýva, že by mali byť žalovaní viazaní akýmkoľvek projektom.
Ako žalovaní už uviedli prostredníctvom ich právneho zástupcu v liste zo dňa 11.05.2015 adresovaným
žalobcom, predmetné zmluvné dojednanie považujú za celkom neurčité a nezrozumiteľné, čo spôsobuje
jeho neplatnosť podľa § 37 ods.1 a § 41 Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu nie je možné

vôbec jasne a určito konkretizovať predmet záväzku žalovaných, najmä v okolnosti vymedzenia
aspoň najzákladnejších stavebnotechnických parametrov, či určenia parciel, v prospech ktorých mala
byť cesta vybudovaná. Napokon žalovaní podporne poukazujú na to, že nedošlo k naplneniu čl. III
bod 8 kúpnej zmluvy, čo do obsahu dohody medzi zmluvnými stranami. Žalobcovia takisto nie sú
aktívne legitimovanými vo vzťahu k právu na vybudovanie cesty na pozemok parc.č. XXXX/X., pretože

žalobcovia už nie sú vlastníkmi tohto pozemku.

4. K písomnému vyjadreniu žalovaných k žalobe sa vyjadrili žalobcovia prostredníctvom ich právneho
zástupcu v podaní zo dňa 09.03.2016. V ňom právny zástupca žalobcov uviedol, že pri predaji pozemku
si boli žalovaní svojho záväzku dobre vedomí, pretože bez vybudovania prístupovej cesty by pozemky

žalovaných boli nepredajné, resp. veľmi ťažko predateľné ako stavebné pozemky pre rodinné domy.
Už z tejto skutočnosti vyplýva, že námietka žalovaných o neurčitosti a nezrozumiteľnosti zmluvného
dojednania je nedôvodná. Akýkoľvek prípadný nedostatok mohol byť odstránený výkladom práve s
odkazom na vzájomnú dohodu zmluvných strán. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR je potrebné
prijať záver o platnosti zmluvného dojednania. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou.

Prioritným je výklad právneho úkonu v prospech jeho platnosti a nie opačne. V čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy nebolo prirodzené ani logicky možné (vzhľadom na charakter zmluvy, účel záväzku, čas jeho
dojednania, stav nehnuteľností a osoby kupujúcich) vykonať minucióznu úpravu všetkých detailov.
Akákoľvek konkretizácia a špecifikácia detailov plnenia bola prenechaná na dohodu strán, ktorá sa
uskutočnila v podobe odsúhlaseného projektu Ing. S. U.. Tento projekt dal vypracovať žalovaný v 1. rade

za účelom splnenia záväzku v čase, kedy nič nenasvedčovalo tomu, a žalovaní to ani netvrdili, že je ich
záväzok neurčitý. S týmto tvrdením prišiel až právny zástupca žalovaných v reakcii na výzvu žalobcov.

5. Za účelom rozhodnutia o žalobe žalobcov súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal obe sporové
strany. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, žalovaného v 1. rade, svedkov

R. P., E. M., O.. S. U. a O.. E. H., a takisto sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to: kúpnou zmluvou,
žiadosťou o splnenie povinnosti, kópiami doručeniek na č. l. 10 až 17, technickými správami na č.l. 18 a
85, stavebným povolením zo dňa 24.04.2014, listami vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, výkresom
z projektu O.. S. U., čestným vyhlásením na č.l. XX, výkresmi č.1 a č. 2 z projektu Ing. S. U., čestným
vyhlásením na č.l. 100 a územným rozhodnutím zo dňa 29.05.2012.

6.1 Zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia nesúhlasia s názorom žalovaných, že
títo nie sú zmluvne zaviazaní na vybudovanie prístupovej cesty, tak ako im to určuje stavebný projekt,
a teda že nie sú v zmysle kúpnej zmluvy limitovaní stavebným projektom. Stavebný projekt je limitompre žalovaných v zmysle zákonov. Bez stavebného projektu a stavebného povolenia, by nebolo možné
stavbu stavať. Tento stavebný projekt si dali vyhotoviť žalovaní. Čo sa týka pozemkov, na ktorých mala
byť prístupová cesta postavená, tento pozemok bol uvedený už v kúpnej zmluve a vyšpecifikované to

bolo takisto v stavebnom projekte. Preto nie je možné argumentovať, že sa účastníci zmluvy nedohodli
na vybudovaní prístupovej cesty. V novembri 2013 došlo k stretnutiu žalobcu v 1. rade a žalovaného v 2.
rade v Q. J., v U. (správne Hanzos) klube, kde došlo k odsúhlaseniu projektu, a dohodli sa na vybudovaní
prístupovej cesty. To, že k dohode medzi zmluvnými stranami o vybudovaní prístupovej cesty došlo
nasvedčuje to, že aj stavebný projekt si nechal vypracovať žalovaný v 1. rade, a nie žalobcovia. Títo si

žiadny projekt vypracovať nedali.

6.2 Zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žalobcovia odkazujú vo svojich tvrdeniach na
stavebný projekt a na splnenie povinnosti žalovaných podľa tohto projektu, bez toho aby im takáto
povinnosť vyplývala zo zmluvy. Z bodu 8 čl. III kúpnej zmluvy vôbec nevyplýva, aby sa povinnosť
vybudovať prístupovú cestu mala týkať nejakého projektu, povolenia a podobne. Podľa takejto logiky

by si potom žalobcovia mohli nechať vypracovať akýkoľvek projekt, napríklad diaľnicu, a žalovaní
by takýmto projektom mali byť viazaní. Účastníkom kúpnej zmluvy nič nebránilo, aby toto zmluvné
dojednanie bolo formulované určitým spôsobom, prípadne by povinnosť žalovaných bola priamo
viazaná na nejaký stavebný projekt, príp. stavebné povolenie. Nie je prípustné, aby sa iba na základe
jednostranného výkladu žalobcovia domáhali splnenia povinnosti žalovaných, ktorá im zo zmluvy

nevyplýva. Je pravdou, že pri výklade treba uprednostniť ten výklad, ktorý udržiava právny úkon v
platnosti, avšak vždy treba prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu. Článok III bod 8 predmetnej kúpnej
zmluvy nepripúšťa iný výklad, pretože je celkom neurčitý a nezrozumiteľný. Žalovaní namietajú, že
by z neho vyplývala povinnosť na vybudovanie prístupovej cesty, pretože táto by im mohla vzniknúť
až po dosiahnutí vzájomnej dohody medzi účastníkmi konania, ku ktorej však nedošlo. Existenciu

tejto dohody nie je možné dokazovať tretími osobami. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka
predmetná dohoda musí mať písomnú formu, čo nebolo ani tvrdené. Ak by súd rozhodol v zmysle
podanej žaloby, vzniklo by tak vo vzťahu k ostatným podielovým spoluvlastníkom pozemku, na ktorom
má byť vybudovaná požadovaná prístupová cesta, bezdôvodné obohatenie, a to plnením bez právneho
dôvodu. Teda rozsudok by založil právny stav bezdôvodného obohatenia. Ako vyplýva z kúpnych

zmlúv uzatvorených s jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi, títo nie sú oprávnení požadovať od
žalovaných vybudovanie prístupovej cesty. Táto povinnosť bola formulovaná len v kúpnej zmluve, ktorú
uzatvorili sporové strany, a teda ostatní podieloví spoluvlastníci nemajú právo domáhať sa splnenia
takejto povinnosti. Čestné prehlásenie predložené v tomto konaní je len účelové a má za snahu to, aby
ostatní podieloví spoluvlastníci mali vybudovanú prístupovú cestu k ich pozemkom. Ustanovenie § 139

ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je v tomto prípade použiteľné, nakoľko rieši právne vzťahy medzi
podielovými spoluvlastníkmi, a nie právne vzťahy s tretími osobami. Z právnych úkonov týkajúcich sa
spoločnej veci môžu byť zaviazaní len títo podieloví spoluvlastníci. Občiansky zákonník pripúšťa iba
zmluvu v prospech tretej osoby, a nie na ťarchu tretích osôb, v danom prípade žalovaných. Dohodou
podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nemôžu vzniknúť povinnosti a ani práva

tretím osobám. Teda podieloví spoluvlastníci sa nemôžu dohodnúť na vybudovaní prístupovej cesty so
záväzkom vzniknutým pre tretie osoby.

7. Žalobca v 1. rade vypovedal, že v čase keď išli kupovať pozemok, prišli na pozemok pána I.. Ten im
ukázal, kde sa pozemok, ktorý od neho neskôr kúpili, nachádza. Išlo v podstate o ornú pôdu, roľu. Už

vtedy sa zaujímali o prístupovú cestu. Pýtali sa na to, kde sa nachádza cesta k tomuto pozemku. Na
stretnutí mali aj svojho projektanta, ktorý sa takisto vypytoval na potrebné veci. Neboli tam inžinierske
siete, preto sa pýtal aj na to, či je vydané nejaké územné rozhodnutie. Toto však vydané nebolo, a preto
im projektant povedal, aby ten pozemok radšej nekupovali. Pánovi I. povedali, že podmienkou kúpy
pozemku je existencia územného rozhodnutia. Približne po pol roku od tohto stretnutia bolo vydané toto

územné rozhodnutie na cestu a na výstavbu domu. Videli ho v písomnej podobe. Potom začali riešiť
kúpnu zmluvu. H. I. im poslal návrh kúpnej zmluvy. Mali požiadavku, aby bol v kúpnej zmluve uvedený
aj termín vybudovania cesty. Potom sa stretli a riešili túto cestu. Pán I. mal rozumný návrh, aby dátum
cesty do zmluvy nedávali, nakoľko ak nebudú domy dokončené, môže byť táto cesta poškodzovaná
stavebnými mechanizmami. Nakoniec dátum do zmluvy nedali. Dom postavili v roku 2013. Sused pán

Trnavský tam už v tom čase býval. Išlo o november, resp. december 2013. Dokončovali interiér. Cesta
bola v tom čase v zlom stave. Bola rozmáčaná, preto sa stretli všetci v U. klube a predmetom ich
diskusie bolo vybudovanie cesty. Na tomto stretnutí sa definitívne dohodli, že cestu vybuduje pán I..
Na stretnutí mal pán I. prinesenú aj projektovú dokumentáciu, ktorú vypracoval pán O.. U. a ktorá jesúčasťou spisu. Pán I. ich zavádzal v tom, že už je vydané aj stavebné povolenie na vybudovanie tejto
cesty, avšak od pracovníčky stavebného úradu zistili, že takéto povolenie vydané nebolo. Preto to začali
riešiť vo vlastnej réžii. Svedok pán M. im ponúkol pomoc pána T., ktorý ich vo veci vydania stavebného

povolenia zastupoval. Nakoniec bolo vydané stavebné povolenie, ktoré je súčasťou spisu. Z dôvodu
nevybudovania cesty v lehote dvoch rokov požiadali o predĺženie stavebného povolenia. Nakoniec im
bolo vyhovené a jeho platnosť bola predĺžená do roku 2018. Všetci odsúhlasili na stretnutí, že sa s
výstavbou cesty môže začať. Pán M. sa ponúkol, že cestu vysype štrkom, nakoniec tak urobil a v takom
stave je cesta doteraz. Po stretnutí v U. klube sa nič nedialo. Pánovi I. stále telefonovali, bol problém

sa s ním spojiť. Nakoniec sa však dohodli, že sa stretnú v kaviarni pána I.. Prišiel tam s pánom P.,
svedkom. Na tomto stretnutí mal pán I. cenovú ponuku na materiál, zámkovú dlažbu, avšak nie na práce.
V rámci diskusie sa ho opýtal, či je ochotný cestu vybudovať, na čo mu nakoniec povedal, že nie je,
nakoľko nemá peniaze. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy nemali žiadnu dokumentáciu k predmetnej
ceste. V tom čase bola prvá podmienka, aby bolo vydané územné rozhodnutie. Stretnutie v U. klube sa
uskutočnilo v novembri 2013, pričom asi tri mesiace pred týmto stretnutím kontaktovali pána I. ohľadne

vybudovania prístupovej cesty.

8. Žalobkyňa v 2. rade vypovedala, že spolu s manželom mali záujem kúpiť pozemok na výstavbu
rodinného domu. So žalovaným v 1. rade sa stretli za účelom kúpy pozemku jedenkrát osamote v Q.
J. a druhýkrát už aj s ich projektantom O.. H. Q., ktorý v ich mene prišiel obhliadnuť pozemok. Ten

im povedal, že pre výstavbu domu je potrebná prístupová komunikácia. Preto si dali podmienku, že
pozemok kúpia iba v tom prípade, že bude vydané územné rozhodnutie na umiestnenie prístupovej
cesty k predmetnému pozemku. Na to sa čakalo asi jeden rok, všetko mal na starosti žalovaný v 1. rade.
Následne podpísali spolu kúpnu zmluvu, ktorej súčasťou je aj záväzok žalovaných na vybudovanie
prístupovej cesty. Článok III bod 8 mal pôvodne iné znenie, na ktoré si nepamätá, bolo tam niečo v

tom zmysle, že do akého času sa má prístupová cesta vybudovať. Žalovaný v 1. rade tam nechcel
mať túto lehotu, nakoľko sa obával, že ak by bola vybudovaná a stavali by sa rodinné domy, cesta by
sa rozbila. Oni majú postavený dom na konci pozemku, na ktorom má stáť cesta. Väčšinu vecí riešil
žalobca v 1. rade, teda jej manžel. Po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom začali v septembri
2012 stavať dom, ktorý bol nakoniec skolaudovaný v auguste 2014. Ohľadom cesty sa nič nedialo,

žalobca v 1. rade sa snažil spojiť so žalovaným v 1. rade. Nakoniec sa s ním aj stretli všetci podieloví
spoluvlastníci pozemku, na ktorom má byť vybudovaná cesta v U. klube koncom roku 2013. Na tomto
stretnutí rozoberali projekt, ktorý dal vyhotoviť žalovaný v 1. rade a všetko si odsúhlasili. V apríli 2014
bolo vydané stavebné povolenie na stavbu prístupovej cesty, pričom stavebníkmi boli všetci podieloví
spoluvlastníci tohto pozemku. Na stretnutí v U. klube boli prítomní žalobca v 1. rade, pán P., pán M.,

pán Q. a žalovaný v 1. rade. Po vydaní stavebného povolenia sa nedialo nič. Žalovaný v 1. rade stavbu
odkladal, nakoniec ani nedvíhal telefón. Nepamätá sa, kto dal vypracovať predmetnú kúpnu zmluvu,
avšak vie, že sa menila len časť v bode 8 článku III. Prístup na pozemok je otvorený a je verejne
prístupný z miestnej komunikácie.

9. Žalovaný v 1. rade vypovedal, že si kúpil celý veľký pozemok v roku 2005, ktorý v roku 2006
rozparceloval na ďalšie tri pozemky. Na jednom z týchto pozemkov mal postavený vlastný dom, pričom
sa rozhodol, že na konci si postaví ďalší dom. V januári 2012 si dal vypracovať projekt na vybudovanie
vjazdu na tieto pozemky. Vtedy mu pán U., ktorý vypracoval technickú správu uviedol, že sa dá
vybudovať iba vjazd na pozemky a nie prístupová cesta, s poukazom na cestný zákon. Nakoniec sa

rozhodol, že ďalší dom si nepostaví, pretože si zrekonštruoval prvý dom. Pozemky predal pánovi P. a
následne pánovi U., pričom pán U. si svoj pozemok rozdelil na dva pozemky a jeden z nich predal pánovi
Q.. Kúpnu zmluvu si prečítal a základ kúpnej zmluvy dal pánovi U.. Následne spolu komunikovali a kúpnu
zmluvu upravovali. Pán U. chcel mať v zmluve uvedený záväzok vybudovať prístupovú cestu. Preto je
uvedené takéto ustanovenie aj v kúpnej zmluve. Komunikovali vzájomnými emailami. Je pravdou, že

navrhol, aby dátum vybudovania cesty nebol pevne stanovený práve z dôvodu, aby sa táto prístupová
cesta pri výstavbe domov nezničila. Nakoniec bol teda dátum z pôvodného návrhu zmluvy vypustený.
On si vysvetľuje článok 3 bod 8 zmluvy tak, že túto svoju povinnosť už má splnenú, nakoľko na ceste bol
vysypaný makadam pánom M. po ich vzájomnej dohode. V januári 2012 si dal vypracovať iba projekt
na vjazd na pozemky. Po vzájomných konzultáciách s ostatnými vlastníkmi susedných domov zavolal

pánovi Ing. U., aby poskytol technickú správu, ktorú pre neho vypracoval, pánovi U. a pánovi P., ohľadne
všetkých vecí, ktoré sa týkali technickej správy z roku 2013. Pán P. a pán U. komunikovali s pánom
U.. Títo chceli použiť pôvodnú technickú správu na jej doplnenie a prepracovanie, aby ušetrili náklady.
Nevie prečo je na technickej správe z roku 2013 uvedené jeho meno ako meno investora, nakoľko onpožiadavku na jej vypracovanie pánovi U. nezadal a nikdy ju ani nevidel. Urobil tak pretože ho o to
požiadali. Nevie, čo je obsahom technickej správy z roku 2013. Technická správa z roku 2012 v podstate
na nič neslúžila, poslúžila iba ako žiadosť na vydanie územného rozhodnutia. Nezaviazal sa vybudovať

zámkovú dlažbu. Zaviazal sa iba na vybudovanie prístupovej cesty. Nedal žiadny prísľub, že vybuduje
prístupovú cestu zo zámkovej dlažby. Nevie odpovedať na to, čo znamená konečná povrchová úprava,
nakoľko nie je stavbár. Je pravdou že sa stretol s pánom U. a ostatnými v U. klube. Prišiel však preto, že
ho o to požiadali. Bavili sa o tom, akú cestu vybudujú a nakoniec sa s pánom M. dohodli iba na tom, že
cestu vysype makadamom. Na stretnutí s pánom P. a pánom U. u neho v kaviarni uviedol, že podľa jeho

názoru si svoju povinnosť vybudovať prístupovú cestu už splnil. Nevie uviesť, či na tomto stretnutí im
predložil nejaké cenové ponuky na dlažbu a podobne. Cesta je dokončená, nakoľko sa na nej dá jazdiť
motorovými vozidlami. Nepamätá sa, či sa vyjadroval v územnom konaní. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy
sa so žalobcami ohľadne konkretizácie prístupovej cesty nebavili. Takisto ani pred jej uzatvorením. O
stavebné povolenie na vybudovanie cesty on osobne nikdy nežiadal. O podloží cesty sa s pánom M.
nikdy nebavili.

10. Svedok R. P. vypovedal, že žalobcov aj žalovaných pozná. Žalobcovia sú jeho súčasní susedia.
Žalovaný v 1. rade je bývalým susedom. Od neho kupoval pozemok, na ktorom si postavil dom. K obom
stranám má neutrálny vzťah. Všetci susedia kupovali dva pozemky, jeden na výstavbu domu a jeden na
predmetnúcestu.Včase,keďbývalpánI.vsusedstve,ichvzťahybolidobré.Bolomedzinimidohodnuté,

že po kúpe pozemkov budú vybudované aj potrebné inžinierske siete a takisto, že bude dodatočne
vybudovaná aj prístupová cesta. On osobne to nemá uvedené v písomnej kúpnej zmluve. Bolo to medzi
nimi dohodnuté iba ústne, teda medzi ním a manželkou a pánom I. a jeho manželkou. Keďže cesta
nebola vybudovaná, viackrát sa stretol s pánom I. a takisto aj ostatní susedia. Išlo o stretnutie jeho,
jeho manželky, U., I. a pána Q.. Stretli sa prvýkrát na pozemku pána I.. Stretnutí bolo viacej. Takisto

sa stretli v jednom bare v Q. J., v U. klube pred Vianocami v roku 2013. Bol prítomný aj pán M. starší
a hovorili o výstavbe prístupovej cesty, nakoľko tá bola v dosť zlom stave. Oslovili pána I., aby začal
cestu stavať. Pán M. sa ponúkol, že mu pomôže. Vysypanie makadamu malo byť dočasným provizórnym
riešením a vo výstavbe sa malo pokračovať ďalej. Nevie ako dopadol pán M. s pánom I., ale ďalej sa
neriešilo už nič. Makadam tam bol vysypaný už aj predtým, pred začatím výstavby domov, avšak ten

sa v dôsledku výstavby ujazdil. Pán I. im uviedol, že takto vybudovanú cestu zničili. Ďalšie stretnutie
ohľadne cesty sa uskutočnilo v apríli 2014. Zúčastnil sa ho pán U. a pán I.. Pán I. priniesol cenovú
ponuku na zámkovú dlažbu, ktorá mala byť položená na ceste makadamovej. Zo začiatku rokovania sa
stavbe vôbec nebránil. Nakoniec sa však debata zvrtla tak, že na otázku pána U., či chce vybudovať
prístupovú cestu, mu pán I. uviedol, že urobí všetko preto, aby cestu nevybudoval. Toto stretnutie s

týmto záverom aj ostalo. Odôvodňoval to tým, že nemá peniaze. Cestu mal financovať podľa toho,
čo bolo medzi nimi uvedené, pán I. z peňazí, ktoré získal za predaj pozemku pod cestou. Vybavoval
všetky stavebné konania. Uviedol mu, že cesta musí mať zámkovú dlažbu, aby bola vyberateľná v
prípade opravy inžinierskych sietí pri ich poruche, alebo havárii. Všetko to išlo cez pána I., aj projektant.
On pánovi I. preposlal e-mailom aj zmenu miestnej situácie u neho v súvislosti so zmenou vjazdu na

jeho pozemok. Toto od neho potreboval kvôli vypracovaniu projektu prístupovej cesty. Kúpnu zmluvu
so žalovanými uzatvárali v roku 2011. V súčasnosti je cesta makadamová bez zmeny od roku 2013. V
dôsledku užívania je čiastočné opotrebovaná, sú vyjazdené koľaje.

11. Svedok E. M. vypovedal, že pána I. aj U. pozná, od pána I. kupoval pozemky a U. sú jeho susedia.

S U. má dobrý vzťah, s pánom I. nemá žiadny vzťah. Je stavbár. Keď kupoval dom a pozemok od pána
I., tento ho informoval, že je potrebné kvôli prístupu na jeho pozemok vybudovať aj prístupovú cestu.
Vybudovanie cesty bolo súčasťou procesu kúpy domu. Hovoril, že má záväzok urobiť cestu. V zmluve
to nemali uvedené, lebo jednak mu dôveroval a túto povinnosť mal uvedenú v kúpnej zmluve, ktorú
uzatvoril s U.. Túto skutočnosť si ústne overil aj u pána U. pred podpisom kúpnej zmluvy s pánom I..

Dokumentáciu k ceste dal vypracovať pán I.. Keď zadní susedia dokončili svoj dom, zvyšovali tlak na
vybudovanie cesty. On sa s pánom I. dohodol, že na cestu vysype makadam, čo aj urobil a za to mu
nedal žiadne plnenie, teda peniaze, pričom nemal povinnosť tak urobiť. V novembri 2013 sa všetci
dotknutí stretli v podniku U. v Q. Stankovciach, kde im pán I. potvrdil, že cestu vybuduje. Na tomto
stretnutí už dokumentácia existovala. Potom už na žiadnom stretnutí s pánom I. nebol. O situácii počul

iba sprostredkovane. Cesta sa od toho čo ju vysypal nezmenila. Je zmenená užívaním.

12. Svedok O.. S. U. vypovedal, že manželov U. aj manželov I. pozná. Nemá k nim žiadny vzťah, prišiel
s nimi do kontaktu pri projektovaní vjazdu na pozemok v Q. J.. Približne v roku 2012 ho oslovil pán Azari,žejevlastníkompozemkuvQ.J.,ktorýmaltvardlhéhopásuažehochcepredať,rozparcelovaťaspraviť
tam prístupovú cestu. Navrhol mu riešiť túto vec ako vjazd na pozemky, nakoľko je to praktickejšie.
Miesto si pozrel a vypracoval projekt pre vjazd na pozemok, ktorý mal slúžiť v šírke pre jedno vozidlo

a mal slúžiť ako vjazd pre dva pozemky. Vypracovaný projekt mu odovzdal. Rozdiel medzi prístupovou
cestou a vjazdom na pozemok je ten, že prístupová cesta je dopravnou stavbou, ide o cestu, miestnu
komunikáciu, ktorá musí byť pripojená na inú cestu križovatkou. Vjazd nie je dopravnou stavbou, ide o
pozemnú stavbu a napája sa na cestu jednoduchšie, iba cez chodník, nie cez križovatku. Rozdiel je aj
v tom, že cesta je verejná a vjazd je súkromný. Dopravnú stavbu schvaľuje špeciálny dopravný úrad a

konanie je administratívne náročnejšie a vjazd na pozemok schvaľuje iba miestny stavebný úrad. Asi o
1,5 roka až 2 roky bol požiadaný vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa v tejto lokalite nachádzali, aby im
vypracoval projekt na napojenie ich stavieb na príjazd. Nespomína si presne, či ho priamo kontaktoval
pán I., ale určite v tejto veci bol činný s vlastníkmi týchto troch nehnuteľností. Išlo o tri novopostavené
domy. Pamätá si, že v tom období bolo slnečno a teplo, prepracoval pôvodný projekt, vzhľadom na
pribudnuté tri domy. Ako investor je uvedený pán I., nakoľko podľa predpisov išlo o aktuálny projekt,

kde musel ostať uvedený pôvodný investor. Ide o projekt zo septembra 2013. Nebol účastný rozhovoru,
kde sa riešila otázka financovania vjazdu na pozemok. Je možné, že v čase, keď vypracoval projekt,
teda v septembri 2013 nešlo o zmenu stavby pred dokončením, lebo o takúto možnosť môže ísť po
začatí stavebného konania. V septembri 2013 ho nezaujímalo, či bolo alebo nebolo začaté stavebné
konanie, prípadne či už bola realizovaná stavba. Je možné, že v projekte zo septembra 2013 je investor

označený nesprávne, v podstate ho to nezaujímalo, zaujímalo ho iba to, kto žiada o vypracovanie tohto
projektu. Detaily projektu a to, ako ho vypracuje, prerokovával nie s pánom I., ale s vlastníkmi troch
ostatných domov. Už si nepamätá kto mu volal, aby tento projekt vypracoval. Takisto neexistuje ani
písomná objednávka, nakoľko projekt vypracováva na základe písomnej objednávky, iba v prípade,
že o tento žiada štát alebo obec. Takto to robí bežne. Takisto si nepamätá, komu konkrétne projekt

odovzdával a na koho konkrétne vystavoval faktúru. Projekt zo septembra 2013 sa týkal v podstate už
iných pozemkov ako prvý projekt, nakoľko prepracovanie prvého projektu spočívalo v napojení nových
pozemkov na vjazd, ktorý bol nakreslený v prvom projekte na pozemku, ktorý mal patriť pánovi I.. V
oboch projektoch išlo o vjazd na pozemok, nie o cestu. Pri prvej objednávke od pána I. spolu rokovali
o podrobnostiach. Navrhol mu vybudovať vjazd na pozemok z dôvodu ušetrenia nákladov na výstavbu,

vyňatia menšej časti pozemku a podobne. On s takýmto ušetrením súhlasil. Celkom jednoznačne sa
bavili aj o tom, že vjazd bude vybudovaný zo zámkovej dlažby, čo sa nakoniec premietlo aj do projektu.
Pri druhom projekte, teda zmene prvého projektu išlo v podstate len o dobudovanie spevnených plôch
na vjazd z predmetných troch domov.

13. Svedkyňa O.. E. H. vypovedala, že je stavebnou inžinierkou. Od roku 1989 až do súčasnosti je
zamestnaná na Obecnom úrade Q. J. ako stavebný referent. V rámci svojej práce vydáva stavebné
povolenia v mene stavebného úradu, kolaudačné rozhodnutia a podobne. Pán I. s manželkou spolu s
pánom M. požiadali o vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie vjazdu na pozemky z miestnej
komunikácie. Bolo to v roku 2012, kedy vystupovali ako stavebníci, rovnako aj pán P.. To bolo prvýkrát

kedy sa stretla s pánom I.. Bola o týchto úkonoch spísaná aj zápisnica. Manželov Halabrínovcov
spoznala pri stavebnom konaní, kedy požiadali o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného
domu. Vtedy sa dozvedela, že pán I. si rozdelil svoje pozemky na viaceré parcely. Manželia I. boli
účastníkmi územného konania, avšak boli prizvaní aj k stavebnému konaniu, ktorého účastníkmi boli
manželia U. a ďalší vlastníci pozemkov. V priebehu tohto stavebného konania manželia I. nepodali

žiadne námietky, ani sa neodvolávali. V územnom konaní pán I. vedel ako bude vjazd a výjazd na
pozemky vyzerať, všetko je uvedené v územnom rozhodnutí a je to aj v zápisnici. Bolo dohodnuté, že
povrchová úprava bude zámková dlažba. Vyplynulo to z projektovej dokumentácie, ktorú si objednal.
Určite aj počas stavebného konania o tejto skutočnosti vedel. Z územného konania vyplynulo, že vjazd
na pozemky mal vybudovať pán I., avšak je pravdou, že zmluvu, ktorú uzatvorili sporové strany nevidela.

Deklaroval to aj pán Bezák, ktorý zastupoval stavebníka pána M.. Z titulu svojej funkcie sa vždy pýtala
aj na prístupovú cestu. Ústne jej bolo stavebníkmi povedané, že ju má vybudovať pán I.. Ak si spomína,
tak zadávateľom projektu prístupovej cesty bol pán I. a v stavebnom konaní si matne pamätá, že bol
takisto investorom. Do stavebného konania boli manželia I. prizvaní pretože územné rozhodnutie o
umiestnení prístupovej cesty bolo vydané na nich a v tom čase bolo platné. Je potrebné, aby do dvoch

rokov od územného rozhodnutia bola podaná aj žiadosť o vydanie stavebného povolenia. V tomto
prípade tomu tak bolo. Podľa jej vedomostí stavebný projektant vždy v projekte udáva meno investora,
teda zadávateľa. Rozdiel medzi projektom predloženým v územnom konaní a projektom predloženým v
stavebnom konaní bol, predpokladá len v tom, že v stavebnom konaní bolo potrebné vybudovať vjazd naštyri pozemky, a v územnom len na dva. Šírka cesty sa už nedala vzhľadom na miestne pomery meniť.
Ide o úzky priestor. Dĺžka bola tá istá, nakoľko umiestnenie cesty sa nezmenilo. Kvalita vyhotovenia
cesty zostala tá istá. V danom prípade realizačný projekt je zbytočný, nakoľko sa jedná o jednoduchú

stavbu a v takom prípade sa nevyžaduje. Stavebný zákon takýto postup umožňuje. Podľa jej skúseností
a odhadu realizácia tejto stavby môže trvať pri dobrom počasí asi jeden mesiac. V stavebnom konaní
predložil pán I. stanoviská energetických spoločností, ktoré majú uložené časť z ich sietí pod prístupovou
cestou. Pán I. bol účastný stavebného konania, v ktorom boli stavebníci štyri manželské páry, ale aktívne
sa ho nezúčastňoval. Nemal námietky ani pripomienky.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie súdu podstatný skutkový stav:

14.1 Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom
území R. J. parc.č. XXXX/X, druh pozemku záhrady o výmere XXX m2. Pozemok parc.č. XXXX/X,
ktorý kúpili žalobcovia od žalovaných v pôvodnej výmere 992 m2, bol neskôr rozdelený na menšie

pozemky.Zároveňsúžalobcoviapodielovýmispoluvlastníkmipozemkuparc.č.XXXX/XX,druhpozemku
zastavané plochy a nádvoria v rovnakom katastrálnom území. Dňa 02.05.2012 uzatvorili sporové
strany kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti
v kat.úz. R. J., a to pozemok parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 992 m2 a spoluvlastnícky podiel k
pozemku parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2. Na základe tejto kúpnej

zmluvy previedli žalovaní ako predávajúci na žalobcov ako kupujúcich vlastnícke právo k pozemku
parc.č. XXXX/X a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k pozemku parc.č. XXXX/XX (teda 1 z celkového
podielu o veľkosti 2/3 k celku, ktorého vlastníkmi boli žalovaní v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
ako predávajúci). V bode 8 článku III kúpnej zmluvy sa sporové (zároveň zmluvné) strany dohodli na
tomto ustanovení: „Predávajúci sa zaväzujú, že po vzájomnej dohode s kupujúcimi na vlastné náklady

vybudujú prístupovú cestu s konečnou povrchovou úpravou na pozemku parcela registra C parcelné
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2 a umožnia predávajúcim aj ich právnym
nástupcom po ceste bezplatne prechádzať.“

14.2 V súčasnosti je pozemok parc.č. XXXX/XX v katastrálnom území R. J. v podielovom

spoluvlastníctve, pričom žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastnia spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 5/24 k celku. Okrem nich sú podielovými spoluvlastníkmi aj manželia R. a I. P. (veľkosť podielu
6/24), manželia S. a E. Q. (veľkosť podielu X/XX) a S. M. (veľkosť podielu 8/24).

14.3. Pozemok parc.č. XXXX/X v katastrálnom území R. J. je v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov R. a I. P..

14.4 Dvomi listami zo dňa 15.04.2015 adresovanými žalovaným na adresu ich bydliska požiadali
žalobcovia žalovaných o splnenie ich záväzku vybudovať prístupovú cestu podľa kúpnej zmluvy po ich
vzájomnej dohode, t.j. v zmysle Projektu pre stavebné povolenie - vjazd na pozemky XXXX/X a XXXX/

X vyhotoveného O.. S. U., autorizovaným stavebným inžinierom, T. XXX/X, Q., september 2013.

14.5 V septembri 2013 vypracoval projektant O.. S. U., autorizovaný stavebný inžinier, projekt pre
stavebné povolenie, ktorého investorom bol žalovaný v 1. rade. Tento projekt rieši vybudovanie vjazdu
na pozemky XXXX/X a XXXX/X z verejnej miestnej komunikácie. Projekt je tvorený technickou správou

a výkresmi č.1 a č.2.

14.6 Dňa 29.05.2012 vydala obec Q. J. ako stavebný úrad územné rozhodnutie, a to rozhodnutie
o umiestnení stavby „Vjazd na pozemky XXXX/X, XXXX/X“ - Q. J., umiestnenej na pozemku C-KN,
parc.č. XXXX/XX, katastrálne územie R. J., tak ako je zakreslené v situačnom výkrese projektovej

dokumentácie, ktorú vyhotovil O.. S. U.. Stavebníkmi v územnom konaní boli žalovaní a manželia R.
a I. P..

14.7 Dňa 24.04.2014 vydala obec Q. J. ako špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie
stavebné povolenie, ktorým povolila uskutočniť stavbu „Vjazd na pozemky XXXX/X, XXXX/X“ - Q.

J., umiestnenej na pozemku C-KN, parc.č. XXXX/XX, katastrálne územie R. J., ktorej projektovú
dokumentáciu vyhotovil O.. S. U.. Stavebníkmi v stavebnom povolení sú žalobcovia, manželia E. a W.
M., manželia R. a I. P. a manželia S. a E. Q.. Platnosť tohto stavebného povolenia bola predĺžená a v
súčasnosti je stále platné.14.8 Všetci podieloví spoluvlastníci pozemku parc.č. XXXX/XX v kat. úz. R. J. písomne vyhlásili, že
súhlasiastým,abyžalovanívybudovalinaichspoločnompozemkuprístupovúcestu,ktorejvybudovania

sa žalobcovia domáhajú podanou žalobou v tomto konaní.

15. Súd na základe takto vykonaného dokazovania zistil uvedený skutkový stav, na ktorý aplikoval
citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

16.1 Podľa § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

16.2 Podľa § 36 ods.1 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno
viazaťnasplneniepodmienky.Nanemožnúpodmienku,naktorújezánikprávaalebopovinnostiviazaný,

sa neprihliada.

16.3 Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

16.4 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16.5 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16.6Podľa§494Občianskehozákonníkazplatnéhozáväzkujedlžníkpovinnýniečodať,konať,niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

16.7 Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

16.8 Podľa § 511 ods.1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

16.9 Podľa § 191 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.

17. Podstatou tohto sporu je tvrdenie žalobcov, že žalovaní si nesplnili svoj zmluvný záväzok voči nim
z kúpnej zmluvy, ktorú spolu uzatvorili, a to záväzok vybudovať po ich vzájomnej dohode prístupovú

cestu na pozemku parc.č. 1492/10, teda vjazd na pozemky parc. č. XXXX/X a XXXX/X z miestnej
komunikácie.

17.1 Obrana žalovaných proti žalobe spočíva v ich základnom stanovisku, že zmluvné dojednanie o
povinnosti vybudovať prístupovú cestu bolo dohodnuté, avšak toto dojednanie je neplatné pre jeho

neurčitosť a nezrozumiteľnosť, a ak by aj bolo platné, nebola dosiahnutá podmienka písomnej dohody
o tom, aká cesta má byť vybudovaná. Podľa žalovaných si zmluvné dojednanie prispôsobili žalobcovia
svojim predstavám. Z tohto dojednania nevyplýva, že by sa mala vybudovať prístupová cesta podľa
nejakéhoprojektu,povoleniaapodobne,atakisto,žebysažalovanízaviazalivybudovaťcestuzverejnej
miestnej komunikácie konkrétne v prospech pozemkov parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X. Účastníkom

kúpnejzmluvyničnebránilo,abytotozmluvnédojednanieboloformulovanéurčitýmspôsobom,prípadne
aby povinnosť žalovaných bola priamo viazaná na nejaký stavebný projekt, príp. stavebné povolenie.
Žalovaní sa bránili aj tým, že ak by súd žalobe vyhovel, vzniklo by tak vo vzťahu k ostatným podielovým
spoluvlastníkom pozemku, na ktorom má byť vybudovaná prístupová cesta, bezdôvodné obohatenie, ato plnením bez právneho dôvodu. Povinnosť vybudovať cestu bola formulovaná len v kúpnej zmluve,
ktorú uzatvorili sporové strany, a teda ostatní podieloví spoluvlastníci nemajú právo domáhať sa splnenia
takejto povinnosti. Ustanovenie § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je v tomto prípade použiteľné,

nakoľko rieši právne vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi, a nie právne vzťahy s tretími osobami.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci môžu byť zaviazaní len títo podieloví spoluvlastníci.
Občiansky zákonník pripúšťa iba zmluvu v prospech tretej osoby, a nie na ťarchu tretích osôb, v
danom prípade žalovaných. Podieloví spoluvlastníci sa nemôžu dohodnúť na vybudovaní prístupovej
cesty so záväzkom vzniknutým pre tretie osoby. Nakoniec sa bránili tým, že žalobcovia nie sú aktívne

legitimovanýmivovzťahukprávunavybudovaniecestynapozemokparc.č.XXXX/X,pretožežalobcovia
už nie sú vlastníkmi tohto pozemku.

17.3 Po zistení skutkového stavu a právnom posúdení sporu súd konštatuje, že predmetný zmluvný
záväzok žalovaných považuje za platný a žalovanými riadne a včas nesplnený. Preto rozhodol o splnení
povinnosti žalovaných podľa výroku I tohto rozsudku.

K platnosti zmluvného dojednania a existencii zmluvného záväzku:

18.1 Po posúdení ustanovenia bodu 8 článku III kúpnej zmluvy ktorého znenie je: „Predávajúci sa
zaväzujú, že po vzájomnej dohode s kupujúcimi na vlastné náklady vybudujú prístupovú cestu s

konečnou povrchovou úpravou na pozemku parcela registra C parcelné č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 317 m2 a umožnia predávajúcim aj ich právnym nástupcom po ceste bezplatne
prechádzať.“, súd konštatuje, že ide zrozumiteľné a určité zmluvné dojednanie.

18.2 V rámci svojej obrany žalovaní k namietanej neplatnosti tohto zmluvného dojednania uviedli, že

neurčitosť právneho úkonu je daná vtedy, ak pripúšťa rôzny výklad, čomu má byť aj v tomto prípade. V
predmetnom dojednaní sú použité nejasné termíny a to prístupová cesta a končená povrchová úprava,
z ktorých vôbec nie je zrejmé, aká cesta a v akom vyhotovení bola predmetom tohto záväzku.

18.3 Podľa názoru súdu nie je správne tvrdenie žalovaných, že neurčitý je právny úkon, ak jeho

znenie pripúšťa rôzny výklad. Pravdou je opak, čo vyplýva aj z početnej judikatúry súdov Slovenskej
republiky. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn.
I. ÚS 640/2014, v ktorom sa ústavný súd všeobecne vyslovil, že: „Prehnané formalistické požiadavky
súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha súdu pri hľadaní riešenia
súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“

dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí
súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na
zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej
preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ Ústavný súd vo svojej
rozhodovacej činnosti opakovane pripomína, že prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z

ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody vyplývajúcej z
princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 ústavy. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje,
že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti
zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je
tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním

spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie
zásadou. Opačná prax nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi
z čl. 1 ústavy (I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07, IV. ÚS 340/2012).

18.4 Ako vyplýva zo súdnej praxe a právnej teórie, určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou

jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy,
ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu
preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade pochybností
o určitosti obsahu alebo predmetu právneho úkonu, tento bude neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky
nemožno preklenúť ani použitím výkladových pravidiel stanovených v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka. Ak tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je povinnosťou súdu uprednostniť
výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak.18.5 Súd posúdil výslovné znenie predmetného zmluvného dojednania a po tomto posúdení konštatuje,
že obsahom dojednaného záväzku je povinnosť žalovaných (predávajúcich) vybudovať na konkrétnom
pozemku (pozemok parcela registra C č. 1492/10) na vlastné náklady prístupovú cestu s konečnou

povrchovou úpravou, po vzájomnej dohode s kupujúcimi (žalobcami). Teda je formulovaná povinnosť
vybudovať na konkrétnom pozemku prístupovú cestu, ktorá je viazaná na dosiahnutie dohody so
žalobcami o konkrétnom vyhotovení cesty. Ide tak o záväzok, ktorého vznik je viazaný na splnenie
odkladacej podmienky v zmysle § 36 ods.1 Občianskeho zákonníka (podľa tohto ustanovenia vznik
povinnosti možno viazať na splnenie podmienky), ktorá ak sa naplní, vznikne predmetná povinnosť.

Možno čiastočne prisvedčiť obrane žalovaných v tom zmysle, že táto povinnosť nie je vyjadrená
exaktne, resp. vyčerpávajúcim spôsobom, avšak súd nemôže úplne prisvedčiť tejto obrane žalovaných,
že vymedzenie tejto povinnosti bolo celkom neurčité, čo má za následok neplatnosť tejto časti
kúpnej zmluvy (resp. tohto záväzku). Tomu, že záväzok nie je celkom neurčitý, nasvedčuje správanie
žalovaných po uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy. Žalovaný v 1. rade na stretnutie so žalobcom v 1.
rade a svedkom R. P. v apríli 2014 priniesol cenovú ponuku na zámkovú dlažbu (túto okolnosť, ktorú

uvádzali vo svojich výpovediach svedok R. P. a žalobca v 1. rade, žalovaný vo svojej výpovedi nevyvrátil,
uviedol, že si na to nepamätá.). Už z tejto okolnosti je možné vyvodzovať, že žalovaný v 1. rade si
uvedomoval svoju povinnosť vybudovať predmetnú prístupovú cestu (vjazd z miestnej komunikácie). V
opačnom prípade vzniká legitímna pochybnosť o tom, prečo by na ich spoločné stretnutie nosil cenovú
ponuku na zámkovú dlažbu (ktorá je, v zmysle projektu O.. S. U., ktorý si nechal vypracovať žalovaný v

1. rade, konečnou povrchovou úpravou vjazdu). Žalovaný v 1. rade sa podľa názoru súdu správal tak,
že si bol vedomý povinnosti žalovaných vybudovať prístupovú cestu (vjazd z miestnej komunikácie). K
tvrdenej neurčitosti predmetného zmluvného dojednania súd uvádza záverom aj to, že na tvorbe tohto
zmluvného dojednania participoval aj žalovaný v 1. rade, pričom v súčasnosti považuje toto dojednanie
za neurčité a nezrozumiteľné. Takýto postoj súd vyhodnocuje ako účelový v snahe privodiť pre seba

priaznivé súdne rozhodnutie.

18.6 Podľa názoru súdu však úmysel vybudovať prístupovú cestu prezentovali aj pred uzatvorením
kúpnej zmluvy. Svedok R. P. vypovedal, že medzi ním a žalovanými bolo takisto ústne dohodnuté, že
po kúpe pozemkov bude vybudovaná aj prístupová cesta. Svedok E. M. vypovedal, že vybudovanie

cesty bolo súčasťou procesu kúpy domu. Z týchto výpovedí vyplýva, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy
medzi sporovými stranami sa žalovaní s ostatnými vlastníkmi pozemkov, resp. domov v predmetnej
lokalitedohodlinavybudovaníprístupovejcesty.Tátoskutočnosťvediesúdkzáveru,žežalovanísapred
uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy správali tak, že vybudujú na predmetnom pozemku prístupovú
cestu.

18.7 Z projektu, ktorý vypracoval O.. S. U., z výsluchu svedka O.. S. U. a z výsluchu svedkyne O.. E.
H. vyplýva, že žalovaní si dali vypracovať projekt vjazdu z miestnej komunikácie na pozemku parc.č.
XXXX/XX a boli stavebníkmi v územnom konaní o umiestnení stavby, a to predmetného vjazdu. Sami
teda boli činní pri jej plánovaní v rovnakom roku, ako bola uzatvorená kúpna zmluva so žalobcami.

18.8 Z výpovedí svedkov R. P. a E. M., rovnako ako z výpovedí oboch žalobcov vyplýva, že po uzatvorení
kúpnej zmluvy so žalobcami, sa žalovaný v 1. rade stretol so žalobcom v 1. rade, ale aj ostatnými
podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc.č. XXXX/XX a vzájomne prejednávali okolnosti ohľadom
vybudovania prístupovej cesty.

18.9 Tieto skutkové zistenia vedú súd k dostatočne presvedčivému záveru, že žalovaní nepovažovali
dojednaný záväzok o vybudovaní prístupovej cesty za neurčitý a teda neplatný, ale naopak, boli
si vedomí svojho záväzku. Nakoniec samotný žalovaný v 1. rade vypovedal, že považuje záväzok
žalovaných za splnený, nakoľko na ceste bol vysypaný makadam pánom M. po ich vzájomnej dohode

a takisto, že sa zaviazal na vybudovanie prístupovej cesty a nie zámkovej dlažby. Za týchto okolností je
zrejmé, že obe zmluvné strany (a teda aj žalovaní) považovali predmetné zmluvné dojednanie za určité
a zrozumiteľné.

18.10 Osobitne je však potrebné posúdiť rozsah povinnosti vybudovať prístupovú cestu, teda najmä v

akej kvalite a vyhotovení mala byť vybudovaná. Na to bolo pre úspech žalobcov potrebné preukázať
obsah vzájomnej dohody o tom, ako a aká prístupová cesta bude žalovanými vybudovaná.18.11 Teda po prijatí záveru o platnosti predmetného dojednania možno ďalej uviesť, že povinnosť
žalovaných vybudovať prístupovú cestu bola podmienená dosiahnutím vzájomnej dohody, ktorej obsah
nebol v predmetnom zmluvnom dojednaní presne určený, teda mohla mať v podstate akúkoľvek podobu,

avšak mala byť vzájomne dohodnutá. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že
táto dohoda bola nakoniec dosiahnutá, a to tak, že sa vybuduje podľa projektu, ktorý si dal vypracovať
najprv žalovaný v 1. rade v roku 2012 u O.. S. U., po doplnení tohto projektu o zmeny na okolitých
pozemkoch v dôsledku vybudovania ďalších rodinných domov v okolí pozemku parc.č. XXXX/XX. Z
neho vyplýva, že sa vybuduje vjazd z miestnej komunikácie, ktorého konečnou konštrukčnou vrstvou

bude zámková dlažba v hrúbke 80 mm.

18.12 Dohoda o vybudovaní konkrétnej prístupovej cesty (vjazdu podľa uvedeného projektu) nebola
uzatvorená písomne. Pre svoju platnosť však nemusí mať písomnú formu, pretože si to zmluvné strany
nedojednali a zákon pre jej platnosť písomnú formu nevyžaduje. Touto dohodou sa ani nemenila ani
nerušila písomná kúpna zmluva. Preto ustanovenie § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka na tento právny

úkon nie je aplikovateľné. Vzhľadom k tomu, že bola uzatvorená ústne, jej existenciu mohli žalobcovia
preukazovať iba nepriamo.

18.13 Vzájomnú dohodu o vybudovaní prístupovej cesty podľa projektu O.. S. U. má súd za preukázanú
po vyhodnotení výpovede žalobcu v 1. rade, žalovaného v 1. rade, svedka Ing. S. U. a projektu

Ing. S. U. zo septembra 2013 v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 191 ods.1 Civilného sporového
poriadku. Z týchto dôkazných prostriedkov má súd za preukázané, že žalobca v 1. rade (ako jeden zo
solidárnych veriteľov, popri žalobkyni v 1. rade) sa so žalovaným v 1. rade (ako jedným zo solidárnych
dlžníkov, popri žalovanej v 2. rade) dohodli na vybudovaní konkrétnej prístupovej cesty na stretnutí v
Hanzos klube v novembri 2013, na ktoré žalovaný v 1. rade sám priniesol projektovú dokumentáciu

vypracovanú O.. S. U. na základe jeho žiadosti. Pritom táto projektová dokumentácia bola vyhotovená
po uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy. Výpoveď žalovaného v 1. rade o tom, že na stretnutí v U. klube
sa dohodli iba na tom, že sa cesta vysype makadamom, považuje súd za účelovú, v snahe vyhnúť sa
splneniu zmluvnej povinnosti. J. R. Kišac vypovedal, že vysypanie makadamu malo byť iba dočasným
provizórnym riešením a vo výstavbe sa malo pokračovať ďalej. Makadam tam bol vysypaný už aj

predtým, pred začatím výstavby domov, avšak ten sa v dôsledku výstavby ujazdil. Cestu mal financovať
pán I. z peňazí, ktoré získal z predaja pozemku pod cestou, takisto vybavoval všetky stavebné konania
a uviedol, že cesta musí mať zámkovú dlažbu, aby bola vyberateľná v prípade opravy inžinierskych sietí
pri ich poruche, alebo havárii. Všetko to, aj projektant, išlo cez pána I.. On pánovi I. preposlal e-mailom
aj zmenu miestnej situácie v súvislosti so zmenou vjazdu. J. E. M. vypovedal, že dokumentáciu k ceste

dal vypracovať pán I.. V novembri XXXX sa všetci dotknutí stretli v podniku U. v Q. J., kde im pán I.
potvrdil, že cestu vybuduje. Na tomto stretnutí už dokumentácia existovala. Z projektu O.. S. Hartmanna
zo septembra 2013 vyplýva, že tento bol vypracovaný v septembri 2013 a jeho investorom bol žalovaný
v 1. rade. Výpovede uvedených svedkov a žalobcov o tom, že sa na prístupovej ceste dohodli v zmysle
tohto projektu zo septembra 2013 na stretnutí v U. klube v novembri 2013 sa súdu javia hodnoverné. Je

len prirodzené, že stavebníkmi v následnom stavebnom konaní o povolenie vybudovať túto prístupovú
cestu boli všetci podieloví spoluvlastníci pozemku parc.č. XXXX/XX, na ktorom mala byť táto stavba
postavená. To však nič nemení na existencii zmluvnej povinnosti žalovaných vybudovať túto cestu na
ich náklady. Rovnako ani to, že projektant Ing. S. U. neskôr kvôli stavebnému konaniu komunikoval so
stavebníkmi, a nie so žalovanými.

K bezdôvodnému obohateniu:

19.1 Argumentácia žalovaných spočívajúca v tvrdení, že ak by súd žalobe vyhovel, vzniklo by na strane
ostatných podielových spoluvlastníkov pozemku, na ktorom má byť vjazd vybudovaný, bezdôvodné

obohatenie plnením bez právneho dôvodu, nie je takisto dôvodná.

19.2 Neplnenie zmluvnej povinnosti nemôže byť odôvodňované tým, že ním zároveň môže dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu, pretože sa zjavne nejedná o plnenie bez
právneho dôvodu. Ide totiž o plnenie zmluvnej povinnosti, teda právny dôvod plnenia je daný. Je pritom

irelevantné, že z tohto plnenia môže mať prospech aj iná osoba, ako je zmluvný veriteľ, tobôž, že
zmluvné plnenie sa týka spoločnej veci. Podľa tejto argumentácie by každý zmluvný dlžník zaviazaný
jednému z podielových spoluvlastníkov (napr. na základe zmluvy o dielo), ak by plnil vo vzťahu k
veci v podielovom spoluvlastníctve mohol namietať bezdôvodné obohatenie ostatných podielovýchspoluvlastníkov. Zasahoval by tak nedôvodne do vnútorného vzťahu medzi podielovými spoluvlastníkmi.
V bežnom živote sa stáva napríklad aj to, že v čase uzatvorenia zmluvy, ktorá sa týka určitej veci je
veriteľ z tejto zmluvy výlučným vlastníkom veci, a v čase plnenia zo zmluvy je vec už v podielovom

spoluvlastníctve. To však nezbavuje zmluvného dlžníka jeho povinnosti na dohodnuté zmluvné plnenie.
Strana, ktorá si má splniť svoju zmluvnú povinnosť tak robí v dôsledku zmluvnej povinnosti (obvykle
spojenej s odplatou od druhej zmluvnej strany, resp. s inou formou protiplnenia), teda na jej strane
nedochádza k plneniu, ktoré zodpovedá bezdôvodnému obohateniu iného, pretože sama prijíma určité
dohodnuté protiplnenie od druhej zmluvnej strany. Tak tomu bolo aj v danom prípade, keďže za

uzatvorenie kúpnej zmluvy získali žalovaní ako predávajúci dohodnutú kúpnu cenu (jej výška by zrejme
bola nižšia, ak by záväzok vybudovať prístupovú cestu nebol jej súčasťou). K rovnakému záveru je
možné podľa názoru súdu dospieť aj rozširujúcim výkladom ustanovenia § 139 ods.1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní
všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Pritom ide o právne úkony aj vo vzťahu k tretím osobám.
Argumentácia žalovaných, že ustanovenie § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je v tomto prípade

použiteľné, nakoľko rieši právne vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi, a nie právne vzťahy s
tretími osobami, nie je správna. Naopak, toto ustanovenie sa týka právnych úkonov vo vzťahu k
tretím osobám. Toto ustanovenie okrem iného zakladá aktívnu solidaritu podielových spoluvlastníkov
k tretím osobám, čo znamená, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže v pozícii veriteľa požadovať
od tretích osôb celé plnenie týkajúce sa spoločnej veci. Po prijatí plnenia sa však musí vysporiadať

s ostatnými spoluvlastníkmi podľa § 511 a § 513 Občianskeho zákonníka. Na prejednávanú vec však
toto ustanovenie priamo nedopadá, pretože v danom prípade predmetná kúpna zmluva nebola právnym
úkonom týkajúcim sa spoločnej veci. Zhrnúc uvedené súd konštatuje, že právna konštrukcia o vzniku
bezdôvodného obohatenia je vytvorená žalobcami len účelovo, v snahe vyhnúť sa splneniu zmluvnej
povinnosti.

20. Obrana žalovaných spočívajúca v argumentácii, že Občiansky zákonník pripúšťa iba zmluvu v
prospech tretej osoby, a nie na ťarchu tretích osôb, a že podieloví spoluvlastníci sa nemôžu dohodnúť
na vybudovaní prístupovej cesty so záväzkom vzniknutým pre tretie osoby, takisto nie je dôvodná.
Žalobcovia sa totiž nedomáhajú práva z inej zmluvy, ako je kúpna zmluva uzatvorená so žalovanými. Ide

o splnenie povinnosti žalovaných, ktorú na seba prevzali oni sami, ako zmluvná strana kúpnej zmluvy.
Táto argumentácia zrejme súvisela s preukázaným súhlasom ostatných podielových spoluvlastníkov
pozemku parc.č. XXXX/XX, s vybudovaním prístupovej cesty na ňom. Túto okolnosť si však žalovaní
nesprávne vykladajú ako základ žaloby, resp. základ uplatneného práva žalobcov. Pritom tomu tak nie
je. Tento súhlas je však významný pre rozhodnutie súdu v tom zmysle, že pre to, aby súd mohol žalobe

vyhovieť, musí byť takýto súhlas daný. Ak by súhlas väčšiny podielových spoluvlastníkov (rátanej podľa
veľkostipodielov)predmetnéhopozemkunebolpreukázaný,súdbynemoholrozhodnúť,ženaspoločnej
veci majú tretie osoby (žalovaní) vybudovať stavbu. Išlo by o podstatný zásah do spoločnej veci, bez
rozhodnutia podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Nemohlo by sa vylúčiť, že
takýto zásah do spoločnej veci by bol v rozpore s vôľou väčšiny týchto spoluvlastníkov. Išlo by tak o

neoprávnený zásah do majetku, teda o porušenie ústavného práva na nerušené užívanie majetku. V
danom prípade však bolo preukázané, že všetci podieloví spoluvlastníci súhlasia s vybudovaním vjazdu
z miestnej komunikácie, ktorého sa žalobcovia domáhajú v tomto konaní podanou žalobou.

K nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov:

21. Obrana žalovaných spočívajúca v námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov, pretože
žalobcovia už nie sú vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X takisto nie je dôvodná. Žalobcovia sa totiž
domáhajú vybudovania vjazdu na pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorého sú žalobcovia podielovými
spoluvlastníkmi, pričom ako je uvedené vyššie, všetci podieloví spoluvlastníci tohto pozemku súhlasia s

jej vybudovaním v súlade s podanou žalobou. Splnenie tejto povinnosti žalovanými nemá priamy vzťah
k pozemku parc. č. XXXX/X. Je totiž irelevantné, či prístupová cesta susedí s pozemkom parc. č. XXXX/
X. Na jej umiestnení, tvare, dĺžke, vyhotovení a pod. podľa predmetného projektu, ktorý je súčasťou
rozsudku, táto okolnosť nemôže nič zmeniť. Žalovaní majú povinnosť vybudovať prístupovú cestu iba
na pozemku parc.č. XXXX/XX. Prijatím takejto logiky by potom každý vlastník, ktorý chce postaviť cestu

na vlastnom pozemku, musel byť zároveň vlastníkom všetkých pozemkov susediacich s pozemkom, na
ktorom má byť vybudovaná cesta. Takáto argumentácia je teda nedôvodná.22. Čas splnenia povinnosti vybudovať vjazd nebol medzi zmluvnými stranami dohodnutý (existenciu
dohody o čase splnenia predmetnej povinnosti nemal súd preukázanú). Preto je potrebné na túto
okolnosť aplikovať ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie

je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Súd má dvoma listami zo dňa 15.04.2015
adresovanými žalovaným na adresu ich bydliska preukázané, že žalobcovia písomne požiadali
žalovanýchosplnenieichzáväzkuvybudovaťprístupovúcestuvzmysleprojektuprestavebnépovolenie
- vjazd na pozemky XXXX/X a XXXX/X vyhotoveného O.. S. U., autorizovaným stavebným inžinierom,

T. XXX/X, Q., september 2013. Tieto písomné výzvy prevzala žalovaná v 2. rade za oboch žalovaných
dňa 17.04.2015. Vzhľadom k tomu, že žalovaní si až do súčasnosti svoju zmluvnú povinnosť vybudovať
vjazd z miestnej komunikácie nesplnili, sú v omeškaní so splnením tejto povinnosti. Preto súd rozhodol
o splnení povinnosti žalovaných podľa výroku I tohto rozsudku. Súd však neprevzal žalobný návrh do
výroku rozsudku v doslovnom znení, pretože tento výrok by bol zmätočný. Je zrejmé, že žalobcovia
sa žalobou domáhajú vybudovania vjazdu z miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti podľa

projektu, ktorým je naprojektovaný vjazd na pozemky z miestnej komunikácie. V žalobnom návrhu však
navyše uvádzajú aj slovné spojenie „vybudovať cestu“ (s prívlastkom prístupová), ktorá je v zmysle
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) iným druhom stavby ako vjazd
z miestnej komunikácie, resp. cesty. Ide tak o dve rôzne plnenia. Preto ak by súd rozhodol o splnení
povinnosti žalovaných na vybudovanie cesty a zároveň vjazdu, takéto rozhodnutie by bolo zmätočné

a nejednoznačné. Vzhľadom však na podstatu žalobného návrhu, súd neporušil zásadu iudex ne eat
ultra petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán, vyjadrenú v ustanovení § 216 ods.1
Civilného sporového poriadku. Ide iba o spresnenie a napravenie žalobného návrhu prejavené vo výroku
rozsudku. Rovnako tak to platí aj o tom, že podľa výroku rozsudku sú na splnenie žalovanej povinnosti
zaviazaní obaja žalovaní spoločne a nerozdielne.

23. Pri rozhodnutí súdu o splnení povinnosti žalovaných súd postupoval podľa § 232 ods.3 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého môže súd v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie,
ako je zákonná v trvaní troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vzal do úvahy najmä tú skutočnosť, že
pri splnení tejto povinnosti ide o zhotovenie stavby, čo sa objektívne nedá stihnúť v lehote troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Pri určení lehoty troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku vzal do
úvahy vyjadrenie svedkyne Ing. E. H., stavebnej inžinierky, ktorá vydáva stavebné povolenia v mene
stavebného úradu, kolaudačné rozhodnutia a podobne, a ktorá vypovedala, že podľa jej skúseností
a odhadu, realizácia tejto stavby môže trvať pri dobrom počasí asi jeden mesiac. V danom prípade
realizačný projekt je zbytočný, nakoľko sa jedná o jednoduchú stavbu a v takom prípade sa nevyžaduje.

24. Súd záverom uvádza, že nevykonal žalobcami navrhovaný dôkaz a to, výsluch projektanta O.. H.
Q. nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť zistené z jeho výsluchu (to, že žalovaný v 1. rade sa zaviazal
vybudovať vjazd na vlastné náklady), by neprivodil iné rozhodnutie súdu o žalobe a tieto skutočnosti
boli zistené na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané. Súd týmto postupom rešpektoval zásadu

hospodárnosti súdneho konania.

25.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

25.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku, pretože žalobcovia boli
v konaní plne úspešní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to

na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.