Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/257/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114210709
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114210709.5

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave,
ul. Michalská 18, IČO: 36854140, zastúpený zástupcom: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, ul. Prievozská 4/B, proti žalovanému: W. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. T.,
ul. Z.. M. R. C. 2, o zaplatenie 2.786,19 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 48,74 eur spolu s úrokom vo výške 25 % ročne

z tejto sumy od 13.05.2014 do zaplatenia.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.737,45 eur spolu s úrokom vo výške 15,80 %
ročne zo sumy 1.861,92 eur od 13.05.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 1.894,06 eur od 13.05.2014 do zaplatenia s tým, že plnením Rudolfa Dleska, nar. 22.06.1964
a Jany Dleskovej, nar. 28.08.1971 žalobcovi, na základe platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín

sp.zn. 17C/257/2014 z 29.04.2015 zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť žalovaného.

III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

IV. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 92,84 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 19.05.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti pôvodne
žalovaným v 1. až 3. rade (W. A. mladší - žalovaný, W. A. starší a S. A.) domáhal, aby súd rozhodol
o splnení povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.737,45 eur, úrok vo
výške 15,80 % ročne zo sumy 1.861,92 eur od 13.05.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 2.434,09 eur od 13.05.2014 do zaplatenia a o splnení povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 48,74 eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 06.08.2008 uzavrel Zmluvu o produktových balíčkoch pre
deti,študentovamladých,nazákladektorejsazaviazalzriadiťaviesťprežalovanéhobežnýúčetvmene
SKK. Podľa tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy
len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania.
V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte úročí žalobca

vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. Žalovaný nedodržal
dohodnuté podmienky, čím vznikol ku 12.05.2014 na jeho bežnom účte debetný zostatok vo výške 48,74
eur. Debetná úroková sadzba je 25 % ročne. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že dňa 21.01.2009 uzatvorili
všetci pôvodní žalovaní (W. A. mladší - žalovaný, W. A. starší a S. A.) so žalobcom Zmluvu o ČSOB
spotrebiteľskom úvere č. 003056885R, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné obchodné
podmienky. Predmetom plnenia tejto zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť čerpanie úveru do výšky

úverového rámca 6.500 eur. Žalovaný bol oprávnený čerpať úver jednorázovo do 21.01.2009, pričom
v tento deň bol úver aj čerpaný. Pôvodní žalovaní sa zaviazali spoločne a nerozdielne splácať úver v52 mesačných splátkach, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc 20.02.2009. Pôvodní žalovaní
nedodržali platobnú disciplínu, v dôsledku čoho žalobca podľa bodu 9.1 Všeobecných obchodných
podmienok vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaná suma úveru pozostáva z istiny úveru v sume

1.861,92 eur, vyčísleného úroku ku dňu 12.05.2014 v sume 540,03 eur, vyčísleného úroku z omeškania
ku dňu 12.05.2014 v sume 303,36 eur a neuhradených poplatkov v sume 32,14 eur. Podaním zo dňa
29.12.2014 odôvodnenie žaloby doplnil.

3. Na základe podanej žaloby súd vydal dňa 29.04.2015 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť

žalovanému (pôvodne žalovanému v 1. rade do vlastných rúk). Pôvodným žalovaným v 2. a 3. rade
sa platobný rozkaz doručil do vlastných rúk, pričom vo vzťahu k nim nadobudol právoplatnosť dňa
14.01.2016. Vo vzťahu k žalovanému súd vydaný platobný rozkaz zrušil uznesením zo dňa 12.01.2017.

4.Zaúčelomrozhodnutiaožalobevovzťahukžalovanémusúdnariadilpojednávanie,naktorépredvolal
právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý

na pojednávaní uviedol, že žalobca zotrváva na podanej žalobe, nakoľko do dnešného dňa žalovaný
rovnako ako pôvodne žalovaní v 2. a 3. rade, nevykonali žiadne úhrady ich dlhu. Stav je nezmenený,
vo zvyšnej časti sa odvolal na žalobu a doplnenie žaloby.

5. Na vykonanom pojednávaní sa súd oboznámil so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a to:

č. l. 11 zmluva o bežnom účte, č. l. 14 úrokové sadzby, č. l. 15 zmluva o ČSOB spotrebiteľskej zmluve,
č. l. 19 obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, č. l. 20 výpis o poskytnutí úveru, č. l. 21-22
oznámenie o zosplatnení úveru, č. l. 23 potvrdenie o odoslaní zásielky, č. l. 24 kópia doručenky, č. l.
25 oznámenie o zosplatnení úveru, č. l. 26 vyčíslenie pohľadávky, č. l. 43-62 výpis z účtu. Po takto
vykonanom dokazovaní súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval

nižšie citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

6. Žalobca uzatvoril dňa 06.08.2008 so žalovaným podľa § 269 ods.2 a § 708 a nasl. Obchodného
zákonníka zmluvu o bežnom účte, označenú ako Zmluva o produktových balíčkoch pre deti, študentov
a mladých. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal od 06.08.2008 zriadiť a viesť pre žalovaného

bežný účet č. 4006649546/7500 v mene SKK a takisto vydať k účtu platobnú kartu. V bode 2 článku I.
tejto zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov
uložených na účte úročí banka vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou
bankou. K 01.04.2014 bola zverejnená debetná úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní na účte
vo výške 25 % (č.l. 14). Podľa bankového výpisu z bežného účtu na č.l. 44 bola výška dlhu žalovaného

k 31.12.2013 v sume 48,74 eur

7. Okrem zmluvy o bežnom účte uzatvoril dňa 21.01.2009 žalobca so žalovaným a jeho rodičmi
(pôvodnými žalovanými v 2. a 3. rade) podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona o
spotrebiteľských úveroch, úverovú zmluvu, označenú ako Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere č.

003056885R, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu
6.500 eur, bez uvedenia účelu. Finančné prostriedky na základe tejto zmluvy mohol žalovaný čerpať
jednorázovo dňa 21.01.2009, prevodom na bežný účet žalovaného vedený u žalobcu. Poskytnutý úver
bol zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy pôvodne žalovaného v 2. rade. Bol dohodnutý pevný
úrok vo výške 15,80 % ročne. RPMN bola uvedená vo výške 18,99 %, priemerná RPMN bola uvedená

vo výške 19,29 %. Žalovaný a jeho rodičia sa zaviazali splácať úver v 52 mesačných splátkach. Prvá
bola splatná dňa 20.02.2009 a posledná dňa 20.05.2013. Žalobca žalovanému dohodnutý úver v sume
6.500 eur poskytol dňa 21.01.2009. Pôvodní žalovaní, teda dlžníci z úverovej zmluvy, úver riadne
nesplácali. Listom zo dňa 22.10.2012, ktorý bol adresovaný všetkým dlžníkom, vyhlásil žalobca úver
za predčasne splatný ku dňu 20.10.2012 a vyzval dlžníkov na zaplatenie sumy 2.004,41 eur vrátane

príslušenstva a poplatkov do 02.11.2012. Podľa vyčíslenia pohľadávky na č.l. 26 a podľa bankového
výpisu z úverového účtu na č.l. 45 bola výška pohľadávky žalobcu voči žalovanému k 12.05.2014 v sume
2.737,45 eur, pričom pozostávala z istiny úveru v sume 1.861,92 eur, vyčísleného úroku v sume 540,03
eur, vyčísleného úroku z omeškania v sume 303,36 eur a neuhradených poplatkov v sume 32,14 eur.

8. Na zistený skutkový stav súd aplikoval nižšie uvedené ustanovenia zákonov a vec právne posúdil.

9.1 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.9.2 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

9.3 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

9.4 Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

9.5 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

9.6 Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej

doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

9.7 Podľa § 709 ods.1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok

určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

9.8 Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

9.9 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9.10 Podľa § 340 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v
zmluve.

9.11 Podľa § 365 Obchodného zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak
nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v
dôsledku omeškania veriteľa.

9.12 Podľa § 369 ods.3 Obchodného zákonníka ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

9.13 Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.9.14 Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Žalobca odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu voči žalovanému z dvoch právnych vzťahov,
založených dvomi zmluvami. Jednak ide o zmluvu o bežnom účte uzatvorenú medzi sporovými stranami

dňa 06.08.2008 a takisto o zmluvu o úvere uzatvorenú medzi sporovými stranami a rodičmi žalovaného
(pôvodnými žalovanými v 2. a 3. rade) dňa 21.01.2009. Súd sa zaoberal dôvodnosťou žaloby vo vzťahu
k obom uplatneným právnym titulom.

11. Existenciu právneho vzťahu založeného zmluvou o bežnom účte podľa § 708 Obchodného
zákonníka, mal súd za preukázanú jej písomným vyhotovením, s ktorým sa v rámci dokazovania

oboznámil. Z tohto zmluvného vzťahu vznikla žalobcovi pohľadávka voči žalovanému na vrátenie
nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte podľa článku I bod 2, vrátane debetného úroku,
ktorého výšku vyhlásila banka (č.l. 14), a to 25 % ročne. Výšku debetného zostatku žalobca preukázal
listinným dôkazom na č.l. 44, a to bankovým výpisom z bežného účtu ku dňu 31.12.2013. Preto súd
žalobe v tejto časti žaloby, a to o zaplatenie sumy 48,74 eur spolu s úrokom vo výške 25 % ročne z tejto

sumy od 13.05.2014 do zaplatenia, vyhovel.

12. Existenciu právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, mal súd za preukázanú jej písomným vyhotovením, s ktorým sa v rámci dokazovania
oboznámil. Táto úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalobca konal v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rovnako ako aj ďalší dvaja účastníci tejto
zmluvynastranedlžníkov,atopôvodnížalovaní.Týmsaprirozhodovaníožalobežalobcuotvorilpriestor
pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany
spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa alebo zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy. Táto úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Žalobca sa žalobou
domáha splnenia povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnutý úver a zaplatiť mu úroky, poplatok
a úroky z omeškania pre riadne nesplnenie si svojej povinnosti na zaplatenie peňažného dlhu.

13. Súd posúdil uzatvorenú úverovú zmluvu s ohľadom na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa podľa
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa,
popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
alebo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. a v zmysle

citovaného § 5b zákona. Po tomto posúdení súd zistil, že žaloba je aj v tejto časti dôvodná.

14. Žalovanému poskytol žalobca úver v sume 6.500 eur, pričom dlh vzniknutý z tohto úveru si všetci
traja solidárni dlžníci (vrátane žalovaného) nesplnili. Teda riadne si nesplnili svoju zmluvnú povinnosť
splácať čerpaný úver, ktorý bol poskytnutý. Výška dlhu vyplýva zo žalobcom predloženého výpisu z účtu

na č.l. 43, ktorého správnosť nebola v konaní spochybnená. Naposledy v priebehu splácania úveru bola
výška dlhu žalovaného z úveru 0 eur ku dňu 20.02.2012. Odvtedy dlh žalovaného z úverovej zmluvy
narastal. Listom zo dňa 22.10.2012 oznámil žalobca žalovanému a ostatným spoludlžníkom, že celý
dlh v sume 2.004,41 eur k dňu 22.10.2012 sa stal splatným dňa 20.10.2012. Celkový dlh uplatnený
žalobou zo dňa 16.05.2014 pozostáva z istiny úveru v sume 1.861,92 eur, vyčísleného úroku v sume

540,03 eur, vyčísleného úroku z omeškania v sume 303,36 eur a neuhradených poplatkov v sume 32,14
eur. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, avšak s tým, že plnením Rudolfa
Dleska, nar. 22.06.1964 a Jany Dleskovej, nar. 28.08.1971 (ostatní spoludlžníci, voči ktorým nadobudol
právoplatnosť platobný rozkaz) žalobcovi, na základe platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín
sp.zn. 17C/257/2014 z 29.04.2015 zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť žalovaného. Ide

totiž o plnenie solidárneho dlhu, v prípade ktorého ak plní jeden z viacerých spoludlžníkov, v rozsahu
poskytnutého plnenia zaniká povinnosť ostatným spoludlžníkom.15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úrokov z
omeškania vo výške 8,75 % ročne s poukazom na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., s prihliadnutím
na dátum uzavretia zmluvy a počiatok doby omeškania. Ako vyplýva z úverového účtu, žalovaný sa prvý

krát dostal do omeškania dňa 21.10.2012 (prvý deň omeškania po dni splatnosti celého dlhu). V deň
vzniku omeškania boli úroky z omeškania stanovené v zmysle § 3 ods.1 uvedeného nariadenia vlády
Slovenskej republiky vo výške 8,75 % ročne.

16. Súd však žalobu v časti úroku z omeškania z úroku v sume 540,03 eur (časť zo sumy 2.434,09

eur) zamietol, pretože úroky z omeškania nie je možné priznať aj z úrokov, pretože by tak súd
priznal príslušenstvo (úroky z omeškania) z príslušenstva (úrokov) čo je v rozpore s § 121 ods.3
Občianskeho zákonníka a v právnej teórii sa takýto postup označuje ako tzv. anatocizmus. V zmysle
uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky.
V tomto ustanovení zákon rozlišuje medzi pohľadávkou a úrokmi, resp. úrokmi z omeškania, ktoré
sú zahrnuté v rámci jej príslušenstva. Uplatnenie si príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania) z

príslušenstva pohľadávky, ktorými riadne úroky sú, zákon nepredpokladá.

17.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

17.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca
bol v konaní úspešný na 96,42 % a žalovaný na 3,58 %. Úspešnejší v tomto konaní tak bol žalobca.
Pomer úspechu súd vyčíslil ku dňu rozhodnutia súdu, porovnajúc žalobný petit a výrok rozsudku súdu.
Teda zohľadnil zamietnutie úroku z omeškania aj zo sumy 540,03 eur. Ku dňu vyhlásenia rozsudku

žaloval žalobca celkovo o sumu 4.590,39 eur, pričom úspešný bol k tomuto dňu v sume 4.426,34 eur,
čo predstavuje celkový úspech na 96,42 %. Žalobcovi tak patrí náhrada trov konania vo výške 92,84 %
z celkových trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.