Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116212027
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116212027.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Intrum Justitia
Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému F.
Q., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XXX, XXX XX I., o zaplatenie 603,36 Eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/171/2016-34 zo dňa 25.
11. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. ,,prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 25. 11. 2016 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok).

O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v plnom rozsahu (druhý výrok).
V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sumy 603,36 Eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č.
XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej aj ,,Zmluva o úvere) uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom C.
a. s. a žalovaným dňa 30. 06. 2009. Uviedol, že pohľadávka z tohto úveru bola na neho postúpená

na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 09. 2014. Súd prvej inštancie skúmal vecnú
aktívnu legitimáciu na strane žalobcu, ktorú odvodzoval žalobca od Zmluvy o postúpení pohľadávky
uzatvorenej s právnym predchodcom C. a.s.. Okresný súd uviedol, že žalobca nepredložil Zmluvu o
postúpení pohľadávok. Predložil jedine oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému.
Postúpenie pohľadávky podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) má
význam vo vzťahu k dlžníkovi ten, že od daného okamihu dlžník je povinný plniť pohľadávku postupcovi,

pričom dlžník nie je oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V občianskom súdnom
konaní však pokiaľ postupník tvrdí, že nadobudol platne práva z postúpenej pohľadávky, musí túto
skutočnosť preukázať a to samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky. Podľa názoru okresného súdu
z pripojených listinných dôkazov nevyplýva, že práve žalovaná pohľadávka a to za obdobie splátok
splatných od 15. 07. 2013 do 30. 06. 2014 bola predmetom tohto postúpenia.
Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že je vecne aktívne legitimovaný

v spore, okresný súd jeho žalobu zamietol. Zároveň poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 17Co/ 654/2015, 15Co/ 583/2015, 17Co/ 771/2015.
O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa zásady úspechu v spore v zmysle §
255 ods. 1 a § 262 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“).

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok prvoinštančného konania zmenil a vyhovel jeho žalobe v celom rozsahu. V odvolaní uviedol,
že súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie. Podľa jeho názorurozhodnutie prvoinštančného súdu nie je správne. Svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore preukazuje
oznámením o postúpení pohľadávky jeho právneho predchodcu, ktoré bolo zaslané žalovanému na
adresu N. XXX, XXX XX I., a to doporučene dňa 10. 10. 2014 pod číslom zásielky W (viď podací

hárok zo dňa 10. 10. 2014). Relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom preukázal
riadne svoju aktívnu legitimáciu v spore. Takýto postup preukázania aktívnej legitimácie je v súlade s
právnymi predpismi a súdnou praxou bežne akceptovateľný (viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Obo 210/01 z 11. 06. 2003). Zmenu adresy na doručovanie písomnosti mu (ani jeho právnemu
predchodcovi) žalovaný neoznámil. Žalovaný má evidovaný trvalý pobyt na adrese N. XXX, XXX XX

I., a tak mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle jeho právneho predchodcu. Žalovaný
v spore výslovne nepoprel doručenie predmetného oznámenia o postúpení pohľadávky, nedoručenie
oznámenia žalovanému nevyplýva ani zo spisu, preto nie je dôvod túto skutočnosť spochybňovať. Ďalej
uviedol, že ,,Pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadov nárokov na ich platnosť je
nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a
dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov.“ V tejto súvislosti poukázal

na nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a

contrario a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ

postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

6. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto

doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta), nový veriteľ (postupník, cesionár). Postúpením pohľadávky
teda dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena môže nastať z vôle doterajšieho veriteľa zmluvou,
uzavretou medzi ním a novým veriteľom (dobrovoľná cesia - cessio voluntaria) alebo bez jeho vôle,
prípadne proti jeho vôli (nútená cesia - cessio necessaria), ktorá sa uskutočňuje buď priamo zo
zákona, alebo súdnym rozhodnutím. Zmluva o postúpení pohľadávky musí mať písomnú formu (§ 524

ods. 1 OZ). Na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, pretože zmena pri osobe veriteľa sa
nedotýka jeho práv a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Predpokladom platnosti zmluvy je
spôsobilý predmet postúpenia. Aj keď na platnosť zmluvy nie je potrebný súhlas dlžníka, podľa dikcie
ustanovenia § 526 OZ sa však musí dlžníkovi oznámiť bez zbytočného odkladu postúpenie pohľadávky.
Túto oznamovaniu povinnosť má postupca. Postupník v prípade, ak postupca neoznámi dlžníkovi

cesiu, môže sám preukázať dlžníkovi postúpenie pohľadávky (napr. predložením zmluvy o postúpení
pohľadávky). Ak postupca oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky, dlžník nie je oprávnený dožadovať
sa preukázania zmluvy o postúpení. Kým dlžník nie je o postúpení pohľadávky vyrozumený, môže
plniť pôvodnému veriteľovi, ktorý za tejto situácie nemôže plnenie odmietnuť. Následky postúpenia sa
prejavujú v právnom postúpení všetkých troch subjektoch (postupcu, postupníka a dlžníka). Postupca

stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s nimi spojenými, preto postupca
nie je po postúpení oprávnený pohľadávku od dlžníka vymáhať a nie je oprávnený od dlžníka prijať
plnenie.Postúpenímpohľadávkydlžníkniejepostúpenímdotknutývosvojompostavení,pričomnemôže
sa zhoršiť jeho právne postavenie. Z uvedeného dôvodu sa dlžníkovi zachovávajú všetky námietky,
ktoré mal v čase postúpenia proti pohľadávke a rovnako môže voči pohľadávke namietať vzájomné

pohľadávky, ktoré už vtedy mal voči postupcovi a to aj vtedy, keď v čase postúpenia ešte neboli splatné
(§ 529 OZ). Dlžník je povinný plniť novému veriteľovi len od vtedy, od kedy sa o postúpení dozvedel.

7. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z

takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11. 06. 2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003). Zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo
vydané uvedené rozhodnutie vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany

postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.

8. Neskoršia súdna prax sa odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený
domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore
so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník

(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008 ale
najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28. 01. 2009 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009). Túto súdnu prax odobril aj ústavný súd
(porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/337/2012 zo dňa 03. 07. 2012).

9. Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu

legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý
(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11. 09. 2014, ktorý
odmietol názor okresného súdu a krajského súdu, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou
z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované
pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá

zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 OZ platí, že oznámenie
postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení.
Dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže namietať ani
nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom. Inak je vo
vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu, t.j.

zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 OZ. Podľa ústavného súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie
kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda zmluvou o postúpení
pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne
môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného ústavný
súd zjednodušený záver okresného súdu i krajského súdu, že skúmanie platnosti zmlúv o postúpení

pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou kompetencie súdu v každom konaní, v
ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí existujúcej zákonnej úpravy za arbitrárny a
nezodpovedajúci požiadavkám práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

10. Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred

začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie strán). Len pre úplnosť odvolací súd udáva,
že rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy o
postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania a je
na základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene subjektov podľa § 80 CSP
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014 zo dňa 10. 09.

2015).

11. Z ustanovenia § 526 ods. 1 OZ súčasne vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú
povinnosťvočidlžníkovinesplnil,jepotrebné,abypostúpeniepohľadávkypreukázaldlžníkovipostupník.
Na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho, že by musel

čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal.
Preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. V prípade
vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia pohľadávky súčasťou
skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi (ako prílohami žaloby) s tým, že
doručením je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie oznámenia postupníka) postúpenie

pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu svoju aktívnu vecnú legitimáciu
odôvodňoval Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 09. 2014, ktorú uzavrel so s postupcom, a to
spoločnosťou C.C. D., a.s. so sídlom K. R. X, D., X.: XX XXX XXX. Žalobca pripojil k žalobe Oznámenie

postupcu (C.C. D., a.s., D.) o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 10. 2014 adresované žalovanému (č.l.
12 spisu), z ktorého vyplýva, že pohľadávka postupcu C.C. D., a.s. vzniknutá zo Zmluvy zo dňa 30. 06.
2009 uzavretej medzi postupcom (veriteľom) a žalovaným (dlžníkom), ktorá bola ku dňu 12. 08. 2014
vo výške 2 846,35 Eur s príslušenstvom a právami ,,z akéhokoľvek“ zabezpečenia bola postúpená kudňu 29. 09. 2014 na Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35
831 154. Dlžný záväzok žalovaného bol ku dňu 08. 10. 2014 vo výške 2899,71 Eur. Zároveň žalobca
k žalobe pripojil podací hárok č. E. z 10. 10. 2014, z ktorého vyplýva zaslanie doporučenej zásielky

žalovanému (č.l. 13-14 spisu).

13. Z uvedeného je možné vyvodiť, že postupca (veriteľ) C.C. D., a.s. so sídlom K. R. X, D., X.: XX
XXX XXX oznámil žalovanému (dlžníkovi), že došlo k postúpeniu jeho pohľadávky na žalobcu dňa 29.
09. 2014. Nedoručenie Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 10. 2014 žalovaný v konaní

nenamietal. Ďalej zo žaloby vyplýva, že žalobca sa žalobou domáha jedine časti postúpenej pohľadávky
(vo výške 603,36 Eur s príslušenstvom).

14. AjkeďokresnýsúdvosvojomrozhodnutípoukázalnarozhodnutiaKrajskéhosúduvBanskejBystrici
sp. zn. 17Co/ 654/2015, 15Co/ 583/2015, 17Co/ 771/2015, odvolací súd uvádza, že sa jednalo o odlišnú
situáciu, pretože v uvedených konaniach oznámenie o postúpení pohľadávky postupcu obsahovalo

odlišné údaje (ohľadne dňa uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, ohľadne osoby postupníka), než
ktoré boli uvedené v žalobe a z obsahu spisu nebolo možné vyvodiť, že postupca zákonným spôsobom
oznámil žalovanému, že došlo k postúpeniu jeho pohľadávky na postupníka.

15. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie

zrušiť (389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388
CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Pretože z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca svoj nárok odvodzuje od Zmluvy o poskytnutí

spotrebného úveru uzatvorenej dňa 30. 06. 2009 medzi jeho právnym predchodcom (C.C. D., a.s., so
sídlom K. R. X, D.) a žalovaným, teda ide o spotrebiteľský spor (§ 290 CSP a nasl.), úlohou okresného
súdu bude rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku, pričom povinnosťou okresného súdu bude
Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru podrobiť ex offo súdnej kontrole.

17. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

18. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).