Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/342/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815201312
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815201312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcov: 1/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., H. č. XXX, 2/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č.
XXX, obaja žalobcovia zastúpení splnomocneným zástupcom : KUBINEC & PARTNERS advokátska
kancelária,s.r.o.,Tvrdošín,Trojičnénám.122,iČO:36851574,protižalovanej:O.D.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom W., C. č. XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou : Viera Marecká, nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. J., A. H. XXXX/XX, v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov v 1/ a 2/
rade proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/74/2015-126 zo dňa 10. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovia v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcom v 1/ a 2/
rade uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v plnej výške vyčíslené v uznesení vydanom po

právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 630 Občianskeho zákonníka a vykonané
dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:
Žalobcovia sa voči žalovanej domáhajú určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré na žalovanú
previedli darovacou zmluvou a to na tom skutkovom základe, že tá sa voči nim ako rodičom správa
nepriateľsky, nezaujíma sa o nich, neposkytuje im pomoc v starobe a chorobe, podala na nich žalobu
na súd, zavolala na nich policajtov. Žalovaná sa voči žalobe bránila tým, že nie ona, ale naopak jej

rodičia - žalobcovia sa voči nej správajú nepriateľsky, vulgárne jej nadávajú, robia jej schválnosti. Svojich
rodičov označila za konfliktných ľudí, ktorí majú nezhody nielen so susedmi, ale aj s najbližšou rodinou.
Z vykonaných dôkazov súd zistil, že obrana žalovanej je dôvodná. Z výsluchov subjektov na stranách
sporu síce súd zistil, že medzi žalobcami a žalovanou sú dlhodobo narušené vzťahy, hoci ide o rodičov
a dcéru, tento stav však nemožno jednoznačne pripísať na vrub žalovanej. Pokiaľ napr. žalobcovia
tvrdili, že žalovaná im neposkytla potrebnú pomoc napr. tým, že žalobkyňu 1/ nikdy nesprevádzala na
lekárskom ošetrení v Ľubochni, žalobkyňa 1/ na pojednávaní dňa 10. 5. 2017 uviedla, že žalovaná s

ňou na ošetrení v Ľubochni bola len raz, ale viac krát s ňou bol bývalý zať - bývalý manžel žalovanej.
Žalobkyňa 1/ tiež uviedla, že žalovanú nežiadala, aby s ňou išla na lekárske ošetrenie do Ľubochne a
že si viac krát lekárske ošetrenie vybavila aj sama. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že žalovaná im ako rodičom
nepomáha, žalovaná súdu predložila list, ktorý jej napísal dňa 2. 12. 2014 jej otec - žalobca 2/, v ktoromju oslovil " Pani D. " a uvádza v ňom okrem iného, že im žalovaná nepomáha a že oni už o to ani nestoja.
Žalobcovia tiež tvrdili, že za žalovanú platia z nehnuteľností, ktoré jej darovali, daň z nehnuteľností, ale
toto svoje tvrdenie nepreukázali. Predložili síce súdu doklady o platení dane z nehnuteľností, nie je z

nich však možné jednoznačne zistiť, že bola zaplatená za nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania.
Žalobkyňa 1/ na pojednávaní dňa 10. 5. 2017 uviedla, že zaplatila daň z nehnuteľností podľa daňového
výmeru; nezaujímala sa, či to náhodou nie je za podiel, ktorý na nich prepísala ich vnučka. Čo sa
týka tvrdenia žalobcov, že žalovaná ich dala na súd, toto je pravdivé, pretože žalovaná vystupovala
v pozícii žalobkyne v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 5C/225/2015 proti žalobcom ako žalovaným o

zrušenie vecného bremena. Žaloba vo veci sp.zn. 5C/225/2015 však bola žalovanou podaná až dňa
22. 7. 2015, teda až po tom, čo žalobcovia na ňu podali žalobu o určenie vlastníctva; podanie žaloby o
zrušenie vecného bremena zo strany žalovanej nemohlo teda byť pre žalobcov dôvodom na žiadosť o
vrátenie daru. Je však zrejmé, že k zhoršeniu vzťahov medzi nimi došlo práve kvôli uvedenému vecnému
bremenu, ktoré bolo predmetom súdneho konania sp.zn. 5C/225/2015, čo napokon vyplýva aj z listu
žalobcu 2/ zo dňa 2. 12. 2014. Súd však považuje za nevysvetliteľné, prečo žalobcovia, pokiaľ mali

narušené vzťahy len so žalovanou, primäli svoju vnučku Q. D. - dcéru žalovanej, aby im tiež vrátila dar
- rovnako spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Žalobcovia totiž opísali vzťah so svojou vnučkou
Q. D. ako veľmi blízky, dokonca u nich nejaký čas bývala - žalobcovia uviedli, že ju zobrali k sebe z
dôvodu tyranského správania jej matky - ich dcéry a žalovanej, voči nej. Žalobcovia súdu nevysvetlili,
prečo potom od svojej vnučky Q. D. prijali naspäť dar, ktorý jej predtým dali. Rovnako nepochopiteľná je

aj zmena ich stanoviska vo vzťahu k svojmu bývalému zaťovi - bývalému manželovi žalovanej. O ňom
najprv žalobcovia tvrdili, že s ním mali vynikajúci vzťah, a to aj po tom, ako sa so žalovanou - ich dcérou,
rozviedli; na pojednávaní dňa 10. 5. 2017 však žalobkyňa 1/ uviedla, že bývalý manžel žalovanej raz
prišiel ku nim a jej manželovi - žalobcovi 2/ povedal, že ho roztrhá ako papier, na čo mu žalobca 2/
povedal, že nie je vo svojom a že má ihneď odísť. Súd potom z vykonaného dokazovania konštatuje,

že nebolo preukázané, že by sa žalovaná voči žalobcom alebo členom ich rodiny správala tak, že tým
hrubo porušovala dobré mravy. Žalobcovia ju nikdy nežiadali o pomoc, navyše jej napísali, že o jej
pomoc nestoja. Z rozsudku vo veci sp.zn. 5C/255/2015 vyplynulo, že žalobcovia hospodária - chovajú
hospodárske zvieratá, takže ich zdravotný stav nie je taký, že by si vyžadoval sústavnú starostlivosť inej
osoby. Pokiaľ o nej tvrdili, že sa k nim správa nepriateľsky, v rámci svojich výsluchov nekonkretizovali, v

čom má spočívať toto jej nepriateľské správanie, naproti tomu žalovaná v rámci svojho výsluchu tvrdila,
že žalobcovia jej nadávajú, napísali jej sms -správu s textom " ty monštrum " , že na jej blahoželanie
k sviatku jej odpísali, že sú odporcovia 1/ a 2/, čo žalobcovia ani nerozporovali. Žalobca 2/ uviedol
vo svojom výsluchu, že nehnuteľnosti chce vrátiť z dôvodu, lebo má obavy, že žalovaná ich nevýhodne
predá. Žalobkyňa 1/ tvrdila, že žalovaná jej robila schválnosti tým, že parkovaním svojho vozidla jej

bránila v prístupe k rodinnému domu, avšak zo záznamu o podaní oznámenia o priestupku vyplynulo,
že naopak žalovaná oznámila na polícii ,že jej rodičia na jej pozemok odstavili bager tak, že jej zabránili
plynulému vjazdu do garáže. Žalobcovia nepredložili súdu rozhodnutie o tom, ako bolo toto oznámenie
o priestupku vyriešené. Z vyjadrení sporových strán, listinných dôkazov aj z rozsudku vo veci sp.zn.
5C/255/2015, kde vystupujú totožné sporové strany, len v opačnom postavení, súd dospel k záveru, že

skutočným dôvodom podania žaloby sú dlhotrvajúce konflikty medzi stranami kvôli prístupu žalobcov
k rodinnému domu cez pozemky žalovanej, ktoré napokon vyústili do uvedeného súdneho konania.
Hoci žalovaná v tomto konaní nebola úspešná, z rozsudku vyplýva, že dôvodom, pre ktorý žiadala
o zrušenie vecného bremena bolo, že nastal nepomer medzi výhodou žalobcov ako oprávnených z
vecného bremena a obmedzením jej ako povinnej z vecného bremena, pretože žalobcovia, ktorí sa

starajú o domáce hospodárstvo, cez jej pozemky vodili hospodárske zvieratá, prechádzali tadiaľ ťažké
mechanizmy, prevážali cez ne hnoj. Hoci súd uzavrel vo veci sp.zn. 5C/255/2015, že nie je dôvod na
zrušenie vecného bremena a to najmä vzhľadom na to, že takéto využívanie pozemkov bolo zavedené
aj pred tým, ako žalobcovia pozemky previedli kúpnou zmluvou na žalovanú, podanie tejto žaloby súd
nepovažuje za správanie v rozpore s dobrými mravmi. Vo všeobecnosti je súd názoru, že využitie práva

žalovanej na súdnu ochranu nemôže byť považované za správanie sa v rozpore s dobrými mravmi.
Keďže súd nezistil dôvody, pre ktoré by žalovaná mala vrátiť žalobcom dar, žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/
rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom
odvolaní poukazovali na to, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasia a majú za to, že súd prvejinštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedli, že svojou žalobou sa domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným

v petite žaloby. Nehnuteľnosti darovali žalovanej darovacou zmluvou zo dňa 02.12.2011 dúfajúc, že
sa o tieto nehnuteľnosti bude náležite starať, avšak žalovaná tak nikdy nerobila a celá starostlivosť o
predmetné nehnuteľnosti zostala na nich. Práve z uvedeného dôvodu boli nútení domáhať sa vrátenia
daru, pričom nemožno opomenúť skutočnosť, že starostlivosť žalobcov spočíva nielen v úhrade poistky
zastavby,ktorébolipredmetomdaruvúhradedaneznehnuteľnostipríslušnémusprávcovidane,úhrade

poplatkov za odvoz komunálneho odpadu z nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru, ale taktiež aj v
obhospodarovanítýchtonehnuteľností.Ďalšímdôvodompodaniažalobybolaskutočnosť,žeožalobcov,
ktorí sú už osoby vyššieho veku, žalovaná neprejavuje záujem a to aj napriek tomu, že sú jej rodičmi,
nenavštevuje ich, správa sa k nim nepriateľsky, neúctivo, nestoja jej ani za pozdrav, neposkytuje im
potrebnú pomoc v starobe, chorobe, čím hrubo porušuje dobré mravy. Poukázali na to, že predtým,
ako darovali žalovanej nehnuteľnosti, bol ich vzťah v poriadku a keďže bývajú v rovnakom dvore, boli

aj v blízkom kontakte. Žalovaná ako ich dcéra ich často navštevovala, pomáhala im s hospodárstvom
vrátane obhospodarovania nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru. Aj samotní žalobcovia chodievali
k žalovanej. Po tom, ako žalovanej darovali nehnuteľnosti, sa jej správanie zmenilo. Prestala ich
navštevovať, nezaujíma sa o nich a to napriek tomu, že sú jej rodičmi a má vedomosť o ich zdravotnom
stave. Nepomáha im pri obhospodarovaní nehnuteľnosti, ktoré jej darovali. Okrem toho žalobca v 2/

rade má obavu, že uvedené nehnuteľnosti žalovaná predá, keďže si našla partnera, ktorý ju ovplyvňuje
tým, že už v minulosti predala dar, ktorí jej žalobcovia darovali, pričom tento fakt žalovaná v konaní pred
súdom prvej inštancie sama potvrdila. Žalovaná sa o žalobcov vôbec nezaujíma, o ich zdravotný stav,
ich zdravotný stav je žalovanej úplne ľahostajný napriek tomu, že sú jej rodičmi a vychovali ju. Žalovaná
za všetko, čo pre ňu urobili, sa im odvďačuje tým, že si ich neváži, nepomáha im, nezaujíma sa o nich,

nestoja ani za pozdrav.
Súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní to, že žalobcovia, ktorí sú už vyššieho
veku a majú zdravotné problémy, nemajú zo strany žalovanej poskytovanú dostatočnú pomoc pri
obhospodarovaní a starostlivosti o nehnuteľnosti, ktoré darovali žalovanej, pričom žalovaná sama
uviedla, že žalobcom nepomáha. Vzhľadom na skutočnosť, že sú už vyššieho veku a majú zdravotné

problémy, javí sa úplne normálne a bežné, aby dcéra pomáhala rodičom, o ktorých aj ona sama tvrdí,
že ich ľúbi a to bez toho, aby rodičia výslovne o poskytovaní pomoci žiadali. Naproti tomu ich žalovaná
psychicky týra, nemá k ním žiadnu úctu, nie je vďačná za to, čo všetko pre ňu urobili. Žalovaná podala
na žalobcov podnet na preskúmanie porušenia Stavebného zákona na Obec W. ako stavebný úrad a
taktiež na žalobcu v 2/ rade, ktorý je jej otcom, zavolala políciu z dôvodu, že jej bránil v prejazde do

garáže a to tým, že zastavil na prejazde so svojim bagrom z dôvodu, že mu došla nafta a kým sa žalobca
v 2/ rade stihol vrátiť aj s naftou, ktorý bol kúpiť, polícia bola privolaná. Uvedený podnet bol riešený na
Okresnom úrade v Námestove, pričom to bolo posúdené ako neopodstatnené, keďže prístup do garáže
mala žalovaná voľný. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že žalobcovia majú konflikty so susedmi a skoro s každým
so susedov už mali priestupkové konanie, bolo jej povinnosťou predložiť súdu prvej inštancie relevantný

dôkaz, ktorý by uvedené tvrdenie potvrdzoval. Naopak, je to práve žalovaná, ktorá má s každým konflikty
a to nielen so susedmi, ale aj so svojou vlastnou dcérou, ktorú psychicky týrala. Žalovaná dokonca
neváhala podať voči žalobcom ako svojim rodičom na súd žalobu o zrušenie vecného bremena, čo sa
ich veľmi dotklo. Sú tiež toho názoru, že žalobu podala účelovo, aby mohla svoj rodinný dom spolu
s pozemkami ľahšie predať. Obava žalobcu v 2/ rade, že žalovaná nehnuteľnosti, ktoré jej žalobcovia

darovali, predá, je náležite odôvodnená.
Sú toho názoru, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami, ktoré v konaní
žalobcovia tvrdili a ktoré preukázala relevantnými listinnými dôkazmi a náležite ich v odôvodnení
rozsudku neposúdil. Naproti tomu tvrdenia žalovanej súd prvej inštancie bez ďalšieho akceptoval a
zohľadnil ich bez toho, aby žalovaná o tom súdu prvej inštancie predložila nejaký relevantný dôkaz. Sú

naďalej toho názoru, že konanie žalovanej voči žalobcom ako aj rodičom, hrubo porušuje dobré mravy
a napĺňa základný predpoklad pre vrátenie daru zo strany žalovanej.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcom v 1/ a 2/ rade proti rozsudku okresného súdu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým sú žalobcovia v 1/ a 2/ rade v zákonom stanovenej lehote (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,

ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval

žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd poukazuje na ust. § 630
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Podľa ustálenej

súdnej praxe k zániku darovacieho vzťahu podľa cit. ustanovenia dochádza na základe dvoch
po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach : hrubého porušenia dobrých mravov správaním
sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného právneho úkonu darcu
adresovaného obdarovanému. Pri naplnení uvedených skutočností darca má možnosť žiadať od
obdarovaného vrátenie daru. Z možnosti požiadať obdarovaného o vrátenie daru vyplýva, že pre

uvedenie do pôvodného stavu sa vyžaduje, aby darca tak urobil jednostranným právnym úkonom
adresovaným obdarovanému. V jednostrannom právnom úkone adresovanom obdarovanému musí
darca špecifikovať správanie sa obdarovaného, ktorým hrubo porušuje dobré mravy.

11. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, nie sú však zákonom definované.

Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich
rešpektovania.

12. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie
obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky

okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o
porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci
darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. Zákon o rodine)
alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu. Negatívne správaniesa obdarovaného k darcovi alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s
dobrými mravmi sa musí prejavovať objektívne. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je
len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno

hodnotiťakohrubéporušeniedobrýchmravov,t.j.takésprávaniesa,ktorésohľadomnavšetkyokolnosti
konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či
určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov,
treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj
správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovaného v rozpore s dobrými mravmi, a

či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného sa správania sa obdarovaného voči nemu alebo
členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru,
lebo reakciu obdarovaného je, keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu
medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo

v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.

13. V zmysle týchto zásad súd prvej inštancie predmetnú vec posudzoval a dospel k správnemu záveru,
že v uvedenom konkrétnom prípade nemožno považovať správanie sa žalovanej za správanie v rozpore
s dobrými mravmi.

14. Na záver odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade v priebehu celého
konania pred súdom prvej inštancie nepredložili dôkaz - výzvu na vrátenie daru adresovanú žalovanej
žalobcami v 1/ a 2/ rade.

15. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií
odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.

16. Pri rozhodovanie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396

ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovanej,
a preto odvolací súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v súlade
s ust. § 262 ods. 2 CSP.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)