Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/365/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917200823
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5917200823.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Bc. V.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., ul. B. I. č. X, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Denisou
Mrázovskou, advokátkou so sídlom J., M. G. č. X, proti žalovanej: B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
- I., O. č. XX/XX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Ing. JUDr. Jankou Kantíkovou, advokátkou

so sídlom P., G. A. I. č. XX, o určenie vlastníckeho práva k veci, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/9/2017-77 zo dňa 5. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu vo výroku II. o trovách konania p o t v r d z u j e.

Vo výroku I., ktorým súd konanie zastavil, zostáva uznesenie okresného súdu
n e d o t k n u t é .

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Ružomberok napadnutým uznesením č. k. 5C/9/2017-77 zo dňa 05.10.2017 konanie
zastavil. Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok I.).
Vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (výrok

II.).
Konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 16.02.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanej
určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidla značky BMW typ 530d farby čierna metalíza, VIN:
WBANC71010B149345, EVČ: RK 160 BD, rok výroby 2003. Podaním doručeným súdu elektronicky dňa
25.09.2017, písomne doplneným dňa 26.09.2017 zobral žalobca žalobu späť v celom rozsahu a žiadal,
aby súd konanie zastavil s tým, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Žalovaná svojím podaním doručeným súdu dňa 03. 10. 2017 vyjadrila svoj súhlas so späťvzatím žaloby,
nesúhlasila však s navrhovaným výrokom o trovách konania a žiadala, aby jej súd priznal žalovanej
náhradu trov konania. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý zobral svoju žalobcu v celom
rozsahuspäť,pričomžalovanásospäťvzatímžalobysúhlasila,súdkonaniezastavilvzmysleustanovení
§ 144, § 145 ods. 1 a § 146 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s.
p.“. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal nárok

na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca svojím postupom procesne
zavinil zastavenie konania keďže žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu.

2. Proti uzneseniu okresného súdu a to do výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca,
prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorým žiadal zmeniť rozhodnutie v napadnutom rozsahu
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Podľa neho súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko pri rozhodovaní o trovách
konania mal postupovať v zmysle ust. § 257 C. s. p. Žalobca poukázal na skutočnosti, ktoré hoviedli k podaniu žaloby, konkrétne že po odcudzení vozidla bol v trestnom konaní odkázaný na civilný
súd so žalobou na uplatnenie svojho vlastníckeho práva k vozidlu. Ešte pred podaním samotného
žalobného návrhu vyzval žalovanú, aby mu vozidlo vrátila, na čo mu táto odpovedala listom, že má

za to, že výhradnou majiteľkou vozidla je ona. Nadobudol preto dôvodné presvedčenie, že pasívne
legitimovanouosobouvcivilnomsporejeprávežalovanáakofyzickáosoba.Prvoinštančnýsúdvytýčilvo
veci pojednávanie dňa 27.06.2017, na ktorom sa žalovaná nezúčastnila a svoju procesnú argumentáciu
prezentovala len jej splnomocnená zástupkyňa, ktorá ako prvotné namietala pasívnu vecnú legitimáciu
žalovanej, pričom uviedla skutočnosti a predložila dôkazy jemu skôr neznáme, o ktorých nemal v čase

podávania žalobného návrhu vedomosť. Na základe tejto argumentácie a predložených dôkazov zobral
žalobu späť a to najmä po vyjadreniach žalovanej, ktoré prezentovala jej splnomocnená zástupkyňa
nadobudol podozrenie, že zo strany žalovanej došlo k spáchaniu trestného činu a teda sa obráti na
orgányčinnévtrestnomkonaní.Uviedol,žedôvodomboliajskutočnosti,ženemoholdôkaznepreukázať
akým spôsobom došlo k prevodu motorového vozidla na osobu O. C., nakoľko sa nachádza v zariadení
pre seniorov ako aj účasť na predmetnom prevode osoby O. C. ml. nachádzajúceho sa vo výkone trestu

odňatia slobody. Zobral teda žalobu z dôvodu procesnej neistoty ako aj nemožnosti získať ďalšie dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení ako aj z dôvodu podozrenia o spáchaní trestného činu, ktoré oznámi
orgánomčinnýmvtrestnomkonaní.Podľažalobcuzadanéhoskutkovéhostavusúdanéokolnostihodné
osobitného zreteľa, ktoré umožňujú rozhodnutie o tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 357 písm. m/ C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.),
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s.
p.) a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil podľa ust. §
387 ods. 1 C. s. p.
5. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

7. Preskúmaním napadnutého uznesenia, spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol
odvolateľ (žalobca), odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a preto sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovým a právnym

záverom súdu prvej inštancie, ktorý v súvislosti s rozhodovaním súdu o náhrade trov konania potom ako
bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby postupoval podľa § 256 C. s. p. o zodpovednosti
za procesné zavinenie zastavenia konania a žalobca by mal preto znášať náhradu trov konania. V
podstatných bodoch odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

8. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko súd pri rozhodovaní o trovách
konania mal postupovať v zmysle ust. § 257 C. s. p. podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

10. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak by žalobca žalobu zobral

späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno
pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.11. Odvolanie žalobcu odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Späťvzatie žaloby predstavuje dispozičné
právo žalobcu s celou žalobou alebo jej časťou. Žalobca využil svoje dispozičné právo so žalobou, zobral
ju späť avšak dôvody vedúce k tomuto úkonu nijak nezdôvodnil. Aj keď žalobca nie je povinný uviesť

dôvod späťvzatia žaloby je samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, relevantná pre
posúdenie prípadného nesúhlasu žalovaného so späťvzatím ako i v súvislosti s rozhodovaním o trovách
konania. Ak malo byť preto pre žalobcu významné rozhodnutie o trovách konania, nič mu nebránilo,
aby uviedol dôvod späťvzatia žaloby. Nakoľko ho neuviedol, okresný súd nemal dôvod zaoberať sa
výnimočným ustanovením ust. § 257 C. s. p. Rovnako tak ani odvolací súd v odvolacom konaní nakoľko

bol povinný vychádzať z úkonu žalobcu. Na skutočnosti, ktoré podľa žalobcu v odvolaní ho mali ho viesť
k podaniu žaloby a jej späťvzatiu, preto odvolací súd neprihliadol.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správne potvrdil. Vo výroku o zastavení konania, ktorý nebol napadnutý odvolaním, zostáva uznesenie
okresného súdu nedotknuté.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 C. s. p. Nakoľko bola žalovaná v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, odvolací
súd rozhodol, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262

ods. 2 C. s. p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e :Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p..)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).