Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202742
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716202742.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.,
L.-R. XXXX/X, zastúpený Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, IČO: 50053167, Poprad, Nám. Sv. Egídia
95, proti žalovanému: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., I. XXXX/XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti
k plnoletému dieťaťu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 11C/50/2016 -

43 zo dňa 9.2.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) návrh žalobcu na
zrušenie výživného zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine

(ďalej len „ZoR“ alebo „Zákon o rodine“).
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že zo správy podanej S. T. v Y.-V. fakulta zo dňa 11..1.2017 súd mal
zistené, že odporca je odo dňa XX.X.XXXX denným študentom bakalárskeho študijného programu
Q. na V. fakulte S. T. v Y.-detašované pracovisko V.. V zmysle študijného poriadku V. fakulty S. T. v
Y.asť na prednáškach nie je povinná a podľa čl. 5 ods. 5 účasť študentov na cvičeniach, seminároch,
exkurziách a odbornej praxi predpísanej daným študijným programom je povinná. Vyučujúci má právo

ospravedlniť a stanoviť náhradné plnenie za max. 25 % neúčasť. Z vyjadrenia vyučujúcich pedagógov
sa menovaný na 5 predmetoch (cvičeniach) vyučovania nezúčastňoval a na 6 predmete (cvičení) si
vyučujúci neviedol evidenciu dochádzky. Rozhodnutie o vylúčení zo štúdia odporcovi nebolo ku dňu
pojednávania doručené. S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za
preukázané,žepodanýnávrhniejedôvodný,nakoľkoodporcajekudňuvyhláseniarozsudkuštudentom
vysokej školy. O trovách konania súd rozhodol podľa § 49 ods. 1 C.m.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne
odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za prísne formálne a ide nad rámec
príslušných zákonných ustanovení. Zákon o rodine v žiadnom ustanovení nevyžaduje formálne
rozhodnutie o vylúčení zo štúdia oprávnenej osoby. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a vyživovaciu povinnosť zrušil, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vysokú školu by rád dokončil, no kvôli neochote žalobcu
platiť výživné štúdium zanechal a venoval sa hľadaniu zamestnania. Poukázal na meškanie žalobcu s
platením výživného.

4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na dôvodnosti svojho odvolania.5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP,

bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
opodstatnené.

6. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 75 ods. 2 ZoR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný bol v období od X.X.XXXX do XX.X.XXXX študentom
W. R.koly v V.. Štúdium ukončil na vlastnú žiadosť, keďže neprospel v 2. ročníku a nebol pripustený
k maturitnej skúške. Následne nastúpil na W. odbornú B. vo W., kde štúdiu ukončil dňa XX.X.XXXX

maturitnou skúškou. Po ukončení stredoškolského štúdia začal od XX.X.XXXX študovať na S. T. v Y..
Zo správy podanej S. T. vyplýva, že žalovaný sa na piatich predmetoch nezúčastňoval a na šiestom si
vyučujúci neviedol evidenciu, pričom vyučujúci má právo ospravedlniť a stanoviť náhradné plnenie za
maximálne 25 % - nú neúčasť.

8. Zákon o rodine nestanovuje žiadnu maximálnu vekovú hranicu na platenie výživného. Štandardne
vyživovacia povinnosť k dieťaťu zaniká ukončením prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Z
uvedeného sa zatiaľ javí, že žalovaný bol síce zapísaný na vysokoškolské štúdium, avšak jeho absencie
na cvičeniach naznačujú, že žalovaný sa štúdiu nevenoval, školu nenavštevoval, t.j. jeho príprava na
povolanie bola len formálna.

9. Podľa správy S. T. vyučujúci môže ospravedlniť 25 % - nú neúčasť. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia na túto skutočnosť poukázal bez toho, aby zisťoval, či neúčasť žalovaného na povinných
cvičeniach presiahla túto hranicu. V tomto smere súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav
veci.

10. Vzhľadom na absencie žalovaného na vyučovacom procese, ktoré potvrdil aj sám žalovaný, sa mal
súdprvejinštanciezaoberaťichrozsahomadôvodmi,kvôliktorýmžalovanývymeškával,atovsúvislosti
s posúdením toho, či v danom prípade zo strany žalovaného nejde len o účelové formálne štúdium, a či
by v takomto prípade priznanie výživného nebolo v rozpore s dobrými mravmi.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1
písm. c) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Úlohou súdu prvej inštancie bude vykonať dokazovanie za účelom zistenia rozsahu absencií

žalovaného v škole (s ohľadom na možnosť ospravedlnenia 25 % - neúčasti, zohľadniť aj možnosť ich
neospravedlnenia zo strany pedagógov), zistiť dôvody, ktoré žalovaného viedli k absenciám, vyhodnotiť
ich z hľadiska toho, či ide o ospravedlniteľné či objektívne dôvody, a na základe týchto zistení posúdiť,
či by priznanie výživného nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
odôvodní tak, aby zodpovedalo kritériám v ust. § 220 ods. 2 CSP.

13. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§
396 ods. 3 CSP).

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona

č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.