Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/679/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113231201
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113231201.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci žalobcu BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150
513, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO:
36 862 711, proti žalovanému I. I., nar. XX. XX. XXXX, štátnemu občanovi SR, t. č. na neznámom

mieste, v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016 zastúpeného opatrovníčkou Tatianou
Šimovou,súdnoutajomníčkouOkresnéhosúduBanskáBystrica,zaúčastiobčianskehozdruženiaHLAS
SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom Lúčna 2123/1, 958 00 Partizánske, IČO: 42 305 675
(v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016 vedľajší účastník na strane žalovaného), v
konaní právne zast. JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom so sídlom Nemčianska 25, Nemce, Banská
Bystrica, v konaní o zaplatenie 564,66 € s príslušenstvom, o odvolaní občianskeho združenia proti

rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/160/2014-122 zo dňa 12. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadny
z účastníkov konania ani vedľajší účastník konania na strane žalovaného nemá právo na náhradu trov
konania, potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 232,72 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, špecifikovaným vo výroku
predmetného rozsudku; v prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
okresný súd podľa ust. § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len
OSP) tak, že žiadny z účastníkov ani vedľajší účastník na strane žalovaného nemá právo na náhradu

trov konania.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobcovi priznal len nárok na
zaplatenie ceny poskytnutých služieb („hovorného“); žalobu v časti uplatneného nároku na zmluvnú
pokutu vo výške 331,94 € zamietol. Zároveň okresný súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z
jednotlivých právnym predchodcom žalobcu vyfakturovaných dlžných súm „hovorného“ odo dňa

nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 01. 2013,
tak ako sú uvedené vo výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v
prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania okresný súd žalobu zamietol. Vo vzťahu k trovám
konania okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že na rozhodnutie o
trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania, ani vedľajšiemu

účastníkovi na strane žalovaného (ďalej v texte len Združenie) náhradu trov konania nepriznal, keďže
každý z účastníkov konania mal v konaní úspech len čiastočný. Zároveň okresný súd v odôvodneníodvolaním napadnutého rozsudku zdôraznil, že Združenie nemôže vstúpiť len do časti konania týkajúcej
sa zmluvnej pokuty, ale vstupuje do konania ako celku za účelom ochrany práv jednej zo strán sporu,
s ktorou zdieľa úspech resp. neúspech v konaní a to aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

3. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa do výroku o trovách konania Združenie odvolalo
a v odvolaní uviedlo, že podáva odvolanie len voči výroku o trovách právneho zastúpenia Združenia
z toho dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 OSP a tiež z toho dôvodu,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V uvedenej

súvislosti poukázalo Združenie v odvolaní na ust. § 142 OSP a uviedlo, že v uvedenom ustanovení je
upravené rozhodovanie súdu o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo veci, pričom úspech vo
veci (v konaní) treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod výsledkom súdneho
sporu treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na
strane žalobcu znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho žalobe a vydá rozsudok
v súlade s navrhovaným petitom; neúspech naopak predstavuje stav, keď súd žalobu zamietne. V

uvedenej súvislosti Združenie v odvolaní uviedlo, že rozhodovanie súdu o náhrade trov konania podľa
ust. § 142 OSP je založené na týchto zásadách: a/ účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd
prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (ods. 1), b/ účastníkovi,
ktorý mal vo veci prevažný úspech súd prizná pomernú časť náhrady trov konania a ak bol úspech
a neúspech oboch účastníkov aspoň približne rovnaký, súd rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania (ods. 2), c/ účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech čiastočný, súd prizná
proti druhému účastníkovi plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie súdu o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu
(ods. 3). V uvedenej súvislosti Združenie v odvolaní uviedlo, že okresný súd odvolaním napadnutým
rozsudkom žalobe vyhovel len vo vzťahu k žalobcom uplatnenému „hovornému“ v sume 232,72 €,

zatiaľ čo žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 331,94 € zamietol. Následne okresný súd
konštatoval, že každý z účastníkov mal v konaní úspech len čiastočný, preto aplikujúc ust. § 142 ods.
2 OSP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu
k uvedenému je podľa názoru Združenia potrebné uviesť, že len v prípade ak je pomer úspechu a
neúspechu účastníkov približne rovnaký, môže súd rozhodnúť o náhrade trov konania tak, že žiaden z

účastníkov nemá na ich náhradu právo. Inak vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí tak, že pomer rozdelenia náhrady trov konania
zodpovedá pomeru víťazstva účastníka vo veci samej, zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. Na
základe uvedeného možno podľa Združenia konštatovať, že žalobca bol v konaní úspešný v pomere
41,21 % k celku, zatiaľ čo žalovaný a Združenie stojace na jeho strane až v pomere 58,79 % k celku.

Uvedené preto podľa Združenia odôvodňuje postup súdu podľa prvej časti ods. 2 ust. § 142 OSP, v
zmysle ktorej ak mal účastník v konaní úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí.
V uvedenej súvislosti Združenie v odvolaní zdôraznilo, že rozdiel úspechu jednotlivých účastníkov
predstavuje 17,58% v prospech žalovaného a Združenia, čo podľa Združenia rozhodne nepredstavuje
približne rovnaký úspech účastníkov konania v konaní, čo by bolo približne 50 %, pričom podľa

Združenia nemožno opomenúť, že úlohou Združenia nie je domýšľať si dôvody, na ktorých bolo súdne
rozhodnutie založené ale práve naopak, je povinnosťou konajúceho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie
tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom na základe akých skutkových zistení, právneho posúdenia a
z akých dôvodov, bolo to - ktoré rozhodnutie súdu vydané. Na základe uvedených skutočností Združenie
v odvolaní navrhlo, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách

konania vo vzťahu k Združeniu zrušil a vec vrátil okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie.
Zároveň si Združenie uplatnilo trovy odvolacieho konania v sume 27,48 € zodpovedajúcej 1 základnej
sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 19,09 € a režijnému paušálu k uvedenému
úkonu právnej služby vo výške 8,39 €.

4. K obsahu odvolania Združenia sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 23. 07. 2015 a vo vyjadrení
uviedol, že odvolanie podané zo strany Združenia, ktoré vstúpilo do konania ako vedľajší účastník
na strane žalovaného spotrebiteľa z vlastného podnetu pokladá za neopodstatnené. Podľa názoru
žalobcu na podanie odvolania Združením sa vyžaduje prejav vôle hlavného účastníka. V danom prípade
hlavný účastník takýto prejav vôle neposkytol, bol nečinný a nevyužil svoje právo podať odvolanie.

V uvedenej súvislosti poukázal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu Združenia na uznesenie Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 11Ro/84/2012 a uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10C/64/2012 a uviedol,
že v predmetnom konaní sa o právach a povinnostiach Združenia nerozhodovalo, teda rozhodnutie
súdu prvej inštancie ovplyvní výlučne hlavných účastníkov konania, preto by Združenie bez vedomiahlavného účastníka nemalo podávať opravné prostriedky. Podľa žalobcu účinky vzniku vstupu Združenia
do konania môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel a teda pomoc
v spore niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie, to však

neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom
(skrátené konanie). V závere vyjadrenia k odvolaniu Združenia žalobca navrhol, aby odvolací súd
rozsudokokresnéhosúduvodvolanímnapadnutomvýrokuotrováchkonaniaakovecnesprávnypotvrdil
alebo vzhľadom k tomu, že Združenie nebolo oprávnené podať odvolanie, aby odvolanie Združenia ako
podané neoprávnenou osobou odmietol.

5. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie Združenia podľa ust. § 379 a ust. § 380 zák. č.
160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.
1 CSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žiadnemu z
účastníkov konania a ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal
podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd
z hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej v texte len OSP). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015
Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP), kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a

záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2, veta prvá uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.“ Z uvedeného
je zrejmé, že účinky odvolania podaného Združením za predchádzajúcej právnej úpravy uskutočnenej
zák. č. 99/1963 Zb., Občianskym súdnym poriadkom zostali zachované, avšak odvolací súd odvolanie

Združenia prejednal už podľa zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, t. j. podľa právnej
úpravy platnej a účinnej od 01. 07. 2016.

7. Združenie v odvolaní okresnému súdu vytklo, že na rozhodnutie o náhrade trov konania nesprávne
aplikoval ust. § 142 ods. 2 OSP, keď nezohľadnil skutočnosť, že pomer úspechu žalovaného a teda

aj Združenia, ktoré vystupovalo v konaní na strane žalovaného spotrebiteľa bol väčší ako len približne
rovnaký so žalobcom, preto podľa názoru Združenia mal okresný súd priznať Združeniu náhradu
pomernej časti uplatnených trov právneho zastúpenia.

8. Zo spisu odvolací súd zistil (z podania Združenia zo dňa 13. 11. 2014, v ktorom si Združenie okrem

iného uplatnilo nárok na náhradu trov konania), že Združenie pri vyčíslení trov konania postupovalo tak,
že trovy právneho zastúpenia si vyčíslilo len z uplatneného nároku na zmluvnú pokutu vo výške 331,94
€ v rozsahu 100 % tvrdiac, že vstúpilo do konania len v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 331,94 €, kde bolo popri žalovanom spotrebiteľovi v celom rozsahu úspešné. Okresný
súd takto Združením uplatnený nárok na náhradu trov konania neakceptoval, pričom pri rozhodovaní

o náhrade trov konania z hľadiska zásady úspechu v konaní vychádzal z celého v žalobe uplatneného
nároku na zaplatenie sumy vo výške 564,66 € s prísl. a v nadväznosti na to potom posúdil, ktorý z
účastníkov konania bol v konaní úspešný a v akom rozsahu, pričom zdôraznil, že Združenie nemohlo
vstúpiť len do časti konania týkajúcej sa uplatneného nároku na zmluvnú pokutu, ale vstúpilo do konania
ako celku, preto túto skutočnosť premietol súd prvej inštancie aj do rozhodovania o náhrade trov

konania, pričom dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že každý z účastníkov konania mal v konaní
úspech len čiastočný, tak je opodstatnená aplikácia ust. § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého rozhodol tak,
že žiadny z účastníkov konania, ani vedľajší účastník konania na strane žalovaného nemá právo na
náhradu trov konania.

9. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok Združenia,
odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách
konania je vecne správne. Úvahy Združenia, (ktoré bolo oprávnené podať odvolanie do výroku
týkajúceho sa trov Združenia aj bez súhlasu žalovaného spotrebiteľa), že vstúpilo do konania len v časti
uplatneného nároku na zmluvnú pokutu, v ktorej časti bolo v celom rozsahu úspešné, nemajú svoje

opodstatnenie, pretože ust. § 93 ods. 2 a 3 OSP platné a účinné v čase vstupu Združenia do konania,
takýto postup (vstup Združenia len do časti konania) neumožňovalo, pričom takýto postup nie je možný
ani z hľadiska právnej úpravy účinnej od 30. 06. 2016 (ust. § 95 CSP). Z uvedených dôvodov považuje
odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancieo náhrade trov konania aplikujúc ust. § 142 ods. 2 OSP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania
vrátane Združenia (vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného spotrebiteľa) nemá právo na
náhradu trov konania za vecne správny. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že v

ust. § 142 ods. 2 OSP (ktorého nesprávnu aplikáciu Združenie okresnému súdu v odvolaní vytýka) sa
uvádza: „Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.“ Z uvedeného je zrejmé, že je na úvahe
súdu, aby vzhľadom na okolnosti prejednávaného sporu rozhodol buď tak, že náhradu trov v prípade
čiastočného úspechu v konaní pomerne rozdelí, alebo vysloví (tak ako v tomto prípade), že žiaden z

účastníkov konania vrátane v tom čase vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného nemá na
náhradu trov právo. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na výšku predmetu sporu 564,66 €
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o náhrade trov konania opodstatnená aj aplikácia ust. §
150 ods. 2 OSP, preto aj vzhľadom na túto okolnosť možno považovať aplikáciu ust. § 142 ods. 2 OSP
takým spôsobom aký zvolil súd prvej inštancie za správnu.

10. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku o trovách konania podľa ust. § 378 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pretože

v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi (v rozsahu 100 %) vznikli trovy právneho
zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k odvolaniu Združenia. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho
konania žalobcu rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
uznesenia.

13. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).