Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 6, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117213219
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117213219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcov: 1. M. F., J..

XX.XX.XXXX, G. Z. XX, XXX XX K., 2. F. F., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XX, XXX XX K., proti žalovanému:
Bytové družstvo Prešov, so sídlom Bajkalská 30, 080 01 Prešov, právne zastúpený JUDr. Johana
Bertová, advokátka, so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, o zrušenie uznesenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 19.05.2017 v znení zmeny doručenej súdu dňa 31.08.2017 sa žalobcovia

domáhali, aby súd
- zrušil Dodatok č. 1 k Zmluve o výkone správy,
- uznesenie č. 3 prijaté na schôdzi vlastníkov bytového domu Z. XX, XX, XX Prešov dňa 25.04.2017,
- uznesenie č. 5 prijaté na schôdzi vlastníkov bytového domu Z. XX, XX, XX Prešov dňa 25.04.2017.
1.1. Uvedené žalobcovia požadovali jednak z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej procedúry
prijatia vyššie uvedených rozhodnutí ako aj z dôvodu ekonomickej neopodstatnenosti týchto rozhodnutí.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.07.2017, v ktorom uviedol, že postup
ako aj obsah rozhodnutí prijatých správcom bytového domu považuje za zákonné a vzniesol námietku
nedostatku vecnej pasívnej legitimácie v danom spore, keďže je iba správcom bytového domu a nie
vlastníkom bytov.

3. Na pojednávaní konanom dňa 06.11.2017 strany sporu aj po vyjadrení predbežného právneho názoru
súdu zotrvali na svojich vyjadreniach.

4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych predpisov:
Podľa § 78 ods.1 C.s.p. - Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
Podľa § 78 ods.2 C.s.p. - Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.
Podľa § 137 písm.c) C.s.p. - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo

je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 14 ods.8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov - Prehlasovaný
vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní odoznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť
sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník

bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného
pozastaveniaúčinnostirozhodnutiavlastníkovbytovanebytovýchpriestorovpodľaosobitnéhopredpisu.
Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje
na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú
záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené

vlastníkmisúzáväznéprevšetkýchvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdome,akichzavlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba.

5.Podstatnýmpreriešenieprejednávanejvecijeotázkanaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanom
určení ako aj otázka vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. Keďže obe otázky sú v sporoch, v ktorých
žaloba vlastníka bytu smeruje proti správcovi bytového domu konštantne riešené, poukazuje súd na

nasledujúce súdne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie preberá za svoje v prejednávanej veci.
5.1. Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 16Co/226/2013 - V danom prípade pred súdom prvého
stupňaostaloposúdiť,činavrhovateľkapreukázaladostatoknaliehavéhoprávnehozáujmunažiadanom
určení. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že aj v prípade vyhovenia tejto žalobe by
sa nedocielila zmena stavu navrhovateľky, a to aj napriek zisteniu, že postup správcu pri podpisovaní

zmluvy nebol správny, pretože mu malo predchádzať schválenie zmluvy na schôdzi vlastníkov bytov.
Navrhovateľka však nežalovala všetkých účastníkov zmluvy a neplatnosť zmluvy by nemala dôsledok
vo vzťahu k ostatným účastníkom zmluvy. Súd prvého stupňa správne ustálil, že v prípade určenia
neplatnosti zmluvy účastníkmi konania musia byť všetci účastníci zmluvy. Je nepochybné a vyplýva to
aj z obsahu spisu a listinných materiálov, že zmluvu, ktorú napádala navrhovateľka, bola podpísaná a

uzatváraná na jednej strane medzi odporcom a na druhej strane medzi vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov na ulici R. XX - XX, t. j. v zmysle zoznamu, ktorý bol súčasťou zmluvy. Predmetný návrh podal
iba jeden vlastník bytu, v danom prípade navrhovateľka, pričom účastníkmi zmluvy boli aj všetci ostatní
vlastníci. Ak má byť určená v zmysle ust. § 80 písm. c) O. s. p. neplatnosť zmluvy musia sa konania (či
už ako navrhovatelia alebo ako odporcovia) zúčastniť aj všetci tí, ktorí zmluvy uzatvorili, prípadne ich

právni nástupcovia. Keďže v danom prípade účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu neboli všetci vlastníci
bytov a nebytových priestorov (neplatnosti ktorej sa domáhala navrhovateľka) bolo dôvodne žalobu z
tohtodôvoduzamietnuť.Takátožalobavprípadeúspešnostibyskutočnenezaväzovalapotomostatných
účastníkov. Navrhovateľka určila ako okruh účastníkov len odporcu, preto bolo vecne správne návrh z
tohto dôvodu zamietnuť.

5.2. Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 21Co/4/2013 - Prejav vôle vlastníkov realizovaný formou
písomného hlasovania má v prípade prijatia konkrétneho návrhu, o ktorom sa hlasuje, vždy formu
rozhodnutia (uznesenia). Rozhodnutie prijímajú samotní vlastníci bytov. Správca teda je formou správy,
ktorú si vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zvolili na účel správy ich spoločného majetku.
Právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcom je regulovaný

primárne ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zmluvou o výkone správy.
Správca vykonáva správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
pred súdom (§ 8 b). Správca je teda subjekt odlišný od vlastníkov, z tohto dôvodu nemá ani oprávnenie
spojené s hlasovaním na schôdzach vlastníkov, okrem prípadu ak by spravoval byt alebo nebytový

priestor, alebo vlastnil v dome takýto priestor. Vlastníci bytov dvojtretinovou väčšinou prijali návrh a
súhlasili so spôsobom financovania obnovy bytového domu prostredníctvom úveru z Prvej stavebnej
sporiteľne , a.s. vo výške 420 000 Euro. U. Z tohto teda vyplýva, že len oni môžu byť žalovanými
subjektmi, pretože len ich prijaté rozhodnutia právne zaväzujú, to znamená, že z nich vyplývajú práva
a povinností.

Z tohto dôvodu nie je žalovaný v konaní pasívne legitimovaný, keďže nie je nositeľom hmotného práva,
ktoré bolo predmetom tohto konania. Vzhľadom na skutočnosť, že prijaté rozhodnutie zaväzuje všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, musí potom žaloba na určenie neplatnosti prijatého
rozhodnutia alebo o zrušenie alebo aj podľa ust. 14 ods.6 cit. zákona smerovať proti všetkým ostatným
vlastníkom bytov a nebytových priestorov.

5.3. Podľa rozsudku KS v Trnave sp. zn. 24Co/294/2011 - Z citovaných ustanovení vyplýva, že subjektmi
zúčastnenými na práve hlasovania sú len vlastníci bytov a nebytových priestorov. Podľa § 159 ods.
2 O. s. p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Z citovaného ustanovenia vyplýva záväznosťvecnéhorozhodnutia,vyslovujúcehosakonečnýmspôsobomotom,čoplatíakoprávomedziúčastníkmi
konania a odstraňujúceho tak konfliktnosť v predprocesných právnych vzťahoch a zároveň, že o veci
záväzne medzi účastníkmi konania rozhodnutej, nemôže byť konané a rozhodnuté znovu (§ 159 ods. 3

O. s. p.) . Keďže z právnej normy, upravujúcej riešený právny vzťah vyplýva, že na súd sa môže obrátiť
prehlasovaný vlastník, alebo aj ktorýkoľvek vlastník bytu, pre záväznosť rozhodnutia súdu, musia byť
účastníkmi konania všetky osoby na právnom vzťahu zúčastnené, v tomto prípade všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov na oboch procesných stranách, t. j. na strane žalobcu/navrhovateľa tí vlastníci,
ktorí namietajú neplatnosť hlasovania a na odporujúcej strane žalovaného/odporcu tí vlastníci, ktorí

ich nárok popierajú. Z uvedeného vyplýva, že na danom právnom vzťahu odporca, ktorý je právnickou
osobou,správcom,ktorámávpredmetepodnikaniaalebovpredmetečinnostisprávuaúdržbubytového
fondu (§ 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.) , nie je žiadnym spôsobom zúčastnený. Jeho účasť na danom
právnom vzťahu nie je možné vyvodiť zo žiadnych ustanovení zákona. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu, ktorý nie je nositeľom
povinností z právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania - písomného hlasovania v bytovom dome.

5.4. Podľa uznesenia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 194/2012 - Krajský súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil,
prečo v danom prípade žalovaná nie je pasívne legitimovanou v konaní o určenie neplatnosti hlasovania
hlasovacími lístkami. Ústavný súd sa s odôvodnením krajského súdu o nedostatku pasívnej legitimácie
žalovanej v celom rozsahu stotožňuje. Je nepochybné, že sú to iba a len vlastníci bytov a nebytových
priestorovvbytovomdome,ktorírealizujúsvojevlastníckeprávaprávehlasovaním,azáveryvhlasovaní

prijatésúrozhodnutímvlastníkovbytovanebytovýchpriestorov.Rozhodnutieprijatépríslušnouväčšinou
vlastníkov bytov a nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. Následne je toto ich
rozhodnutie realizované (v danom prípade správcom - žalovanou). V prípade rozhodnutia súdu o
neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by došlo k anulovaniu rozhodnutia
prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rámci tohto hlasovania a

vo svojej podstate k zmene rozhodnutia príslušnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Je preto samozrejmé, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a
nebytových priestorov musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
Skutočnosť, že sťažovatelia sa s právnymi názormi krajského súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe
viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto názorov a nezakladá ani právomoc

ústavného súdu nahradiť právne názory krajského súdu svojimi vlastnými.

6. V prejednávanej veci je zrejmé, že účastníkmi konania o neplatnosť Zmluvy (resp. dodatku) o
výkone správy a o neplatnosť uznesenia vlastníkov bytov, musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome. Ide o tzv. nútené spoločenstvo vyplývajúce z hmotného práva. Pri neúčasti,

čo len jedného z vlastníkov, musí byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá, k čomu došlo aj v tomto prípade.

7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
7.1. Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
proti žalobcom ako povinným spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.