Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/208/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616214668
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616214668.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Poštová banka a. s., so
sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, právne zastúpená Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s. r. o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti
žalovanej X. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, v konaní o zaplatenie 998,77 EUR s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 12Csp/151/2016-75 zo dňa 30. 03.
2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.) a vo výroku o
náhrade trov konania (výrok IV.) z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a okresnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II.Výrok,ktorýmbolažalovanejuloženápovinnosťzaplatiťžalobcovisumu779,52EURspríslušenstvom
(výrok I.) a vo výroku, ktorým bolo konanie v časti zastavené (výrok II.) z o s t á v a rozsudok okresného
súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 779,52 EUR
spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 779,50 EUR, počnúc od 11. 11. 2016 do zaplatenia,

všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a to titulom plnenia zo zmluvy uzavretej dňa 20.
08. 2013 medzi stranami sporu.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že nebolo sporné, že žalovanej bol
poskytnutý úver vo výške 1.000,- EUR, ktorý aj jednorazovo čerpala. Z listinných dôkazov, ktoré
do súdneho spisu boli predložené žalobcom vyplynulo, že zostatok dlhu na istine žalovanej z titulu

poskytnutého úveru je vo výške 998,77 EUR, nakoľko zaplatenú sumu 220,48 EUR žalobca použil na
zaplatenie poplatkov a zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Predmetnú zmluvu posúdil okresný súd
ako zmluvu spotrebiteľskú, uzavretú za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej v texte „zák. č. 129/2010 Z. z.“), na základe čoho
podrobil predmetnú zmluvu kontrole, či obsahuje obligatórne náležitosti predpokladané týmto zákonom.
Okresný súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.

k/ tohto zákona, v dôsledku čoho je úver poskytnutý žalovanej nutné považovať za bezúročný a bez
poplatkov podľa § 11 ods. 1 tohto zákona. Okresný súd zdôraznil, že účelom tejto náležitosti v zmysle §
9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky
bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii,
pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú
časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcovi. Uvedené údaje podľa okresného

súdu zmluva neobsahuje, i keď poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatenýmzostatkom sú upravené vo všeobecných zmluvných podmienkach v článku 5 bod 5.6. zmluvy, ktorú
skutočnosť však nemožno považovať za splnenie podmienky uvedenej zákonom.

3. Keďže na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.000,-
EUR, z ktorého zaplatila 220,48 EUR, žalobcovi by mala zaplatiť len sumu 779,52 EUR ako rozdiel
medzi poskytnutým úverom a zaplatenou čiastkou, na ktorú sumu súd žalovanú zaviazal spolu s úrokom
z omeškania v zmysle ust. § 517, ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vo zvyšku žalobu zamietol.

4. Na záver okresný súd uviedol, že pokiaľ žalobca poukazoval na obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
vo veci C-42/15 zo dňa 09. 11. 2016, tento nie je možné aplikovať na daný prípad, pretože pri konflikte
Smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či
môžu Smernici priznať priamy účinok. Nepriamy účinok Smernice a eurokonformný výklad zákona však
nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o
výklad contra legem. Ak teda aj Súdny dvor EÚ v uvedenom rozhodnutí rozhodol, že Smernica členenie

splátok nepožaduje, požiadavka zákona č. 129/2010 Z. z. je však od požiadavky Smernice iná. Zákon
ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok
úrokov a iných poplatkov.

5. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby okresný súd podľa § 145 ods. 2 CSP čiastočne konanie

zastavil.

6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že rozhodnutie je

vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, v dôsledku čoho sa žalobcovi odňala možnosť konať pred
súdom. Opätovne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15,
v zmysle ktorého Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň Súdny dvor dospel k

záveru,žezmluvaoúverenadobuurčitústanovujúcaamortizáciuistinyposebenasledujúcimisplátkami
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny. Má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že zmluva o úvere je
bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok,
a to napriek tomu, že zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto

informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať, čím v danom prípade zmluva o úvere tieto údaje
spĺňa.Namietalďalšejprávnyzáverokresnéhosúdu,podľaktoréhozmluvnéúrokyzposkytnutéhoúveru
patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Nie je mu zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, že
po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Zdôraznil,
že úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy,

predstavujú cenu z úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu od reálneho poskytnutia peňazí
do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote, alebo v omeškaní. Na povinnosť splatiť úroky
z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru a táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia
poskytnutého úveru.

8. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov
z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa a zároveň dal do pozornosti ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu
úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Na
záver žalobca namietal, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a aj

ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie, resp. aby žalobe v celom rozsahu vyhovel.

9. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

10. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v
texte „CSP"), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP všakplatí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrário)
CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a to vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu
zamietol (výrok III.) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) podľa § 389 ods. 1 písm.
c/ CSP zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa

§ 391 ods. 1 CSP.

12.Okresnýsúdzaložilsvojerozhodnutienatomskutkovomaprávnomzávere,žemedzistranamisporu
došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý úver podlieha kontrole v zmysle zák. č. 129/2010
Z. z. a ktorá zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona, na základe čoho
posudzoval predmetný úver poskytnutý žalovanej zo strany žalobcu za úver bezúročný a bez poplatkov.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého považoval vzťah
medzi stranami za vzťah spotrebiteľský, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi stranami
dňa 20. 08. 2013, na ktorú dôvodne aplikoval ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z.. Následne však došlo
zo strany okresného súdu k nesprávnej aplikácii ustanovení tohto zákona, a to z nasledovných dôvodov.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy musí
zmluva obsahovať výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho

ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že zmluva neobsahuje náležitosť
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z.. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami sporu
jednoznačne vyplýva výška mesačnej splátky, a to 28,- EUR pri počte splátok 72 s tým, že dátum prvej

platby je do 15. 09. 2013 a dátum každej ďalšej platby vždy k 15. dňu v mesiaci. Obchodné podmienky
pre úver dostupná pôžička - šikovná rezerva, ktoré nadobudli platnosť dňa 26. 05. 2013 v článku 5 bod
5.6.zmluvyupravujúporadie,vktoromsabudúsplátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkom,
keď v zmysle článku 1 bod 1.1. sú uvedené obchodné podmienky pre úver neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere.

17. Odvolací súd uznáva, že pokiaľ ide o výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere ( ďalej v texte „Smernica“ ), táto nemá priamy účinok, avšak
vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu Smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon
vykladať eurokonformne. Takýto eurokonformný výklad aj vo vzťahu k zákonu č. 129/2010 Z. z. je

možný. Právo Európskej únie de iure neustanovuje všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov únie, ale
určitú faktickú všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov únie možno vyvodiť zo zásady zodpovednosti
členského štátu za škodu, ktorú spôsobil porušením práva únie. Štát totiž môže porušiť právo únie aj
vtedy, ak jeho súd vydá súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora
(Köbler,C-224/01,zodňa20.09.2003).Nemožnototižopomenúť,ževrozhodnutíSúdnehodvoraEÚzo

dňa 09. 11. 2016 sa vysporadúval práve z otázkou obligatórnych náležitostí zmlúv o úvere, uzatváraných
v súlade so Smernicou, konkrétne s článkom 10 odsek 2 písm. i/ a h/ tejto Smernice. I keď Súdny dvor
EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad práva
vnútroštátneho, záver, podľa ktorého považuje okresný súd výklad v súlade so Smernicou za výklad
contra legem, nie je správny.

18. Súd je totiž povinný vnútroštátny predpis vykladať v súlade s účelom tejto Smernice a eurokonformný
výklad je možný aj v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015 práve v tom zmysle,
že slovné spojenie „...výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a poplatkov...“ možno vnímať tak,že sa tým myslí jedna splátka, ktorá obsahuje istinu, aj úroky, aj poplatky, pri ktorej má byť uvedená
jej výška, dátum a ich počet. V zákone sa nehovorí o tom, že by mala byť uvedená oddelene istina,
oddelene úroky a oddelene poplatky. Takýto výklad poskytol sám súd. Poradie, v akom sa majú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia, má byť v zmluve uvedený len prípadne. Uvedenému preto plne zodpovedá,
ak dané poradie je obsahom obchodných podmienok, ktoré tvoria v zmysle článku 1 bod 1.1. týchto
obchodných podmienok súčasť zmluvy. Samotné znenie zákona č. 129/2010 Z. z. výslovne neupravuje,
že dlžník je povinný zaplatiť splátku istiny, úrokov a poplatkov oddelene, teda zvlášť istinu, zvlášť úroky

a zvlášť poplatky, naopak eurokonformným výkladom je možné dospieť k tomu, že dlžník je povinný
zaplatiť splátku, či už splátku istiny, úrokov, poplatkov, všetko v jeden deň, teda pod pojmom splátka je
nutné rozumieť splátku, ktorá obsahuje aj istinu, aj úroky, aj poplatky a zo samotného znenia zákona
nevyplýva, že tento by išiel nad rámec Smernice. Výklad zákona č. 129/2010 Z. z. , a to §-u 9 ods. 2
písm. k/ tohto zákona možno vyložiť eurokonformne. Súdny dvor sa zhodol s generálnou advokátkou,
ktorá vo veci C-42/15 predniesla návrhy k identifikácii cieľa článku 10 ods. 2 písm. h/, ktorým je snaha

zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň splatnosti každej splátky úveru. Tento cieľ bude splnený, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere umožní spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum jednotlivých
splátok. Z uvedeného vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere uvádzala
splatnosť každej splátky odkazom na konkrétny dátum.

19. Odvolací súd uznáva, že všeobecné súdy už rozhodovali o povinnosti veriteľa určiť v zmluve
presný rozpis, koľko sa z jednotlivých splátok započítava na istinu a koľko na úroky a ostatné
náklady, keď pritom vychádzali zo znenia zákona č. 129/2010 Z. z.. Uvedené znenie zákona bolo
súdmi interpretované ako prísnejšie v porovnaní so znením Smernice, ktorá hovorí len o povinnosti
uvádzať „výšku, počet a frekvenciu splátok“. Nemožno však opomenúť, že Súdny dvor predložil výklad

článku Smernice a zároveň jednoznačne stanovil, že členský štát nemôže ani vnútroštátnou úpravou
zaviesť požiadavky na obligatórne náležitosti zmluvy nad rámec Smernice. Postačuje, ak spotrebiteľ je
zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Daný problém je teda možné vyriešiť len
prostredníctvom nepriameho účinku Smernice, čo znamená pokúsiť sa o taký výklad zákona č. 129/2010

Z. z., ktorým sa prípadný nedostatok zákona odstráni.

20. Eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ nie je výkladom contra legem, a pokiaľ
zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k/ hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, je možné predmetné ustanovenie vykladať aj tým spôsobom, že len upresňuje,

čo splátka zahŕňa. Ani dôvodová správa k predmetnému ustanoveniu tohto zákona nenaznačuje, že
by zákonodarca mal uvedeným ustanovením v úmysle sprísniť požiadavku zakotvenú v Smernici o
zmluváchospotrebiteľskomúvere,keďuvádza:„spotrebiteľmusíbyťzrozumiteľneinformovaný,vakých
termínoch, resp. kedy a v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere“. Keďže zákonné ustanovenie umožňuje uplatnenie eurokonformného výkladu

tak, aby predmetné ustanovenie bolo súladné s rozsudkom Súdneho dvora, bolo nevyhnutné, aby tento
eurokonformný výklad bol aplikovaný.

21. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nesprávne uzavrel, že úver poskytnutý
žalobcom žalovanej sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu absencie náležitosti

zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako
napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť, nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia nevykonal dokazovanie vo vzťahu k časti nároku, ktorý bol súdom
zamietnutý v dostatočnom rozsahu a jeho rozhodnutie je v dôsledku uvedeného nutné považovať v
rozsahu, v ktorom žalobu zamietol, za predčasné.

22. Úlohou okresného súdu po zrušení a vrátení veci bude, aby predmetnú zmluvu opätovne posúdil,
či táto (ne)obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., prípadne
náležitosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k právnemu záveru, že úver je možné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. V opačnom prípade, ak okresný súd dospeje k tomu, že zmluva

obligatórne náležitosti v zmysle tohto zákona obsahuje, posúdi, či bola dohoda o odplate uzavretá
(ne)platne v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Prioritne posúdi primeranosť výšky odplaty, za
ktorú bol úver poskytnutý, vrátane jej súladu s dobrými mravmi. Vzhľadom na rozsah dokazovania, ktoré
je v tejto veci ešte nevyhnutné vykonať, odvolací súd konštatuje, že doplnenie dokazovania odvolacímsúdom nepovažoval za účelné, ak v tomto smere okresný súd dokazovanie nevykonal vôbec a dosiaľ
vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym právnym záverom.

23. Podľa § 396 ods. 3 CSP Podľa §-u 396 ods. 3 CSP, keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci s tým, že rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).