Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/406/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212203239
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4212203239.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci navrhovateľky: EOS KSI

Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803 so sídlom Bratislava ul. Pajštúnska 5, v konaní zastúpená TOMÁŠ
KUŠNÍR s.r.o. so sídlom Bratislava Pajštúnska 5 proti odporcovi : O. H. nar. X.X.XXXX adresa pre
doručovanie J. B.. H. XX/X ( na zvončeku S. R. ) , o zaplatenie 639,08 Euro s prísl. , takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.2.2012 navrhovateľka súdu doručila návrh, ktorým sa domáhala, aby súd odporcu zaviazal
zaplatiť jej 639,08 Euro , vyčíslený úrok z omeškania v sume 228,12 Euro za čas od 12.12.2006
do 29.10.2008, ako aj úroku z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 573,93 Euro za čas

od 29.10.2008 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že jej právny predchodca
( Slovenská sporiteľňa a.s.) uzatvoril dňa 31.10.2002 s odporcom zmluvu číslo XXXXXXXX , na
základe ktorej poskytol odporcovi finančné prostriedky . Odporca sa zaviazal veriteľovi tieto vrátiť v
dohodnutých splátkach, ktoré splátky však nedodržal . Predmetnú pohľadávku nadobudla na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2006.

Súd vykonať dokazovanie vypočutím navrhovateľky nemohol, pretože sa na pojednávanie nedostavila ,

jej právny zástupca žiadal vec prejednať v jeho neprítomnosti a žiadal návrhu vyhovieť v celom rozsahu
s poukazom na predložené listinné dôkazy.

Odporca ako účastník konania uviedol, že s právnym predchodcom navrhovateľky mal uzavretú zmluvu
o kontokorentnom úver. Dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach podpísal, táto mu bola predložená
už pripravená a on len podpis mohol vykonať. Dohodnuté splátky nedodržal, pretože medzičasom sa
rozviedol, jeho finančná situácia sa značne zhoršila . Dodal, že ak ho súd zaviaže na zaplatenie nejakej

sumy,žiadalapovoliťsplátkymax.vsume20Euro(nízkypríjem,exekúciavedenáprotinemuavýdavky
na podnájom v sume 200 Euro ).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 31.10.2002 ,
dohody o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa25.5.2008 , oznámenia pôvodného veriteľa zo
dňa14.12.2006 o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy a zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

Dňa 31.10.2002 odporca ako dlžník a právny predchodca navrhovateľky ( Slovenská sporiteľňa
a.s. - ako veriteľ ) uzatvorili zmluvu o kontokorentnom úvere . Listom zo dňa 14.12.2006 pôvodný
veriteľ oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy navrhovateľke .Medzi navrhovateľkou a pôvodným veriteľom uzavretá zmluva o postúpení spornej pohľadávky dňa
11.12.2006. Dňa 25.5.2008 navrhovateľka a odporca podpísali dohodu o úhrade pohľadávky v
splátkach .

Podľa § 52 ods.1- 4 OZ v znení účinnom od 1.5.2014
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa doplnený zákonom 102/2014 účinnosť od

1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Navrhovateľka súdu predložila dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.5.2008 .
Súd túto dohodu vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto

zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne
riziko, že takéto konanie môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Samotná táto
dohoda už svojim názvom jednoznačne zavádza spotrebiteľa , pretože nie je v ňom uvedené, že

zároveň je to aj uznanie záväzku . Umiestnenie textu o uznaní záväzku nasvedčuje tomu, že zo
strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá
osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Vzhľadom na vyše uvedené súd dospel k záveru o tom, že dohoda

o splátkovom kalendári ako nekalá obchodná praktika je neplatná . Treba pritom zdôrazniť , že túto
„dohodu“ vypracovala a odporcovi predložila na podpis navrhovateľka s jasným zámerom, aby získala
uznanie záväzku od odporcu, pričom odporca mal na zreteli predovšetkým to, že dlh môže splácať v
splátkach. Súd považuje za potrebné dodať, že táto „dohoda“ vôbec neidentifikuje záväzok, ktorý mal
byť uznaný, preto podľa názoru súdu je aj neplatná podľa §-u 37 ods.1 OZ keď jeho obsah nie je určitý.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd na túto „dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach “ pri rozhodovaní
neprihliadol .

Je bezpochybné, že zmluvu, ktorú uzatvoril odporca a právny predchodca navrhovateľky dňa
31.10.2002 treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože túto uzatvoril dodávateľ a odporca ako

spotrebiteľ . Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom navrhovateľky túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto spotrebiteľskej zmluvy sa
stali aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré odporcovia ovplyvniť nemohli , nakoľkoboli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je bezpochybné , že právny predchodca
navrhovateľky má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo
navrhovateľkou tvrdené a ani preukázané, že sporný úver bol poskytnutý odporcovi za účelom výkonu

zamestnania, povolania alebo podnikania. Táto zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutí úveru
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a ani nič nenasvedčuje na to , aké je povolanie
odporcu ako odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľov
vôbec uzavretie tejto zmluvy má. Na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím na ust. §-u
52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie OZ nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny
predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny vzťah považoval
za spotrebiteľský právny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení OZ a to aj z hľadiska premlčania .
Takýto záver o charaktere predmetného právneho vzťahu ako aj o aplikácii ustanovení OZ o premlčaní

na takýto právny vzťah , je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21.4.2015 spisová značka 3MCdo
12/2014 ako aj 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015

Odporca nevzniesol námietku premlčania uplatneného práva . V prejednávanej veci však ide o
konanie , v ktorom sa uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy , preto súd aj bez takejto námietky

odporcu , plniac si svoju zákonnú povinnosť podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. predovšetkým
zisťoval, či uplatnené právo nie je premlčané , pritom vychádzal z týchto úvah: Premlčanie je
kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou
premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v

dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť

námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u
súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za
následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho
zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania konajúci súd vedie k tomu, aby prednostne posúdil
v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup

vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.
Súd teda zisťoval , kedy nastala možnosť vykonania práva po prvý raz , teda od ktorého dňa začala
plynúť premlčacia doba veriteľovi na uplatnenie svojho práva z predmetnej zmluvy. Začiatok plynutia
premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na

plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je
objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť

prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu
na začatie konania.
Pôvodný veriteľ dňa 5.10.2006 vypovedal zmluvu o kontokorentnom úvere , ktorá výpoveď nadobudla
účinnosť dňom jej doručenia odporcovi . Odporcovi táto výpoveď bola doručená dňa 16.10.2006 .
Prvý krát veriteľ svoje predmetné právo mohol uplatniť ( najneskôr ) dňa 1.11. 2006 pretože podľa

predložených Všeobecných obchodných podmienok odporcovi vznikla povinnosť po doručení výpovede
celý dlh zaplatiť ihneď . Vzhľadom na tieto skutočnosti podľa názoru súdu veriteľovi od 1.11.2006
začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie sporného dlhu a uplynula
dňa 1.11.2009. Návrh na súd bol podaný dňa 17.2.2012,teda zjavne po uplynutí všeobecnej trojročnej
premlčacejlehoty.Nazákladevyšeuvedenéhosúddospelkzáveru,žespornéprávojepremlčané,preto

ho navrhovateľke priznať nemohol a návrh v celom rozsahu zamietol. Na podporenie správnosti záveru
o tom, kedy sa právo môže prvýkrát vykonať , súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
spisová značka 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015, v ktorom sa uvádza : „ Veriteľ môže už nasledujúci
deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu, a teda svoje právo aj vykonať. Napr. v prípade zmluvy opôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá jej splatnosť, mohol veriteľ požiadať dlžníka o splátku dlhu už v
deň nasledujúci po uzavretí zmluvy o pôžičke. Ak plnenie spočíva v povinnosti niečoho sa zdržať či
niečo opomenúť, dostane sa právo do štádia actio nata vtedy, keď povinný po prvý raz porušil túto svoju

povinnosť, t. j. vykonal to, čo nemal, resp. postavil sa na odpor správaniu, na ktoré bol inak povinný “.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods.1 OSP keď konaní úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania , pretože si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3

vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.