Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 20, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213142
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412213142.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Novotnej a sudcov JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za ktorú koná doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,

za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 10C/131/2012-80 zo dňa 24. septembra 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 10C/131/2012-80
zo dňa 24. septembra 2014 zamietol žalobcom podanú žalobu na náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu okresného súdu
v exekučnom konaní. Podľa žalobcu v predmetnom prípade neexistovala skutočnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu

rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Okresný súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a taktiež s
pripojeným exekučným spisom sp. zn. 11Er/918/2003. Prvostupňový súd na základe oboznámenia sa
so žalobným návrhom žalobcu bol toho názoru, že tento nevykazuje predpoklady, ktoré sa nazývajú
procesnými podmienkami konania. V konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky a jeho
žalobný návrh považuje súd za zmätočné podanie. Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil tým, že v

žalobnom návrhu žalobca namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote a zároveň namieta prieťahy v konaní. Nie je teda
jednoznačne zrejmé, z akého titulu si uplatňuje svoj nárok na náhradu škody, keďže v žalobách sa
tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu alebo titulov si uplatňuje svoj
nárok. V súvislosti s prieťahmi, ktoré žalobca uvádza, je potrebné poznamenať, že všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má

iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Prvostupňový súd uviedol, že predbežné
prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť
občiansko-súdne konanie. Vzhľadom na to, že táto možnosť zo strany žalobcu nebola uplatnená,
má súd za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde zároveň tak, ako uviedla žalovaná vo
svojom písomnom podaní k podanej žalobe a informovala súd, že napriek opakovaným výzvam na
doplnenie žiadosti, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných

žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola
doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadanéinformácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia
súdu uznesenia o zmene súdneho exekútora a pod. V celku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať

nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Podľa názoru okresného súdu žalobca
nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom v tom, že nerozhodol
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a

nemajetkovou ujmou. Okresný súd vzhľadom na zistený skutkový stav žalobu žalobcu v plnom rozsahu
zamietol ako neopodstatnenú a neodôvodnenú. Keďže žalovanej, ktorá mala v konaní úspech, žiadne
trovy v konaní nevznikli, súd jej právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na opätovné prejednanie. V odvolaní

uviedol, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pričom poukázal na skutočnosť,
žesúdprejednalvecvjehoneprítomnostiavneprítomnostijehoprávnehozástupcu,ajkeďriadneavčas
požiadal o zrušenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Podľa názoru žalobcu súd vychádzal z mylného
skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti a tým nesprávne
aplikoval ustanovenie §101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu

meritórne rozhodol. V žiadosti pritom žalobca zdôraznil, že trvá na osobnej účasti právneho zástupcu
na pojednávaní, ale na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Žalobca
ďalej uviedol, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých vychádzal súd pri svojom
rozhodovaní a ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie, a preto podľa jeho
názoru došlo k degradácií zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj

k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Namietal aj skutočnosť, že žalobcovi bola odňatá možnosť
vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, prednesov,
sám nemal možnosť sa k daným veciam vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Podľa
žalobcu súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný
a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť

len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného
postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej konštatoval, že súd úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej
škode, ktorá mu vznikla z titulu na udržiavanie a správu informačného systému a z titulu výdajov na
administratívnespracovanietextov,napublikačnévýdajespojenésvyhotovenímurgencií,napoštovnéa
telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrolu stavu konania na exekučnom súde. V tejto časti považuje

rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je prejavom svojvôle súdu, preto je
potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. Z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, akou úvahou súd dospel
jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla, pričom sa to rovnako
týka aj chýbajúcich dôkazov pri nemajetkovej ujme. Žalobca hodlal v konaní pred súdom predložiť
dôkazy o výške majetkovej škody prostredníctvom vykonaného pojednávania a znaleckého posudku,

ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však neprípustne skrátil dokazovanie len na dôkazy vykonané ex
offo, žalobcu nepoučil podľa ust. §120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo
veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Žalobca uviedol, že predložil
ako dôkaz o vzniku škody Znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej
univerzity v Bratislave. Týmto posudkom je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal

na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku vo výške určenej posudkom.
Podľa žalobcovho názoru boli v konaní preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na
náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi
škodovou udalosťou a škodou. V konaní bolo preto potrebné rozhodnúť v súlade so žalobným petitom,
a to prinajmenšom navrhovaným medzitýmnym rozsudkom. Ďalej uvádza, že napriek tomu, že súd

sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase, nenašiel pre túto nečinnosť a
nesprávny postup žiadne objektívne ospravedlňujúce dôvody. Súd porušenie práva nekonštatoval a na
tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Žalobca namietal, že ak bol súdu
doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie
konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva

žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na
Ústavný súd Slovenskej republiky, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto
návrhu osobitne rozhodnúť.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa

§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné
zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3 O.s.p. čo bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Banskej Bystrici potom, ako súd dospel k záveru že odvolaniu nebolo možné vyhovieť.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci v znení účinnom do 31.12.2012,
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní zistil, že z týchto dôvodov napadnuté
rozhodnutie vecnou nesprávnosťou netrpí, a preto rozhodnutie podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu bolo právo navrhovateľa na zaplatenie

náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným
postupom okresného súdu ako súdu exekučného pri výkone verejnej moci. Žalobca už v žalobe žiadal,
aby nadriadený súd v zmysle § 12 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol pred prvým prejednaním
veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia vecne a miestne príslušného Okresného súdu
Rimavská Sobota sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a

účastníkom konania. Svoju žiadosť oprel o tvrdenie, že okresný súd zapríčinil svojim nesprávnym
úradným postupom vznik škody na strane žalobcu, a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej
moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Ak bol sám tento súd škodcom v spore medzi žalobcom
a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodol predmetný spor. Z dôvodu námietky
zaujatosti vznesenej žalobcom, z ktorej vyplynulo, že pridelením tejto veci ktorémukoľvek zo sudcov

konajúceho súdu by právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom bolo
porušené, keďže neexistuje podľa rozvrhu práce na súde žiaden sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý,
predložil okresný súd nadriadenému súdu na rozhodnutie námietku zaujatosti vznesenú žalobcom.
Nadriadený súd o nej rozhodol tak, že v prejednanej veci vylúčil z rozhodovania len toho sudcu, ktorý
konal v navrhovateľom namietanej exekučnej veci. Ostatných sudcov okresného súdu z prejednávania

a rozhodovania v tejto veci nevylúčil a nevylúčil tak ani konajúceho sudcu. Aj keď je podkladom práva
žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nesprávny úradný postup súdu, na ktorom
sudca vykonáva svoju funkciu, nezakladá to automaticky pomer sudcu k veci. Preto neexistuje žiaden
relevantný dôvod k tomu, aby bol zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený.
Zákonného sudcu, ktorý prejednáva a rozhoduje vec na vecne a miestne príslušnom súde, nemôže

vylúčiť z prejednania a rozhodnutia veci len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci, mala byť
žalobcovi spôsobená škoda (rozhodnutie NS SR č. k. 3Cdo 102/2013). Je potrebné zdôrazniť, že tak
ako je neústavné, aby vo veci rozhodoval vylúčený sudca, takisto je neústavné, aby bol z prejednania
a rozhodnutia veci vylúčený taký sudca, ktorý vo veci nie je zaujatý. Na tom nič nemení ani fakt, že
žalobca z dôvodu nesúhlasu s tým, že konajúci sudca nie je vo veci vylúčený, podal ústavnú sťažnosť

z dôvodu porušenia jeho základného práva zaručeného mu článkom 46 ods. 1 Ústavy ako aj článkom
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivý súdny
proces. Odvolaciemu súdu je aj z iných rozhodnutí Ústavného súdu SR napr. 1 ÚS 89/2013 zo dňa 6.
2. 2013, 1 ÚS 92/2013 zo dňa 13. 2. 2013, ktorými už rozhodoval o obdobnej sťažnosti žalobcu proti
uzneseniam nadriadeného súdu zrejmé, že tento návrh bol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

SR na ich prerokovanie a rozhodnutie odmietnutý. A keďže iné dôvody, pre ktoré by mal byť zákonný
sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený okresným súdom a ani odvolacím súdom
zistené neboli, je námietka žalobcu o tom, že vo veci rozhodoval nezákonný a zaujatý sudca nedôvodná.Odvolací súd preto žalobcovu námietku, podľa ktorej v konaní rozhodoval vylúčený sudca, vyhodnotil
ako nedôvodnú.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu škody a

nemajetkovej ujmy z toho dôvodu, že exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď v
exekučnom konaní, ktoré začalo na návrh žalobcu nerozhodol v lehote podľa § 44 ods. 7 a 8
zákona č. 233/1995 Zb. (Exekučný poriadok), t. j. v lehote 30 dní o žalobcovom návrhu na zmenu
exekútora. Tvrdil, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla vplyv na čas potrebný na posúdenie a rozhodnutie, a preto

neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by umožnila exekučnému súdu postupovať s prieťahmi, keď k
vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca sa o výmene
exekútora dozvedel z rozhodnutia súdu zo dňa 28. 1. 2010. Výšku škody žalobca vyčíslil z nákladov
spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutí o ňom. Dôvodil, že potom ako
stratil dôveru v exekútora pre jeho neefektívne a neúčinné postupy, zostal exekučný súd nečinný,

a preto musel v tomto období nečinnosti žalobca prekrývať svojou aktivitou cielenou na udržanie
bonity pohľadávky usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov, čo predpokladalo aktívne
systémovú správu pohľadávky žalobcom. Náhrada nemajetkovej ujmy má podľa žalobcu základ v
tom, že samotné konštatovanie prieťahov v konaní nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup vystavil oprávnené

záujmy žalobcu riziku zániku povinného, zmareniu účelov konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko
insolvencie povinného. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé
usporiadanievzťahovadosiahnutieadekvátnejnápravyaprimeranejsatifakciezaporušeniezákladných
práva princípov právneho štátu.
Z obsahu súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že prvostupňový súd si v rámci prípravy pojednávania

zadovážil predmetný exekučný spis. Z exekučného spisu 11Er/918/2003 vyplýva, že exekútor
doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu 1.8.2003. Žalobca
doručil Exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora 2.11.2009. Exekútor doručil svoje vyjadrenie
exekučnému súdu 29.12.2009. Následne súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú rozhodnutím zo dňa
28.1.2010 č.k. 11Er/918/2003-15, ktoré bolo na základe odvolania žalobcu potvrdené rozhodnutím

Krajského súdu v Banskej Bystrici 15CoE/151/2010-31 zo dňa 30. júna 2010. Následne bola exekúcia
rozhodnutím 11Er/918/2003-36 zo dňa 16.11.2010, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu
13CoE/74/2011-47 zo dňa 10.marca 2011, zastavená.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd predvolal účastníkov konania na pojednávanie
riadne a včas. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu prevzal predvolanie 12.8.2014.

Pojednávanie bolo nariadené na deň 24.9.2014, preto lehota na prípravu bola zachovaná. Žalobca
doručil prvostupňovému súdu 17.9.2014 návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pretože podľa jeho názoru nebolo ústavne konformným
spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie
nestrannému súdu. Súčasne podal návrh na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia

ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa tohto podania podal na ústavný súd. Žalobcovi bolo
vyjadrenie žalovanej doručené. Okresný súd návrhu na prerušenie konania ani návrhu na zrušenie
pojednávania nevyhovel. Na nariadenom pojednávaní rozhodol, že vec prejedná v neprítomnosti
účastníkov konania. Rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Súd rozhodol aj vo veci
samej napadnutým rozhodnutím.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka, podľa ktorej prvostupňový súd odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, a že v konaní rozhodoval vylúčený sudca neobstojí. O tom, že konajúca
sudkyňa nebola vylúčená z prejednania a rozhodnutia veci rozhodol právoplatne jej nadriadený súd.
Prvostupňový súd postupoval v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho súdneho poriadku, keď
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, ktorí boli riadne predvolaní a ktorým bola zachovaná lehota

na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. po tom ako zistil, že neboli splnené podmienky
na prerušenie konania a nezistil dôvod na odročenie pojednávania. Takýto postup v žiadnom prípade
nemožno hodnotiť ako procesný postup okresného súdu, ktorý by založil vadu konania, ktorá by mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. postup, ktorým by bola žalobcovi odňatá možnosť
konania pred súdom.

Pokiaľ okresný súd vec prejednal na pojednávaní, ktoré bolo riadne a včas nariadené a rozhodol vo
veci samej, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca sa tejto možnosti zbavil sám
tým, že sa na pojednávanie nedostavil. Odvolací súd je toho názoru, že dôvody uvádzané žalobcom
nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Keďtu takéto dôvody chýbali a žalobca sa pojednávania nezúčastnil, sám si zmaril možnosť realizovať na
pojednávaní svoje procesné práva.
Žalobca vo svojej žalobe označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom z ním označených

dôkazov okresný súd vychádzal, keď si zadovážil exekučný spis 11Er/918/2003. V súlade s obsahom
tohto spisu zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vo veci žalobcu ako oprávneného, proti povinnému C. L. pre vymoženie 111,53 Eur istiny a prísl.
doručená 1.8.2003. Žalobca doručil exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora 2.11.2009. Exekučný
súd požiadal exekútora o predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov 4.12.2009. Exekútor doručil

vyjadrenie k návrhu žalobcu 23.12.2009 spolu s vyúčtovaním trov. Exekučný súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú rozhodnutím zo dňa 28.1.2010. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd postupoval v súlade
so zákonom, keď v každom štádiu konania skúmal, či sú tam alebo nie sú podmienky, za ktorých môže
vo veci prebiehať exekúcia. Potom, ako zistil, že tomu tak nie je, exekúciu vyhlásil na neprípustnú.
V takom prípade stratilo opodstatnenie rozhodovanie o návrhu na zmenu exekútora, keďže exekúcia
nemala prebiehať vôbec.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR otázka, či bolo alebo nebolo porušené v konkrétnom
súdnom konaní právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma vždy podľa okolností
konkrétneho prípadu. Podstatné sú 3 kritériá, a to zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.
Žalobca namietal, že nebola dodržaná 30-dňová lehota na rozhodnutie o zmene exekútora. V danom
nebol v exekučnom konaní predložený exekučný titul, preto nebolo potrebné rozhodnúť o návrhu na

zmenu exekútora, keďže tu boli podmienky na vyhlásenie exekúcie, za neprípustnú. Podstatné v danom
prípade bolo, že vo veci nebol predložený exekučný titul. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu
v odvolaní, že bola splnená podmienka nesprávneho úradného postupu nezodpovedá skutočnostiam
obsiahnutým v príslušnom exekučnom spise a zisteniam, ku ktorým dospel okresný súd z tohto dôkazu.
K žalobcovej námietke, že prvostupňový súd neprípustne skrátil dokazovanie a žalobcu nepoučil o

možnosti predkladať dôkazy je potrebné uviesť, že táto námietka nezodpovedá obsahu súdneho spisu.
Napriek riadnemu predvolaniu sa na toto pojednávanie nedostavil. Navyše táto námietka ani nesmeruje
alebo nekorešponduje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, keď žaloba nebola zamietnutá z dôvodu,
že žalobca nepreukázal výšku škody, ale z dôvodu, že nebola splnená podmienka zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pretože nebol zistený nesprávny úradný postup, o

ktorom tvrdil žalobca, že takýmto postupom je.
Žalobca namietal predčasnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané skôr, ako bolo rozhodnuté
o návrhu na prerušenie konania. Keďže žalobca podal návrh na prerušenie konania, bol súd povinný
pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť, pričom poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový súd

rozhodol o žalobcových návrhoch na prerušenie konania. Žalobca v odvolaní ani netvrdí, že by ním
tvrdené porušenie povinnosti prvostupňovým súdom malo mať za následok nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia. Takýto žalobný dôvod neobstojí, pretože nie je v súlade ani s § 109 Občianskeho súdneho
poriadku ani s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Naopak, ak nie sú žiadne dôvody na
prerušenie konania bez ohľadu na to, či sa žalobca domnieva, že také dôvody sú, súd je povinný

postupovať v konaní tak, aby bolo rozhodnuté plynulo a bez prieťahov. V danej veci nebol dôvod na
prerušenie konania, pretože prvostupňový súd bol viazaný právoplatným rozhodnutím nadriadeného
súdu o tom, že konajúci sudca nebol vo veci vylúčený. Žalobca ani v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu netvrdil, že o jeho ústavnej sťažnosti prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
maťvýznamprerozhodnutiesúdu,tedažebolajehosťažnosťÚstavnýmsúdomprijatánaďalšiekonanie

v zmysle § 23 ods. 3 zákona o Ústavnom súde č. 38/1993 Z. z..
Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej správy
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného vyplýva, že ide o
objektívnu zodpovednosť, predpokladom ktorej je nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci,
škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Bez splnenia ktoréhokoľvek z uvedených troch predpokladov nemá štát za škodu zodpovednosť. Bez
toho, aby bol v konaní jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok
vznik škody alebo nemajetkovej ujmy, nie je dôvod zaoberať sa výškou škody a ani príčinnou súvislosťou
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Keďže v prejednávanej veci nebol zistený nesprávny
postup v konaní exekučného súdu a ani nebol preukázaný, nemohlo dôjsť k zodpovednosti štátu za

škodu, a preto okresný súd správne postupoval, keď s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania
ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu nezisťoval.
Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdpodľa§219ods.1a2O.s.p.rozhodnutiesúduprvéhostupňa
z jeho správnych dôvodov potvrdil.Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2,
3 O.s.p.).
Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože svoje trovy v
zákonom stanovenej lehote nevyčíslil..
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p. Úspešným bol žalovaný, avšak si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, a
preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné