Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/254/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233128
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115233128.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci žalobkyne:
Ing. Anna Glovniaková, s miestom podnikania Dlhá 192/42, Žilina - Bytčica, IČO: 33 861 285, právne
zastúpená: JUDr. Ivan Glovniak, advokátom so sídlom D. G. XXXX/XX, B., proti žalovanému: J. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, X., t. č. ÚVTOS Dubnica nad Váhom 1, o zaplatenie 9.600 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/514/2015-59
zo dňa 31. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách

konania, p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, s a rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške
8.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.500 eur od 20.01.2016
do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal proti žalovanému právo na náhradu

trov konania v rozsahu 76 %. V prejednávanej veci išlo v poradí o druhý rozsudok okresného súdu,
pretože jeho predchádzajúci rozsudok bol uznesením odvolacieho súdu zo dňa 21.09.2016 zrušený.
Vychádzajúc z intencií odvolacieho súdu, okresný súd vec opätovne prejednal a vykonal dokazovanie
v neprítomnosti žalovaného. Tento bol vo výkone trestu odňatia slobody a na výzvu súdu, v ktorej bol
poučený o tom, že jeho účasť na pojednávaní nie je nevyhnutná, avšak ak na nej trvá, nech to písomne
oznámi, nereagoval. Vzhľadom na obsah uvedenej výzvy, okresný súd nevyhovel návrhu žalobkyne a
nerozhodolvovecirozsudkomprezmeškanie,pretoženajehovydanienebolisplnenépodmienky.Práve

okolnosť, že žalovaný je vo výkone trestu odňatia slobody a súd na jeho osobnej účasti netrval, bránili
takémuto postupu. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal z rozsudku Okresného súdu Žilina vydaného v
trestnom konaní, ktorým bol žalovaný odsúdený za trestný čin podvodu, ktorým spôsobil škodu žalobkyni
vo výške 9.600 eur. V trestnom konaní však žalobkyňa ako poškodená bola s nárokom na náhradu škody
odkázaná na občianske súdne konanie. Vychádzajúc z ust. § 193 CSP, okresný súd konštatoval, že
uvedeným trestným rozsudkom je viazaný s tým, že nárok žalobkyne na náhradu škody čo do základu
považoval za preukázaný a v ďalšom konaní sa zaoberal posúdením dôvodnosti výšky náhrady škody.

Žalovaný neoprávnene disponoval s motorovým vozidlom, ktoré bolo predmetom nájomnej zmluvy
uzavretej medzi žalobkyňou ako vlastníčkou tohto vozidla a A. P. ako nájomcom. O nároku žalobkyne
na náhradu škody voči A. P. bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 25.10.2003 v
súvislosti so škodou, ktorá žalobkyni vznikla, nevrátením predmetného motorového vozidla, bola škodaustálená vo výške trhovej ceny vozidla 8.500 eur. Žalobkyňa si v prejednávanej veci uplatňovala nárok
na náhradu škody vo výške 9.600 eur, zaťažovalo ju teda dôkazné bremeno na preukázanie ňou tvrdenej
výšky škody. Okrem rozhodnutia v trestnej veci neprodukovala žiadne dôkazy, a preto okresný súd

vychádzal rozhodnutia Okresného súdu Čadca zo dňa 25.10.2013. Prihliadal na to, že medzi A. P. a
žalovaným ide o solidárnu zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobili žalobkyni spoločne. Pri aplikácii
ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na náhradu škody zaviazal žalovaného ako ďalšieho
škodcu v rovnakej výške ako bola priznaná žalobkyni voči A. P.. V zvyšnej časti, v sume 1.100 eur, návrh
na náhradu škody ako nepreukázaný zamietol.

2. Žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania. Základným predpokladom pre vznik nároku na úroky
z omeškania je existencia omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2
Občianskeho zákonníka) a existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť.
Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia, že vyzvala žalovaného na uhradenie škody, ktorú jej spôsobil,
žalovaný sa tak dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka

dňom nasledujúcim po tom, ako mu bola doručená žaloba, t.j. dňom 20.01.2016. Základná úroková
sadzba k prvému dňu omeškania žalovaného bola 0,05 %, a preto okresný súd v zmysle § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 20.01.2016 do
zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, úspešnej žalobkyni priznal v rozsahu jej čistého
úspechu 76 % voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podala žalobkyňa odvolanie,
žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Namietala, že okresný súd nepostupoval správne, keď vo veci nerozhodol rozsudkom
pre zmeškanie. V rozsudku nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo takto nepostupoval, prípadne mal
jej návrh uznesením zamietnuť. Ďalej za nesprávny označila právny názor okresného súdu, že nie je
viazaný trestným rozsudkom v časti výšky spôsobenej škody. Poukázala na rozhodnutie Ústavného
súdu SR, sp.zn. I ÚS 269/2011-55, kde ústavný súd konštatoval, že rozsah viazanosti všeobecného

súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch,
v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými,
resp. podstatnými pre rozhodnutie v občiansko-právnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o
protiprávnom konaní a o tom, kto ho spáchal, pretože podmienkou odsúdenia bola aj výška škody.
V súdenej veci to bola jednoznačne výška škody 9.600 eur, ktorou sumou je súd v civilnom procese

viazaný. Tiež namietala, že žalovaný nepoprel žiadne jej tvrdenia a tak bez existujúcich prostriedkov
procesnej obrany možno jej tvrdenia považovať za nesporné. Nemala preto dôvod preukazovať výšku
škody spôsobenej trestným činom a okresný súd nepostupoval správne, pokiaľ jej žalobu čiastočne
zamietol z dôvodu, že nepreukázala výšku škody a ani výzvu žalovanému vo vzťahu k úrokom z
omeškania. Žalovaný deň vzniku omeškania nepoprel, pričom sa s uplatnením nároku na náhradu

škody oboznámil už v priebehu trestného konania v štádiu prípravného konania. Taktiež pokiaľ okresný
súd vychádzal z dôkazu rozsudku Okresného súdu Čadca, tak porušil CSP, nakoľko tento nepripúšťa
vykonanie dôkazov, ktoré neboli navrhnuté ani jednou zo strán sporu, vykonanie tohto dôkazu žiadna
zo strán sporu nenavrhla.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (podľa § 385 ods. 1 a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

6.Primárnežalobkyňanamietalanesprávnyprocesnýpostupokresnéhosúdu,keďnazákladejejnávrhu
nerozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie, hoci na jeho vydanie boli splnené podmienky. Podmienky
pre vydanie kontumačného rozsudku na pojednávaní sú upravené v § 274 CSP. Podľa tohto ustanovenia
možno rozsudkom pre zmeškanie rozhodnúť vtedy, ak: a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo
veci, hoci má súd doručenie predvolania riadne vykázané, pričom v tomto predvolaní bol žalovaný

poučený o možných procesných následkoch svojho nedostavenia sa; b) žalovaný svoju neprítomnosť
na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.7. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 31.05.2016. Žalovaný bol na uvedené pojednávanie
predvolaný z ÚVTOS Košice - Šaca. Spolu s predvolaním mu bolo zaslané oznámenie Okresného
súdu Žilina z 22.03.2017, že jeho účasť na danom pojednávaní nie je nevyhnutná a v prípade, ak

na osobnej účasti trvá, má túto skutočnosť súdu oznámiť písomne v lehote 7 dní. V prípade, že v
stanovenej lehote sa písomne nevyjadrí, bude mať súd za to, že na osobnej účasti netrvá. Žalovaný
sa k uvedenému oznámeniu do dňa nariadeného pojednávania písomne nevyjadril a na pojednávanie
neprišiel. Vzhľadom na obsah uvedeného oznámenia je zrejmé, že žalovaný sa pojednávania z
dôvodu doručenia vyššie uvedeného oznámenia nezúčastnil. Okolnosť, že žalovaný je vo výkone

trestu odňatia slobody a že jeho účasť nebola nutná, považoval okresný súd za ospravedlniteľný
dôvod jeho neprítomnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak okresný súd zvolil takýto procesný
postup a oznámenie s uvedeným obsahom bolo žalovanému doručené, skutočnosť, že sa nezúčastnil
nariadeného pojednávania nemožno považovať za splnenie podmienky pod písmenom b) pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie. Okresný súd svoj procesný postup v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
týmito skutočnosťami dostatočne odôvodnil. Nie je preto na mieste námietka žalobkyne, že okresný súd

svoj postup neodôvodnil. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo z hľadiska procesnej ekonómie nutné
osobitne rozhodnúť o zamietnutí návrhu žalobkyne na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Okresný súd
na pojednávaní, kde bol tento návrh prednesený vyhlásil rozsudok vo veci samej. Z jeho postupu je
zrejmé, že návrhu žalobkyne na vydanie rozsudku pre zmeškanie nevyhovel.

8. Ďalšiu odvolacej námietku žalobkyne týkajúcu sa nepriznania časti uplatneného žalobného nároku,
nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú, hoci sa stotožňuje so závermi rozsudku Ústavného súdu
SR, sp.zn. I. ÚS 269/2011-55, z ktorého citovala aj žalobkyňa v podanom odvolaní. Zároveň je však
nutné prihliadať aj na ust. § 288 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého súd v trestnom konaní
odkázal žalobkyňu na občiansko-právne konanie, v ktorom si má uplatňovať nárok na náhradu škody,

pretože v trestnom konaní nebol podklad na rozhodnutie o povinnosti žalovaného nahradiť škodu, alebo
bolo potrebné za tým účelom vykonať ďalšie dokazovanie. Podľa názoru odvolacieho súdu potom bolo
nedostatočné, že sa žalobkyňa obmedzila svoje tvrdenia týkajúce sa uplatneného nároku iba na
trestný rozsudok, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu podvodu. Možno sa stotožniť
so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa dôkazné bremeno na preukázanie výšky uplatneného

nároku neuniesla s tým, že zároveň absentovali aj tvrdenia týkajúce sa spôsobu, ako k výške nároku na
náhraduškodydospela.Súdnepochybil,pokiaľprihliadalnarozhodnutieOkresnéhosúduČadca,ktorým
bola právoplatne rozhodnuté, že A. P. ako solidárna dlžníčka (ktorú skutočnosť žalobkyňa v odvolaní
nerozporovala) bola zaviazaná nahradiť žalobkyni škodu spôsobenú práve trestným činom žalovaného v
rozsahu 8.500 eur. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Čadca, č.k. 16C/205/2013-54

zo dňa 25.10.2013, bol súčasťou pripojeného trestného spisu sp.zn. 28T/95/2015. Tento dôkaz bol
získaný okresným súdom v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý umožňoval vykonať
súdu aj také dôkazy, ktorých vykonanie strany sporu (vtedy účastníci konania) nenavrhli. Právne účinky
úkonov, ktoré boli vykonané počas predchádzajúcej právnej úpravy v zmysle § 470 ods. 1 CSP ostávajú
zachované aj po zrušení Občianského súdneho poriadku. Preto, pokiaľ okresný súd mal takýto dôkaz

a získal ho zákonným spôsobom v zmysle platnej právnej úpravy , mohol naň prihliadať.

9. Zo strany žalobkyne v súvislosti s uplatneným nárokom na úroky z omeškania absentovali podstatné
tvrdenia pre zistenie dôvodnosti uplatneného nároku na úroky z omeškania práve od ňou uvádzaného
dátumu. Ak žalovaný nerozporoval tvrdenia v žalobe, nemohol rozporovať tvrdenia, ktoré v žalobe

absentovali. Nešlo o taký nedostatok žaloby, ktorá by spôsobovala jej neúplnosť, že bez doplnenia
by nebolo možné rozhodnúť. V prípade odvolateľky by postup okresného súdu smeroval k odstráneniu
nedostatkov skutkových tvrdení, ktorými žalobkyňa preukazovala opodstatnenosť svojho nároku, to
znamená, k uneseniu dôkazného bremena stranou sporu. Takýto postup súdu by bol však v hrubom
rozpore s princípom kontradiktórnosti sporového súdneho konania, ako aj porušením ústavnej zásady

rovnosti sporových strán.

10. Vychádzajúc z týchto záverov, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1

CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu prináleží náhrada trov odvolacieho konania
voči žalobkyni v plnom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)