Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 15, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115011142
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115011142.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. januára 2018, v
trestnej veci obž. D. J. pre zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294
ods. 2 Trestného zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov
sp. zn. 5T/106/2015 zo dňa 03.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov pod sp. zn. 5T/106/2015 na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 03. novembra 2017 podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku postúpil trestnú vec
obžalovaného D. J. pre skutok kvalifikovaný obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sp.
zn. 3Pv 197/15 ako zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 2

Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

v presne nezistenej dobe do 18.3.2015 si zadovážil a v rodinnom dome s popisný číslom XX na ul. W..
v R. - Q.P., bez povolenia držal 1 kus upravenú pôvodne dlhú strelnú palnú zbraň, československú
vojenskú útočnú pušku (samopal) vz. 58V, kaliber 7,62 x 39, výr. číslo 14300j so zásobníkom, ktorá je
upravená tak, že jej úprava umožňuje do nábojovej komory vložiť a teda vystreliť ostré náboje, t.j. náboje

so strelou kaliber 7,62 x 39,

a v osobnom motorovom vozidle značky J. S500 s ev. číslom O. v uvedenom období bez povolenia držal:

1 kus upravenú pôvodne krátku strelnú palnú samonabíjaciu zbraň, slovenskú pištoľ zn. Arrow, model
002, kaliber 9 mm Luger, výr. číslo PS600201 s jedeným zásobníkom upravený tak, že vykonaná úprava

umožňuje do nábojovej komory vložiť a teda aj vystreliť ostrý náboj, t.j. náboj so strelou kaliber 9 mm
Luger, pričom tieto zbrane patria v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 písm. c/ Zák. č. 190/2003 Z.z. o
strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v kategórii A, pri ktorých bol ich
pôvodný charakter alebo podoba zmenená tak, aby sa ich použitím mohol spôsobiť ťažší následok ako
pred jej úpravou, alebo zbraň, ktorá má vzhľad iného predmetu,

Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Prešov, pretože nejde o trestný čin ale žalovaný skutok by
mohol iný orgán prejednať ako priestupok.

Protitomutouzneseniupodalokresnýprokurátorvzákonomstanovenejlehotesťažnosť,ktorúodôvodnil
najmä tým, že poukázal na závery znaleckého posudku KEÚ PZ, odbor prírodovedného skúmania a
kriminalistickej identifikácie Košice. Na zbraniach boli vykonané úpravy, ktoré nezodpovedajú označeniu

na zbraniach a tieto mali byť určené len na streľbu cvičnými nábojmi. V preloženom stave, ale bolo
možné do nich vložiť a vystreliť aj ostrý náboj. Rozoberá pojem expanzná zbraň, pričom preloženézbrane nie je možné takto charakterizovať. Z vyjadrenia Ministerstva vnútra SR- Prezídia policajného
zboru vyplýva, že zaistené zbrane patria do kategórie A, t.j. zakázané zbrane. Poukazuje a cituje z
vyjadrenia spoločnosti KONŠTRUKTA - Defence, a.s. k posúdeniu zhody pri novom kusovom overení

zbraní. Tvrdenia obžalovaného, že je nevinný z trestnej činnosti hodnotí ako účelové a nevierohodné.
Okresný súd pribral do konania znalca Z.. H. G. a Z.. J. K. a ak zistil rozdielnosti v záveroch znaleckých
dokazovaní, nič mu nebránilo pribrať ďalší kriminalistický a expertízny ústav. Taktiež pre objektívne
posúdenie veci mohol predvolať a vypočuť ako svedkov J.. S. a Z.. J. X., ktorí vypracovali vyjadrenia
zo dňa 25.05.2015 a 06.07.2015. Aj napriek jednoznačnej dôkaznej situácii súd ju nesprávne právne

vyhodnotil. Navrhol krajskému súdu napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Prešov
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr.
por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie,
ktoré týmto výrokom predchádzalo. Dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas oprávnenou osobou,

teda okresným prokurátorom, táto je však nedôvodná.

V prieskumnom konaní bolo zistené, že konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu bolo v súlade
so zákonom. Za splnenia procesných podmienok okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal
rozsiahle dokazovanie týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe okresného prokurátora. Vo vzťahu k

tomuto skutku boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci
a to zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli prvostupňovým súdom vyhodnotené v súlade so
zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku
sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa krajský súd stotožnil a tieto považuje za správne a z
dôvodu neopakovania tam uvedených skutočností v celom rozsahu naň odkazuje.

Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje rozsiahle a podrobné odôvodnenie, v ktorom je
vyložené, ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa prvostupňový súd
opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Úplnosť vykonaných dôkazných
prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj sťažnostného

súdu, ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z §
2 ods. 12 Trestného poriadku. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov
neodporuje základným princípom logického myslenia.

Napodkladeuvedenejdôkaznejsituácievodôvodnenínapadnutéhouzneseniaprvostupňovýsúdustálil,
že pištoľ zn. Arrow, model 002, výrobné číslo PS600201, trpí takou chybou, ktorou by pri prísnom
posudzovaní zákona č. 190/2003 Z. z. nespĺňala jeho definíciu o expanznej zbrani, keďže je možné
do nej vložiť aj ostrý náboj a fakticky aj vystreliť z tejto zbrane. Avšak v prípade vystrelenia by určite

došlo k deformácii zbrane a kúsky tejto zbrane by zasiahli nielen strelca ale aj iných ľudí, ktorí by sa
tam nachádzali, čo vyplýva jednak zo správy firmy KONŠTRUKTA - Defence, a.s., ale aj zo znaleckých
posudkov KEÚ PZ Košice a Z.. J. K.. V znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ
ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2015/971najehodruhejstranevúvodnejstranepredmetyč.10-stopač.26je
uvedené : 1 kus pištoľa, zn. Arrow, model 002, výrobné číslo PS600201, 1 kus zásobník, 2 kusy nábojky

a protokol o novom kusovom overení zbrane /predmety č. 10A/. Z toho vyplýva, že Kriminalistický a
expertízny ústav takýmto protokolom disponoval. Okresný súd má tiež za to, že nie je možné dať za
vinu obžalovanému, že niekto, kto túto zbraň upravoval, ju upravil tak, že je možné do tejto zbrane
vsunúť ostrý náboj. Obžalovaný túto zbraň zakúpil v dobrej viere, že táto zbraň spĺňa všetky náležitosti
expanznej zbrane tak, ako je to uvedené vyššie a bol mu k tomu daný protokol o novom kusovom

overení zbrane . Podľa názoru prvostupňového súdu časť tohto skutku týkajúci sa tejto pištole tak, ako
je uvedený vo výrokovej časti ani nemal byť súčasťou obžaloby. Ak takáto zbraň bola zaistená mala byť
odňatá obžalovanému a tomuto mala byť daná možnosť, aby si túto zbraň na vlastné náklady upravil,
ak by to odmietol, mal sa zvoliť iný postup a túto zbraň zobrať do úschovy na príslušnom policajnom
oddelení ako zbraň, ktorá nespĺňa podmienky expanznej zbrane.

Vo vzťahu k zaistenému samopalu (československá útočná puška vzor 58 V, kaliber 7,62 x 39, výrobné
číslo 14300J) súd prvého stupňa konštatoval, že uvedená zbraň bola prerobená na expanznú zbraň,
v ktorej sa nachádzali iba zbytky kolíkov. Takýmito kolíkmi bola zbraň zabezpečená na expanznúzbraň. Znalec Z.. J. K. sa k tejto zbrani vyjadril v tom zmysle, že k prerazeniu zarážok, resp. kolíkov
v posudzovanej zbrani mohlo dôjsť dvoma spôsobmi, v prvom prípade mechanicky pomocou tvrdého
nástroja v podobe guľatej tyče o priemere vnútorného rozmeru hlavne a to len zo smeru od ústia hlavne

smeromknábojovejkomore.Vtomtoprípadejetonepravdepodobné,vysvetliltotým,žetvarzakončenia
zbytkov zarážok, resp. kolíkov nie je rádiusový a nebol prehnutý ani smerom k nábojovej komore. Druhý
spôsob je pri dlhotrvajúcej streľbe dávkami, kde dochádza k prehratiu zarážok, resp. kolíkov, ktoré sa
potom pomaly ochladzujú, čím dochádza k tzv. popúšťaniu materiálu kolíkov, t.j. postupnej strate tvrdosti
materiálu a následne potom v dôsledku vysokých vnútrobalistických tlakov k namáhaniu kolíkov na strih

a ich vymrštenie mimo hlaveň. K tvrdosti kolíkov sa vyjadril, že sa používajú vrtáky, alebo skrutky tvrdené
kalením. Zbraň bola uvedená do tohto stavu, t.j. upravená na expanznú zbraň pred platnosťou vyhlášky,
ktorá upravuje technické zásady, vyhláška č. 169 úradu pre normalizáciu, je na nej síce nečitateľná
značka, aká skúšobňa ju preverovala v r. 2014, teda bola legálne upravená u nejakej legalizovanej
osoby, ktorá mala na to oprávnenie. Táto zbraň bola upravená v súlade s legislatívou, pričom aj v
prechádzajúcej legislatíve platila zásada, že expanzná zbraň musí byť upravená tak, že sa do nábojovej

komorynesmiedaťzasunúťostrýnáboj.Ostrýnábojztejtozbranevystrelenýnebol,akbybolvystrelený,
samopal by vyzeral úplne inak. Posudzovaná zbraň je prvotne expanzná zbraň poškodená streľbou a
to tak, že došlo k deštrukcii časti kolíkov, resp. zarážok, lebo časť tam zostala a trčia asi cca 1 mm
do vnútorného profilu a z tohto dôvodu je táto zbraň nepoužiteľná na streľbu ostrým strelivom, resp. je
to reálne s následkom havárie s tým, že dôjde k deštrukcii zbrane (s tým, že zbraň neprežije ani prvý

výstrel) dôjde k roztrhnutiu zbrane. Znalec tiež vylúčil, aby táto zbraň bola mechanicky poškodená, čo
znamená, že obžalovaný a ani iná osoba túto zbraň mechanicky neupravovali. Je nepochybné, že z tejto
zbrane bolo strieľané, a to dávkami. Tak ako to uviedol znalec, k poškodeniu kolíkov mohlo dôjsť streľbou
resp. tým, že táto zbraň nebola čistená po splodinách. Podľa názoru okresného súdu obžalovaný mal
možnosť ale aj povinnosť presvedčiť sa pri každej streľbe, ale aj po nej, či sa v hlavni nenachádza

nejaký cudzí predmet (okrem kolíkov, ktoré sú tam dané, od upraviteľa zbrane, keďže inak by to nebola
expanzná zbraň) a týmto potom zistiť, či zbraň nie je poškodená. V tomto prípade sa obžalovaný po
streľbe nepresvedčil či kolíky v zbrani sú, čím podľa názoru súdu sa dopustil priestupku, keďže zbraň
bola poškodená. Záverom súd prvého stupňa uviedol, že pri tomto trestnom čine (zločine) je potrebné,
aby páchateľ konal úmyselným spôsobom, či už podľa § 15 písm. a/, alebo písm. b/ Trestného zákona

a má za to, že v tomto prípade ide iba o nedbanlivostné konanie podľa § 16 Trestného zákona, keďže
obžalovaný sa nepresvedčil o tom, či kolíky sú v zbrani po tom, čo z tejto zbrane strieľal, pretože ak by
to bol urobil, nič tomuto nebránilo túto zbraň si nechať opraviť a následne by nebol ani trestne stíhaný.

S poukázaním na takúto dôkaznú situáciu a jej hodnotenie odvolací súd sa stotožnil so záverom

okresného súdu, že výsledky dokazovania jednoznačne nepreukázali konanie obžalovaného D. J. tak,
ako mu to kládla obžaloba za vinu. Krajský súd považoval rozhodnutie prvostupňového súdu o postúpení
veci podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku za zákonné a správne.

K vyššie uvedenému ešte krajský súd dodáva, a to aj vo vzťahu k jednotlivým odvolacím námietkam,

že obžalovaný si zaistené zbrane zakúpil prostredníctvom internetu na dobierku od vypočutých svedkov
(U., K. prostredníctvom svedka F.) a s týmito zbraňami mu boli zaslané aj protokoly o novom kusovom
overení zbraní, ktoré vykonala autorizovaná organizácia, pričom z nich jednoznačne vyplýva, že išlo o
expanzné akustické zbrane. Obžalovaný sa preto mohol odôvodnene domnievať, že si zakúpil expanzné
zbrane (čo bolo aj jeho úmyslom), ktoré síce boli pôvodne skonštruované na streľbu aj s ostrými

nábojmi, avšak ich úpravu a zmenu na expanznú zbraň realizovala na to povolaná osoba, o čom svedčia
vyššie uvedené protokoly, a preto na ich zaobstaranie si, ako aj držbu nepotreboval zbrojný preukaz,
pretože spĺňal podmienky stanovené zákonom č. 190/2003 Z.z. o zbraniach a strelive. Súčasne je tiež
potrebné poukázať aj na vyjadrenia spoločnosti KONŠTRUKTA - Defence, a.s. k obidvom zbraniam
nachádzajúcim sa na čl 159-160, podrobne rozvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia, z ktorých

bez pochybností vyplýva, že tieto zbrane sú určené výhradne na streľbu cvičným strelivom a nemožno
zmenou tvaru nábojovej komory zabrániť vloženiu ostrého streliva. Podmienkou je, že pri použití musí
dôjsť k deštrukcii zbrane, čo potvrdili aj obidvaja znalci, že v prípade vystrelenia ostrého náboja z
obidvoch zbraní môže dôjsť k deštrukcii zbraní a ohrozeniu strelca ako aj osôb stojacích blízko neho.
Ani jeden zo znalcov nepotvrdil (skôr vylúčili), aby do zbraní bolo nejakým spôsobom mechanicky

zasahované, napr. odstránením alebo vyvŕtaním kolíkov a podobne. Orgány činné v trestnom konaní
taktiež nepreukázali, že bol to práve obžalovaný, ktorý akýmkoľvek spôsobom upravil zbrane tak, aby
bolo možné do nich vložiť aj ostrý náboj a takouto manipuláciou z nich urobiť zakázané zbrane, pri
ktorých bol ich pôvodný charakter alebo podoba zmenená tak, že sa ich použitím mohol spôsobiť ťažšínásledok ako pred ich úpravou. Práve vložením a vystrelením ostrého náboja z hociktorej zo zaistených
zbraníbysaobžalovanývystavovalveľkémurizikudeštrukciezbraneatýmajvážnemuohrozeniusvojho
života a zdravia. Nemožno preto klásť obžalovanému za vinu, že takýmito zbraňami disponoval a len na

podklade toho, že bolo možné do nich vložiť aj ostrý náboj, ustáliť jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Zo
žiadneho z vykonaných dôkazov nebolo možné jednoznačne a nespochybniteľne vyvodiť, aby za tento
stav niesol zodpovednosť práve obžalovaný, keďže sa nedá vylúčiť, že už v čase pri ich kúpe od vyššie
uvedených osôb boli tieto zbrane v takom technickom stave, že sa dala vložiť do nábojovej komory
ostrá munícia. Práve protokoly o novom kusovom overení zaistených zbraní osvedčovali, že v danom

prípade sa jedná o expanzné akustické zbrane, teda ktoré spĺňajú zákonom požadované podmienky a
obžalovaný nemal žiaden dôvod im neveriť.

Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že povinnosťou obžalovaného nie je dokazovať svoju nevinu,
pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné
bremeno. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok

uvedený v obžalobe, sa stal, obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila a tento
vykazuje zákonné znaky trestného činu. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je
ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o
sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

Krajskýsúdjepretotohonázoru,žebolonamiesteaplikovaťzásadu„indubioproreo"(vpochybnostiach
v prospech). Táto prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o
dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu
reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu
veci a zákonu zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu.

K sťažnostným námietkam okresného prokurátora, krajský súd poukazuje na vyššie uvedené okolnosti
prípadu, ako aj právne úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní o podanom opravnom prostriedku.
Sťažnostný súd ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe
výsledkovvykonanéhodokazovanianemôžespoľahlivo(tedabezrozumnýchadôvodnýchpochybností)

uzavrieť, že dokazovaním ustálený skutok vykazuje všetky obligatórne náležitosti ako po objektívnej,
tak aj subjektívnej stránke žalovaného trestného činu. Pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov,
krajský súd na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a
na podklade štúdia predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd sa správne,
logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie. Na tomto

mieste preto aj odvolací súd upriamuje pozornosť prokurátora na vyššie uvedené skutočnosti. Ohľadne
predvolania a vypočutia ako svedkov J.. S. a Z.. J. X. je potrebné uviesť to, že zabezpečiť ich osobnú
prítomnosťnahlavnompojednávaní (dokoncaaž2krát-pozrinačl.205,čl.244)bolvsúladesust.§277
ods. 3 Tr. poriadku poverený konajúci prokurátor. Zo spisu pritom nie je zrejmé, prečo k zabezpečeniu
týchto svedkov zo strany prokuratúry nedošlo, pričom na poslednom hlavnom pojednávaní ani samotný

prokurátor na ich osobnom výsluchu už netrval, nechal na zváženie súdu vykonanie ďalších dôkazov,
teda od výsluchu týchto svedkov ustúpil. Vytýkanie preto tejto skutočnosti zo strany prokuratúry nie je
možno hodnotiť inak len ako alibistické. Mylne poukazuje prokurátor aj na to, že bol to okresný súd,
ktorý pribral do konania znalca Ing. H. G., keďže k tomu došlo už na základe uznesenia o pribratí KEÚ
PZ Košice konajúcim vyšetrovateľom dňa 19.3.2015 v prípravnom konaní (viď čl. 65-66), pričom vyššie

uvedená osoba bola spracovateľom znaleckého posudku v mene ústavu. Ako vyplýva zo sťažnostných
námietok, podstatou podaného opravného prostriedku je snaha prokurátora dosiahnuť, aby krajský
súd prehodnotil vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky obžaloby
dospel k odlišným skutkovým a právnym záverom, než aké urobili prvostupňový súd. Je ale potrebné
konštatovať, že skutkový stav bol okresným súdom na podklade vykonaného dokazovania zistený

správne a následne bol aj zákone právne posúdený. Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi,
či skupinami dôkazov nie je totiž neobvyklá, pokiaľ však nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant
skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť
variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré sťažnostný súd považoval rozhodnutie okresného súdu za správne
a zákonné a sťažnosť okresného prokurátora, nezistiac tak vecné dôvody sťažnosti, ako nedôvodnú
zamietol v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.