Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/179/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114223238
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114223238.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu M. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Na W. XXX/XX, XXX XX H., právne zastúpeného JUDr. Jánom Geregom, Advokátska kancelária
GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 253
011, proti žalovanému Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica,
IČO: 36 631 124, o náhradu škody vo výške 1 607 375,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/218/2014-140, zo dňa 25. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (výrok I.) a vo výroku o náhrade trov

konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
200 000,- Eur s 10% úrokom z omeškania od 26. 10. 2014 až do zaplatenia (po tom ako vo zvyšnom
rozsahu vzal žalobu späť a okresný súd v tejto časti konanie v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil),

a to titulom nemajetkovej ujmy v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

2. Žalobca požadoval vyššie uvedenú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s tým, že jeho osobné listy - úverová zmluva, zmluva so špedičnou spoločnosťou, potvrdenie o príjme
z daňového úradu, o daňových priznaniach ako aj korešpondencia s Generálnou prokuratúrou SR
sa dostali zrejme do nepovolaných rúk neznámym osobám, a to v dôsledku nesprávne vykonaného
doručenie poštového balíka, ktorý mu bol adresovaný, čím došlo k zásahu do jeho osobnostných práv,

bolo narušené jeho právo na súkromie, konkrétne došlo k zásahu do jeho mena a prejavu, ktoré sa
nachádzali v týchto listinách. V listinách sa nachádzali jeho osobné údaje, rodné číslo, pričom išlo o
kópie listín.

3. Okresný súd po vykonaní dokazovania aplikujúc ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka vrátane čl.
10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 19 ods. 3 Ústavy SR dospel k právnemu záveru,
že žaloba nie je dôvodná, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného, resp. jeho

zamestnanca malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu uvedených v § 11 Občianskeho
zákonníka, t. j. k odcudzeniu listín obsahujúcich osobné údaje žalobcu. Porušenie povinnosti na strane
zamestnanca žalovaného tým, že zanechal balík pred dverami žalobcu, môže predstavovať porušenie
prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka v súvislosti so vzniknutou škodou (stratoubalíka, resp. jeho poškodením), ale nebolo preukázané v konaní, že by priamo zo strany žalovaného,
resp. jeho zamestnanca došlo ku priamemu zásahu do osobnostných práv žalobcu tak, ako to bolo
tvrdené v konaní. Z týchto dôvodov potom podľa okresného súdu nemôže prichádzať do úvahy ani

náhrada nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka, ak absentuje priama príčinná
súvislosť medzi porušením povinností na strane zamestnanca žalovaného a prípadným neoprávneným
zásahom tretej osoby aj keby tento zásah bol preukázaný. Z uvedených dôvodov sa potom okresný súd
nezaoberal ani otázkou nároku žalobcu v zmysle § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.

4. Na záver okresný súd dodal, že ak by aj bolo preukázané, že sa v balíku nachádzali konkrétne
listinné dôkazy a boli vytiahnuté z balíka doručovateľom žalovaného, vecne pasívne legitimovaným v
spore v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka by bol priamo zamestnanec žalovaného a nie žalovaný.
V prípade, ak by sa preukázalo, že k takémuto zásahu došlo zo strany tretej osoby, bola by vecne
pasívne legitimovaná táto tretia osoba. Zodpovednosť podľa § 13 Občianskeho zákonníka zakladá len
také konanie, ktoré je neoprávneným zásahom do práv na ochranu osobnosti. Žalovaný zodpovedá za

škodu spôsobenú jeho zamestnancom v súvislosti s výkonom jeho činnosti v rámci svojho pracovno-
právneho poverenia, a to riadneho doručenia zásielky. Nemôže však zodpovedať za nároky v súvislosti s
činnosťou použitej osoby, ktoré by vybočovali z rámca poverenej vymedzenej činnosti. V tomto prípade
postihuje občianskoprávna zodpovednosť podľa § 13 priamo len tieto použité osoby. Ani takáto činnosť
však zo strany zamestnanca žalovaného v konaní nebola preukázaná, preto z uvedených dôvodov súd

žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý opakovane poukázal na

to, že nie je sporná skutočnosť o existencii poškodenia poštovej zásielky, ktorá mu bola doručovaná
žalovaným, pretože toto vyplýva z rozhodnutia o nároku a vyplatení náhrady škody Slovenskej pošty, a.
s., zo dňa 28. 11. 2014. Odcudzenie treťou osobou je nepreukázateľný fakt, pretože pri takejto udalosti
nikto prítomný nebol, avšak je isté to, že doručovateľ poštového balíka postupoval neštandardne. Pokiaľ
ide o obsah listín, ku ktorých strate došlo, tento bol preukázaný výpoveďou JUDr. R. P., ktorá mu zásielku

posielala, pričom išlo o kópie listín, okrem iného aj vzťahujúcich sa na konanie vedené pred Okresným
súdom Bratislava I. pod sp. zn. 10C/48/2011, takže je možné autorizovať konkrétne listiny a ich obsah
z charakteru a predmetu tohto konania doručovateľa žalovanej. Naďalej tvrdí, že medzi konaním
doručovateľa žalovaného a zásahom do súkromia žalobcu je daná priama príčinná súvislosť, pretože
listiny vysokosúkromného charakteru zásielky chýbali a dostali sa do rúk tretím osobám. Naďalej

tvrdí, že vecne pasívne legitimovaným spolu môže byť aj právnická osoba, pretože doručovateľ bol
zamestnancom žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd jeho nároku v celom rozsahu vyhovel, prípadne,
aby odvolací súd svojou úvahou rozhodol o výške tejto náhrady tak, ako sa v zmysle výsledkov
dokazovania domáha.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v
texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP platí, že

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1

CSP (a contrario), rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako v celom rozsahu
vecne správny.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.11. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je
vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň v bodoch 12. až 32. odkazuje i odvolací súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia aj vzhľadom k odvolacím námietkam žalobcu
uvádza nasledovné:

12.Odvolacísúdsastotožňujesprávnymzáveromokresnéhosúdu,podľaktoréhožalobcanepreukázal,
že by priamo zo strany žalovaného, a ani jeho zamestnanca, došlo ku zásahu do jeho osobnostných
práv, v dôsledku čoho mu následne nemohol vzniknúť ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle
§ 13 Občianskeho zákonníka.

13. Odvolací súd uznáva, že nebola sporná skutočnosť o existencii nesprávneho ( vadného )
doručenia poštovej zásielky ( poštového balíka ) adresovaného žalobcovi žalovaným, ktorá vyplýva
aj z rozhodnutia o nároku a vyplatení náhrady škody zo dňa 28.11.2014 ( č.l. 100 spisu) vo výške
39,20 EUR, na základe reklamácie žalobcu. Uvedená skutočnosť - priznanie náhrady škody v dôsledku
vadného doručenia poštového balíka žalobcovi - sama o sebe nepreukazuje to, že k poškodeniu tohto

balíka došlo priamo konaním žalovaného, resp. jeho zamestnanca. Kto poškodil poštový balík nebolo
preukázané a ani zistené v inom konaní, preto v tomto smere sa dostal žalobca do dôkaznej núdze.
Medzi nesprávnym postupom žalovaného a porušením práva žalobcu na listové tajomstvo, prípadne
zásahomdoosobnostnýchprávžalobcuneexistujepriamaabezprostrednápríčinnásúvislosť,akosoba,
ktorá poškodila poštový balík a ktorá je práve osobou, ktorej konaním by k zásahu spôsobilému narušiť

osobnostné práva žalobcu mohlo dôjsť, teda pôvodca zásahu, zistená nebola.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je
nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené,
ale rovnako zistenie, že žalovaný (fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil konania, ktoré žalobca

považoval za neoprávnený zásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou
skúmania, kto je v tom ktorom konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav
vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia a druhý je
nositeľomprávnejpovinnosti.Režimochranyosobnostijepostavenýnaprincípezodpovednostipôvodcu
zásahu za ujmu spôsobenú na chránených osobnostných právach, ako aj to, že nároky vyplývajúce z

neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti sú podľa platnej právnej úpravy pojmovo odlišné
od nárokov na náhradu škody. V prejednávanej veci bolo preukázané jedine to, že žalovaný škodu
žalobcovi spôsobil nesprávnym doručením nepoistenej poštovej zásielky, na základe ktorej skutočnosti
bolo vydané vyššie uvádzané rozhodnutie o nároku a vyplatení náhrady škody zo dňa 28. 11. 2014.

15.Zákonnedefinujepojemzásah,aninepodávavýpočetkonkrétnychforiemzásahov,ktorýmimôžubyť
dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie ako aj pasívne správanie,
ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu a jeho
objektívna spôsobilosť negatívne zasiahnuť na chránené osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi
neoprávneným zásahom a poškodením (ohrozením) niektorého z osobnostných práv, však musí byť

vzťah v príčinnej súvislosti.

16. V prejednávanej veci však nebolo sporné, že zo strany zamestnanca žalovaného došlo k porušeniu
jeho povinnosti, ktoré mu vyplývali z pracovného pomeru v tom, že pri doručení zásielky žalobcovi
podpísal v jeho mene prevzatie balíka a tento balík nedoručil do rúk žalobcovi ani osobám žijúcim v

jeho domácnosti, ale ho zanechal pred vstupom do jeho rodinného domu ( za bráničkou ). Žalovaný
preto nemôže zodpovedať za nároky v súvislosti s činnosťou použitej osoby, ktoré vybočovali z rámca
poverenej vymedzenej činnosti, teda ak si zamestnanec riadne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu
z pracovného pomeru. Práve toto porušenie malo byť podľa žalobcu v príčinnej súvislosti s poškodením
balíka a zmiznutím piatich listín, v ktorých sa nachádzali jeho osobné údaje. Nie je však pravdivým

tvrdenie žalobcu v odvolaní, že obsah listín bol preukázaný Q.. R. P., ktorá mu zásielku zasielala. JUDr.
R. P. na pojednávaní uviedla, že jej žalobca dňa 10. 07. 2014 poslal na oboznámenie listiny, ktoré mu po
preštudovaní v celku zaslala dňa 07. 08. 2014, avšak nevedela sa vyjadriť, o aké konkrétne listiny išlo a
aniohľadomichpočtuarozsahu.Potvrdilalento,žeišlookópielistínvzťahujúcichsanakonanievedenépred Okresným súdom Bratislava I. pod sp. zn. 10C/48/2011. Nebolo teda tvrdené a ani preukázané, že
by zo strany doručovateľa žalovaného malo dôjsť nielen k poškodeniu, ale ani k odcudzeniu týchto listín.

17. Žalobca v prejednávanej veci považoval za pôvodcu jeho zásahu žalovaného, ktorého zamestnanec
predmetný poštový balík žalobcovi doručoval. Ak by teda bezprostredným pôvodcom zásahu do
osobnosti žalobcu mala byť fyzická osoba (doručovateľ), ktorý bol právnickou osobou použitý na výkon
jejčinnosti,jenutnéposúdiť,čikonanietejtofyzickejosobyjezásahom,zaktorýnesiezodpovednosťona
sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo žalovaný, teda právnická osoba (zamestnávateľ).

Ust. §-u 11 a nasl. Občianskeho zákonníka neobsahujú úpravu, ktorá by osobitne riešila túto otázku
avšak, podľa § 853 Občianskeho zákonníka platí, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie. V tomto ustanovení Občianskeho zákonníka je upravená analógia.
Analógia legis (analógia zákona) sa používa ako forma aplikácie zákona vtedy, keď treba riešiť
otázku, riešenie ktorej nie je síce v zákone upravené, ale ten istý zákon upravuje riešenie podobného

prípadu. Vychádza sa pritom z predpokladu, že zákonodarca by podľa rovnakých zásad upravil aj
daný prípad. Právnym vzťahom zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnostných
právach fyzickej osoby (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) sú obsahom a účelom najbližšie právne
vzťahy zodpovednosti za majetkovú ujmu (škodu) spôsobenú v majetkovej sfére poškodeného (§ 420
a nasl. Občianskeho zákonníka). V zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že škoda je

spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých
na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa zákona nezodpovedajú; ich
zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov však nie je dotknutá (viď aj rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. I.ÚS 137/07 zo dňa 23. 08. 2007).

18. Ak žalobca svoj nárok uplatňoval v dôsledku zásahu do jeho osobnostných práv, a to titulom
porušenia listového tajomstva v zmysle čl. 22 ods. 1 Ústavy SR, k tomu odvolací súd dopĺňa, že Ústava
SR v čl. 22 zaručuje ochranu listového tajomstva len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené.
Pod neoprávneným zasahovaním treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej
úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a

slobody, alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 55/98). Poštovým tajomstvom sú informácie a údaje
o poštových zásielkach a o poštových službách k nim poskytnutých alebo poskytovaných okrem
informácií štatistického charakteru, z ktorých nevyplýva, kto bol odosielateľom alebo adresátom, obsah
korešpondencie alebo obsah ostatných poštových zásielok (§ 10 zák. č. 324/2011 Z. z. o poštových

službách). Listové tajomstvo tvorí vlastný obsah korešpondencie. Predmetný zákon v §-e 35 výslovne
zakazuje otvárať poštové zásielky, skúmať ich obsah a účel, ak zákon neustanovuje inak. Každý,
kto príde z predmetom poštového tajomstva do styku je povinný zachovávať o ňom mlčanlivosť a
zabrániť, aby sa s ním oboznámila iná osoba. V konaní však nebolo preukázané, že by žalovaný, ale ani
jeho zamestnanec, akýmkoľvek spôsobom otvoril poštovú zásielku, teda predmetný balík doručovaný

žalobcovi, prípade, že by skúmal jeho obsah a pod.. Takéto konanie v prejednávanej veci nebolo zo
strany žalobcu preukázané. V konaní bol preukázaný len nesprávny postup doručovania tejto zásielky.

19. Tajomstvo prepravovaných správ patrí medzi základné práva a slobody osoby, ktoré chránia jej
súkromie. Ústava poskytuje ochranu listovému tajomstvu, tajomstvu dopravovaných správ a iných

písomností a ochranu osobných údajov. Obsahom základného práva na ochranu osobných údajov je
však ochrana jednotlivca spočívajúca v zásadnej neprípustnosti získavania, uchovávania, používania
alebo ďalšieho spracovania údajov týkajúcich sa súkromnej sféry jeho života. Takto poňatá ochrana je
nevyhnutným predpokladom na možnosť jednotlivca rozhodovať o tom, ktoré informácie týkajúce sa
jeho súkromia zverejní, čím je v širších súvislostiach chránená jeho možnosť slobodne a na vlastnú

zodpovednosť robiť rozhodnutia týkajúce sa jeho súkromného života. Osobnými údajmi sú údaje
týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takouto osobou je osoba, ktorú možno určiť
priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použitého identifikátora alebo na základe jednej,
či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu,
ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu (§ 3 zák. č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov).

Pojem osobných údajov podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy SR má svoj autonómny charakter, ktorý nemusí
byť vo všetkých prípadoch totožný so zákonným vymedzením tohto pojmu. V prejednávanej veci však
nebolo preukázané, že by priamo konaním žalovaného, ale ani konaním jeho zamestnanca, došlo kneprípustnému získaniu uchovávaniu, či používaniu alebo ďalšiemu spracovaniu akýchkoľvek údajov
týkajúcich sa žalobcu.

20. Keďže odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné a žiadnym spôsobom nespochybnili vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia, zároveň v nich nebolo poukázané na to, že by v konaní došlo k inej
vade, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd napadnuté rozhodnutie
v rozsahu, v ktorom bola žaloba zamietnutá potvrdil.

21. Výrok okresného súdu, ktorým bolo konanie v prevyšujúcej časti zastavené vzhľadom na späťvzatie
(čiastočné) žaloby žalobcom, zostáva rozsudok okresného súdu v zmysle § 367 ods. 2 nedotknutý.

22. Odvolací súd potvrdil i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania (výrok III.), ktorý
nebol konkrétnymi dôvodmi v odvolaní napadnutý žalobcom, avšak ide o výrok závislý. Okresný súd
rozhodoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, teda priznal náhradu trov konania

podľa zásady úspechu v spore, keď v celom rozsahu úspešným bol v konaní žalovaný.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho

konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, avšak trovy odvolacieho konania,
ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalovaného
(§ 251 CSP), nevznikli. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol, že ani žalovaný, ktorému trovy
odvolacieho konania nevznikli, nemá nárok na ich náhradu.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).