Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 9C/40/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309202578
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1309202578.16

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci
navrhovateľa: B.. V. K., bytom K., K. XX, zastúpený JUDr. Tomášom Kozovským, advokátom so sídlom v
Bratislave, Björnsonova 8, proti odporcom: 1. Mestská časť Bratislava - Rača, Kubačova 21, Bratislava,
2. Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,
Námestie slobody 6, Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 14.04.2009, navrhovateľ žiadal súd, aby zaviazal
odporcu povinnosťou zaplatiť mu z titulu náhrady škody na majetku sumu vo výške 12.389,97 Eur.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 15.03.2006 podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia spolu s
príslušnou dokumentáciou vo veci vydania územného povolenia stavebnému úradu, ktorého pôsobnosť
vykonáva v zmysle preneseného výkonu úloh miestnej štátnej správy odporca 1/, tento podanú žiadosť
zákonom stanoveným spôsobom nevybavil a v období od podania žiadosti, t. j. od 15.03.2006 do
10.12.2007, nevykonal žiadne úkony. Týmto konaním, respektíve nekonaním (nesprávnym úradným
postupom) spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 12.389,97 Eur s príslušenstvom, spočívajúcu v
náraste cien stavebných prác v časovom období svojej nečinnosti. Dňa 19.01.2007 doručil navrhovateľ
Krajskému stavebnému úradu Bratislava ako nadriadenému orgánu odporcu 1/ sťažnosť na postup
Referátu územného konania a stavebného poriadku stavebného oddelenia odporcu 1/, ktorý túto
sťažnosť postúpil starostovi odporcu 1/, ten však na ňu nereagoval. Preto navrhovateľ dňa 06.06.2007
podal na Krajský stavebný úrad v Bratislave žiadosť na vykonanie opatrenia proti nečinnosti pri
vybavovaní predmetných žiadostí zo dňa 15.03.2006. Dňa 18.10.2007 sa konalo pracovné stretnutie vo
veci umiestnenia rodinného domu na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa, na ktorom bol dohodnutý
postup a následne oznámením zo strany odporcu 1/ zo dňa 19.10.2007 bol navrhovateľ vyzvaný na
predloženie potrebných dokladov k územnému konaniu (predložil ich dňa 15.11.2007), napokon dňa
10.12.2007 vydal odporca 1/ oznámenie o začatí územného konania. V ňom nesprávne uviedol, že
navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 08.11.2007, čo tento vo svojom liste zo dňa 04.01.2008
namietal, keďže k podaniu návrhu, respektíve žiadosti o vydanie územného a stavebného povolenia
došlo dňa 15.03.2006.

Právne svoj návrh odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď porušenie právnej
povinnosti videl navrhovateľ v porušení tzv. prevenčnej povinnosti, ktorou je v tomto prípade najmä
zabezpečenie riadneho úradného postupu v súlade so zákonom, t. j. rozhodnutie v zmysle zákona
a v zákonom stanovenej lehote; vznik škody odôvodňuje preukázateľným navýšením rozpočtového

nákladu na stavbu rodinného domu, keď došlo k zvýšeniu hodnoty indexu cien stavebného materiálu
a stavebných prác v žalovanej sume 12.389,97 Eur; zavinenie na strane odporcu 1/ vidí v tom, že
mohol zabrániť vzniku škody na majetku vynaložením všetkého úsilia, ktoré bolo možné a ktoré bolo
možné od neho v danom čase objektívne požadovať. Výšku škody, ktorú žiada uhradiť, odvodzuje z
ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), keď rozpočtový náklad stavby bol na začiatku - v čase podania
žiadosti o stavebné povolenie, určený sumou v celkovej výške 2.744.559,09 Sk a po 09.02.2008, kedy
bolo stavebné povolenie vydané, sa predmetná suma zvýšila na sumu 3.117.819,19 Sk, t. j. rozdiel
predstavuje sumu vo výške 373.260,10 Sk (12.389,97 Eur).

Svojím písomným podaním doručeným súdu 01.10.2012 žiadal o pripustenie ďalšieho účastníka na
strane odporcu, a to Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja
SR a v zmysle tohto návrhu žiadal pripustiť zmenu petitu tak, aby boli obaja odporcovia spoločne a
nerozdielne povinní zaplatiť mu náhradu škody v sume 12.389,97 Eur.

Súd rozhodol uznesením zo dňa 08.10.2012 (č. l. 220) tak, že vstup odporcu 2/do konania pripustil.

Na odvolanie oboch odporcov voči tomuto uzneseniu odvolací súd rozhodol uznesením zo dňa
26.03.2013 (č. l. 248) tak, že odvolanie odmietol s tým, že odporca 2/má správne znieť: Slovenská
republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky; keď v
odôvodnení uviedol, že proti takémuto uzneseniu nemá právo podať odvolanie ani pôvodný odporca,
ani ten, o koho pristúpenie na strane odporcu ide. Súhlas toho, kto má vystupovať na strane odporcu,
sa nevyžaduje, keďže odporca nemôže určovať rozsah účastníctva, povinnosťou súdu je o návrhu na
pristúpenie ďalšieho účastníka do konania rozhodnúť.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril vo svojom písomnom podaní doručenom súdu
11.09.2009 a žiadal ho zamietnuť považujúc ho za nedôvodný, argumentujúc tým, že odporca 1/
navrhovateľa počas napadnutého obdobia, t. j. od 15.03.2006 do 10.12.2007, informoval o postupe
riešenia, postupoval s ním v úzkej súčinnosti v zmysle zákona tak, ako to vyplýva z ustanovení § 3
zákona č. 71/1976 Zb. (správny poriadok), to znamená, že odporca 1/ako príslušný stavebný úrad nebol
v rozhodnom období nečinný.

Po podaní žiadosti navrhovateľa o stavebné povolenia a územné rozhodnutie na výstavbu jeho
rodinného domu na O. (R.) ulici v Bratislave na pozemkoch parcelné číslo XXXX/X a XXXX/X
v katastrálnom území Rača, požiadal dňa 18.04.2006 z dôvodu zistenia skutkového stavu Odbor
územného plánu a regionálneho rozvoja odporcu 1/o stanovisko k investičnej činnosti a na jeho
základe navrhovateľa upozornil na skutočnosť, že s výstavbou je možné súhlasiť až po vyriešení
dopravného napojenia dotknutého územia. Listom zo dňa 03.05.2006 bol navrhovateľ informovaný,
že predmetné pozemky sú platnou celomestskou územnoplánovacou dokumentáciou „Aktualizácia
územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, rok 1993, v znení neskorších zmien a doplnkov“ určené
pre funkčné využitie - malopodlažná zástavba obytného územia, s uvedením, že pozemky, na ktorých
sa má realizovať výstavba rodinného domu, sa nachádzajú v území, ktoré si vyžaduje spracovanie
územnoplánovacieho podkladu, resp. územnoplánovacej dokumentácie, ktorá zabezpečí priestorovú
reguláciu územia, riešenie technickej infraštruktúry a dopravnú obsluhu v území. Zároveň bolo potrebné
k rozvojovému územiu doplniť aj stanovisko Odboru územného plánu a regionálneho rozvoja odporcu
1/. Ďalším postupom navrhovateľ na základe výzvy stavebného úradu vyplývajúcej z listu zo dňa
03.05.2006 požiadal príslušný odbor odporcu 1/o vyjadrenie, v odpovedi na jeho list bol dňa 14.07.2006
opäť informovaný, že pred vydaním žiadaných rozhodnutí je potrebné vyriešiť spôsob vybudovania
komunikácie, dopravného prepojenia ulíc Zvončeková - Chladná - Potočná s bodom napojenia s bodom
napojenia v tesnom kontakte s pozemkom parcelné číslo XXXX/X, keďže v danej súvislosti odporca 1/
zaviazal, že zabezpečí rokovanie s vlastníkmi pozemkov uvedené rozvojové lokalite, keď predmetná
informácia má platnosť 1 rok.
O tejto prekážke, že na predmetné územie je potrebné spracovať územnoplánovací podklad, resp.
územnoplánovaciu dokumentáciu, bolo už pred samotným podaním žiadosti navrhovateľ informovaný
prostredníctvom listu zo dňa 27.07.2005.

Na pracovnom stretnutí dňa 07.09.2006, ktorého sa navrhovateľ osobne zúčastnil, boli prerokované
možnosti investičných zámerov formou obstarania územnoplánovacieho podkladu - v urbanistickej

štúdie, ktorá navrhne vhodné riešenie novej zástavbe s možnosťou napojenia na existujúcej komunikácie
s potrebou vypracovať územnoplánovací podklad. Prítomní boli informovaní, že odporca 1/nemá vo
výdavkovej časti na rok 2006 finančné prostriedky na riešenie daného problému. Následne bol dňa
30.10.2006 návrh zadania na spracovanie urbanistickej štúdie zaslaný na vypracovanie spoločnosti
GEOSAN GAMA s.r.o., ktorá skompletizovaný návrh doručila odporcovi 1/dňa 23.03.2007. Čistopis
zadania mal byť podkladom pre urbanistickú štúdiu, predmetom ktorej malo byť aj riešenie komunikácie,
ktorá je v dotyku s predmetným pozemkom navrhovateľa a ktorá mala byť limitujúcim prvkom pre
umiestnenie stavby rodinného domu navrhovateľa. V rámci tohto obdobia sa celý spisový materiál z
dôvodu žiadosti Krajského súdu v Bratislave v období od 22.05.2007 do 04.08.2008 nachádzal na
uvedenom súde v rámci riešenia podnetu navrhovateľa; Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí
zo dňa 04.07.2008 žalobnému návrhu nevyhovel a v rámci odôvodnenia uviedol, že sa v danom
prípade navrhovateľovi nepodarilo preukázať, že odporca 1/ je nečinný a jeho rozhodnutiu nebráni
žiadna prekážka, pretože vydaniu navrhovateľom žiadaného rozhodnutia bránia prekážky, ktoré nemôže
vo vlastnej kompetencii odstrániť. Napriek tomu, že bol celý spisový materiál spolu s projektovou
dokumentáciou odstúpený príslušnému Krajskému súdu v Bratislave, odporca 1/ dňa 18.10.2007 vyvolal
pracovné stretnutie, na ktorom bol navrhovateľ oboznámený so súčasným stavom prípravy priľahlého
územia a na ktorom sa dohodol postup k povoleniu umiestnenia stavby rodinného domu navrhovateľa
tak, aby nedošlo k obmedzovaniu vlastníkov susedných pozemkov a ani samotného navrhovateľa.
Napriek zložitej a neprehľadnej situácii mal odporca 1/ eminentnú snahu o vyriešenie daného problému,
výsledkom čoho bolo vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby dňa 10.12.2007.

Podľa odporcu návrh okrem skutkových zistení neobstojí ani právne, keď predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu v súlade s ustanoveniami zákona číslo 514/2003 Z. z., je najmä existencia
nesprávneho úradného postupu, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
a príčinná súvislosť medzi existenciou škody a nesprávnym úradným postupom. Dôležitým v tejto
súvislosti je fakt, že nestačí len pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, že vždy sa požaduje dôkaz jej
existencie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami navrhovateľa, oboch odporcov, vypočul
svedkyne K. O., T. Z. a oboznámil sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: spis Krajského súdu
v Bratislave, sp. zn. 1S 468/2006, najmä uznesenie zo dňa 04.07.2008, list Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky zo dňa 27.05.2009, znalecký posudok č. 11/2009 Ing. B. G., znalca v odbore
stavebníctvo, a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam:

Právny stav veci:

Podľa § 3 ods.1 písm d/ zákona číslo 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona číslo 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti
podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d) bod 1. zákona číslo 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 1 ods. 1, koná ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,
ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

Podľa ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona; nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona; ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona; právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Skutkové a právne zhrnutie:

Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1S 468/2006, zo dňa 04.07.2008 (č. l. 84) , súd
zistil, že súd žalobu navrhovateľa voči odporcovi 1/zamietol z dôvodu, že z obsahu administratívneho
spisu odporcu 1/zistil, že v danom prípade správny orgán nemohol rozhodnúť v lehotách stanovených
ustanovenie § 49 stavebného zákona, pretože vydaniu navrhovateľom žiadaných rozhodnutí (stavebné
povolenie a územné rozhodnutie) musí predchádzať vydanie územnoplánovacieho podkladu po
vypracovaní príslušnej urbanistickej štúdie, vypracovanie ktorej bolo zadané jedným z vlastníkov
pozemkov z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v mestskej časti v roku 2006. Listom zo dňa
14.07.2006, ktorý má platnosť jeden rok, odporca 1/ o prekážke vydania rozhodnutí navrhovateľa
informoval. Nadriadený odporcu 1/, Krajský stavebný úrad v Bratislave, rovnako nevyhodnotil daný stav
ako stav odôvodňujúci uplatnenie opatrenia voči nečinnosti odporcu 1/podľa ustanovenia § 50 správneho
poriadku, keď mu bola dokonca poskytnutá informácia, že sa v prípade navrhovateľa našlo kompromisné
riešenie a bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby. Súd v závere uviedol, že sa v danom prípade
sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať, že odporca 1/ je nečinný a jeho rozhodnutiu nebráni žiadna
prekážka, keď naopak, vydaniu navrhovateľom žiadaného rozhodnutia bránia prekážky, ktoré nemôže
vo vlastnej kompetencii odstrániť, preto súd žalobu v zmysle ustanovenia § 250t ods. 4 O.s.p. ako
nedôvodnú zamietol.

Navrhovateľ vo svojom písomnom podaní doručenom súdu 15.11.2011 (č.l. 125) v reakcii na procesnú
obranu odporcu 1/uviedol, že urbanistická štúdia vrátane dopravného napojenia bola vypracovaná
ešte v roku 2004 realitnou kanceláriou JUDr. Gemerský, s.r.o. Ak odporca 1/argumentuje hypotézou,
ako mal postupovať (komplexná územnoplánovacia činnosť odporcu 1/, navrhovateľ v tejto súvislosti
upozorňuje na skutočnosť, že mu bolo, rovnako ako aj všetkým ostatným vlastníkom novostavieb v
okolí a priamom susedstve, vydané územné rozhodnutie a stavebné povolenie aj bez týchto podkladov
- urbanistickej štúdie, ktoré odporca 1/uvádzal ako podmienku svojho ďalšieho postupu, naopak, tvrdil,
že odporca 1/zavádza, pretože na ním uvádzaných pracovných stretnutiach neboli navrhované žiadne
riešenia, prakticky nebolo s dotknutými subjektmi ani rokované, neboli uvedené žiadne požiadavky a
regulatívy pre danú oblasť, hoci predtým stavbu rodinného domu navrhovateľa podmieňoval dohodou o
ďalšom postupe so zabezpečením majetkoprávnych vzťahov k časti pozemku dotknutých plánovanou
komunikáciou.

Z písomného vyjadrenia odporcu 1/, doručeného súdu dňa 14.11.2011 (č. l. 142), súd zistil, že odporca 1/
poukazuje na vyriešenie prejudiciálnej otázky Krajským súdom v Bratislave, a to podmienky preukázania
nesprávneho úradného postupu spočívajúceho podľa navrhovateľa v nečinnosti a prieťahoch odporcu
1/, keď krajský súd vo svojom rozhodnutí, uznesenie sp. zn. 1S 468/2006, zo dňa 04.07.2008,
urobil jednoznačný záver o absencii zákonného predpokladu zodpovednosti za škodu podstatný aj
v tomto konaní tým, že žalobu navrhovateľa zamietol a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať, že odporca 1/nečinný a jeho rozhodnutiu nebráni žiadna
prekážka, pretože vydaniu navrhovateľom žiadaného rozhodnutia bránia prekážky, ktoré nemôže
vo vlastnej kompetencii odstrániť, keď k vydaniu žiadaných rozhodnutí musí predchádzať vydanie
územnoplánovacieho podkladu po vypracovaní príslušnej urbanistickej štúdie.

Upozornil súd na skutočnosť, že v danom rozhodnutí bola riešená aj otázka náhrady škody, čo rovnako
vyplýva z odôvodnenia citovaného uznesenia. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola v celom rozsahu

zamietnutá, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave je právoplatné, nechal na zváženie súdu, či v
danom konaní nie je prekážka už rozsúdenej veci - res iudicata, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní.

Z výsluchu svedkyne K. O. (č. l. 171), pracovníčky odporcu 1/ od 01.10.2007 súd zistil, že svedkyňa
osobne riešila vydanie stavebného povolenia navrhovateľovi a uviedla, že rodinný dom navrhovateľa
mal podľa pôvodného zámeru riešený prístup z úvozu Chladná, ktorý nebol účelovo určený ako
komunikácia a vyžadoval by si riešenie urbanistickou štúdiou, vzhľadom k možnosti riešenia umiestnenia
stavby rodinného domu i za týchto okolností sa na rokovaní s navrhovateľom v októbri 2007
dohodol prístup napojenia rodinného domu na komunikáciu už existujúcu - ulica Podkarpatská, k
čomu navrhovateľ následne zabezpečil projektovú dokumentáciu ako predpoklad vydania územného
rozhodnutia (15.02.2008 ) a dňa 18.07.2008 stavebného povolenia.

Rovnakú skutočnosť potvrdila aj ďalšia vo veci vypočutá svedkyňa T. Z., vedúca odboru územného
plánovania odporcu 1/, keď uviedla, že riešenie rodinného domu navrhovateľa bolo náhradným
riešením, pretože padol plán urbanistickej štúdie celého územia. Išlo o náhradné krízové riešenie
zvolené po zistení, že urbanistická štúdia nebude vypracovaná, preto bolo v prípade navrhovateľa
zvolené dvojstupňové prerokovanie, v prvom rade išlo o územné konanie o umiestnenie stavby, ktoré
zodpovedalo otázku, či je možné umiestniť stavbu (rodinný dom navrhovateľa) v kompromisnom
otočenom umiestnení.

Z listu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 27.05.2009 (č. l. 211) súd zistil, že
navrhovateľ si uplatnil svoj nárok žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vo
veci nesprávneho úradného postupu stavebného úradu pri Miestnom úrade Mestská časť Bratislava
Rača. Ministerstvo spravodlivosti SR tejto žiadosti nevyhovelo, keď v prípade navrhovateľa konštatovalo
nesplnenie zákonných podmienok zakotvených v predmetnom zákone, a to, že nebola preukázaná
podmienka príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom; keď stavebný
úrad postupoval v zmysle ustanovenia § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok),
a preto navrhovateľa odkázal v zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. na súd.

Zo znaleckého posudku č. 11/2009 T.. B. G., znalca v odbore stavebníctvo, súd zistil, že úlohou
znalca bolo stanovenie zmeny ceny stavebných prác v časovom rozpätí stavby rodinného domu
navrhovateľa od podania žiadosti o stavebné povolenie dňa 15.03.2006 (1. štvrťrok 2006) po začatie
konania o umiestnení stavby dňa 19.10.2007 (4. štvrťrok 2007); následne po vydanie rozhodnutia o
umiestnení stavby dňa 15.02.2008 (1. štvrťrok 2008); po vydanie stavebného povolenia dňa 02.09.2008
(3. štvrťrok 2008). Nárast cien stavebných prác od podania žiadosti po vydanie stavebného povolenia
dňa 02.09.2008 znalec stanovil sumou 12.389,97 Eur.

Zo záverečného zhrnutia návrhov, zaslaného súdu navrhovateľom a doručenom dňa 28.04.2015, súd
konštatuje, že navrhovateľ zmenil svoju právnu kvalifikáciu a uplatňuje si náhradu škody vo výške
12.389,97 Eur v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, podaniu ktorej predchádzalo prerokovanie návrhu v súlade s uvedeným zákonom s
Ministerstvom spravodlivosti SR. Navrhovateľ márne legitímne očakával, že správny orgán vydá v
zákonnej lehote rozhodnutie, a to či už meritórne alebo procesné (o prerušení konania), čím správny
orgán svojím konaním, respektíve nekonaním, porušil právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Navrhovateľ nepredpokladal a ani predpokladať nemohol, že stavebný úrad v
zákonnej lehote žiadne rozhodnutie nevydá, keď ešte pred samotným oznámením o začatí konania
inicioval v predmetnej veci pracovné stretnutie ohľadne umiestnenia rodinného domu. Nevydanie
rozhodnutia v zákonnej lehote nemôže stavebný úrad v predmetnom konaní ospravedlňovať tým, že
návrh na vydanie územného a stavebného povolenia nie je úplný, pretože stavebný zákon a správny
poriadok s takouto možnosťou počíta a určuje procesný postup, ako sa s tým má stavebný úrad
vysporiadať zákonnej lehote. Podľa navrhovateľa bolo v rámci vykonaného dokazovania výsluchom
svedkyne K. O. na pojednávaní dňa 07.03.2002 zistené, že k takémuto postupu zo strany stavebného
úradu nedošlo a odporca 1/v konečnom dôsledku aj tak začal konať bez realizovania skutočností, ktorými
odôvodňoval svoju nečinnosť. Odporca 1/ účelovo spôsoboval prieťahy, nedodržiaval lehoty a zákonné
postupy, pričom opätovne obnovil a pridával ďalšie dôvody, ktorými argumentoval svoju nečinnosť
a nevydanie stavebného povolenia. Nakoniec však po vyše dvoch rokoch aj bez splnenia týchto
účelových dôvodov stavebné povolenie navrhovateľovi na rodinný dom vydal, k čomu by však zrejme

bez intervencií súdu nedošlo dodnes, keď k vydaniu potrebných povolení došlo až po začatí riešenia veci
súdom. Navrhovateľ mal na základe dokazovania preukázané, že k nesprávnemu úradnému postupu
zo strany stavebného úradu voči nemu bezpochyby došlo, čím mu bola spôsobená škoda vyčíslená v
predloženom znaleckom posudku. Navrhovateľ je presvedčený, že všetky dôvody uvedené stavebným
úradom v tomto konaní ako prekážka nevydania povolenia v porovnaní s ostatnými obdobnými prípadmi
a so žiadosťami o vydanie povolenia boli len administratívnymi a umelo vytvorenými dôvodmi, ktoré sa
v tejto súvislosti javia voči navrhovateľovi ako hrubo diskriminačné. Vzhľadom k tomu, že zo záverov
vykonaného dokazovania vyplýva, že všetky zákonné podmienky na priznanie nároku v zmysle zákona
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú splnené, žiada súd, aby žalobe v
celom rozsahu vyhovel.

Zo záverečného zhrnutia návrhov odporcu 1/doručeného súdu dňa 17.04.2015 súd zistil, že odporca
1/trval na námietke nedostatku pasívnej legitimácie z dôvodu neexistencie jeho zodpovednosti za
škodu, náhrady ktorej sa navrhovateľ domáha, keď tento vo svojej žalobe o náhradu škody vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka a tým aj k nesprávnej aplikácii právneho predpisu. Oprávneným konať v mene štátu vo
veci náhrady škody, ktorá bola podľa tvrdenia navrhovateľa spôsobená orgánom verejnej moci, je v
danom prípade podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak
škoda vznikla pri výkone verejnej moci vo oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti daného
ministerstva alebo ústredného orgánu štátnej správy, aj v prípade, keď ide o škodu, ktorá vznikla pri
výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, ako
je to v tomto prípade, keď na obce (mestské časti) prešli pôsobnosti na úseku územného plánovania a
stavebného poriadku - pôsobnosť stavebného úradu. Zodpovednosť za výkon štátnej správy prechádza
na Slovenskú republiku - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. V danom prípade
odporca 1/nemôže byť ani subjektom podieľajúcim sa na náhrade škody v rámci spoločnej a nerozdielnej
úhrady tak, ako sa toho domáha navrhovateľ, keď možnosť spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti
ministerstva a obce (mestskej časti) za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, zákon číslo
514/2003 Z.z., nepozná. Odporca 1/ je presvedčený, že v rámci jednej podanej žaloby nie je možné
kumulovať viac druhov zodpovednosti za škodu, navyše ich účelovo s prihliadnutím na uplatnenú obranu
sporovej strany (v danom prípade na vznesenú námietku nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v
rade 1/ účelovo meniť. V ďalšom sa pridržiaval svojej predchádzajúcej argumentácie, a to nedostatku
preukázania predpokladov uplatnenia nároku na náhradu škody, konkrétne príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom - porušením právnej povinnosti a škodou ako následkom týchto príčin,
pričom nestačí len pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa požaduje dôkaz existencie, teda v
danom prípade aj preukázanie, či požadovaním urbanistickej štúdie v danom území ako koncepčného
riešenia umiestnenia všetkých rodinných domov v predmetnej lokalite, teda nielen rodinného domu
navrhovateľa, mohlo dôjsť k zvýšeniu stavebných nákladov navrhovateľa. Skutočnosť, že po približne 1,5
roku došlo k zastaveniu prípravy urbanistickej štúdie z dôvodov, ktoré odporca nezapríčinil, nemôže byť
dôvodom na vyvodenie záveru, že koncepčné riešenie nebolo nevyhnutné a nebolo optimálnym riešením
pre celú lokalitu. Rovnako skutočnosť, že na základe tohto vývoja došlo k vynútenému kompromisnému
riešeniu (umiestneniu len rodinného domu navrhovateľa) bez urbanistickej štúdie v tejto lokalite, tiež
nie je dôvodom na záver o zbytočnosti štúdie, ktorá mala vytvoriť predpoklady pre možnosť osadenia
aj ďalších rodinných domov v tejto lokalite na základe uvádzaného komplexného riešenia územia
urbanistickou štúdiou.

Zo záverečného zhrnutia návrhov odporcu 2/doručeného súdu dňa 29.04.2015 súd zistil, že rovnako
ako odporca 1/ namieta spôsob uplatňovania úhrady navrhovateľom tvrdenej škody, t. j. od oboch
odporcov spoločne a nerozdielne. Uvedená konštrukcia žalobného petitu a okruhu odporcovi je v rozpore
s objektívnym právom a stavebný úrad ani odporca 2/nemôžu niesť zodpovednosť za prípadnú škodu
spoločne a nerozdielne v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Ďalej uviedol, že v danom prípade je namietaný postup stavebného úradu v rámci
vykonávania verejnej moci, a preto nemožno uplatňovať nárok na náhradu škody podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka podľa ust. § 415 a § 420, ktoré upravujú všeobecnú zodpovednosť
za škodu v oblasti súkromného práva. Okrem tohto dôvodu považuje návrh vo vzťahu k sebe (ako
odporcovi 2/v tomto konaní) za premlčaný. Podľa režimu osobitnej právnej úpravy zodpovednosti
za škodu zákona číslo 514/2003 Z.z., sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §

15 a odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Pre posúdenie námietky premlčania v posudzovanom prípade je dôležité označiť okamih, kedy sa
navrhovateľ o škode dozvedel, t. j. vtedy, keď má k dispozícii údaje, umožňujúce mu podať žalobu
o náhradu škody na súd. V danom prípade musel navrhovateľ o vzniku škody vedieť najneskôr dňa
13.03.2009, kedy doručil Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky svoju žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona číslo 514/2003 Z.z., po dobu vybavenia žiadosti
listom ministerstva zo dňa 27.05.2009 premlčacia doba spočívala, a odvtedy si navrhovateľ mohol
voči odporcovi 2/uplatniť súdnou cestou svoj nárok v lehote troch rokov, najneskôr do 28.05. 2009.
Navrhovateľ si však svoj nárok voči odporcovi 2/uplatnil procesným návrhom na vstup ďalšieho účastníka
do konania, doručeným tunajšiemu súdu 01.10.2012, teda viac ako 4 mesiace po uplynutí zákonnej
lehoty.

Súd voči odporcovi 1/ žalobu zamietol z dôvodu, že nie je v konaní pasívne legitimovaný, a preto
i jeho námietku nedostatku pasívnej legitimácie, uplatnená v rámci jeho procesnej obrany, bola od
začiatku dôvodná. Nedostatok pasívnej legitimácie v konaní znamená, že takto označený odporca
nie je hmotnoprávnym nositeľom tých povinností, plnenie ktorých sa navrhovateľ od neho súdnou
cestou dožaduje. Je pravdou, že odporca 1/ síce vykonáva činnosť stavebného úradu výkonu štátnej
správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu, keď na obce (mestské časti) prešla pôsobnosť
stavebného úradu na úseku územného plánovania a stavebného poriadku, ale zodpovednosť za výkon
štátnej správy na tomto úseku má štát, teda odporca 2/ - Slovenská republika - Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR tak, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d)
bod 1. zákona číslo 514/2003 Z.z.; podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 1 ods. 1, koná ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda
vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva
alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej
správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, čo je tento prípad.
Navrhovateľ mal teda od začiatku žalovať odporcu 2/, čo urobil až svojím podaním doručeným súdu
01.10.2012.

Rovnako treba podotknúť, že odporca nemôže byť zodpovednostným subjektom ani sčasti, a to z
dôvodu, že zákon neumožňuje delenú ani solidárnu zodpovednosť za škodu tak, ako to umožňuje
Občiansky zákonník, odporca 1/teda nemôže byť popri odporcovi 2/ ani subjektom podieľajúcim
sa na náhrade škody v rámci spoločného a nerozdielneho spôsobu úhrady žalovanej sumy (tzv.
solidárna zodpovednosť dlžníka) tak, ako sa toho domáha navrhovateľ, keď možnosť spoločnej a
nerozdielnej zodpovednosti ministerstva a obce (mestskej časti) za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, zákon číslo 514/2003 Z.z. nepozná.

Voči odporcovi 2/, pripustenému do konania uznesením súdu zo dňa 08.10.2012, právoplatným dňa
07.11.2012, súd žalobu zamietol z dôvodu uplatnenej námietky premlčania, ktorú vzniesol v rámci
svojho písomného podania doručeného súdu 29.04.2015, keď podľa režimu osobitnej právnej úpravy
zodpovednosti za škodu, ust. § 19 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z.; právo na náhradu škody sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Táto
lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 a odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Pre posúdenie námietky premlčania v
posudzovanom prípade je podstatný okamih, kedy sa navrhovateľ o škode dozvedel, t. j. vtedy, keď mal
k dispozícii údaje, umožňujúce mu podať žalobu o náhradu škody na súd; t. j. okamih, kedy nadobudol
vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch aspoň v približnej výške s možnosťou
jej dodatočného spresnenia, týmto momentom mu boli známe skutkové okolnosti spôsobilé pre záver o
finančnom vyjadrení spôsobenej majetkovej ujmy.

V danom prípade musel navrhovateľ o vzniku škody vedieť najneskôr dňa 13.03.2009, kedy doručil
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody v zmysle zákona číslo 514/2003 Z.z., po dobu vybavenia žiadosti listom ministerstva
zo dňa 27.05.2009 premlčacia doba spočívala. Odo dňa rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR
o predbežnom prerokovaní nároku navrhovateľa, t. j. odo dňa 27.05.2009, začala plynúť 3 - ročná
lehota, v rámci ktorej si navrhovateľ mohol voči odporcovi 2/uplatniť svoj nárok na súde, t. j. najneskôr

do 27.05.2012. Navrhovateľ si však svoj nárok voči odporcovi 2/uplatnil procesným návrhom na vstup
ďalšieho účastníka do konania, doručeným tunajšiemu súdu až dňa 01.10.2012, teda po uplynutí
zákonnej lehoty - oneskorene.

Keď súd vyhodnotil námietku premlčania uplatnenú v konaní odporcom 2/ ako dôvodnú, nezaoberal sa
v rozsudku odôvodňovaním iných dôkazov a bez ďalšieho i návrh voči odporcovi 2/ zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a v spore úspešným odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava III., písomne v troch rovnopisoch.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať údaj, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 2. 2. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.