Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/87/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202183
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8516202183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Bratislave, na ul. Štúrovej č. 5, proti žalovanému J. Y., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v N. č. XX,
o zaplatenie sumy 2.695,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa zo dňa 1.3.2017 č.k. 1C/73/2016 - 68 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

1.324,78 Eur s príslušnými úrokmi z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán
nepriznal náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej účastníci dňa 25.03.2013
uzatvorili zmluvu o úvere. Uzavretá zmluva je vzhľadom na jej obsah a povahu zmluvných strán zmluvou
spotrebiteľskou, konkrétne zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Pri jej
uzatváraní žalobca ako banka jednoznačne poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti, pričom nebolo nijako preukázané, že by žalovaný ohľadne úveru konal v rámci predmetu jeho
povolania alebo podnikania.

3. V prejednávanej veci nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru napriek podaniam
žalobcu zo dňa 24.04.2014 a zo dňa 03.06.2014 adresovaným žalovanému a žalobca nie je
oprávnenýpožadovaťodžalovanéhoakospotrebiteľajednorazovésplateniepodľazmluvyposkytnutého
spotrebiteľského úveru. Žalobca totiž v celom konaní nepreukázal, že by skutočne pred uzavretím

zmluvy riadne s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť spotrebiteľa - žalovaného splácať
spotrebiteľský úver. Toto nepreukázal ani napriek výzve zo dňa 23.11.2016 doručenej žalobcovi
28.11.2016. V tejto výzve okrem iného bol žalobca požiadaný predložiť všetky dôkazy o splnení
všetkých zákonných podmienok pre požadovanie jednorazového splatenia spotrebiteľského úveru, teda
i podmienok podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Podmienky pre predčasné zosplatnenie úveru je žalobca povinný preukázať nielen v rozsahu splnenia
podmienok v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 vety prvej

Občianskeho zákonníka, ale aj čo sa týka splnenia povinností uvedenej v ustanovení § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v kontexte k vete prvej § 11 ods. 2 tohto
právneho predpisu. Na záver o nesplnení povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nič nemení ani znenie zmluvy v čl. II. bode1. zmluvy v spojení s formulárovým vopred jednostranne pripraveným znením čl. X. zmluvy. Podľa tohto
článku žalobca tak maximálne zistil, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy má príjem od obce Lomnička.
V článku X. sa nenachádza nič o výške príjmu, dobe zamestnania a druhu pracovného pomeru či

obdobného pracovného vzťahu. Absolútne neboli predložené doklady o tom, či žalobca v tomto kontexte
skúmal ekonomickú situáciu žalovaného po všetkých stránkach a či riadne skúmal i sociálnu situáciu
žalovaného, teda jeho rodinný stav, počet členov domácnosti, príjmy partnera, výdavky v domácnosti
atď.

4. Podľa výpovede žalovaného na pojednávaní, ktorú žalobca nijako nevyvrátil, v čase uzavretia zmluvy
bol ženatý, jeho manželka nevedela že berie úver, síce sa ho pýtali v banke či je zamestnaný ale nie
ako dlho a ani aký má príjem, nik nezisťoval kde a či pracuje jeho manželka a aký má príjem, nik sa
ho nepýtal na výdavky na domácnosť a potreby rodiny, ani na majetok, ani koľko má detí a ich vek.
Navyše treba poukázať na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je relevantnou náhradou splnenia
postupu veriteľa podľa § 7 ods. 1 vety prvej zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy. Takou je len v zmysle vety druhej tohto ustanovenia zabezpečenie splatenia spotrebiteľského
úveru v celom rozsahu peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi, čo ale preukázané nebolo.
Nesplnenie postupu žalobcom vyplýva i z toho, že ak by si žalobca riadne zistil výšku príjmu žalovaného
a jeho manželky v čase uzatvárania zmluvy, tak by vzhľadom na manželský zväzok žalovaného musel
relevantne trvať na uzavretí zmluvy i manželkou žalovaného alebo so súhlasom manželky žalovaného.

Pri príjmoch žalovaného v tom čase v zásade vo výške 370 Eur pred splnením odvodových povinností,
príjme jeho manželky poberajúcej rodičovský príspevok od 190 Eur až do 194 Eur a počte 4 mal.
detí, poskytnutie úveru vo výške 2.722 Eur sa nedalo považovať za bežnú vec. Zrejme preto žalobca
naťahoval v tejto veci podanie žaloby až na dobu po troch rokoch od uzavretia zmluvy, lebo ak by konal
ihneď po tom, ako nadobudol presvedčenie o platnom zosplatnení úveru v zmysle podania z 03.06.2014

adresovaného žalovanému, tak by ešte dôvodne riskoval možnosť dovolania sa neplatnosti zmluvy
manželkou žalovaného podľa § 40a Občianskeho zákonníka.

5. Úver poskytnutý žalovanému žalobcom podľa zmluvy je taktiež bezúročný a bez poplatkov, a to preto
lebo nesplnenie povinností žalobcu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy nemožno hodnotiť inak ako hrubé porušenie povinností žalobcu pred uzavretím
zmluvy vyplývajúcich mu z v tom čase platného a účinného znenia ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z.. Žalobca totiž s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti naplnil obsah ustanovenia
§ 11 ods. 2 vety tretej zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nakoľko
preukázateľne posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej

situácii žalovaného a teda podľa ustanovenia § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy žalobca hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 tohto právneho
predpisu. Úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy sa preto považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

6. Žalovaný bol povinný žalobcovi vrátiť iba samotnú istinu poskytnutého úveru, pričom všetky doposiaľ
vykonané platby žalovaného treba v tomto smere považovať za splátky tejto istiny úveru. Žalovaný
preukázateľne v deň podpisu zmluvy uhradil sumu 54,44 Eur, dňa 25.04.2013 sumu 71,79 Eur a dňa
25.05.2013 sumu 71,79 Eur.

7. Istina poskytnutého úveru bola vo výške 2.722 Eur, pričom v zmluve bolo dohodnutých 84 splátok.
Pri pomernom plnení uvedenej istiny v dohodnutom počte splátok, vzhľadom na bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru a vzhľadom na dohodnutý počet splátok, neprichádza do úvahy iné rozvrhnutie
dlhu na istine úveru ako v rovnakých sumách na každú dohodnutú splátku. Žalovaný mal povinnosť platiť
mesačne v prípade 1. až 83. splátky sumu 32,40 Eur a v prípade poslednej 84. splátky sumu 32,80 Eur.

8. Ku dňu vyhlásenia rozsudku žalovaný mal zaplatiť spolu 47 splátok po 32,40 Eur, teda spolu sumu
1.522,80 Eur. Žalovaný zaplatil len čiastku 198,02 Eur. Dňa 25.03.2013 žalovaný uhradil sumu 54,44
Eur, z ktorej 32,40 Eur treba započítať na prvú splátku splatnú dňa 25.4.2013. Z tejto úhrady ostáva
preplatokvovýške22,04Eur.Dňa25.04.2013bolazaplatenáčiastka71,79Eur,ktoráspoluspreplatkom

vo výške 22,04 Eur bola použitá na zaplatenie druhej splátky splatnej 25.05.2013. Po odrátaní sumy
32,40 Eur od čiastky 93,83 Eur k danému dňu (71,79 Eur + 22,04 Eur) preplatok na strane žalovaného
bol vo výške 61,43 Eur. K tomuto preplatku treba prirátať sumu 71,79 Eur zaplatenú žalovaným dňa
25.05.2013. Žalovaný v ďalšom období už ďalšie úhrady nevykonával a preto suma 133,22 Eur (61,43Eur + 71,79 Eur) sa započítala na splátku splatnú 25.6.2013 vo výške 32,40 Eur, na splátku splatnú
25.7.2013 vo výške 32,40 eur, na splátku splatnú 25.8.2013 vo výške 32,40 Eur a na splátku splatnú
25.9.2013 vo výške 32,40 Eur . Zostávajúci preplatok v sume 3,62 Eur sa započítal ako čiastočná úhrada

splátky splatnej 25.10.2013. Zvyšok tejto splátky v sume 28,78 Eur doposiaľ zaplatený nebol a ani ďalšie
splátky v poradí od 8.-mej až po 47.-mu splátku, ktoré už boli splatné v čase vyhlásenia rozsudku.

9. Žalovaný sa teda dostal prvýkrát do omeškania až odo dňa 26.10.2013, a to čiastočným neuhradením
splátky splatnej 25.10.2013 v sume 28,78 Eur. Následne sa dostával postupne do omeškania s ďalšími

splátkami, počnúc splátkou splatnou 25.11.2013 a končiac splátkou splatnou dňa 25.2.2017. Spolu
mal žalovaný do vyhlásenia rozsudku zaplatiť sumu 1.522,80 Eur, z čoho preukázateľne uhradil iba
čiastku 198,02 Eur. Súd prvej inštancie preto žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a žalovaného zaviazal
na zaplatenie dlžnej istiny úveru v sume 1.324,78 Eur s príslušným úrokom z omeškania vo výške 1%
ročne tak ako to požadoval žalobca v podanej žalobe.

10. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť
tak, aby žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že žalobca by neposkytol

žalovanému úver, pokiaľ by odborný útvar banky skonštatoval, že zabezpečenie úveru, resp. predložené
doklady nie sú postačujúce na preukázanie schopnosti klienta daný úver splácať. Pre poskytnutie
daného typu úveru žalovanému v čase uzavretia zmluvy o úvere bolo posúdené, že žalovaný je
schopný úver riadne splácať, pričom žalovaný spočiatku dve mesačné splátky úveru aj riadne uhradil,
čo aj vyplýva z predloženého výpisu z úverového účtu a z výpovede žalovaného na pojednávaní, keď

uviedol, že bol zamestnaný ako údržbár. Teda žalovaný bol schopný úver riadne splácať. Žalobca teda
bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť daného úveru a nie je tak možné úver posudzovať ako
bezúročný a bez poplatkov. Poplatky sú stanovené pevnou sumou t.j. je to zložka ceny, ktorá je určito,
jasne a zrozumiteľne určená. Žalobca má preto nárok na uplatnené poplatky. Žalobcovi prislúcha nárok
nazmluvnéúroky,atoajpovyhlásenípredčasnejsplatnostiúveru.Zmluvaoúverejeodplatnouzmluvou,

čo vyjadruje záväzok dlžníka platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov. Bezúročná zmluva
o úvere je pojmovo vylúčená. Zmluva o pôžičke je odplatnou zmluvou len za predpokladu, že sa tak
strany dohodli. Úrok z úveru a úroky z omeškania treba dôsledne rozlišovať. Zatiaľ čo úrok z úveru je
cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma na
dohodnutú dobu, úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku.

Žalobca pri vymáhaní svojich pohľadávok disponuje rozhodnutiami súdov z celej Slovenskej republiky,
ktoré nemajú problém priznať veriteľovi k predčasne splatnej pohľadávke zmluvné úroky do zaplatenia
popriúrokochzomeškaniatak,akotovyplývazgramatickéhoaajlogickéhovýkladuplatnýchzákonných
ustanovení. Rozhodnutia súdov, ktoré zamietnu nárok na zmluvné úroky, idú nad rámec samotného
znenia zákona a násilne gramaticky zákon a úmysel zákonodarcu vykladajú tak, aby bol za každých

okolností zvýhodnený spotrebiteľ. Už samotná skutočnosť právneho a faktického zvýhodňovania
spotrebiteľa spôsobuje vysoko nerovnovážne postavenie veriteľa, ktorý je aj bez tohto zvýhodňovania
spotrebiteľa neistý v návratnosti požičaných finančných prostriedkov. Doterajšia právna prax a aj úmysel
zákonodarcu, vyjadrený v platných kódexoch, je jednoznačný. Dohodnutý úrok a úrok z omeškania sú
dva rozdielne inštitúty a v prípade omeškania dlžníka so splátkou, patrí veriteľovi okrem úroku (popri

dohodnutom úroku) aj úrok z omeškania. Povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru žalovanému,
okrem ustanovení Obchodného zákonníka, vzniká tiež na základe zmluvných dojednaní vyplývajúcich
zo zmluvy o úvere. Nakoľko zmluva o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezanikla, žalobcov
nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvného úroku nezanikol a trvá až do úplného splatenia istiny
pohľadávky. Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by pri poskytnutí úveru

veriteľ nemal voči dlžníkovi v omeškaní právo na zaplatenie úrokov. Naopak ustanovenie § 1 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
vyslovene uvádza úrok ako súčasť odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Právny
výklad, podľa ktorého by dlžníci v omeškaní boli povinní platiť len zákonné úroky z omeškania a neboli
by povinní platiť zmluvné úroky z poskytnutého úveru, by legalizoval zvýhodnenie neplatiacich dlžníkov

oproti platiacim klientom.12. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej účastníci dňa 25.03.2013 uzatvorili zmluvu o úvere. Podľa čl. I. bodu 1. tohto právneho úkonu
žalobca poskytol žalovanému bezúčelový klasický spotrebiteľský úver v sume 2.722 Eur. Už z označenia
tohto úveru je nepochybné, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo právny vzťah majúci základ v
osobitnej právnej úprave a to konkrétne v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. Tento
právny predpis určité povinnosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov ukladá i veriteľom. Jednou z
týchto povinností je i povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Vychádzajúc z tohto ustanovenia veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení

spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa
prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené
peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3 .

Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o
spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

15. V prejednávanej veci žalobca ničím právne významným nepreukázal , aby pred uzatvorením

zmluvy posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Len
tvrdenie žalovaného v odvolaní nepodložené žiadnymi dôkazmi, podľa ktorého žalobca by neposkytol
žalovanému úver, ak by odborný útvar banky skonštatoval, že zabezpečenie úveru, resp. predložené
doklady nie sú postačujúce na preukázanie schopností žalovaného úver splácať, takýmto dôkazom nie
je.

16. V priebehu konania výzvou zo dňa 23.11.2016 ( č.l. 38 spisu) doručenou žalobcovi dňa 28.11.2016
bol tento účastník vyzvaný okrem iného na predloženie dôkazov o splnení všetkých zákonných
podmienok pre požadovanie jednorazového splatenia spotrebiteľského úveru. Táto dôkazná povinnosť
zo strany žalobcu splnená nebola.

17. Podľa ustanovenia § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

18. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom ako má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami

procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku
dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá
by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

19. Cieľom dôkaznej povinnosti, vychádzajúcej z tohto ustanovenia, je unesenie dôkazného bremena v

rozsahu v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je
strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Jedným z dôkaznýchprostriedkov vyplývajúcim z ustanovenia § 195 CSP je i výsluch strany. Na pojednávaní konanom
dňa 01.03.2017 vypočutý žalovaný podrobne opísal priebeh uzatvárania zmluvy o úvere. Z výsluchu
žalovaného vyplynulo, že pri uzatváraní zmluvy sa výška jeho príjmu a ani príjmové pomery manželky

nezisťovali, nezisťovala sa ani doba zamestnania, počet členov domácnosti, výdavky v domácnosti
a majetkové pomery. Záver, podľa ktorého žalobca ako veriteľ porušil povinnosť posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver má oporu vo
vykonanom dokazovaní. Rovnako správnym je i zistenie o hrubom porušení povinností vyplývajúcej
z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy ak

žalobca preukázateľne posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver bez údajov o jeho sociálno-
ekonomickej situácii. S hrubým porušením povinností konať s odbornou starostlivosťou zákon č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 2 spája významný
právny následok. V zmysle tohto ustanovenia, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. V
prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Za hrubé porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové využitie údajov o
sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, ako tomu v skutočnosti je. Žalobca teda v dôsledku hrubého porušenia povinnosti posúdiť pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať

spotrebiteľský úver nemohol od žalovaného vyžadovať jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru a
ani žiadať dohodnuté úroky a poplatky. V dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru
žalobcovi vzniklo právo iba na zaplatenie doposiaľ neuhradených splátok istiny úveru splatných ku dňu
vyhlásenia rozsudku tak ako to určil súd prvej inštancie.

20. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom
vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že

žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).