Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116213493
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116213493.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Ivety
Sopkovej a JUDr. Ivety Anderlovej v právnej veci žalobkyne Ing. S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., N.
XXXX/XX, zastúpenej JUDr. S. X., advokátkou so sídlom v P., G. XX/X, proti žalovanému W.. Q. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P., N. XXXX/XX, zastúpenému I.. C. E., advokátkou so sídlom v P., I. XX, o úpravu
práv a povinností z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. januára 2017, č.k. 21Pc/3/2016-77 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku II. o priznaní náhrady trov konania
žalovanému p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust.
§ 146 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 255 ods. 1 zýk. Č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči
svojmu manželovi, aby súd upravil povinnosť strán splácať úver, vyplývajúci zo Zmluvy o splátkovom
úvere zo dňa 30.5.2014, ktorá bola uzavretá medzi stranami ako dlžníkmi a D. a.s. ako veriteľom

tak, že žalobkyňa bude mať povinnosť splácať úver v rozsahu 50,- Eur mesačne a žalovaný bude
mať povinnosť splácať úver v rozsahu 141,90 Eur. Žalobkyňa od apríla 2015 nežije so žalovaným
v spoločnej domácnosti, ani spoločne finančne nehospodária. Jej čistý mesačný príjem je 550,- Eur,
žalovaný poberá výsluhový dôchodok 517 Eur a okrem toho má zo zamestnania príjem 800,- Eur v
čistom. Žalobkyňa poukázala na to, že v súčasnosti nie je možné dohodnúť sa so žalovaným, kto a v
akom rozsahu bude predmetný úver splácať. Mesačná splátka úveru predstavuje sumu 190,91 Eur a

v posledných mesiacoch v dôsledku nezáujmu žalovaného splátku v celom rozsahu spláca ona sama.
Žalovaný sa vyjadril tak, že je to iba úver žalobkyne, s poukazom na to, že vyplácal iný spoločný
úver. Žalovaný považoval žalobu za účelovo podanú, pričom mal za to, že motívom podanej žaloby
bola snaha žalobkyne zvýšiť si svoj príjem na jeho úkor. Mal za to, že výdavky, ktoré on a žalobkyňa
musia znášať sú vzhľadom na ich príjmy spravodlivo rozdelené a nie je dôvod žalobe vyhovieť. On
platí dcéram výživné celkom 400,- Eur mesačne, prispieva im aj na ďalšie mimoriadne výdavky, za

nájom bytu, v ktorom t.č. býva platí mesačne 125,21 Eur. Okrem týchto pravidelných výdavkov má
ďalšie výdavky, okrem iných aj tie, ktoré súvisia s ich spoločnou nehnuteľnosťou v C. B.. Mesačne
platí splátku spotrebiteľského úveru 161,81 Eur od spoločnosti A. Q. J.. Považuje ho za spoločný
úver, pričom na splácanie tohto úveru žalobkyňa neprispieva žiadnou sumou. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že nebolo medzi stranami sporné, že dňa 30.5.2014 uzavreli ako dlžníci so D., a.s.
Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 12.000,- Eur

pri fixnej úrokovej sadzbe 8,4 % ročne. Poskytnutý úver sa strany zaviazali splatiť v 84 splátkach po
190,91 Eur, konečná splatnosť úveru má nastať 15.6.2021. Súd prvej inštancie poukázal na ust. §146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nezhody medzi manželmi ohľadne majetku, ktorý
nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva sa môžu týkať rozsahu a spôsobu užívania spoločnej
veci, dispozícií ňou alebo vynakladania prostriedkov na udržiavanie a zachovanie spoločnej veci alebo

iných práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva. V uvedených prípadoch môže
každý z manželov podať návrh na súd, aby rozhodol o spornom výkone práv a povinností k spoločnej
veci. Za vec, resp. súčasť majetku, patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva však nemožno
považovať záväzok, založený záväzkovým vzťahom, ktorého podstatou pre postavenie dlžníka je
povinnosť poskytnúť veriteľovi dohodnuté plnenie. Žalobca a žalovaná sú vo vzťahu k subjektu, ktorý

im poskytol úver, v pozícii dlžníkov, miera ich plnenia je určená zmluvným vzťahom, do obsahu ktorého
súd svojim rozhodnutím nemôže zasahovať. Ustanovenie § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto
nemožno v danej situácii použiť, preto bola žaloba zamietnutá. O trovách konania rozhodol súd prvej
inštancie tak, že žalovaný bol v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, preto mu bola priznaná náhrada
trov konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, a to do výroku II. o priznaní
náhrady trov konania žalovanému. Namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri rozhodovaní
o priznaní náhrady trov konania žalovanému skutočnosť, že žalovaný svojim správaním zavinil, že
žalobkyňabolanútenápodaťžalobu,nakoľkoterajšístavjepreňuneudržateľný.Účastníci akomanželia
uzatvorili dňa 30.05.2014 Zmluvu o splátkovom úvere so D. D., a.s., predmetom ktorej bolo poskytnutie

finančných prostriedkov vo výške 12.000 Eur, za ktoré kúpili nehnuteľnosť v C. B.. Splátka tohto úveru
predstavuje 190,91 Eur mesačne, a hoci sa ako manželia zaviazali splácať úver spoločne a nerozdielne,
žalovaný tak od apríla 2015 nečiní. Žalobkyňa sa obáva, že pokiaľ by prestala predmetný úver splácať,
dostala by sa do úverového registra, čo by do budúcna znamenalo, že jej žiadna komerčná banka
neposkytne úver. Žalovanému je to však jedno. Vec uzavrel tak, že on zo svojho odstupného vyplatil

iný spoločný úver, s čím žalobkyňa nesúhlasí, nakoľko odstupné patrí do BSM a teda uvedený úver
vyplatil zo spoločných prostriedkov manželov. Žalovaný si okrem toho na jeseň 2015 bez jej súhlasu vzal
ďalší úver, z ktorého vyplatil zostatok tretieho spoločného úveru účastníkov a zvyšok použil na svoju
potrebu. Žalobkyňa poukázala na to, že v období od apríla 2015 do septembra 2015 sama plácala dva zo
spoločných úverov manželov, pričom splátka jedného predstavovala 179 Eur a splátka druhého 190,91

Eur. Na základe týchto skutočností sa domáhala v odvolacom konaní zmeny napadnutého výroku tak,
že nebude priznaná náhrada trov konania žiadnemu z účastníkov.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že podaná žaloba bola od počiatku
nedôvodná, bez opory v zákone. Cieľom podania žaloby bola zo strany žalobkyne výlučne snaha o

obohatenie sa na úkor žalovaného. Priznanie trov konania v tomto prípade plní aj preventívnu funkciu,
nakoľko bolo preukázané, že žalobkyňa podáva voči žalovanému viaceré žaloby, cieľom ktorých je
obohatiť sa na jeho úkor (napr. o určenie výživného na manželku). Vzhľadom na tieto skutočnosti,
rozhodol súd prvej inštancie vecne správne, keď v súlade s § 255 CSP priznal žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Z uvedeného dôvodu navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancie, v napadnutej časti, ako vecne správne potvrdil.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu- vo výroku o náhrade
trov konania podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP,
bez nariadenia odvolacieho -pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je v napadnutom výroku o povinnosti žalobkyne nahradiť žalovanému trovy konania,

potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Výrok rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, nebol odvolaním napadnutý, preto nadobudol
právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobkyne uvádza :

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Základným kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v sporovom konaní je pomer
úspechu strany vo veci, ktorá je vyjadrená v ustanovení § 255 CSP. Pokiaľ mal účastník vo veci plný
úspech, súd mu má zásadne priznať plnú náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.9. V prejednávanej veci bola žalobkyňa so svojou žalobou v celom rozsahu neúspešná z dôvodu, že
sa na súde domáhala uloženia takej povinnosti žalovanému, ktorú zákon uložiť neumožňuje, resp. na

jej uloženie neexistuje právny dôvod. Iniciovaním tohto súdneho konania žalobkyňa vyvolala na strane
žalovanej vznik trov konania, na ktoré má plne úspešný žalovaný zákonný nárok vyplývajúci z ust. § 255
ods. 1 CSP. Za týchto okolností je úplne irelevantné, čo žalobkyňu k podaniu žaloby v skutočnosti viedlo.

10. Súd prvej inštancie ani odvolací súd nezistil v prejednávanej veci žiadne dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré by bolo možné rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov konania plne úspešnému
žalovanému, a to s poukazom na ust. § 257 CSP. Odvolacie dôvody uvádzané žalobkyňou totiž nemajú,
vzhľadom na všetky okolnosti, povahu závažných dôvodov, ani nepredstavujú výnimočné okolnosti na
strane žalobkyne, ktoré by umožňovali vo veci aplikovať ust. § 257 CSP.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku o

trovách konania, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
procesne úspešnému žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).